Hlavným cieľom 2. cyklu je rozvíjať gramotnosť v prepojení s obsahmi ostatných vzdelávacích oblastí a s dôrazom na mnohoraké využívanie čítania a písania v rôznych kontextoch. Súčasťou rozvíjania gramotnosti je osvojovanie stratégií práce s textom a nadobúdanie skúseností s vlastným premýšľaním o procese čítania a písania. Dôležité je aj rozvíjanie schopnosti rozlišovať medzi faktami a domnienkami, formulovať vlastný názor a podopierať ho argumentmi.

Ciele vzdelávania pre 2. cyklus

  1. Viesť dialóg v súkromnom a verejnom prostredí vecne a sociálne primeraným spôsobom
  2. Pripraviť a predniesť primeraný hovorený prejav.
  3. Vytvoriť písaný a obrazovo-písaný text na vyjadrenie rôznych komunikačných zámerov a uplatniť pri písaní textov osvojené pravopisné pravidlá.
  4. Aktívne počúvať a čítať primerané vecné (aj odborné) texty, orientovať sa v nesúvislých, obrazovo-písaných a primeraných digitálnych textoch.
  5. Identifikovať v texte explicitné informácie, vyvodiť základné a prehlbujúce implicitné informácie, formulovať a klásť otázky na porozumenie textu.
  6. Použiť základné stratégie porozumenia textu a posúdiť mieru vlastného porozumenia.
  7. Počúvať a čítať primerané literárne texty, porozumieť implicitným významom a prostriedkom obraznosti.
  8. Zdieľať emocionálnu a estetickú skúsenosť z recepcie literárneho textu hovorenou a písanou formou.
  9. Vyjadrovať vlastné nápady a návrhy pri tvorení textov, klásť otázky k predloženým návrhom.
  10. Použiť pri porozumení a tvorení textu primerané znalosti jazykových prostriedkov, využívať pritom jazykové slovníky.
  11. Rešpektovať viacjazyčné prostredie, podporovať spolužiakov s iným materinským jazykom.

Komunikačná interakcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • komunikovať s rešpektom so spolužiakmi z viacjazyčného prostredia,
  • viesť dialóg primerane téme, adresátovi a komunikačnému prostrediu,
  • iniciovať a viesť komunikáciu v skupine rovesníkov,
  • vyjadriť názor na bežné alebo aktuálne témy, zdôvodniť ho, prípadne pozmeniť,
  • rešpektovať názor komunikačného partnera,
  • vyjadriť súhlas, pochvalu, ocenenie, námietku alebo nesúhlas sociálne primeraným spôsobom,
  • využiť na komunikáciu situačne vhodný komunikačný kanál (pod dohľadom učiteľa alebo iného dospelého),
  • používať základné žánre korešpondencie.
Obsahový štandard
Komunikačné zvyklosti a viacjazyčnosť
  • získavanie informácií o iných jazykoch, najmä o inom materinskom jazyku spolužiakov;
  • porovnávanie komunikačných zvyklostí v slovenčine a v inom jazyku;
  • skupinový dialóg o viacjazyčnosti spolužiakov.
Dialogická komunikácia a kooperácia
  • stavba dialógu: nadviazanie kontaktu, obsah dialógu – striedanie replík, ukončenie kontaktu;
  • pravidlá vedenia dialógu: aktívne počúvať komunikačného partnera, vecne a jazykovo primerane reagovať na jeho repliky, neskákať si do reči, povzbudiť, pochváliť a oceniť komunikačného partnera, komunikovať zdvorilo a s rešpektom;
  • používanie jednoduchých argumentov na podporu názoru, rozlišovanie medzi faktami a domnienkami;
  • rozlišovanie priameho a sprostredkovaného dialógu v súkromnom a vo verejnom prostredí;
  • riziká dialógu vo verejnom a v internetovom prostredí;
  • nácvik dialógu v rôznych simulovaných a reálnych komunikačných situáciách.
Korešpondencia
  • porovnávanie rukou písanej a elektronickej korešpondencie v bežnej komunikácii;
  • nácvik písania základných žánrov korešpondencie: list, jednoduchý e-mail.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • rozširovanie slovnej zásoby prostredníctvom aktuálnych tém dialógu a riešenia vecných problémov;
  • používanie viet a jednoduchých súvetí pri vyjadrovaní rôznych komunikačných zámerov;
  • uplatňovanie pravidiel spisovnej výslovnosti (v nadväznosti na 1. cyklus, splývavá výslovnosť, výslovnosť predložkových spojení, výslovnosť spoluhlásky v);
  • uplatňovanie vhodnej melódie, dôrazu a pohybových prostriedkov pri vedení dialógu;
  • uplatňovanie osvojených pravopisných pravidiel v rukou písanej a v elektronickej korešpondencii.
Termíny, ktoré si má žiak osvojiť (na základe pochopenia pojmu):

  • upevňujú sa termíny a pojmy z 1. cyklu;
  • materinský jazyk, druhý jazyk;
  • dialóg: nadviazanie kontaktu, ukončenie kontaktu, striedanie v dialógu, pravidlá dialógu;
  • názor, zdôvodnenie názoru, fakt, domnienka;
  • súkromné a verejné prostredie komunikácie;
  • korešpondencia: list, e-mail;
  • slovná zásoba, veta, súvetie, komunikačný zámer;
  • pravidlá spisovnej výslovnosti a pravopisné pravidlá;
  • melódia (klesavá, stúpavá), prízvuk, dôraz, mimika, gestá.

Hovorená produkcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • zhromaždiť potrebné informácie k téme hovoreného prejavu,
  • vyrozprávať príbeh so zápletkou a jej riešením,
  • sformulovať jednoduchý opis pracovného postupu,
  • opísať objekty vystavené priamemu pozorovaniu,
  • vyjadriť názor na bežné alebo aktuálne témy a zdôvodniť ho,
  • predniesť jednoduchý rečnícky prejav,
  • upraviť obsahovú a jazykovú stránku hovoreného prejavu,
  • aktívne a s rešpektom počúvať hovorený prejav iných, klásť otázky k obsahu a k jazyku prejavu,
  • uplatniť v hovorenom prejave situačne vhodné jazykové, zvukové a pohybové prostriedky.
Obsahový štandard
Príprava a prednes hovoreného prejavu
  • rozlišovanie spontánneho a pripraveného hovoreného prejavu;
  • samostatný výber témy prejavu a zdôvodnenie výberu podľa komunikačného zámeru;
  • zhromažďovanie informácií potrebných na rozvíjanie témy a uvedenie zdroja informácií;
  • usporiadanie informácií a samostatné vytvorenie osnovy textu;
  • súvislé a myšlienkovo ucelené rozvíjanie témy podľa konkrétneho komunikačného zámeru: informovať, vyrozprávať, opísať, zdôvodniť, emocionálne pôsobiť;
  • používanie jednoduchých argumentov na podporu názoru, rozlišovanie medzi faktami a domnienkami;
  • výslovnostné cvičenia, cvičenia na moduláciu hlasu a na situačne vhodné používanie pohybových prostriedkov;
  • prednes hovoreného prejavu v prostredí triedy alebo školy.
Reflexia hovoreného/počúvaného prejavu
  • vylepšovanie hovoreného prejavu pomocou kontrolných otázok k obsahu, osnove a použitým komunikačným prostriedkom;
  • využitie jednoduchých grafických nástrojov na vylepšenie štruktúry textu;
  • kladenie otázok k obsahu a k jazyku počúvaného textu;
  • kladenie otázok, ktoré rozvíjajú vlastné nápady alebo nápady spolužiakov pri tvorení textu;
  • formulovanie a zdôvodnenie odpovedí na položené otázky;
Žánre hovoreného textu
  • tvorenie informačných textov určených pre verejné (školské) prostredie: oznam, správa (napr. do školského rozhlasu), jednoduchá odborná informácia;
  • rozprávanie prežitej skúsenosti, objasňovanie udalosti, plánovanie udalosti, reálny alebo vymyslený príbeh so zápletkou a jej riešením;
  • tvorenie jednoduchého opisu pracovného postupu a základných typov statického opisu: opis predmetu, osoby, živočícha alebo prostredia na základe priameho pozorovania;
  • vyjadrenie názoru na bežnú alebo aktuálnu tému, jeho zdôvodnenie, prípadne pozmenenie názoru na základe argumentov spolužiakov;
  • nácvik jednoduchého rečníckeho prejavu s informačnou funkciou: pozvanie na školské/záujmové podujatie, sprevádzanie návštevy po škole, obci.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • používanie vetných a súvetných celkov pri rozvíjaní témy s konkrétnym komunikačným zámerom;
  • používanie vhodnej slovnej zásoby podľa témy a komunikačného zámeru textu (oslovenia, emocionálne slová a frazémy, primerané odborné a abstraktné slová);
  • porovnávanie a odlišovanie spisovných a slangových slov (s oporou o jazykové slovníky);
  • porovnávanie a odlišovanie spisovných a nespisovných tvarov (podľa ich používania v danom regióne);
  • zdokonaľovanie zvukovej a pohybovej stránky hovoreného prejavu;
  • uplatňovanie pravidiel spisovnej výslovnosti (v nadväznosti na 1. cyklus, splývavá výslovnosť, výslovnosť predložkových spojení, výslovnosť spoluhlásky v).
Termíny, ktoré si má žiak osvojiť (na základe pochopenia pojmu):
  • upevňujú sa termíny a pojmy z 1. cyklu;
  • hovorený prejav, téma, zhromažďovanie informácií, rozvíjanie témy, komunikačný zámer, osnova (stručná, podrobná);
  • kontrolné otázky k textu;
  • názor, zdôvodnenie názoru, fakt, domnienka;
  • súkromné a verejné prostredie komunikácie;
  • informácia: oznam, správa, odborná informácia;
  • rozprávanie: skúsenosť, udalosť, príbeh so zápletkou, časová postupnosť, príčina a následok;
  • opis (pracovného postupu, predmetu, osoby, živočícha, prostredia);
  • verejný prejav: pozvanie, sprevádzanie;
  • veta, súvetie, komunikačný zámer;
  • oslovenie, citovo zafarbené slová, ustálené slovné spojenia, odborné slová;
  • spisovné slová, slangové slová, nárečové slová, jazykové slovníky;
  • pravidlá spisovnej výslovnosti (z 1. cyklu, splývavá výslovnosť, spojenie predložky a slova, výslovnosť spoluhlásky v);
  • melódia (klesavá, stúpavá), prízvuk, dôraz, prestávka, mimika, gestá.

Písaná produkcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • vytvoriť súvislý písaný alebo obrazovo-písaný text na zvolenú tému,
  • použiť vhodný žáner písaného textu podľa komunikačného zámeru,
  • zhromaždiť potrebné informácie na tvorbu písaného textu,
  • využiť písanie pri učení sa,
  • napísať príbeh alebo osobný zážitok so zápletkou a jej riešením,
  • vyjadriť písaním svoje pocity a fantáziu,
  • vytvoriť jednoduchý opis pracovného postupu,
  • opísať objekty vystavené priamemu pozorovaniu,
  • sformulovať písomne argumenty na podporu svojho postoja k téme,
  • upraviť obsahovú, kompozičnú a jazykovú stránku napísaného textu,
  • uplatniť grafické zručnosti pri úprave formálnej stránky napísaného textu,
  • uplatniť pri písaní osvojené pravopisné pravidlá.
Obsahový štandard
Proces tvorenia textu
  • výber témy podľa komunikačného/autorského zámeru a potenciálneho/reálneho adresáta;
  • výber vhodného slohového postupu na vyjadrenie zamýšľaného obsahu;
  • využívanie viacerých spôsobov zhromažďovania jazykového materiálu (slov, slovných spojení a vetných celkov) k zvolenej téme;
  • členenie textu s využitím podrobnej alebo stručnej osnovy;
  • tvorenie konceptu a upravovanie obsahu, členenia a jazyka textu;
  • pravopisná korektúra v rozsahu osvojených pravopisných zručností;
  • grafická úprava textu (aj pomocou základných možností textového editora);
  • prezentovanie vlastného textu v prostredí triedy alebo školy.
Metakognitívne procesy pri písaní textu
  • plánovanie vhodného postupu pri tvorbe textu;
  • sledovanie priebehu tvorenia textu a vlastné posúdenie úspešnosti písania;
  • použitie základných stratégií na vylepšenie písaného textu;
  • experimentovanie s rôznymi nápadmi pri tvorení textu;
  • kladenie otázok, ktoré rozvíjajú vlastné nápady alebo nápady spolužiakov pri tvorení textu.
Žánre písaného textu
  • písanie informačných textov určených pre verejné (školské) prostredie: oznam, správa; rukou písaná alebo elektronická pozvánka na školské/záujmové podujatie;
  • stručné písomné zhrnutie odborných informácií;
  • písanie reálneho alebo vymysleného príbehu so zápletkou a jej riešením (vyjadrenie zámernosti konania postáv, začlenenie opisných častí do príbehu);
  • vytvorenie jednoduchého opisu pracovného postupu s využitím podporného obrazového materiálu;
  • vytvorenie opisu predmetu, osoby, živočícha alebo prostredia na základe priameho pozorovania;
  • písomné vyjadrenie názoru na bežnú alebo aktuálnu tému a jeho zdôvodnenie;
  • sebavyjadrenie prostredníctvom primeraných techník tvorivého písania.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • vyjadrovanie myšlienok prostredníctvom vetných a súvetných celkov;
  • uplatňovanie prostriedkov nadväzovania viet v texte (pripájacie častice, opakovanie slov, synonymické opakovanie, opakovanie rovnakých tvarov slovesa, slovotvorne súvisiace slová);
  • používanie vhodnej slovnej zásoby a lexikálnych vzťahov podľa témy a komunikačného zámeru textu;
  • využívanie primeraných grafických prostriedkov v rukou písanom a v elektronickom texte.
Osvojovanie a uplatňovanie pravopisu
  • fonematický pravopis: automatizácia získaných pravopisných zručností;
  • etymologický pravopis: automatizácia získaných pravopisných zručností; pravopis i/y, í/ý v koreni slova po obojakých spoluhláskach v ďalších domácich slovách, pravopis ďalších prevzatých slov podľa potrieb použitia slov v písaných textoch;
  • sémantický pravopis: automatizácia získaných pravopisných zručností; pravopis ďalších významových skupín vlastných podstatných mien (názvy sviatkov, ulíc, geografické názvy v prepojení s učivom ďalších vzdelávacích oblastí);
  • morfematický pravopis: delenie spoluhlások podľa znelosti ako východisko uplatňovania morfematického pravopisu pri spodobovaní; pravopis pri spodobovaní spoluhlások na konci slova, na začiatku slova a vnútri slova; pravopis pádových koncoviek podstatných mien a prídavných mien; pravopis ďalších slovesných tvarov a slovotvorných prípon;
  • gramatický pravopis: rozlišovanie nominatívu jednotného a množného čísla pri prídavných menách, ktoré sa skloňujú podľa vzoru pekný;
  • interpunkčný pravopis: písanie čiarky v jednoduchej vete a v  jednoduchom súvetí; písanie interpunkčných znamienok v priamej reči.
Termíny, ktoré si má žiak osvojiť (na základe pochopenia pojmu):
  • upevňujú sa termíny a pojmy z 1. cyklu;
  • písaný text, autor, adresát;
  • téma, zhromažďovanie informácií, rozvíjanie témy, komunikačný zámer, osnova (stručná, podrobná), členenie textu, odsek;
  • tvorenie textu: koncept, úprava textu, oprava textu, slovosled, zrozumiteľnosť textu;
  • názor, zdôvodnenie názoru, fakt, domnienka;
  • informácia: oznam, správa, pozvánka, odborná informácia;
  • rozprávanie: skúsenosť, udalosť, príbeh so zápletkou a rozuzlením, časová postupnosť, príčina a následok, priama reč;
  • opis (pracovného postupu, predmetu, osoby, živočícha, prostredia);
  • slovná zásoba, veta, súvetie, nadväzovanie viet;
  • citovo zafarbené slová, ustálené slovné spojenia, odborné slová;
  • jazykové slovníky;
  • pravopis a pravopisné pravidlá;
  • pravopis po obojakých spoluhláskach: vybrané slová, príbuzné slová, prevzaté slová;
  • pravopis vlastných podstatných mien: názvy sviatkov, ulíc (a ďalšie geografické názvy v prepojení s učivom ďalších vzdelávacích oblastí);
  • pravopis pri spodobovaní: spoluhlásky podľa znelosti (znelé a neznelé), spodobovanie na konci slova, na začiatku slova a vnútri slova;
  • tvar slova, pádová otázka, pádová koncovka, skloňovací vzor, tvary slovesa, slovotvorná prípona;
  • čiarka v jednoduchej vete a v jednoduchom súvetí, interpunkčné znamienka v priamej reči.

Vecná recepcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • aktívne počúvať a samostatne prečítať primerane náročný vecný (aj odborný) text,
  • identifikovať doslovné (explicitné) informácie v počúvanom a v čítanom texte,
  • vyvodiť implicitné informácie z počúvaného a z čítaného textu,
  • vyvodiť informácie z nesúvislého, obrazovo-písaného a primeraného digitálneho textu,
  • reprodukovať a zhrnúť získané informácie,
  • prepojiť získané informácie so svojimi doterajšími znalosťami a skúsenosťami,
  • vyjadriť svoj názor na počúvaný/čítaný text a zdôvodniť ho,
  • posúdiť mieru vlastného porozumenia a použiť základné stratégie na zlepšenie porozumenia textu,
  • využiť získané informácie pri učení sa, v bežnom živote alebo pri záujmových aktivitách,
  • odlíšiť texty podľa komunikačného zámeru,
  • použiť pri porozumení textu primerané znalosti vetných a súvetných celkov, slovnej zásoby a lexikálnych vzťahov.
Obsahový štandard
Porozumenie textu
  • aktívne počúvanie, samostatné čítanie a prezeranie primeraných žánrov vecného textu v súvislosti s obsahmi jednotlivých vzdelávacích oblastí;
  • reprodukovanie obsahu textu, rozhovor o texte;
  • úlohy na porozumenie doslovným (explicitným) informáciám v texte: vymenovanie faktov, objasňovanie nových pojmov, identifikovanie kľúčových informácií a slov;
  • úlohy na vyvodzovanie implicitných informácií z textu (vytváranie inferencií): hľadanie súvislostí medzi informáciami v texte, prepájanie informácií z textu s doterajšími znalosťami a skúsenosťami žiaka, objasňovanie informácií, formulovanie predpokladov a ich overovanie; vyjadrovanie názoru a jeho jednoduché zdôvodnenie;
  • rozpoznávanie štruktúry textu: úlohy na porozumenie nadväznosti viet a odsekov v texte, členenie textu na časti pomocou osnovy;
  • využitie osnovy pri reprodukcii textu alebo pri využití získaných informácií vo vlastnom texte.
Metakognitívne procesy pri recepcii vecného textu
  • monitorovanie a hodnotenie vlastného porozumenia pomocou systematickej spätnej väzby učiteľa („Myslel si si, že si správne odpovedal, a mal si pravdu“);
  • reflexia neporozumenia a jeho príčin: identifikovanie nejasností, kladenie otázok, hľadanie odpovedí;
  • plánovanie – vymedzenie potrebného času, voľba vhodného postupu pri práci s textom;
  • samostatné používanie jednoduchých postupov a stratégií učenia sa z textu;
  • stručné súhrny kľúčových informácií a poznatkov;
  • tvorenie vlastných otázok k textu.
Žánre vecného textu
  • rozpoznanie základných znakov informačného textu: presnosť, stručnosť a prehľadnosť;
  • porozumenie informačným žánrom: odborná informácia, úradná pozvánka, úradný oznam, jednoduchá mediálna správa;
  • porozumenie nesúvislým informačným žánrom: jazykový slovník, cestovný poriadok, graf, mapa, diagram, schéma, náčrt;
  • rozpoznanie základných znakov rozprávacieho textu: subjektívnosť, časová postupnosť, príčina a následok;
  • porozumenie príbehu so zápletkou a jej riešením, porozumenie zámernosti konania postáv a funkcie opisných častí v bežnom (neumeleckom) rozprávaní;
  • rozpoznanie základných znakov opisného textu: vymenúvanie a usporiadanie znakov opisovaného javu alebo postupnosti opisovaných dejov, odlíšenie hlavných a vedľajších znakov;
  • porozumenie jednoduchým opisným žánrom: opis pracovného postupu, základné typy statického opisu (opis predmetu, osoby, živočícha, prostredia);
  • porozumenie primeraným digitálnym textom s  odbornou funkciou: digitálne encyklopédie, webové stránky, prezentácie, inštruktážne videá;
  • porozumenie primeraným reklamným textom (písaným, auditívnym alebo audiovizuálnym) a ich presviedčacej funkcii;
  • porozumenie jednoduchých rečníckych prejavov.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • rozoznávanie prostriedkov nadväzovania viet v texte (pripájacie častice, opakovanie slov, synonymické opakovanie, opakovanie rovnakých tvarov slovesa, slovotvorne súvisiace slová);
  • úloha vetnej stavby pri porozumení textu: rozvíjanie slovesa vo vete a vyjadrovanie rôznych syntaktických významov (kto, čo, aký, kde, kedy, ako);
  • úloha súvetnej stavby pri porozumení textu: základné typy jednoduchého súvetia v podobe vetných modelov (V1 spojka V2), bez použitia terminológie;
  • základné poznávanie významu a funkcie všetkých slovných druhov v texte;
  • pojem skloňovanie a pádové otázky, gramatické kategórie podstatných a prídavných mien (rod, číslo, pád);
  • významová a formálna spájateľnosť podstatného mena a prídavného mena;
  • základné rozlišovanie skloňovacích vzorov podstatných mien (ako východisko pravopisu pádových koncoviek);
  • základné rozlišovanie skloňovacích vzorov prídavných mien peknýcudzí (ako východisko pravopisu pádových koncoviek);
  • rozlišovanie slovesného času a spôsobu v texte;
  • vyvodzovanie významov nových alebo neznámych slov z textu: abstraktné slová (názvy vlastností a názvy dejov), odborné slová, viacvýznamové slová, ustálené slovné spojenia s priamym významom, ustálené slovné spojenia s obrazným významom (príslovia, porekadlá, pranostiky a iné primerané frazémy);
  • identifikovanie slov z rovnakého slovotvorného hniezda v texte, pozorovanie predponového a príponového tvorenia slov, motivačný vzťah medzi základovým a odvodeným slovom.
Termíny, ktoré si má žiak osvojiť (na základe pochopenia pojmu):
  • upevňujú sa termíny a pojmy z 1. cyklu;
  • porozumenie textu: aktívne počúvanie, reprodukcia textu, doslovné informácie v texte, vyvodzovanie informácií z textu, členenie textu, nadväzovanie viet v texte;
  • vlastné porozumenie (sledovanie, hodnotenie, plánovanie, stratégie);
  • informačné texty: odborná informácia, úradná pozvánka, úradný oznam, správa v médiách;
  • nesúvislé informačné texty: jazykový slovník, cestovný poriadok, graf, mapa, diagram, schéma, náčrt;
  • príbeh so zápletkou a jej riešením, časová postupnosť, príčina a následok;
  • opis pracovného postupu, opis predmetu, osoby, živočícha, prostredia;
  • digitálny text (webová stránka, digitálna encyklopédia, prezentácia);
  • reklama (presviedčacia funkcia), verejný prejav;
  • jednoduchá veta (vyjadrovanie významov vo vete), jednoduché súvetie (spájanie viet v súvetí – význam, spojky);
  • slovné druhy: podstatné mená, prídavné mená, slovesá, príslovky, zámená, číslovky, spojky, predložky, častice, citoslovcia;
  • tvar slova, rod, číslo, pád, pádové otázky, skloňovanie, skloňovací vzor, slovesný čas, slovesný spôsob;
  • názvy dejov, názvy vlastností, viacvýznamové slová, ustálené slovné spojenia (s priamym významom a s obrazným významom), príslovia, porekadlá, pranostiky;
  • slovotvorné hniezdo, slovotvorný základ, slovotvorná prípona, slovotvorná predpona, základové slovo, odvodené slovo.

Zážitková recepcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • počúvať a prečítať s porozumením primerane náročný literárny text,
  • identifikovať explicitné významy a vyvodiť základné implicitné významy z počutého a z prečítaného literárneho textu,
  • vytvárať otázky k čítanému a počúvanému textu,
  • vyjadriť, ako na nich text a čítanie pôsobia, a opísať zážitok,
  • zhodnotiť text na základe vlastných pocitov a prežívania,
  • zdieľať svoj zážitok z čítania a počúvania textu primeraným spôsobom verbálne alebo neverbálne,
  • zdieľať ústnou aj písomnou formou zážitky z návštevy divadelného alebo filmového predstavenia a z počúvania rozhlasového vysielania,
  • predniesť text s výraznou intonáciou a s citovým prežitím v rámci svojich schopností,
  • dramatizovať vybrané texty aj s pomocou zástupných rekvizít,
  • vybrať si samostatne aj s pomocou knihy na čítanie a zdôvodniť svoj výber,
  • odlíšiť jednotlivé žánre na základe štruktúrnych prvkov textu.
Obsahový štandard
Čítanie s porozumením
  • samostatné prerozprávanie obsahu čítaného a počúvaného textu s jednou dejovou líniou s obrazovou alebo slovnou oporou a bez nej;
  • predvídanie z počutého a prečítaného textu;
  • orientácia v primerane náročných literárnych textoch, vyhľadávanie konkrétnych informácií, určenie ich dôležitosti vzhľadom na obsah textu, stručné zhrnutie informácií;
  • vyvodzovanie základných implicitných významov z čítaného a počúvaného textu pomocou ústnych a jednoduchých písomných otázok;
  • vysvetľovanie významu neznámych slov a slovných spojení;
  • formulovanie myšlienok a záverov z prečítaného textu vlastnými slovami;
  • porozumenie literárnym pojmom, umeleckému zobrazeniu skutočnosti, obrazným a symbolickým významom slov: rytmus, personifikácia, epiteton, refrén, téma, rozprávač;
  • porovnávanie informácií, motívov, udalostí z rôznych druhov umeleckých textov;
  • porovnávanie rôznych podôb spracovania príbehu (literárna, dramatická, rozhlasová, filmová podoba).
Čítanie pre zážitok
  • čítanie kníh, ktoré žiakovi prinášajú radosť a potešenie (obľúbené knihy rôznych žánrov podľa vlastného výberu);
  • formulovanie a zdôvodňovanie čitateľských preferencií;
  • formovanie vlastného čitateľského vkusu (aj na základe odporúčania rovesníkov a dospelých);
  • sebapoznávanie, porovnávanie vlastných čitateľských aktivít a skúseností z čítania s rovesníkmi, hľadanie zhôd a rozdielov v rámci formovania čitateľskej komunity;
  • vyjadrovanie postoja a zdieľanie vlastných pocitov, myšlienok a zážitkov z textu a z ilustrácie verbálnym aj neverbálnym spôsobom;
  • čítanie rozprávok, príbehov, povestí a mýtov viažucich sa k histórii obce alebo regiónu, skúmanie, zaznamenávanie, porovnávanie, prezentovanie;
  • stvárnenie obsahu textu metódami tvorivej dramatiky, výtvarnými alebo hudobnými činnosťami;
  • formovanie empatie, súcitu, hodnôt, postojov a medzikultúrneho porozumenia na základe čítaného alebo počúvaného textu;
  • spoznávanie ďalších tém v dielach slovenských a svetových autorov alebo v literárnej tvorbe národnostných menšín na Slovensku a v ľudovej slovesnej tvorbe;
  • sprostredkovanie umeleckého zážitku cez rôzne formy spracovania textu v knihách a časopisoch;
  • sprostredkovanie umeleckého zážitku cez divadelné, filmové, rozhlasové a iné spracovanie literárnych diel; návšteva divadelného a filmového predstavenia;
  • uvedomovanie si autorstva a kontextu vzniku literárnych diel.
Samostatný/sebavedomý čitateľ
  • orientácia v zdrojoch na čítanie, rozširovanie čitateľského teritória o elektronické zdroje, vlastný, spontánny a cielený výber kníh a časopisov na čítanie;
  • rozširovanie čitateľského teritória (obrazové knihy, pop-up knihy, komiks, grafické novely, obrazové encyklopédie);
  • samostatné budovanie čitateľského portfólia, vedenie podrobnejších záznamov v rôznych formách a podobách o knihách, o svojom čítaní a jeho pokrokoch;
  • čítanie a reflexia čítania rôznych textov, stanovovanie individuálnych čitateľských cieľov a výziev v čítaní, formovanie jednoduchých rituálov;
  • uvažovanie o zobrazení postáv, faktov, dejov v texte v kontexte doby a kultúry, na základe doterajších znalostí vyjadrovanie názoru o prečítanom, pokusy o hodnotenie;
  • aktívne vyhľadávanie a využívanie aj iných dostupných druhov knižníc (okrem triednej knižnice aj školská knižnica alebo mestská/obecná knižnica).
Metakognitívne procesy pri recepcii literárneho textu
  • hodnotenie vlastného porozumenia textu žiakom v nadväznosti na monitorovanie kvality čítania (Viem, čo text hovorí? Rozumiem obsahu textu? Viem ho prerozprávať? Dokážem predvídať pokračovanie?);
  • hľadanie dôvodu prípadného neporozumenia (neznámy kontext, nezrozumiteľné vyjadrenia, slovná zásoba);
  • tvorenie vlastných interpretačných otázok k textu;
  • plánovanie čítania a odhadovanie času na čítanie.
Tematické okruhy a textová realizácia
  • tematické okruhy z 1. cyklu sa obohacujú o nové témy a pohľady: sebahodnotenie, osobné záujmy a potreby, spravodlivosť – nespravodlivosť, spoločné a odlišné vlastnosti ľudí, zdravý životný štýl, bohatstvo – chudoba, bezpečnosť, láska a vzťah k domovu, rodine a blízkej osobe, svet divadla, ohrozenie a ochrana životného prostredia, pomoc ľuďom a zvieratám v núdzi;
  • čítanie, počúvanie a sledovanie rôznych typov textov a rôznych žánrov (lyrické, epické, dramatické žánre) slovenskej a svetovej literatúry a ľudovej slovesnej tvorby so zreteľom na detský aspekt a záujmy žiakov z 1. cyklu sa obohacuje o divadelnú hru, rozhlasovú hru, filmovú a televíznu rozprávku, legendu, baladu, báj, poviedku, román, biografiu, fantasy literatúru.
Termíny, ktoré si má žiak osvojiť (na základe pochopenia pojmu):
  • upevňujú sa termíny a pojmy z 1. cyklu;
  • rytmus, personifikácia, epiteton, refrén, téma, rozprávač, nonsens;
  • herec, herečka, režisér, scenárista;
  • divadelná hra, rozhlasová hra, filmová a televízna rozprávka, povesť, legenda, balada, báj, poviedka, román, biografia, komiks.

< predchádzajúciobsah ďalší >