Hlavným cieľom 2. cyklu je rozvíjať gramotnosť v prepojení s obsahmi ostatných vzdelávacích oblastí a s dôrazom na mnohoraké využívanie čítania a písania v rôznych kontextoch. Súčasťou rozvíjania gramotnosti je osvojovanie stratégií práce s textom a nadobúdanie skúseností s vlastným premýšľaním o procese čítania a písania. Dôležité je aj rozvíjanie schopnosti rozlišovať medzi faktami a domnienkami, formulovať vlastný názor a podopierať ho argumentmi.
Ciele vzdelávania pre 2. cyklus
- Viesť dialóg v súkromnom a verejnom prostredí vecne a sociálne primeraným spôsobom
- Pripraviť a predniesť primeraný hovorený prejav.
- Vytvoriť písaný a obrazovo-písaný text na vyjadrenie rôznych komunikačných zámerov a uplatniť pri písaní textov osvojené pravopisné pravidlá.
- Aktívne počúvať a čítať primerané vecné (aj odborné) texty, orientovať sa v nesúvislých, obrazovo-písaných a primeraných digitálnych textoch.
- Identifikovať v texte explicitné informácie, vyvodiť základné a prehlbujúce implicitné informácie, formulovať a klásť otázky na porozumenie textu.
- Použiť základné stratégie porozumenia textu a posúdiť mieru vlastného porozumenia.
- Počúvať a čítať primerané literárne texty, porozumieť implicitným významom a prostriedkom obraznosti.
- Zdieľať emocionálnu a estetickú skúsenosť z recepcie literárneho textu hovorenou a písanou formou.
- Vyjadrovať vlastné nápady a návrhy pri tvorení textov, klásť otázky k predloženým návrhom.
- Použiť pri porozumení a tvorení textu primerané znalosti jazykových prostriedkov, využívať pritom jazykové slovníky.
- Rešpektovať viacjazyčné prostredie, podporovať spolužiakov s iným materinským jazykom.
Komunikačná interakcia
Výkonový štandard
Žiak vie/dokáže:
- komunikovať s rešpektom so spolužiakmi z viacjazyčného prostredia,
- viesť dialóg primerane téme, adresátovi a komunikačnému prostrediu,
- iniciovať a viesť komunikáciu v skupine rovesníkov,
- vyjadriť názor na bežné alebo aktuálne témy, zdôvodniť ho, prípadne pozmeniť,
- rešpektovať názor komunikačného partnera,
- vyjadriť súhlas, pochvalu, ocenenie, námietku alebo nesúhlas sociálne primeraným spôsobom,
- využiť na komunikáciu situačne vhodný komunikačný kanál (pod dohľadom učiteľa alebo iného dospelého),
- používať základné žánre korešpondencie.
Obsahový štandard
Komunikačné zvyklosti a viacjazyčnosť
- získavanie informácií o iných jazykoch, najmä o inom materinskom jazyku spolužiakov;
- porovnávanie komunikačných zvyklostí v slovenčine a v inom jazyku;
- skupinový dialóg o viacjazyčnosti spolužiakov.
Dialogická komunikácia a kooperácia
- stavba dialógu: nadviazanie kontaktu, obsah dialógu – striedanie replík, ukončenie kontaktu;
- pravidlá vedenia dialógu: aktívne počúvať komunikačného partnera, vecne a jazykovo primerane reagovať na jeho repliky, neskákať si do reči, povzbudiť, pochváliť a oceniť komunikačného partnera, komunikovať zdvorilo a s rešpektom;
- používanie jednoduchých argumentov na podporu názoru, rozlišovanie medzi faktami a domnienkami;
- rozlišovanie priameho a sprostredkovaného dialógu v súkromnom a vo verejnom prostredí;
- riziká dialógu vo verejnom a v internetovom prostredí;
- nácvik dialógu v rôznych simulovaných a reálnych komunikačných situáciách.
Korešpondencia
- porovnávanie rukou písanej a elektronickej korešpondencie v bežnej komunikácii;
- nácvik písania základných žánrov korešpondencie: list, jednoduchý e-mail.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
- rozširovanie slovnej zásoby prostredníctvom aktuálnych tém dialógu a riešenia vecných problémov;
- používanie viet a jednoduchých súvetí pri vyjadrovaní rôznych komunikačných zámerov;
- uplatňovanie pravidiel spisovnej výslovnosti (v nadväznosti na 1. cyklus, splývavá výslovnosť, výslovnosť predložkových spojení, výslovnosť spoluhlásky v);
- uplatňovanie vhodnej melódie, dôrazu a pohybových prostriedkov pri vedení dialógu;
- uplatňovanie osvojených pravopisných pravidiel v rukou písanej a v elektronickej korešpondencii.
Termíny, ktoré si má žiak osvojiť (na základe pochopenia pojmu):
- upevňujú sa termíny a pojmy z 1. cyklu;
- materinský jazyk, druhý jazyk;
- dialóg: nadviazanie kontaktu, ukončenie kontaktu, striedanie v dialógu, pravidlá dialógu;
- názor, zdôvodnenie názoru, fakt, domnienka;
- súkromné a verejné prostredie komunikácie;
- korešpondencia: list, e-mail;
- slovná zásoba, veta, súvetie, komunikačný zámer;
- pravidlá spisovnej výslovnosti a pravopisné pravidlá;
- melódia (klesavá, stúpavá), prízvuk, dôraz, mimika, gestá.
Hovorená produkcia
Výkonový štandard
Žiak vie/dokáže:
- zhromaždiť potrebné informácie k téme hovoreného prejavu,
- vyrozprávať príbeh so zápletkou a jej riešením,
- sformulovať jednoduchý opis pracovného postupu,
- opísať objekty vystavené priamemu pozorovaniu,
- vyjadriť názor na bežné alebo aktuálne témy a zdôvodniť ho,
- predniesť jednoduchý rečnícky prejav,
- upraviť obsahovú a jazykovú stránku hovoreného prejavu,
- aktívne a s rešpektom počúvať hovorený prejav iných, klásť otázky k obsahu a k jazyku prejavu,
- uplatniť v hovorenom prejave situačne vhodné jazykové, zvukové a pohybové prostriedky.
Obsahový štandard
Príprava a prednes hovoreného prejavu
- rozlišovanie spontánneho a pripraveného hovoreného prejavu;
- samostatný výber témy prejavu a zdôvodnenie výberu podľa komunikačného zámeru;
- zhromažďovanie informácií potrebných na rozvíjanie témy a uvedenie zdroja informácií;
- usporiadanie informácií a samostatné vytvorenie osnovy textu;
- súvislé a myšlienkovo ucelené rozvíjanie témy podľa konkrétneho komunikačného zámeru: informovať, vyrozprávať, opísať, zdôvodniť, emocionálne pôsobiť;
- používanie jednoduchých argumentov na podporu názoru, rozlišovanie medzi faktami a domnienkami;
- výslovnostné cvičenia, cvičenia na moduláciu hlasu a na situačne vhodné používanie pohybových prostriedkov;
- prednes hovoreného prejavu v prostredí triedy alebo školy.
Reflexia hovoreného/počúvaného prejavu
- vylepšovanie hovoreného prejavu pomocou kontrolných otázok k obsahu, osnove a použitým komunikačným prostriedkom;
- využitie jednoduchých grafických nástrojov na vylepšenie štruktúry textu;
- kladenie otázok k obsahu a k jazyku počúvaného textu;
- kladenie otázok, ktoré rozvíjajú vlastné nápady alebo nápady spolužiakov pri tvorení textu;
- formulovanie a zdôvodnenie odpovedí na položené otázky;
Žánre hovoreného textu
- tvorenie informačných textov určených pre verejné (školské) prostredie: oznam, správa (napr. do školského rozhlasu), jednoduchá odborná informácia;
- rozprávanie prežitej skúsenosti, objasňovanie udalosti, plánovanie udalosti, reálny alebo vymyslený príbeh so zápletkou a jej riešením;
- tvorenie jednoduchého opisu pracovného postupu a základných typov statického opisu: opis predmetu, osoby, živočícha alebo prostredia na základe priameho pozorovania;
- vyjadrenie názoru na bežnú alebo aktuálnu tému, jeho zdôvodnenie, prípadne pozmenenie názoru na základe argumentov spolužiakov;
- nácvik jednoduchého rečníckeho prejavu s informačnou funkciou: pozvanie na školské/záujmové podujatie, sprevádzanie návštevy po škole, obci.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
- používanie vetných a súvetných celkov pri rozvíjaní témy s konkrétnym komunikačným zámerom;
- používanie vhodnej slovnej zásoby podľa témy a komunikačného zámeru textu (oslovenia, emocionálne slová a frazémy, primerané odborné a abstraktné slová);
- porovnávanie a odlišovanie spisovných a slangových slov (s oporou o jazykové slovníky);
- porovnávanie a odlišovanie spisovných a nespisovných tvarov (podľa ich používania v danom regióne);
- zdokonaľovanie zvukovej a pohybovej stránky hovoreného prejavu;
- uplatňovanie pravidiel spisovnej výslovnosti (v nadväznosti na 1. cyklus, splývavá výslovnosť, výslovnosť predložkových spojení, výslovnosť spoluhlásky v).
Termíny, ktoré si má žiak osvojiť (na základe pochopenia pojmu):
- upevňujú sa termíny a pojmy z 1. cyklu;
- hovorený prejav, téma, zhromažďovanie informácií, rozvíjanie témy, komunikačný zámer, osnova (stručná, podrobná);
- kontrolné otázky k textu;
- názor, zdôvodnenie názoru, fakt, domnienka;
- súkromné a verejné prostredie komunikácie;
- informácia: oznam, správa, odborná informácia;
- rozprávanie: skúsenosť, udalosť, príbeh so zápletkou, časová postupnosť, príčina a následok;
- opis (pracovného postupu, predmetu, osoby, živočícha, prostredia);
- verejný prejav: pozvanie, sprevádzanie;
- veta, súvetie, komunikačný zámer;
- oslovenie, citovo zafarbené slová, ustálené slovné spojenia, odborné slová;
- spisovné slová, slangové slová, nárečové slová, jazykové slovníky;
- pravidlá spisovnej výslovnosti (z 1. cyklu, splývavá výslovnosť, spojenie predložky a slova, výslovnosť spoluhlásky v);
- melódia (klesavá, stúpavá), prízvuk, dôraz, prestávka, mimika, gestá.
Písaná produkcia
Výkonový štandard
Žiak vie/dokáže:
- vytvoriť súvislý písaný alebo obrazovo-písaný text na zvolenú tému,
- použiť vhodný žáner písaného textu podľa komunikačného zámeru,
- zhromaždiť potrebné informácie na tvorbu písaného textu,
- využiť písanie pri učení sa,
- napísať príbeh alebo osobný zážitok so zápletkou a jej riešením,
- vyjadriť písaním svoje pocity a fantáziu,
- vytvoriť jednoduchý opis pracovného postupu,
- opísať objekty vystavené priamemu pozorovaniu,
- sformulovať písomne argumenty na podporu svojho postoja k téme,
- upraviť obsahovú, kompozičnú a jazykovú stránku napísaného textu,
- uplatniť grafické zručnosti pri úprave formálnej stránky napísaného textu,
- uplatniť pri písaní osvojené pravopisné pravidlá.
Obsahový štandard
Proces tvorenia textu
- výber témy podľa komunikačného/autorského zámeru a potenciálneho/reálneho adresáta;
- výber vhodného slohového postupu na vyjadrenie zamýšľaného obsahu;
- využívanie viacerých spôsobov zhromažďovania jazykového materiálu (slov, slovných spojení a vetných celkov) k zvolenej téme;
- členenie textu s využitím podrobnej alebo stručnej osnovy;
- tvorenie konceptu a upravovanie obsahu, členenia a jazyka textu;
- pravopisná korektúra v rozsahu osvojených pravopisných zručností;
- grafická úprava textu (aj pomocou základných možností textového editora);
- prezentovanie vlastného textu v prostredí triedy alebo školy.
Metakognitívne procesy pri písaní textu
- plánovanie vhodného postupu pri tvorbe textu;
- sledovanie priebehu tvorenia textu a vlastné posúdenie úspešnosti písania;
- použitie základných stratégií na vylepšenie písaného textu;
- experimentovanie s rôznymi nápadmi pri tvorení textu;
- kladenie otázok, ktoré rozvíjajú vlastné nápady alebo nápady spolužiakov pri tvorení textu.
Žánre písaného textu
- písanie informačných textov určených pre verejné (školské) prostredie: oznam, správa; rukou písaná alebo elektronická pozvánka na školské/záujmové podujatie;
- stručné písomné zhrnutie odborných informácií;
- písanie reálneho alebo vymysleného príbehu so zápletkou a jej riešením (vyjadrenie zámernosti konania postáv, začlenenie opisných častí do príbehu);
- vytvorenie jednoduchého opisu pracovného postupu s využitím podporného obrazového materiálu;
- vytvorenie opisu predmetu, osoby, živočícha alebo prostredia na základe priameho pozorovania;
- písomné vyjadrenie názoru na bežnú alebo aktuálnu tému a jeho zdôvodnenie;
- sebavyjadrenie prostredníctvom primeraných techník tvorivého písania.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
- vyjadrovanie myšlienok prostredníctvom vetných a súvetných celkov;
- uplatňovanie prostriedkov nadväzovania viet v texte (pripájacie častice, opakovanie slov, synonymické opakovanie, opakovanie rovnakých tvarov slovesa, slovotvorne súvisiace slová);
- používanie vhodnej slovnej zásoby a lexikálnych vzťahov podľa témy a komunikačného zámeru textu;
- využívanie primeraných grafických prostriedkov v rukou písanom a v elektronickom texte.
Osvojovanie a uplatňovanie pravopisu
- fonematický pravopis: automatizácia získaných pravopisných zručností;
- etymologický pravopis: automatizácia získaných pravopisných zručností; pravopis i/y, í/ý v koreni slova po obojakých spoluhláskach v ďalších domácich slovách, pravopis ďalších prevzatých slov podľa potrieb použitia slov v písaných textoch;
- sémantický pravopis: automatizácia získaných pravopisných zručností; pravopis ďalších významových skupín vlastných podstatných mien (názvy sviatkov, ulíc, geografické názvy v prepojení s učivom ďalších vzdelávacích oblastí);
- morfematický pravopis: delenie spoluhlások podľa znelosti ako východisko uplatňovania morfematického pravopisu pri spodobovaní; pravopis pri spodobovaní spoluhlások na konci slova, na začiatku slova a vnútri slova; pravopis pádových koncoviek podstatných mien a prídavných mien; pravopis ďalších slovesných tvarov a slovotvorných prípon;
- gramatický pravopis: rozlišovanie nominatívu jednotného a množného čísla pri prídavných menách, ktoré sa skloňujú podľa vzoru pekný;
- interpunkčný pravopis: písanie čiarky v jednoduchej vete a v jednoduchom súvetí; písanie interpunkčných znamienok v priamej reči.
Termíny, ktoré si má žiak osvojiť (na základe pochopenia pojmu):
- upevňujú sa termíny a pojmy z 1. cyklu;
- písaný text, autor, adresát;
- téma, zhromažďovanie informácií, rozvíjanie témy, komunikačný zámer, osnova (stručná, podrobná), členenie textu, odsek;
- tvorenie textu: koncept, úprava textu, oprava textu, slovosled, zrozumiteľnosť textu;
- názor, zdôvodnenie názoru, fakt, domnienka;
- informácia: oznam, správa, pozvánka, odborná informácia;
- rozprávanie: skúsenosť, udalosť, príbeh so zápletkou a rozuzlením, časová postupnosť, príčina a následok, priama reč;
- opis (pracovného postupu, predmetu, osoby, živočícha, prostredia);
- slovná zásoba, veta, súvetie, nadväzovanie viet;
- citovo zafarbené slová, ustálené slovné spojenia, odborné slová;
- jazykové slovníky;
- pravopis a pravopisné pravidlá;
- pravopis po obojakých spoluhláskach: vybrané slová, príbuzné slová, prevzaté slová;
- pravopis vlastných podstatných mien: názvy sviatkov, ulíc (a ďalšie geografické názvy v prepojení s učivom ďalších vzdelávacích oblastí);
- pravopis pri spodobovaní: spoluhlásky podľa znelosti (znelé a neznelé), spodobovanie na konci slova, na začiatku slova a vnútri slova;
- tvar slova, pádová otázka, pádová koncovka, skloňovací vzor, tvary slovesa, slovotvorná prípona;
- čiarka v jednoduchej vete a v jednoduchom súvetí, interpunkčné znamienka v priamej reči.
Vecná recepcia
Výkonový štandard
Žiak vie/dokáže:
- aktívne počúvať a samostatne prečítať primerane náročný vecný (aj odborný) text,
- identifikovať doslovné (explicitné) informácie v počúvanom a v čítanom texte,
- vyvodiť implicitné informácie z počúvaného a z čítaného textu,
- vyvodiť informácie z nesúvislého, obrazovo-písaného a primeraného digitálneho textu,
- reprodukovať a zhrnúť získané informácie,
- prepojiť získané informácie so svojimi doterajšími znalosťami a skúsenosťami,
- vyjadriť svoj názor na počúvaný/čítaný text a zdôvodniť ho,
- posúdiť mieru vlastného porozumenia a použiť základné stratégie na zlepšenie porozumenia textu,
- využiť získané informácie pri učení sa, v bežnom živote alebo pri záujmových aktivitách,
- odlíšiť texty podľa komunikačného zámeru,
- použiť pri porozumení textu primerané znalosti vetných a súvetných celkov, slovnej zásoby a lexikálnych vzťahov.
Obsahový štandard
Porozumenie textu
- aktívne počúvanie, samostatné čítanie a prezeranie primeraných žánrov vecného textu v súvislosti s obsahmi jednotlivých vzdelávacích oblastí;
- reprodukovanie obsahu textu, rozhovor o texte;
- úlohy na porozumenie doslovným (explicitným) informáciám v texte: vymenovanie faktov, objasňovanie nových pojmov, identifikovanie kľúčových informácií a slov;
- úlohy na vyvodzovanie implicitných informácií z textu (vytváranie inferencií): hľadanie súvislostí medzi informáciami v texte, prepájanie informácií z textu s doterajšími znalosťami a skúsenosťami žiaka, objasňovanie informácií, formulovanie predpokladov a ich overovanie; vyjadrovanie názoru a jeho jednoduché zdôvodnenie;
- rozpoznávanie štruktúry textu: úlohy na porozumenie nadväznosti viet a odsekov v texte, členenie textu na časti pomocou osnovy;
- využitie osnovy pri reprodukcii textu alebo pri využití získaných informácií vo vlastnom texte.
Metakognitívne procesy pri recepcii vecného textu
- monitorovanie a hodnotenie vlastného porozumenia pomocou systematickej spätnej väzby učiteľa („Myslel si si, že si správne odpovedal, a mal si pravdu“);
- reflexia neporozumenia a jeho príčin: identifikovanie nejasností, kladenie otázok, hľadanie odpovedí;
- plánovanie – vymedzenie potrebného času, voľba vhodného postupu pri práci s textom;
- samostatné používanie jednoduchých postupov a stratégií učenia sa z textu;
- stručné súhrny kľúčových informácií a poznatkov;
- tvorenie vlastných otázok k textu.
Žánre vecného textu
- rozpoznanie základných znakov informačného textu: presnosť, stručnosť a prehľadnosť;
- porozumenie informačným žánrom: odborná informácia, úradná pozvánka, úradný oznam, jednoduchá mediálna správa;
- porozumenie nesúvislým informačným žánrom: jazykový slovník, cestovný poriadok, graf, mapa, diagram, schéma, náčrt;
- rozpoznanie základných znakov rozprávacieho textu: subjektívnosť, časová postupnosť, príčina a následok;
- porozumenie príbehu so zápletkou a jej riešením, porozumenie zámernosti konania postáv a funkcie opisných častí v bežnom (neumeleckom) rozprávaní;
- rozpoznanie základných znakov opisného textu: vymenúvanie a usporiadanie znakov opisovaného javu alebo postupnosti opisovaných dejov, odlíšenie hlavných a vedľajších znakov;
- porozumenie jednoduchým opisným žánrom: opis pracovného postupu, základné typy statického opisu (opis predmetu, osoby, živočícha, prostredia);
- porozumenie primeraným digitálnym textom s odbornou funkciou: digitálne encyklopédie, webové stránky, prezentácie, inštruktážne videá;
- porozumenie primeraným reklamným textom (písaným, auditívnym alebo audiovizuálnym) a ich presviedčacej funkcii;
- porozumenie jednoduchých rečníckych prejavov.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
- rozoznávanie prostriedkov nadväzovania viet v texte (pripájacie častice, opakovanie slov, synonymické opakovanie, opakovanie rovnakých tvarov slovesa, slovotvorne súvisiace slová);
- úloha vetnej stavby pri porozumení textu: rozvíjanie slovesa vo vete a vyjadrovanie rôznych syntaktických významov (kto, čo, aký, kde, kedy, ako);
- úloha súvetnej stavby pri porozumení textu: základné typy jednoduchého súvetia v podobe vetných modelov (V1 spojka V2), bez použitia terminológie;
- základné poznávanie významu a funkcie všetkých slovných druhov v texte;
- pojem skloňovanie a pádové otázky, gramatické kategórie podstatných a prídavných mien (rod, číslo, pád);
- významová a formálna spájateľnosť podstatného mena a prídavného mena;
- základné rozlišovanie skloňovacích vzorov podstatných mien (ako východisko pravopisu pádových koncoviek);
- základné rozlišovanie skloňovacích vzorov prídavných mien pekný a cudzí (ako východisko pravopisu pádových koncoviek);
- rozlišovanie slovesného času a spôsobu v texte;
- vyvodzovanie významov nových alebo neznámych slov z textu: abstraktné slová (názvy vlastností a názvy dejov), odborné slová, viacvýznamové slová, ustálené slovné spojenia s priamym významom, ustálené slovné spojenia s obrazným významom (príslovia, porekadlá, pranostiky a iné primerané frazémy);
- identifikovanie slov z rovnakého slovotvorného hniezda v texte, pozorovanie predponového a príponového tvorenia slov, motivačný vzťah medzi základovým a odvodeným slovom.
Termíny, ktoré si má žiak osvojiť (na základe pochopenia pojmu):
- upevňujú sa termíny a pojmy z 1. cyklu;
- porozumenie textu: aktívne počúvanie, reprodukcia textu, doslovné informácie v texte, vyvodzovanie informácií z textu, členenie textu, nadväzovanie viet v texte;
- vlastné porozumenie (sledovanie, hodnotenie, plánovanie, stratégie);
- informačné texty: odborná informácia, úradná pozvánka, úradný oznam, správa v médiách;
- nesúvislé informačné texty: jazykový slovník, cestovný poriadok, graf, mapa, diagram, schéma, náčrt;
- príbeh so zápletkou a jej riešením, časová postupnosť, príčina a následok;
- opis pracovného postupu, opis predmetu, osoby, živočícha, prostredia;
- digitálny text (webová stránka, digitálna encyklopédia, prezentácia);
- reklama (presviedčacia funkcia), verejný prejav;
- jednoduchá veta (vyjadrovanie významov vo vete), jednoduché súvetie (spájanie viet v súvetí – význam, spojky);
- slovné druhy: podstatné mená, prídavné mená, slovesá, príslovky, zámená, číslovky, spojky, predložky, častice, citoslovcia;
- tvar slova, rod, číslo, pád, pádové otázky, skloňovanie, skloňovací vzor, slovesný čas, slovesný spôsob;
- názvy dejov, názvy vlastností, viacvýznamové slová, ustálené slovné spojenia (s priamym významom a s obrazným významom), príslovia, porekadlá, pranostiky;
- slovotvorné hniezdo, slovotvorný základ, slovotvorná prípona, slovotvorná predpona, základové slovo, odvodené slovo.
Zážitková recepcia
Výkonový štandard
Žiak vie/dokáže:
- počúvať a prečítať s porozumením primerane náročný literárny text,
- identifikovať explicitné významy a vyvodiť základné implicitné významy z počutého a z prečítaného literárneho textu,
- vytvárať otázky k čítanému a počúvanému textu,
- vyjadriť, ako na nich text a čítanie pôsobia, a opísať zážitok,
- zhodnotiť text na základe vlastných pocitov a prežívania,
- zdieľať svoj zážitok z čítania a počúvania textu primeraným spôsobom verbálne alebo neverbálne,
- zdieľať ústnou aj písomnou formou zážitky z návštevy divadelného alebo filmového predstavenia a z počúvania rozhlasového vysielania,
- predniesť text s výraznou intonáciou a s citovým prežitím v rámci svojich schopností,
- dramatizovať vybrané texty aj s pomocou zástupných rekvizít,
- vybrať si samostatne aj s pomocou knihy na čítanie a zdôvodniť svoj výber,
- odlíšiť jednotlivé žánre na základe štruktúrnych prvkov textu.
Obsahový štandard
Čítanie s porozumením
- samostatné prerozprávanie obsahu čítaného a počúvaného textu s jednou dejovou líniou s obrazovou alebo slovnou oporou a bez nej;
- predvídanie z počutého a prečítaného textu;
- orientácia v primerane náročných literárnych textoch, vyhľadávanie konkrétnych informácií, určenie ich dôležitosti vzhľadom na obsah textu, stručné zhrnutie informácií;
- vyvodzovanie základných implicitných významov z čítaného a počúvaného textu pomocou ústnych a jednoduchých písomných otázok;
- vysvetľovanie významu neznámych slov a slovných spojení;
- formulovanie myšlienok a záverov z prečítaného textu vlastnými slovami;
- porozumenie literárnym pojmom, umeleckému zobrazeniu skutočnosti, obrazným a symbolickým významom slov: rytmus, personifikácia, epiteton, refrén, téma, rozprávač;
- porovnávanie informácií, motívov, udalostí z rôznych druhov umeleckých textov;
- porovnávanie rôznych podôb spracovania príbehu (literárna, dramatická, rozhlasová, filmová podoba).
Čítanie pre zážitok
- čítanie kníh, ktoré žiakovi prinášajú radosť a potešenie (obľúbené knihy rôznych žánrov podľa vlastného výberu);
- formulovanie a zdôvodňovanie čitateľských preferencií;
- formovanie vlastného čitateľského vkusu (aj na základe odporúčania rovesníkov a dospelých);
- sebapoznávanie, porovnávanie vlastných čitateľských aktivít a skúseností z čítania s rovesníkmi, hľadanie zhôd a rozdielov v rámci formovania čitateľskej komunity;
- vyjadrovanie postoja a zdieľanie vlastných pocitov, myšlienok a zážitkov z textu a z ilustrácie verbálnym aj neverbálnym spôsobom;
- čítanie rozprávok, príbehov, povestí a mýtov viažucich sa k histórii obce alebo regiónu, skúmanie, zaznamenávanie, porovnávanie, prezentovanie;
- stvárnenie obsahu textu metódami tvorivej dramatiky, výtvarnými alebo hudobnými činnosťami;
- formovanie empatie, súcitu, hodnôt, postojov a medzikultúrneho porozumenia na základe čítaného alebo počúvaného textu;
- spoznávanie ďalších tém v dielach slovenských a svetových autorov alebo v literárnej tvorbe národnostných menšín na Slovensku a v ľudovej slovesnej tvorbe;
- sprostredkovanie umeleckého zážitku cez rôzne formy spracovania textu v knihách a časopisoch;
- sprostredkovanie umeleckého zážitku cez divadelné, filmové, rozhlasové a iné spracovanie literárnych diel; návšteva divadelného a filmového predstavenia;
- uvedomovanie si autorstva a kontextu vzniku literárnych diel.
Samostatný/sebavedomý čitateľ
- orientácia v zdrojoch na čítanie, rozširovanie čitateľského teritória o elektronické zdroje, vlastný, spontánny a cielený výber kníh a časopisov na čítanie;
- rozširovanie čitateľského teritória (obrazové knihy, pop-up knihy, komiks, grafické novely, obrazové encyklopédie);
- samostatné budovanie čitateľského portfólia, vedenie podrobnejších záznamov v rôznych formách a podobách o knihách, o svojom čítaní a jeho pokrokoch;
- čítanie a reflexia čítania rôznych textov, stanovovanie individuálnych čitateľských cieľov a výziev v čítaní, formovanie jednoduchých rituálov;
- uvažovanie o zobrazení postáv, faktov, dejov v texte v kontexte doby a kultúry, na základe doterajších znalostí vyjadrovanie názoru o prečítanom, pokusy o hodnotenie;
- aktívne vyhľadávanie a využívanie aj iných dostupných druhov knižníc (okrem triednej knižnice aj školská knižnica alebo mestská/obecná knižnica).
Metakognitívne procesy pri recepcii literárneho textu
- hodnotenie vlastného porozumenia textu žiakom v nadväznosti na monitorovanie kvality čítania (Viem, čo text hovorí? Rozumiem obsahu textu? Viem ho prerozprávať? Dokážem predvídať pokračovanie?);
- hľadanie dôvodu prípadného neporozumenia (neznámy kontext, nezrozumiteľné vyjadrenia, slovná zásoba);
- tvorenie vlastných interpretačných otázok k textu;
- plánovanie čítania a odhadovanie času na čítanie.
Tematické okruhy a textová realizácia
- tematické okruhy z 1. cyklu sa obohacujú o nové témy a pohľady: sebahodnotenie, osobné záujmy a potreby, spravodlivosť – nespravodlivosť, spoločné a odlišné vlastnosti ľudí, zdravý životný štýl, bohatstvo – chudoba, bezpečnosť, láska a vzťah k domovu, rodine a blízkej osobe, svet divadla, ohrozenie a ochrana životného prostredia, pomoc ľuďom a zvieratám v núdzi;
- čítanie, počúvanie a sledovanie rôznych typov textov a rôznych žánrov (lyrické, epické, dramatické žánre) slovenskej a svetovej literatúry a ľudovej slovesnej tvorby so zreteľom na detský aspekt a záujmy žiakov z 1. cyklu sa obohacuje o divadelnú hru, rozhlasovú hru, filmovú a televíznu rozprávku, legendu, baladu, báj, poviedku, román, biografiu, fantasy literatúru.
Termíny, ktoré si má žiak osvojiť (na základe pochopenia pojmu):
- upevňujú sa termíny a pojmy z 1. cyklu;
- rytmus, personifikácia, epiteton, refrén, téma, rozprávač, nonsens;
- herec, herečka, režisér, scenárista;
- divadelná hra, rozhlasová hra, filmová a televízna rozprávka, povesť, legenda, balada, báj, poviedka, román, biografia, komiks.
