Komunikačná interakcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • aktívne a ohľaduplne komunikovať s komunikačným partnerom.
  • klásť otázky a formulovať odpovede v dialógu.
Obsahový štandard
Komunikačné zvyklosti
  • rozlišovanie pozdravov, predstavenia sa, oslovenia, tykania/vykania vo verejnom a v súkromnom komunikačnom prostredí;
  • formulovanie ústneho poďakovania a ospravedlnenia.
Komunikačné zámery a ich vyjadrenie
  • formulovanie otázky, prosby, priania, nesúhlasu a námietky;
  • formulovanie vlastných potrieb a prežívaných pocitov primeraným spôsobom;
  • presnosť a pravdivosť vyjadrenia pri požiadaní o informáciu a pri poskytnutí informácie.
Dialóg
  • nácvik jednoduchého dialógu v dvojici: kladenie otázok a formulovanie odpovedí;
  • pozorné počúvanie komunikačného partnera.[1]
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • rozširovanie slovnej zásoby prostredníctvom tém dialógu;
  • používanie vhodných slovných spojení a viet pri vyjadrovaní rôznych komunikačných zámerov.
Termíny, ktoré si má žiak osvojiť (na základe pochopenia pojmu):
  • pozdrav, predstavenie sa, tykanie/vykanie, poďakovanie, ospravedlnenie;
  • prosba, prianie, nesúhlas, námietka, požiadanie o informáciu, poskytnutie informácie;
  • rozhovor, otázka, odpoveď, pozorné počúvanie;
  • slovo, slovné spojenie, veta.

Hovorená produkcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • počúvať hovorené prejavy a klásť otázky k ich obsahu.[2]
  • rozprávať o vlastnej skúsenosti alebo zážitku,
  • opísať pozorované objekty a činnosti.[3]
Obsahový štandard
Príprava a prednes hovoreného prejavu
  • výber témy hovoreného prejavu s pomocou učiteľa;
  • zhromažďovanie slovnej zásoby a informácií na rozvíjanie témy;
  • rozvíjanie témy pri rozprávaní a pri opise;
  • využitie obrázkovej osnovy.
Reflexia hovoreného/počúvaného prejavu
  • pozorné počúvanie hovoreného prejavu spolužiakov;
  • kladenie otázok k obsahu počúvaného prejavu;
  • formulovanie odpovedí na položené otázky.
Žánre hovoreného textu
  • jednoduché rozprávanie: prežitá skúsenosť, reálny alebo vymyslený príbeh;
  • uplatnenie časovej postupnosti v rozprávaní;
  • jednoduchý opisný text: postupnosť dejov pri opise pracovného postupu; hlavné znaky opisovaného objektu (konkrétny predmet alebo blízka osoba).
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • vyjadrovanie myšlienok v ucelených vetách a jednoduchých súvetiach;
  • používanie viet s rôznymi komunikačnými zámermi: oznámenie, otázka, rozkaz, prosba, prianie, nesúhlas, námietka;
  • používanie prirovnania;
  • uplatňovanie jednoduchých lexikálnych vzťahov v texte: významové okruhy slov, slovotvorne súvisiace slová, slová s podobným a opačným významom, nadradené a podradené slová;
  • uplatňovanie pravidiel spisovnej výslovnosti (podľa individuálnych dispozícií žiaka).
Termíny, ktoré si má žiak osvojiť (na základe pochopenia pojmu):
  • téma, osnova, časová postupnosť;
  • rozprávanie, opis;
  • slová s podobným významom, slová s opačným významom, prirovnanie.

Písaná produkcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • písať všetky písmená slovenskej abecedy.
  • s pomocou tvoriť obrazovo-písaný text na blízku tému.
Obsahový štandard
Elementárne písanie
  • prípravné (predpisateľské) cviky, percepčno-motorické zručnosti pri písaní;
  • sluchové a zrakové rozlišovanie hlásky, slabiky a slova;
  • písanie písmen slovenskej abecedy;
  • písanie slov, odpis písaného textu, prepis tlačeného textu, písanie podľa diktovania[4].
Proces tvorenia textu
  • výber a rozvíjanie témy písaného textu pomocou učiteľa;
  • rozvíjanie témy podľa komunikačného/autorského zámeru: voľné písanie;
  • výber vhodných slov, slovných spojení a vetných celkov podľa komunikačného/autorského zámeru.
Žánre písaného textu
  • tvorenie jednoduchého nesúvislého textu (zoznam);
  • tvorenie jednoduchého obrazovo-písaného textu (pozvánka, pohľadnica).
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • vyjadrovanie myšlienok vo vetách s rôznymi komunikačnými zámermi: oznámenie, rozkaz, prosba, prianie, nesúhlas, námietka.
Osvojovanie a uplatňovanie pravopisu
  • podľa individuálnych dispozícií žiaka.
Termíny, ktoré si má žiak osvojiť (na základe pochopenia pojmu):
  • hláska, písmeno, slovo, abeceda;
  • písané písmo, tlačené písmo;
  • text, téma;
  • veta, zámer vety: oznámenie, otázka, rozkaz, prosba, prianie, nesúhlas.

Vecná recepcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • čítať krátke vecné texty a porozumieť doslovným informáciám.
Obsahový štandard
Elementárne čítanie
  • sluchové a zrakové rozlišovanie hlásky, slabiky a slova;
  • poznávanie písmen slovenskej abecedy;
  • nácvik čítania slov, viet a krátkych textov primeranej náročnosti;
  • uplatňovanie splývavej výslovnosti, významovej pauzy, melódie a tempa reči pri hlasnom čítaní.[5]

Porozumenie textu
  • vytváranie predstáv o obsahu textu na základe ilustrácie, obrazového materiálu, nadpisu;
  • identifikovanie kľúčových slov v texte a ich jednoduché zaznamenanie;
  • porozumenie doslovného (explicitného) významu textu a jeho reprodukcia.
Metakognitívne procesy pri recepcii vecného textu
  • pozorovanie učiteľovho premýšľania pri čítaní (učiteľ „myslí nahlas“): komentovanie porozumenia alebo neporozumenia, identifikovanie príčiny nedostatočného porozumenia, naznačovanie riešenia;
  • sledovanie porozumenia obsahu prečítaného textu (Viem, čo text hovorí?).
Žánre vecného textu
  • vyhľadávanie informácií v ozname a správe;
  • porozumenie časovej postupnosti v bežnom (neumeleckom) rozprávaní: rozprávanie prežitej skúsenosti, reálny alebo vymyslený príbeh;
  • porozumenie postupnosti dejov v opise pracovného postupu;
  • orientácia v jednoduchých nesúvislých textoch: zoznam, rozvrh, plán, tabuľka.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • úvod do poznávania slovných druhov: vytvorenie prvotnej predstavy o význame a využití slovných druhov v texte;
  • rozlišovanie všeobecných a vlastných podstatných mien: základné významové skupiny vlastných podstatných mien (mená osôb, zvierat, miestne geografické názvy);
  • vyvodzovanie významu slov z textu.
Termíny, ktoré si má žiak osvojiť (na základe pochopenia pojmu):
  • text, veta, slovo, slabika, hláska, písmeno, abeceda;
  • obsah textu, informácia, kľúčové slová, nadpis, ilustrácia, odsek;
  • oznam, správa, rozprávanie, opis pracovného postupu;
  • zoznam, rozvrh, plán, tabuľka;
  • slová s podobným významom, slová s opačným významom, nadradené a podradené slová, prirovnanie.

Zážitková recepcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • prechádzať od počúvania čítaného textu[6] k vlastnému čítaniu a  k čítaniu s pomocou;
  • vyjadrovať myšlienky a zážitky z počúvaného a čítaného literárneho textu a z ilustrácií.
  • s pomocou si vyberať knihy na čítanie podľa svojho záujmu.
Obsahový štandard
Čítanie s porozumením
  • rozoznávanie slov a viet v počúvanom a v čítanom texte;
  • odlíšenie textu od ilustrácie;
  • domýšľanie jednoduchého príbehu podľa ilustrácie a čítanie ilustrácie;
  • prerozprávanie obsahu čítaného a počúvaného textu s pomocnými otázkami a nápoveďami učiteľa.
Čítanie pre zážitok
  • vyjadrovanie a zdieľanie vlastných pocitov, myšlienok a zážitkov z textu a z ilustrácie verbálnym aj neverbálnym spôsobom;
  • spoznávanie vybraných tém v dielach slovenských a svetových autorov a v ľudovej slovesnej tvorbe;
  • sprostredkovanie umeleckého zážitku cez rôzne formy spracovania textu v knihách a časopisoch;
  • sprostredkovanie umeleckého zážitku cez divadelné, filmové, rozhlasové a iné spracovanie literárnych diel (návšteva divadelného a filmového predstavenia).
Samostatný/sebavedomý čitateľ
  • vytváranie čitateľského portfólia: vedenie jednoduchých záznamov o svojom čítaní a jeho pokrokoch s pomocou učiteľa;
  • rozširovanie čitateľského teritória: výber kníh a časopisov na čítanie s pomocou učiteľa;
  • spoznávanie dostupných knižníc a ich využívanie (triedna knižnica, školská knižnica, mestská/obecná knižnica).
Metakognitívne procesy pri recepcii literárneho textu
  • sledovanie úspešnosti čítania a možných zdrojov pomoci (Viem text prečítať? Čo mi pri tom môže pomôcť? Kto mi môže pomôcť?);
  • sledovanie porozumenia obsahu prečítaného textu (Viem, čo text hovorí?).
Tematické okruhy a textová realizácia
  • tematické okruhy pre 1. cyklus (výberovo): domov, rodina, priateľstvo, medziľudské vzťahy, medzigeneračné vzťahy a porozumenie, prijatie a odmietanie, česť/čestnosť, záľuby a koníčky, zdravie, dobro, zlo, pravda a lož, hra, humor, príroda okolo nás, svet zvierat, človek ako súčasť prírody, pomoc iným, moje mesto/obec, zvyky, spôsob života, miestne tradície a kultúra;
  • čítanie, počúvanie[7] a sledovanie rôznych typov textov a rôznych žánrov (lyrické, epické, dramatické žánre)* slovenskej a svetovej literatúry so zreteľom na detský aspekt a záujmy žiakov: riekanka, hádanka, ľudová pieseň, báseň, bájka, rozprávka, povesť, bábková hra, obrázkový príbeh[8], komiks[9].

    *v 1.cykle sa nevyžaduje znalosť pojmu

Termíny, ktoré si má žiak osvojiť (na základe pochopenia pojmu):
  • text, ilustrácia, spisovateľ, ilustrátor;
  • kniha, časopis, knižnica;
  • rozprávka.

– obsah – ďalší >

  1. Okrem žiakov so sluchovým postihnutím. ↑

  2. Okrem žiakov so sluchovým postihnutím. ↑

  3. Okrem žiakov so zrakovým postihnutím. ↑

  4. Okrem žiakov so sluchovým postihnutím. ↑

  5. Okrem žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou a žiakov so sluchovým postihnutím. ↑

  6. Okrem žiakov so sluchovým postihnutím. ↑

  7. Okrem žiakov so sluchovým postihnutím. ↑

  8. Okrem žiakov so zrakovým postihnutím – nevidiacich. ↑

  9. Okrem žiakov so zrakovým postihnutím – nevidiacich. ↑