Komunikačná interakcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • prispôsobiť interakciu komunikačnému partnerovi a komunikačnému prostrediu.
  • rešpektovať používateľov iných jazykov a príslušníkov iných národov a kultúr.
  • diskutovať v skupinách a používať jednoduchú argumentáciu na podporu svojich názorov.
  • uplatňovať v dialógu zásady spolupráce a zdvorilosti.
  • spolupracovať pri riešení problémov v kolektíve.
Obsahový štandard
Komunikačné zvyklosti a viacjazyčnosť
  • komunikačná situácia, komunikačné činitele, zásady kooperácie a zdvorilosti;
  • situačne vhodné používanie variet slovenčiny (spisovný jazyk, bežný hovorený jazyk, slang, nárečie);
  • interakcia v rôznych simulovaných a reálnych komunikačných situáciách;
  • rešpektovanie jazykových potrieb príslušníkov iných národov a národnostných menšín.
Dialogická komunikácia, diskusia a kooperácia
  • kooperácia v dialógu: komunikovať primerané množstvo informácií, hovoriť pravdivo a zrozumiteľne;
  • zásady zdvorilosti (takt, veľkorysosť, uspokojenie, súhlas, skromnosť, sympatia) a ich uplatňovanie v komunikácii;
  • rozlišovanie tvrdenia, argumentu a presvedčenia;
  • pravidlá asertívnej komunikácie;
  • skupinová diskusia na vybranú tému;
  • hľadanie konštruktívnych riešení konfliktnej situácie.
Korešpondencia
  • písanie listu a jednoduchej žiadosti;
  • nácvik bežnej elektronickej korešpondencie prostredníctvom e-mailu.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • používanie vhodnej slovnej zásoby v rámci obsahového zamerania interakčných aktivít;
  • nadväzovanie replík v dialógu, používanie vhodných nadväzovacích prostriedkov (oslovenia, zámená, synonymá);
  • uplatňovanie pravidiel spisovnej výslovnosti (podľa individuálnych dispozícií žiaka);
  • situačne vhodné používanie zvukových, pohybových[1] a mimojazykových prostriedkov;
  • uplatňovanie osvojených pravopisných pravidiel v rukou písanej a v elektronickej korešpondencii (podľa individuálnych dispozícií žiaka).
Termíny, ktoré si majú žiaci osvojiť (na základe pochopenia pojmu):
  • upevňujú sa termíny a pojmy z 1. a 2. cyklu;
  • spisovný jazyk, slang, nárečie;
  • dialóg, diskusia, kooperácia a zdvorilosť v komunikácii;
  • tvrdenie a argument;
  • asertívna komunikácia;
  • úradná žiadosť, elektronická korešpondencia;
  • prostriedky nadväzovania v dialógu (oslovenie, zámená, synonymá);
  • pravidlá spisovnej výslovnosti;
  • zvukové prostriedky (melódia, tempo, prestávka, sila hlasu, dôraz), pohybové prostriedky (mimika, gestá, pohyb a postavenie tela).

Hovorená produkcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • tvoriť obsahovo súdržné hovorené texty s rôznym komunikačným zámerom v súvislostiach praktického života.
  • využívať pri príprave hovoreného textu vhodnú slovnú zásobu.
  • prezentovať získané informácie a aktívne reagovať na prezentácie spolužiakov.
  • využívať jazykové slovníky a primerané znalosti jazykovedných pojmov a termínov pri tvorení a úprave prejavu.
Obsahový štandard
Príprava a prezentácia hovoreného prejavu
  • písomná príprava hovoreného textu podľa týchto fáz: výber témy, tvorba konceptu, úprava textu;
  • využívanie knižných a elektronických jazykových slovníkov;
  • kultivovaný prednes hovoreného prejavu;
  • prezentovanie vlastného textu v prostredí triedy.
Reflexia hovoreného/počúvaného prejavu
  • aktívne počúvanie hovorených prejavov iných;
  • formulovanie argumentov pri vyjadrovaní stanoviska k vlastnému alebo inému hovorenému prejavu.
Žánre hovoreného a obrazovo-hovoreného textu
  • príprava prezentácie;
  • vyjadrenie názoru na aktuálne témy s podporou argumentov a s cieľom presvedčiť adresáta;
  • jednoduchý príležitostný rečnícky prejav.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • porozumenie a používanie tematickej slovnej zásoby v rámci obsahového zamerania textu;
  • uplatňovanie pravidiel spisovnej výslovnosti v domácich a v prevzatých slovách;[2]
  • primeraná modulácia hlasu a situačne vhodné používanie pohybových a mimojazykových prostriedkov.[3]
Termíny, ktoré si majú žiaci osvojiť (na základe pochopenia pojmu):
  • upevňujú sa termíny a pojmy z 1. a 2. cyklu;
  • výber témy, koncept, úprava textu;
  • knižné a elektronické jazykové slovníky;
  • prezentácia;
  • jednoduchý rečnícky prejav;
  • pravidlá spisovnej výslovnosti domácich a prevzatých slov;
  • zvukové prostriedky (melódia, tempo, prestávka, sila hlasu, dôraz), pohybové prostriedky (mimika, gestá, pohyb a postavenie tela) a mimojazykové prostriedky (situácia, farba, empatia).

Písaná produkcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • tvoriť písané texty dôležité pre zvládanie životných situácií a problémov s pomocou dostupných informácií.
  • využívať písanie ako prostriedok sebavyjadrenia a ako pomoc pri učení sa.
  • uplatňovať pri písaní základné pravopisné pravidlá a pri úprave formy textu používať počítačové textové editory.
Obsahový štandard
Proces tvorenia textu
  • voľba témy podľa komunikačného/autorského zámeru a potenciálneho/reálneho adresáta;
  • voľba vhodného slohového postupu na komunikovanie zamýšľaného obsahu;
  • využívanie základných spôsobov zhromažďovania jazykového materiálu (slov, slovných spojení a vetných celkov) k zvolenej téme;
  • tvorenie konceptu a jeho úprava;
  • využívanie knižných a elektronických jazykových slovníkov;
  • pravopisná korektúra vlastného textu v rozsahu pravopisných znalostí;
  • využitie možností textového editora pri obrazovej a grafickej úprave textu;[4]
  • prezentovanie vlastného textu v prostredí triedy.
Metakognitívne procesy pri písaní textu
  • plánovanie vhodného postupu pri tvorení textu;
  • koncentrácia pozornosti a sústredená práca vo fáze štylizácie;
  • vedomé potláčanie rušivých a nesúvisiacich podnetov.
Žánre písaného a obrazovo-písaného textu
  • tvorenie a vypĺňanie administratívnych textov[5]: plagát, úradné formuláre, prihláška, životopis;
  • tvorenie odborných textov: odborná informácia, zhrnutie, prezentácia, návod na použitie výrobku;
  • sebavyjadrenie prostredníctvom základných techník tvorivého písania (aj v kombinácii s obrazovou zložkou).
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • použitie jednoduchých a zložených súvetí ako prostriedkov vyjadrovania časovo-priestorových alebo logických vzťahov v texte;
  • porozumenie a používanie tematickej a odbornej slovnej zásoby v rámci obsahového zamerania textu;
  • použitie nadväzovacích prostriedkov (konektorov) v texte (pripájacie častice, opakovanie slov, využitie synoným, antoným, asociácií, slovotvorne súvisiacich slov, opakovanie rovnakých tvarov slovesa).
Osvojovanie a uplatňovanie pravopisu
  • automatizácia získaných pravopisných zručností pri jednotlivých pravopisných princípoch;
  • nadobúdanie nových pravopisných znalostí a zručností podľa individuálnych dispozícií žiaka.
Termíny, ktoré si má žiak osvojiť (na základe pochopenia pojmu):
  • upevňujú sa termíny a pojmy z 1. a 2. cyklu;
  • komunikačný zámer (podať informáciu, vymenovať vlastnosti, porozprávať dej, vysvetliť/objasniť fakty a znalosti, presvedčiť, zaujať);
  • výber témy, zhromažďovanie materiálu, triedenie, členenie, koncept, úprava textu, pravopisná korektúra;
  • knižné a elektronické jazykové slovníky;
  • plánovanie, sledovanie a hodnotenie vlastného písania;
  • slohový postup pri tvorení textu: informačný, opisný, rozprávací, výkladový/úvahový;
  • administratívne texty: plagát, formulár, prihláška, životopis;
  • odborné texty: odborná informácia, zhrnutie, prezentácia, návod na použitie výrobku;
  • pomenovanie ďalších jazykových javov (v nadväznosti na 2. cyklus a v súlade s potrebami pri písaní: tvaroslovie, pravopis, slovná zásoba, syntaktické prostriedky).

Vecná recepcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • počúvať[6] a samostatne čítať texty podľa svojho záujmu a s cieľom vzdelávania sa.
  • orientovať sa v primeraných odborných, mediálnych a administratívnych textoch.
  • objasniť informácie a vyvodené súvislosti z textu a porovnať ich s vlastnými znalosťami a skúsenosťami.
  • získať základné informácie z rôznych informačných zdrojov (tlačených, audiovizuálnych, digitálnych).
  • posudzovať pravdivosť informácií a informácie z textov využívať.
  • uplatňovať základné stratégie porozumenia textu a sledovať vlastné porozumenie.
  • vyjadriť svoj názor na počúvaný/čítaný text a podporiť ho argumentmi.
  • využiť základné znalosti jazykovedných pojmov a termínov a rôzne druhy jazykových slovníkov pri porozumení textu.
  • uvedomovať si funkcie jazyka v osobnom a v spoločenskom živote, upevňovať si pozitívny postoj k iným jazykom a kultúram.
Obsahový štandard
Porozumenie textu a využitie získaných informácií
  • analytické počúvanie[7], čítanie a prezeranie rôznych druhov a žánrov vecného textu v súvislosti s obsahmi jednotlivých vzdelávacích oblastí;
  • porozumenie súvislým a nesúvislým textom na úrovni explicitných významov;
  • učiteľom usmerňované vyvodzovanie implicitných významov z textu;
  • získavanie informácií z rôznych informačných zdrojov;
  • porozumenie štruktúry textu podľa komunikačného zámeru;
  • overovania a porovnávanie informácií vo viacerých zdrojoch;
  • zdieľanie a prezentovanie získaných informácií v skupinovej diskusii;
  • využitie spracovaných informácií z textu pri riešení učebných úloh a problémových situácií, pri vzdelávaní a sebavyjadrení.
Metakognitívne procesy pri recepcii vecného textu
  • vlastný výber a vyhľadávanie textov na čítanie alebo počúvanie v závislosti od cieľov čitateľa/poslucháča;
  • využívanie fyzických a elektronických knižníc;
  • sledovanie a hodnotenie vlastného porozumenia pomocou systematickej spätnej väzby učiteľa („Myslel si si, že si správne odpovedal, a mal si pravdu“);
  • reflexia neporozumenia a jeho príčin: identifikovanie nejasností, kladenie otázok, hľadanie odpovedí;
  • osvojovanie stratégií čítania a učenia sa z textu (konspekt, zhrnutie, pojmové mapy a iné grafické nástroje).
Vlastnosti textu
  • základné vlastnosti textu a ich uplatnenie pri porozumení textu: obsahová a formálna súdržnosť textu;
  • rozlišovanie textov podľa komunikačného zámeru: informovať, objasniť, argumentovať, presvedčiť, zaujať, emocionálne pôsobiť.
Žánre vecného textu
  • porozumenie odborným textom: odborný článok, interview, návod na použitie výrobku, dokumentárny film, rozhlasové a televízne populárno-náučné programy, webové stránky, prezentácie, poster;
  • porozumenie mediálnym textom: stručná správa, spravodajská reportáž, spravodajský rozhovor, komentár, blog (vlog), podcast;
  • porozumenie administratívnym textom: úradné oznamy a vyhlášky, formuláre, účet a faktúra;
  • analyzovanie propagačnej a presviedčacej funkcie v rôznych druhoch reklamného textu.
Význam a funkcie jazyka
  • porozumenie funkciám a významu jazyka (komunikačné oblasti);
  • individuálny vzťah žiaka k jazykom, porozumenie problematike viacjazyčnosti na území a mimo územia štátu.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • využitie znalostí jazykových prostriedkov pri porozumení textu:

syntaktické prostriedky:

  • syntaktické vzťahy v dvojčlennej vete (prisudzovací a určovací sklad) a ich úloha pri porozumení textu;
  • vyjadrovanie základných syntaktických významov vo vete a ich úloha pri porozumení textu (prísudok, podmet, predmet, prívlastok, príslovkové určenie);
  • jednoduché vety, jednoduché a zložené súvetia ako prostriedky rozvíjania témy v texte;

lexikálne prostriedky:

  • poznávanie slovnej zásoby v texte z hľadiska komunikačného zámeru a témy textu;
  • spôsoby obohacovania slovnej zásoby slovenčiny: nové slová v jazyku – preberanie, tvorenie, ustálené slovné spojenia, skratky;
  • pragmaticky príznakové slová: odborné termíny, expresívne slová, nespisovné slová;
  • porozumenie bežným frazémam;

slovotvorné prostriedky:

  • motivačný vzťah medzi základovým a utvoreným slovom;
  • slovotvorné spôsoby (odvodzovanie, skladanie) a slovotvorné prostriedky (slovotvorný základ, predpony, prípony);
  • príslušnosť slov k slovotvornému hniezdu;

morfologické prostriedky:

  • analyzovanie významu a funkcie všetkých slovných druhov pri porozumení textu;
  • ohybné a neohybné slovné druhy;
  • základné významové skupiny plnovýznamových slovných druhov: podstatné mená – všeobecné, vlastné; slovesá, prídavné mená – akostné, vzťahové; číslovky – základné, radové; zámená – osobné, privlastňovacie;
  • základné znalosti o komunikačnej funkcii gramatických kategórií (mená: rod, číslo, pád; slovesá: osoba, číslo, čas, spôsob – oznamovací, rozkazovací);
  • skloňovacie vzory podstatných mien a prídavných mien ako východisko uplatňovania pravopisu pádových koncoviek.
Termíny, ktoré si majú žiaci osvojiť (na základe pochopenia pojmu):
  • upevňujú sa termíny a pojmy z 1. a 2. cyklu;
  • text: súvislý, nesúvislý, tlačený, digitálny;
  • doslovné informácie, vyvodenie informácií, štruktúra textu;
  • fyzické a elektronické knižnice;
  • odborné texty: odborný článok, interview, návod na použitie, dokumentárny film, poster, prezentácia, populárno-náučný program;
  • mediálne texty: správa, spravodajská reportáž, spravodajský rozhovor, komentár, blog/vlog, podcast,
  • administratívne texty: úradný oznam, vyhláška, formulár, účet, faktúra;
  • reklamný text a jeho propagačná a presviedčacia funkcia;
  • prisudzovací a určovací sklad;
  • vetné členy (prísudok, podmet, predmet, prívlastok, príslovkové určenie);
  • obohacovanie slovnej zásoby: preberanie, tvorenie, ustálené slovné spojenia, skratky;
  • slovná zásoba: spisovné slová, nespisovné slová, odborné termíny, expresívne slová, frazémy;
  • slovotvorné spôsoby (odvodzovanie, skladanie), slovotvorné prostriedky (slovotvorný základ, predpony, prípony), slovotvorné hniezdo;
  • slovné druhy: ohybné (podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá) a neohybné (príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia);
  • významové skupiny slovných druhov: podstatné mená – všeobecné, vlastné; slovesá, prídavné mená; číslovky – základné, radové; zámená – osobné, privlastňovacie;
    • gramatické kategórie (mená: rod, číslo, pád; slovesá: osoba, číslo, čas, spôsob);
    • skloňovacie vzory podstatných mien a prídavných mien (chlap, hrdina, dub, stroj; žena, ulica, dlaň, kosť; mesto, srdce, vysvedčenie, dievča; pekný).

Zážitková recepcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • verbálne a neverbálne zdieľať zážitky z prečítaného a z počutého literárneho textu, z návštevy divadelného a filmového predstavenia.
  • pretvárať a dotvárať dej podľa vlastných emócií a prežívania.
  • samostatne si vyberať knihy na čítanie podľa vlastného čitateľského vkusu.
Obsahový štandard
Čítanie s porozumením
  • samostatné prerozprávanie obsahu čítaného a počúvaného textu;
  • reprodukovanie deja s viacerými dejovými líniami, prerozprávanie príbehu z rôznych uhlov pohľadu;
  • predvídanie z počutého a prečítaného textu;
  • formulovanie odpovedí na otázky k textu a pokusy o tvorbu rôznych druhov otázok k textu.
Čítanie pre zážitok
  • vyjadrovanie a zdieľanie vlastných pocitov, postojov, myšlienok a zážitkov z literárneho, dramatického, filmového a rozhlasového spracovania témy a z ilustrácií verbálnym aj neverbálnym spôsobom;
  • čítanie pre potešenie, pocit oddychu a zážitok, čítanie kníh podľa vlastného výberu a rozhovor o prečítaných knihách;
  • spoznávanie vybraných tém, ktoré sú v rôznych podobách spracované v dielach slovenských a svetových autorov a autoriek;
  • sprostredkovanie umeleckého zážitku cez divadelné, filmové, rozhlasové a iné spracovanie literárnych diel; návšteva divadelného a filmového predstavenia.
Samostatný/sebavedomý čitateľ
  • vyhotovovanie tvorivých záznamov o knihách, svojom čitateľstve a jeho pokrokoch: tvorba myšlienkových máp, záznam dojmov z čítania, z divadelného a filmového predstavenia (pokročilé čitateľské portfólio);
  • vlastný výber a vyhľadávanie textov na čítanie a počúvanie v závislosti od čitateľských preferencií (tém, žánrov, autorov);
  • budovanie čitateľských rituálov, trvalých čitateľských návykov a identity čitateľa;
  • samostatné a cielené používanie knižnice (triedna a školská knižnica), využívanie fyzických a elektronických knižníc a databáz.
Metakognitívne procesy pri recepcii literárneho textu
  • pomenovanie toho, čomu neporozumeli, kladenie otázok;
  • spájanie textu a jeho obsahu s vlastnými skúsenosťami, predstavami a s nadobudnutými poznatkami;
  • vyhodnotenie a reflexia vlastného čítania;
  • vytvorenie alebo prispôsobenie si podmienok, v ktorých sa žiakom bude príjemne čítať a budú sa vedieť sústrediť na čítanie.
Tematické okruhy a textová realizácia
  • tematické okruhy z 1. a 2. cyklu sa obohacujú o nové témy a pohľady (výberovo): dôstojnosť, osobné záujmy – potreby a záujmy iných, písané – nepísané zákony, odvaha, sloboda, zodpovednosť, hodnoty, nenávisť, ľudské a spoločenské dilemy, hrdinstvo, mier, obeta, láska, občianska spolupatričnosť, angažovanosť a spolunažívanie, diskriminácia a ľudské práva, zlyhanie jednotlivca/spoločnosti, šťastie, silné a slabé stránky osobnosti, priateľstvo, zamilovanosť a prvá láska, spoločné hodnoty, spoločné konanie a osamelosť, strachy a obavy, problémy v škole, tolerancia, dovolené a zakázané, rozmanitosť a podobnosť kultúr, národná kultúra a kultúrne dedičstvo, slovné hry, krása, realita a fantázia, globálne problémy pri ochrane životného prostredia, úcta k živej a neživej prírode, minulosť, prítomnosť a budúcnosť, historická pamäť, jedinečnosť nárečí a rodného kraja;
  • čítanie, počúvanie a sledovanie rôznych typov textov a rôznych žánrov (lyrické, epické, dramatické žánre) slovenskej a svetovej literatúry so zreteľom na detský aspekt a záujmy žiakov z 1. a 2. cyklu sa obohacuje o báseň vo voľnom verši, populárnu pieseň, satiru, prózu – dobrodružnú, dievčenskú, detektívnu, historickú, sci-fi, denník, komédiu, tragédiu, činohru, muzikál, reportážnu literatúru, cestopis, literatúru faktu.
Termíny, ktoré si má žiak osvojiť (na základe pochopenia pojmu):
  • upevňujú sa termíny a pojmy z 1. a 2. cyklu;
  • poviedka, novela, román, populárna pieseň, denník.

< predchádzajúci – obsah – ďalší >

  1. Okrem žiakov so zrakovým postihnutím – nevidiacich. ↑

  2. Okrem žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou a žiakov so sluchovým postihnutím. ↑

  3. Okrem žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou a žiakov so sluchovým postihnutím. ↑

  4. Okrem žiakov so zrakovým postihnutím – nevidiacich. ↑

  5. Okrem žiakov so zrakovým postihnutím – nevidiacich. ↑

  6. Okrem žiakov so sluchovým postihnutím. ↑

  7. Okrem žiakov so sluchovým postihnutím. ↑