Hlavným cieľom 1. cyklu je vytvárať základy čitateľskej a pisateľskej gramotnosti v nadväznosti na predchádzajúce skúsenosti žiaka. Zámerom je pomocou všetkých dostupných prostriedkov utvárať čitateľské a pisateľské návyky žiaka a formovať ho ako čitateľa a pisateľa.

Ciele vzdelávania pre 1. cyklus

  1. Viesť jednoduchý dialóg primerane situácii a komunikačnému partnerovi.
  2. Vyjadriť myšlienky v súvislom hovorenom prejave.
  3. Písať čitateľným rukopisom a uplatniť pri písaní základné pravopisné pravidlá.
  4. Vytvoriť primeraný písaný a obrazovo-písaný text.
  5. Počúvať a čítať primerané vecné texty.
  6. Orientovať sa v nesúvislých a obrazovo-písaných textoch.
  7. Počúvať a čítať primerané literárne texty, interpretovať ich obsah a obraznosť v kontexte vlastných skúseností.
  8. Identifikovať v texte explicitné informácie a vyvodiť z textu základné implicitné informácie.
  9. Klásť otázky zamerané na obsah textu a na vlastné porozumenie textu.
  10. Vyjadriť verbálne a neverbálne predstavu o sebe a svoje prežívanie okolitého sveta.
  11. Použiť pri porozumení a tvorení textu primerané jazykové znalosti.

Komunikačná interakcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • nadviazať kontakt s komunikačným partnerom,
  • poďakovať a ospravedlniť sa primerane adresátovi a prostrediu,
  • sformulovať otázku, prosbu, prianie, nesúhlas, námietku a jednoduché zdôvodnenie,
  • požiadať o informáciu a na požiadanie informáciu poskytnúť,
  • viesť jednoduchý dialóg a klásť vecné otázky,
  • pozorne počúvať partnera v dialógu a reagovať na jeho repliky,
  • vyjadriť myšlienky, potreby a pocity jazykovo a sociálne primeraným spôsobom.
Obsahový štandard
Komunikačné zvyklosti
  • rozlišovanie pozdravov, predstavenia sa, oslovenia, tykania/vykania vo verejnom a v súkromnom komunikačnom prostredí;
  • formulovanie ústneho poďakovania a ospravedlnenia.
Komunikačné zámery a ich vyjadrenie
  • formulovanie zisťovacích a doplňovacích otázok;
  • formulovanie prosby, priania, nesúhlasu a námietky, porovnávanie rôznych spôsobov ich vyjadrenia;
  • formulovanie jednoduchého zdôvodnenia javu alebo vlastného konania;
  • formulovanie vlastných potrieb a prežívaných pocitov primeraným spôsobom,
  • presnosť a pravdivosť vyjadrenia pri požiadaní o informáciu a pri poskytnutí informácie.
Dialóg
  • nácvik jednoduchého dialógu v dvojici: kladenie otázok a formulovanie odpovedí, pravidelné striedanie replík oboch komunikačných partnerov;
  • pozorné počúvanie komunikačného partnera;
  • priamy dialóg a telefonický dialóg;
  • nácvik dialógu v dvojiciach alebo v skupinách pri riešení úloh.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • rozširovanie slovnej zásoby prostredníctvom tém dialógu;
  • používanie vhodných slovných spojení a viet pri vyjadrovaní rôznych komunikačných zámerov;
  • uplatňovanie a rozlišovanie melódie viet podľa komunikačného zámeru;
  • funkčné používanie pohybových prostriedkov počas dialógu;
  • uplatňovanie pravidiel spisovnej výslovnosti (kvantita, výslovnosť dvojhlások, slovný prízvuk, spodobovanie a splývavá výslovnosť).
Termíny, ktoré si má žiak osvojiť (na základe pochopenia pojmu):

  • pozdrav, predstavenie sa, tykanie/vykanie, poďakovanie, ospravedlnenie;
  • prosba, prianie, nesúhlas, námietka, požiadanie o informáciu, poskytnutie informácie, zdôvodnenie;
  • rozhovor, otázka (zisťovacia a doplňovacia), odpoveď, pozorné počúvanie;
  • slovo, slovné spojenie, veta;
  • spisovná výslovnosť (hláska, dĺžka hlásky, dvojhláska, prízvuk, melódia).

Hovorená produkcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • zhromaždiť základné informácie k téme hovoreného prejavu,
  • sformulovať jednoduchú ústnu informáciu,
  • vyrozprávať príbeh na základe vlastnej skúsenosti alebo zážitku,
  • povedať hlavné znaky pozorovaného objektu a pozorovanej činnosti,
  • predniesť jednoduchý príležitostný prejav,
  • korigovať nepresnosti alebo nejasnosti vo svojom ústnom vyjadrení,
  • vypočuť hovorený prejav a klásť otázky k jeho obsahu,
  • uplatniť pri hovorení situačne vhodné jazykové, zvukové a pohybové prostriedky.
Obsahový štandard
Príprava a prednes hovoreného prejavu
  • výber témy hovoreného prejavu s pomocou učiteľa alebo samostatne;
  • zhromažďovanie slovnej zásoby a informácií potrebných na rozvíjanie témy;
  • rozvíjanie témy podľa komunikačného zámeru: informovať, rozprávať, opísať;
  • členenie textu, využitie obrázkovej alebo slovnej osnovy;
  • artikulačné a výslovnostné cvičenia, cvičenia na moduláciu hlasu a na situačne vhodné používanie mimiky a gest;
  • prednes hovoreného prejavu v prostredí triedy;
  • jednoduché techniky zvládania trémy pri prednese prejavu.
Reflexia hovoreného/počúvaného prejavu
  • úprava nepresností a nejasností v ústnom vyjadrení pomocou učiteľa alebo spolužiakov;
  • pozorné počúvanie hovoreného prejavu spolužiakov a iných hovoriacich;
  • kladenie otázok k obsahu počúvaného prejavu, vyslovovanie predpokladov;
  • formulovanie odpovedí na položené otázky.
Žánre hovoreného textu
  • vyjadrenie kľúčových informácií v jednoduchom informačnom texte (odkaz, oznam);
  • jednoduché rozprávanie: prežitá skúsenosť, reálny alebo vymyslený príbeh;
  • uplatnenie časovej postupnosti v rozprávaní;
  • jednoduchý opisný text: postupnosť dejov pri opise pracovného postupu; hlavné znaky opisovaného objektu (konkrétny predmet alebo blízka osoba);
  • jednoduchý príležitostný prejav: nácvik ústneho pozvania, privítania, rozlúčenia, blahoželania a tradičného vinša.

Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • vyjadrovanie myšlienok v ucelených vetách a jednoduchých súvetiach;
  • používanie viet s rôznymi komunikačnými zámermi: oznámenie, otázka, výzva (rozkaz, prosba), prianie, nesúhlas, námietka;
  • vyjadrovanie vzťahu k pomenúvaným javom prostredníctvom emocionálnych slov alebo jednoduchých frazém (prirovnania alebo iné frazémy, ktorým žiaci rozumejú);
  • uplatňovanie jednoduchých lexikálnych vzťahov v texte: významové okruhy slov, slovotvorne súvisiace slová, slová s podobným a opačným významom, nadradené a podradené slová;
  • uplatňovanie melódie, významovej pauzy a tempa prejavu podľa obsahu a komunikačného zámeru textu;
  • uplatňovanie pravidiel spisovnej výslovnosti (kvantita, výslovnosť dvojhlások, slovný prízvuk, spodobovanie a splývavá výslovnosť);
  • pozorovanie rozdielov medzi spisovnou výslovnosťou a bežnou výslovnosťou v danom regióne alebo v miestnom nárečí.
Termíny, ktoré si má žiak osvojiť (na základe pochopenia pojmu):

  • téma, rozvíjanie témy, osnova (úvod, jadro, záver), časová postupnosť;
  • informácia (odkaz, oznam), rozprávanie (zážitok, skúsenosť, príbeh), opis (pracovného postupu, predmetu, osoby);
  • pozvanie, privítanie, rozlúčenie, blahoželanie, vinš;
  • zámer vety: oznámenie, otázka, rozkaz, prosba, prianie, nesúhlas, námietka, zdôvodnenie;
  • slová s podobným významom, slová s opačným významom, nadradené a podradené slová, citovo zafarbené slová, prirovnanie;
  • spisovná výslovnosť (melódia, prestávka, prízvuk, dĺžka hlásky, dvojhláska).

Písaná produkcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • písať všetky písmená slovenskej abecedy automatizovane a čitateľne,
  • vytvoriť súvislý písaný alebo obrazovo-písaný text na tému blízku ich životnej a jazykovej skúsenosti,
  • vyjadriť písaním svoje pocity a predstavy,
  • zhromaždiť základné informácie k téme textu,
  • napísať jednoduchý informačný text,
  • napísať príbeh, vlastnú skúsenosť alebo zážitok,
  • zapísať hlavné znaky pozorovaného objektu a pozorovanej činnosti,
  • upraviť obsahovú a jazykovú stránku napísaného textu,
  • uplatniť pri písaní osvojené pravopisné pravidlá.
Obsahový štandard
Elementárne písanie
  • prípravné (predpisateľské) cviky, percepčno-motorické zručnosti pri písaní;
  • fonematická analýza a diferenciácia, prevod hlásky na písmeno;
  • písanie písmen slovenskej abecedy;
  • písanie slov, odpis písaného textu, prepis tlačeného textu, písanie podľa diktovania;
  • písomné vyjadrovanie vlastných myšlienok.
Proces tvorenia textu
  • výber témy písaného textu pomocou učiteľa alebo samostatne;
  • rozvíjanie témy podľa komunikačného/autorského zámeru: informácia, rozprávanie, opis, voľné písanie;
  • využívanie základných spôsobov zhromažďovania myšlienok k téme;
  • výber vhodných slov, slovných spojení a vetných celkov podľa komunikačného/autorského zámeru;
  • využívanie obrázkovej alebo slovnej osnovy pri členení textu;
  • tvorenie konceptu textu a jeho úprava pomocou učiteľa alebo prostredníctvom kontrolných otázok;
  • prezentovanie vlastného textu v prostredí triedy.
Žánre písaného textu
  • vyjadrenie kľúčových informácií v jednoduchom informačnom texte (odkaz, oznam);
  • tvorenie jednoduchého nesúvislého textu (zoznam) a obrazovo-písaného textu (pozvánka, pohľadnica);
  • jednoduché písomné rozprávanie: vyjadrenie prežitej udalosti, zážitku, vymyslený príbeh;
  • uplatnenie časovej postupnosti v rozprávaní;
  • jednoduchý opisný text: postupnosť dejov pri opise pracovného postupu; hlavné znaky opisovaného objektu (konkrétny predmet alebo blízka osoba);
  • jednoduché techniky tvorivého písania.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • vyjadrovanie myšlienok vo vetách a v jednoduchých súvetiach s rôznymi komunikačnými zámermi: oznámenie, výzva (rozkaz, prosba), prianie, nesúhlas, námietka;
  • používanie základných prostriedkov nadväzovania viet v texte (opakovanie slova, synonymá, zámená, rovnaký tvar slovesa);
  • uplatňovanie jednoduchých lexikálnych vzťahov v texte: významové okruhy slov, slovotvorne súvisiace slová, slová s podobným a opačným významom, nadradené a podradené slová;
  • vyjadrovanie vzťahu k pomenúvaným javom prostredníctvom emocionálnych slov alebo jednoduchých frazém (prirovnania alebo iné frazémy, ktorým žiaci rozumejú).
Osvojovanie a uplatňovanie pravopisu
  • fonematický pravopis: rozlišovacie znamienka; delenie hlások na samohlásky (krátke, dlhé), dvojhlásky a spoluhlásky (tvrdé, mäkké) ako východisko uplatňovania fonematického pravopisu; pravopis i/í po mäkkých spoluhláskach, y/ý po tvrdých spoluhláskach; slabičný pravopis (de, le, lie atď.); pravopis dvojhlások, pravopis ä, dvojzložkové písmená (ch, dz, dž); pravopis slabík so slabikotvornými spoluhláskami;
  • sémantický pravopis: písanie veľkého písmena na začiatku vety; rozlišovanie pravopisu všeobecných a vlastných podstatných mien (mená osôb, zvierat, miestne geografické názvy);
  • etymologický pravopis: vymedzenie obojakých spoluhlások; písanie i/y, í/ý po obojakých spoluhláskach v koreňoch domácich slov (frekventovaných a deťom blízkych); pravopis prevzatých slov (frekventovaných a deťom blízkych);
  • morfematický pravopis: vybrané slovesné tvary a slovotvorné prípony: jednotné písanie i/í v tvaroch minulého času; jednotné písanie i/í ako tematickej morfémy (robiť, robím); jednotné písanie prípon pri zdrobnených, zveličených alebo citovo zafarbených slovách (nos-ík, nos-isko, mam-ička);
  • interpunkčný pravopis: interpunkčné znamienka na konci vety; použitie spojovníka pri delení slov na konci riadka; písanie čiarky v jednoduchej vete.
Termíny, ktoré si má žiak osvojiť (na základe pochopenia pojmu):
  • písmeno, abeceda, písané písmo, tlačené písmo;
  • text, téma, rozvíjanie témy, osnova (úvod, jadro, záver), časová postupnosť;
  • informácia (odkaz, oznam, pozvánka, pohľadnica), rozprávanie (zážitok, skúsenosť, príbeh), opis (pracovného postupu, predmetu, osoby);
  • zámer vety: oznámenie, otázka, rozkaz, prosba, prianie, nesúhlas, námietka, zdôvodnenie;
  • slová s podobným významom, slová s opačným významom, nadradené a podradené slová, citovo zafarbené slová, prirovnanie;
  • pravopis a pravopisné pravidlo;
  • rozlišovacie znamienka; samohlásky (krátke, dlhé), dvojhlásky a spoluhlásky (tvrdé, mäkké), slabikotvorné spoluhlásky;
  • pravopis vlastných podstatných mien (mená osôb a zvierat, miestne geografické názvy);
  • obojaké spoluhlásky, vybrané slová, príbuzné slová;
  • veta, začiatok vety, koniec vety, interpunkčné znamienka (bodka, otáznik, výkričník, čiarka, spojovník).

Vecná recepcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • prečítať primerane náročný vecný text plynulo a správne, nahlas a potichu,
  • identifikovať doslovné (explicitné) informácie v počúvanom a v čítanom texte,
  • vyvodiť základné implicitné informácie z počúvaného a z čítaného textu,
  • orientovať sa v nesúvislom a obrazovo-písanom texte,
  • reprodukovať text vlastnými slovami a zhrnúť kľúčové informácie,
  • sledovať vlastné porozumenie textu,
  • rozlíšiť medzi informáciou, opisom a rozprávaním,
  • použiť pri porozumení textu primerané znalosti slovnej zásoby, základných lexikálnych vzťahov a vetných celkov.
Obsahový štandard
Elementárne čítanie
  • fonematické uvedomovanie – sluchová analýza zvukových jednotiek hovorenej reči (rozlišovanie slov, slabík, identifikácia hlásky);
  • poznávanie písmen, upevňovanie korešpondencie hlásky a písmena;
  • nácvik čítania slov, viet a krátkych textov (primeranej a postupne sa zvyšujúcej náročnosti);
  • oprava vlastných chýb pri čítaní;
  • uplatňovanie splývavej výslovnosti, významovej pauzy, melódie a tempa reči pri hlasnom čítaní;
  • ovládanie abecedy a jej využitie pri orientácii v abecedných zoznamoch;  
Porozumenie textu
  • vytváranie predstáv o obsahu textu na základe ilustrácie, obrazového materiálu, nadpisu, s oporou o doterajšie znalosti žiaka;
  • identifikovanie kľúčových slov v texte a ich jednoduché zaznamenanie;
  • porozumenie doslovného (explicitného) významu textu a jeho reprodukcia;
  • vyvodzovanie základných implicitných významov z textu (vytváranie inferencií) na základe otázok učiteľa: význam slov a slovných spojení, súvislosti medzi slovami a vetami, súvislosti medzi informáciami z textu a doterajšími znalosťami a skúsenosťami žiaka;
  • stručné zhrnutie získaných informácií.
Metakognitívne procesy pri recepcii vecného textu
  • pozorovanie učiteľovho premýšľania pri čítaní (učiteľ „myslí nahlas“): komentovanie porozumenia alebo neporozumenia, identifikovanie príčiny nedostatočného porozumenia, naznačovanie riešenia;
  • hodnotenie vlastného porozumenia, posúdenie správnosti vlastnej odpovede, miery istoty (napr. Podľa čoho viem, že som to správne pochopil?);
  • vnímanie chýb a nepresností pri čítaní ako prirodzenej súčasti učenia sa, ktorú je možné ovplyvniť vlastným úsilím, požiadaním o pomoc a komunikáciou s druhými.
Žánre vecného textu
  • vyhľadávanie kľúčových informácií v informačnom texte (kto, čo, kde, kedy, ako, prečo): oznam a správa;
  • porozumenie dejovej postupnosti, konania postáv a sprostredkovanej skúsenosti v bežnom (neumeleckom) rozprávaní: rozprávanie prežitej skúsenosti, reálny alebo vymyslený príbeh;
  • porozumenie postupnosti dejov v opise pracovného postupu;
  • identifikovanie hlavných znakov opisovaného objektu;
  • orientácia v jednoduchých nesúvislých textoch: zoznam, rozvrh, plán, tabuľka;
  • porozumenie jednoduchým obrazovo-písaným alebo obrazovo-hovoreným textom: jednoduché schémy a náčrty, piktogramy, obrazové encyklopédie, edukačné videá;
  • identifikovanie reklamy v médiách a rozhovor o jej účinku.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • pozorovanie jazykového vyjadrenia komunikačného zámeru a interpunkčných znamienok na konci vety;
  • úvod do poznávania slovných druhov: vytvorenie prvotnej predstavy o význame a využití slovných druhov v texte;
  • pojem časovanie a tvary slovesa v jednotlivých osobách prítomného času, rozlišovanie tvarov slovesa v texte;
  • rozlišovanie všeobecných a vlastných podstatných mien: základné významové skupiny vlastných podstatných mien (mená osôb, zvierat, miestne geografické názvy);
  • vyvodzovanie významov slov z textu: neznáme slová, viacvýznamové slová, emocionálne slová, frazeologické prirovnania a iné jednoduché frazémy;
  • pozorovanie lexikálnych vzťahov v texte: slová s podobným a s opačným významom, nadradené a podradené slová;
  • pozorovanie slovotvorne súvisiacich slov v texte, rozhovor o ich významovom vzťahu.
Termíny, ktoré si má žiak osvojiť (na základe pochopenia pojmu):
  • text, veta, slovo, slabika, hláska, písmeno, abeceda;
  • obsah textu, informácia, kľúčové slová, nadpis, ilustrácia, zhrnutie informácií;
  • úvod, jadro, záver, časová postupnosť, odsek;
  • súvislý text: informácia (oznam, správa), rozprávanie (zážitok, skúsenosť, príbeh), opis (pracovného postupu, predmetu, osoby);
  • nesúvislý text: zoznam, rozvrh, plán, tabuľka, reklama;
  • slovné druhy: sloveso (časovanie, osoba), podstatné meno (všeobecné a vlastné podstatné mená);
  • slová s podobným významom, slová s opačným významom, nadradené a podradené slová, citovo zafarbené slová, prirovnanie.

Zážitková recepcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • prechádzať od počúvania čítaného textu k vlastnému čítaniu a k čítaniu s pomocou,
  • čítať s porozumením texty umeleckej literatúry primeranej náročnosti,
  • odpovedať na otázky k čítanému alebo počúvanému textu,
  • identifikovať v texte to, čo ho zaujalo (myšlienky, slová, ilustrácie),
  • vyjadriť svoje pocity, myšlienky a zážitky z počúvaného a z čítaného textu a z ilustrácií,
  • podeliť sa o potešenie z individuálnej recepcie textu, vyjadriť svoj postoj a odporúčania k textu,
  • predniesť naspamäť literárny text primeraný veku,
  • vyrozprávať svoje zážitky z návštevy divadelného alebo filmového predstavenia a z počúvania rozhlasového vysielania,
  • dramatizovať s pomocou učiteľa vhodné literárne texty,
  • vyhľadávať texty na čítanie podľa svojho záujmu a účelu čítania samostatne alebo s pomocou iných.
Obsahový štandard
Čítanie s porozumením
  • rozoznávanie slov a viet v počúvanom a v čítanom texte a uvedomenie si, že na seba nadväzujú a vytvárajú text;
  • predvídanie z počutého a prečítaného textu;
  • identifikovanie základných stavebných prvkov textu (názov, strofa, rým, verš, odsek);
  • odlíšenie textu od ilustrácie, odlíšenie poézie od prózy;
  • domýšľanie jednoduchého príbehu podľa ilustrácie a čítanie ilustrácie;
  • prerozprávanie obsahu čítaného a počúvaného textu s pomocnými otázkami a nápoveďami učiteľa;
  • odhadovanie významu neznámych slov, slovných spojení a umeleckých jazykových prostriedkov z kontextu (prirovnania, frazémy, emocionálne slová).
  • vyjadrenie pochopenia rozdielu medzi reálnym a imaginárnym svetom, uvádzanie príkladov na využitie fantázie.
Čítanie pre zážitok
  • rozpoznanie a identifikácia literárnych postáv, ich charakteru, vlastností, opis prostredia, situácie, a to s pomocou ilustrácie aj bez nej;
  • sebapoznávanie, porovnávanie seba a vlastných skúsenosti s postavami a textami, hľadanie zhody a rozdielov, hľadanie riešení pre situácie v texte;
  • vyjadrovanie a zdieľanie vlastných pocitov, myšlienok a zážitkov z textu a z ilustrácie verbálnym aj neverbálnym spôsobom;
  • vyjadrovanie postoja k prečítanému a k počutému textu, k literárnym hrdinom a hrdinkám, k zobrazenej téme;
  • stvárnenie obsahu textu metódami tvorivej dramatiky pod vedením učiteľa;
  • formovanie empatie, súcitu, hodnôt a postojov na základe čítaného a počúvaného textu;
  • spoznávanie vybraných tém v dielach slovenských a svetových autorov a v ľudovej slovesnej tvorbe;
  • sprostredkovanie umeleckého zážitku cez rôzne formy spracovania textu v knihách a časopisoch;
  • sprostredkovanie umeleckého zážitku cez divadelné, filmové, rozhlasové a iné spracovanie literárnych diel (návšteva divadelného a filmového predstavenia);
  • porozumenie tomu, akú úlohu zohráva autor pri tvorení textu.
Samostatný/sebavedomý čitateľ
  • vytváranie čitateľského portfólia, vedenie jednoduchých záznamov v rôznych formách a podobách o knihách, o svojom čítaní a jeho pokrokoch, a to s pomocou učiteľa alebo samostatne;
  • orientovanie sa v zdrojoch na čítanie;
  • rozširovanie čitateľského teritória: vlastný, spontánny a cielený výber kníh a časopisov na čítanie;
  • spoznávanie dostupných knižníc a ich využívanie (triedna knižnica, školská knižnica, mestská/obecná knižnica);
  • spoznávanie čitateľských skúseností a literárnych znalostí v rodine a blízkom okolí.
Metakognitívne procesy pri recepcii literárneho textu
  • monitorovanie kvality čítania a možných zdrojov pomoci (Viem text prečítať? Čo mi pri tom môže pomôcť?);
  • monitorovanie porozumenia prípadne neporozumenia obsahu a významu prečítaného textu (Viem, čo text hovorí?);
  • kladenie otázok na porozumenie, riešenie úloh k textom, prepájanie tém s reálnym životom;
  • uvedomenie si významu a potreby čítania literárnych textov a hodnotenie vlastných pokrokov v čítaní.
Tematické okruhy a textová realizácia
  • tematické okruhy pre 1. cyklus: domov, rodina, priateľstvo, medziľudské vzťahy, medzigeneračné vzťahy a porozumenie, prijatie a odmietanie, česť/čestnosť, záľuby a koníčky, zdravie, dobro, zlo, pravda a lož, hra, humor, príroda okolo nás, svet zvierat, človek ako súčasť prírody, pomoc iným, moje mesto/obec, zvyky, spôsob života, mieste tradície a kultúra;
  • čítanie, počúvanie a sledovanie rôznych typov textov a rôznych žánrov (lyrické, epické, dramatické žánre)[1] slovenskej a svetovej literatúry so zreteľom na detský aspekt a záujmy žiakov: riekanka, hádanka, ľudová pieseň, báseň, bájka, rozprávka, povesť, bábková hra, obrázkový príbeh, komiks.
Termíny, ktoré si má žiak osvojiť (na základe pochopenia pojmu):
  • text, ilustrácia, autor, spisovateľ, ilustrátor, kniha, časopis, knižnica;
  • nadpis, strofa, rým, verš, odsek;
  • riekanka, hádanka, ľudová pieseň, báseň, bájka, rozprávka, povesť, bábková hra, obrázkový príbeh.

< predchádzajúci – obsah – ďalší >

  1. v 1.cykle sa nevyžaduje znalosť pojmu ↑