Hlavným cieľom 1. cyklu je rozvíjanie schopnosti komunikácie v nemeckom jazyku, vytváranie základov čitateľskej a pisateľskej gramotnosti v nadväznosti

na predchádzajúce skúsenosti žiaka. Zámerom je pomocou všetkých dostupných prostriedkov utvárať čitateľské, pisateľské a komunikačné návyky žiaka. Dôraz sa kladie na komunikačnú interakciu a na osvojenie si elementárneho čítania a čítania s porozumením.

Ciele vzdelávania pre 1. cyklus:

  • Viesť jednoduchý dialóg primerane situácii a komunikačnému partnerovi.
  • Vyjadriť myšlienky v súvislom hovorenom prejave.
  • Písať čitateľným rukopisom a uplatniť pri písaní základné pravopisné pravidlá.
  • Vytvoriť primeraný písaný a obrazovo-písaný text.
  • Počúvať a čítať primerané vecné texty.
  • Orientovať sa v nesúvislých a obrazovo-písaných textoch.
  • Počúvať a čítať veku primerané literárne texty, interpretovať ich obsah a obraznosť v kontexte vlastných skúseností.
  • Identifikovať v texte explicitné informácie a vyvodiť z textu základné implicitné informácie.
  • Použiť pri porozumení a tvorení textu primerané jazykové znalosti o slovnej zásobe a vetných štruktúrach.

Komunikačná interakcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • nadviazať kontakt s komunikačným partnerom: správne používať tykanie a vykanie,
  • pozdraviť, predstaviť a primerane osloviť komunikačného partnera,
  • predstaviť seba, kamarátov, príslušníkov rodiny,
  • poďakovať a primerane sa ospravedlniť adresátovi,
  • viesť krátky, jednoduchý dialóg, klásť jednoduché otázky a odpovedať na ne,
  • pozorne počúvať partnera v dialógu a reagovať na jeho repliky,
  • požiadať o informáciu a na požiadanie poskytnúť informáciu, týkajúcu sa tém z jeho bezprostredného okolia,
  • sformulovať otázku, prosbu, prianie, súhlas, nesúhlas, námietku a jednoduché zdôvodnenie,
  • predniesť blahoželanie, vinš ku kalendárnej príležitosti
  • vyjadriť potreby a pocity jazykovo a sociálne primeraným spôsobom.
Obsahový štandard
Komunikačné zvyklosti
  • rozlišovanie a správne používanie pozdravov, oslovenia;
  • rozlišovanie tykania a vykania podľa vzťahu ku komunikačnému partnerovi;
  • formulovanie ústneho poďakovania a ospravedlnenia;
  • primerané vyjadrenie potreby, pocitu.
Komunikačné zámery a ich vyjadrenie
  • formulovanie prosby, priania, súhlasu, nesúhlasu;
  • formulovanie zisťovacích a doplňovacích otázok a odpovedí v kontexte tém dialógu;
  • predstavenie seba, kamarátov, príslušníkov rodiny a komunikačného partnera;
  • poskytovanie pokynov;
  • požadovanie/poskytovanie informácií, ktoré sa týkajú tém

    z bezprostredného okolia; (napr. moja škola, obec a jej blízke okolie).

Dialóg
  • nácvik jednoduchého dialógu v dvojici: kladenie otázok a formulovanie odpovedí, pravidelné striedanie replík oboch komunikačných partnerov;
  • realizovanie detskej hry so slovným/dialogickým prejavom,
  • priamy dialóg a sprostredkovaný dialóg na deťom blízke témy (telefonický alebo prostredníctvom mobilnej aplikácie);
  • dialóg v dvojiciach alebo v skupinách pri riešení úloh;
  • aktívne počúvanie  partnera v dialógu a primerané reagovanie na jeho repliky.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • rozširovanie slovnej zásoby prostredníctvom tém dialógu;
  • používanie vhodných ustálených slovných spojení a viet pri vyjadrovaní rôznych komunikačných zámerov;
  • formulovanie zisťovacej (Ja/Nein Fragen) a doplňujúcej otázky (W-Fragen);
  • vyjadrenie prosby, rozkazu;
  • rozlišovanie melódie a intonácie viet podľa komunikačného zámeru;
  • využívanie vhodných pohybových aktivít, mimiky, gestikulácie a artikulácie počas dialógov, využívanie rolových hier, detských riekaniek, hádaniek a piesní;
  • uplatňovanie pravidiel spisovnej výslovnosti a intonácie viet (napríklad výslovnosť dvojhlások, slovný prízvuk, spodobovanie a splývavá výslovnosť);
  • osvojenie si a používanie komunikačných a metakomunikačných prostriedkov v rôznych komunikačných situáciách: napr. artikulácia, slovný a vetný prízvuk, mimika a gestá.
Tematické okruhy na komunikáciu

Žiak komunikuje so svojim komunikačným partnerom o témach obsahujúcich slovnú zásobu týkajúcu sa jeho osobných údajov a záujmov, emócií a potrieb v rámci každodenných situácií, napr. ja, moja rodina a priatelia, môj domov, domáce zvieratá, škola, výlety a zážitky, voľný čas a záľuby, príroda okolo nás -význam prírody pre človeka / človek ako súčasť prírody, svet okolo nás, zdravie a šport, tradície a kultúra.

Hovorená produkcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • zhromažďovať základné informácie k téme hovoreného prejavu,
  • formulovať jednoduché informácie a pokyny,
  • predniesť detskú riekanku, vinš, hádanku, miestnu ľudovú pieseň, detskú pieseň,
  • vyrozprávať krátky príbeh na základe vlastnej skúsenosti/zážitku alebo krátkeho prečítaného/počutého textu,
  • počúvať hovorené prejavy iných a reagovať k jeho obsahu,
  • jednoducho opísať pozorovaný objekt, pozorovanú činnosť, svoje konanie,
  • pripraviť krátku prezentáciu na známe témy,
  • prezentovať výsledky vlastného učenia sa (napríklad svojpomocne vyrobené plagáty, krátke projekty),
  • uplatňovať pri hovorení situačne vhodné jazykové, zvukové a pohybové prostriedky,
  • s pomocou učiteľa korigovať nepresnosti alebo nejasnosti v ústnom vyjadrení.
Obsahový štandard
Príprava a prednes hovoreného prejavu
  • výber témy hovoreného prejavu/prezentácie s pomocou učiteľa alebo samostatne;
  • zhromažďovanie kľúčovej slovnej zásoby a kľúčových informácií na rozvíjanie témy;
  • vytvorenie osnovy textu, využívanie pri prezentácii vizuálne pomôcky;
  • členenie textu, využitie obrázkovej alebo slovnej osnovy;
  • uplatnenie časovej následnosti a príčinno-dôsledkových vzťahov v rozprávacom texte;
  • rozvíjanie témy podľa komunikačného zámeru: informovať, rozprávať, opísať;
  • artikulačné a výslovnostné cvičenia, cvičenia na moduláciu hlasu a na situačne vhodné používanie mimiky a gest;
  • prednes hovoreného prejavu alebo prezentácie v prostredí triedy alebo školy.
Reflexia hovoreného / počúvaného prejavu
  • pozorné počúvanie hovoreného prejavu spolužiakov a iných hovoriacich;
  • úprava nepresností a nejasností v ústnom vyjadrení pomocou učiteľa alebo spolužiakov;
  • vyslovovanie domnienok/predpokladov;
  • kladenie otázok k obsahu počúvaného prejavu a formulovanie odpovedí.
Žánre hovoreného textu
  • jednoduchý informačný text: krátke odkazy, výzvy; oznamy;
  • jednoduché rozprávanie: prežitá skúsenosť, reálny alebo vymyslený krátky príbeh;
  • jednoduchý opisný text: postupnosť dejov pri opise pracovného postupu, hlavné znaky opisovaného objektu (konkrétny predmet, blízka osoba,);
  • jednoduchý príležitostný prejav: ústne blahoželanie napr. k narodeninám, pozvanie, privítanie, priania (Vianoce, Nový rok, Veľká noc) .
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • vyjadrovanie myšlienok v ucelených vetách a jednoduchých súvetiach;
  • používanie viet/ustálených slovných spojení s rôznymi komunikačnými zámermi: oznámenie, výzva (rozkaz, prosba), želanie, súhlas, nesúhlas;
  • vyjadrovanie vzťahu k pomenúvaným javom prostredníctvom emocionálnych slov alebo jednoduchých frazém;
  • uplatňovanie jednoduchých lexikálnych vzťahov v texte: významové okruhy slov, slovotvorne súvisiace slová, slová s podobným a opačným významom, nadradené a podradené slová;
  • uplatňovanie vhodnej vetnej melódie, významovej pauzy a tempa prejavu podľa obsahu a komunikačného zámeru textu;
  • uplatňovanie pravidiel spisovnej výslovnosti;
  • porovnávanie spisovnej výslovnosti v Nemecku, v Rakúsku a výslovnosti v miestnom nárečí.
Tematické okruhy na tvorbu hovorených textov

Žiak produkuje hovorený prejav, obsahujúci slovnú zásobu týkajúcu sa jeho osobných údajov, emócií a potrieb v rámci každodenných situácií a tém z oblastí jeho záujmov, napr. : ja, moja rodina a priatelia, môj domov, moja obec, domáce zvieratá, moja škola, výlety a zážitky, voľný čas a záľuby, príroda okolo nás – význam prírody pre človeka / človek ako súčasť prírody, svet okolo nás, zdravie a šport, tradície a kultúra.

Písaná produkcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • napísať všetky tlačené a písané písmená nemeckej abecedy automatizovane a čitateľne,
  • správne odpísať slová, krátke vety,
  • zhromažďovať základné informácie k téme textu,
  • napísať/tvoriť krátky súvislý písaný alebo obrazovo-písaný text na tému blízku ich životnej a jazykovej skúsenosti,
  • vyjadriť písaním svoje pocity a predstavy,
  • napísať jednoduchý informačný text,
  • napísať krátky príbeh, vlastnú skúsenosť alebo zážitok,
  • krátko a jednoducho opísať pozorovaný objekt a pozorovanú činnosť,
  • upraviť obsahovú a jazykovú stránku napísaného textu,
  • používať základné pravidlá nemeckého pravopisu v písomnom prejave.
Obsahový štandard
Elementárne písanie
  • prípravné (predpisateľské) cviky, percepčno-motorické zručnosti pri písaní;
  • fonematická analýza a diferenciácia, prevod hlásky na písmeno;
  • písanie malých a veľkých, tlačených a písaných písmen nemeckej abecedy;
  • písanie/odpisovanie slabík, slov, slovných spojení, viet, textu;
  • prepis tlačeného textu;
  • jednoduché písomné vyjadrovanie vlastných myšlienok.
Proces tvorenia textu
  • výber témy písaného textu pomocou učiteľa alebo samostatne;
  • rozvíjanie témy podľa komunikačného/autorského zámeru: informácia, rozprávanie, opis, voľné písanie;
  • zhromažďovanie myšlienok k téme;
  • výber vhodných slov, slovných spojení a vetných celkov podľa komunikačného/autorského zámeru;
  • využívanie obrázkovej alebo slovnej osnovy pri členení textu;
  • tvorenie konceptu textu a jeho úprava pomocou učiteľa alebo prostredníctvom kontrolných otázok;
  • logické usporiadanie informácií v popisnom texte;
  • uplatnenie časovej následnosti a príčinno-dôsledkových vzťahov v rozprávacom texte;
  • prezentovanie vlastného textu v prostredí triedy alebo školy.
Žánre písaného textu
  • informačný text: oznam, krátka správa, email, sms – vyjadrenie kľúčových informácií;
  • jednoduchý nesúvislý text: zoznam činností alebo vecí a obrázkovo-písaný text: pozvánka, pozdrav, blahoželanie, plagát, projektové práce;
  • jednoduché a krátke písomné rozprávanie o prežitej udalosti, zážitku, vymysleného príbehu;
  • jednoduchý krátky opisný text: postupnosť dejov pri opise jednoduchého pracovného postupu, hlavné znaky opisovaného objektu (konkrétny predmet alebo blízka osoba);
  • tvorivé písanie: jednoduché techniky.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • vyjadrovanie myšlienok v oznamovacích vetách a jednoduchých súvetiach s rôznymi komunikačnými zámermi: oznámenie, výzva (rozkaz, prosba), prianie, nesúhlas, námietka;
  • rozlišovanie všeobecných a vlastných podstatných mien: základné významové skupiny vlastných podstatných mien (mená osôb, zvierat, regionálne blízke zemepisné názvy);
  • uplatňovanie jednoduchých lexikálnych vzťahov v texte: významové tematické okruhy slov, slovotvorne súvisiace slová, slová s podobným a opačným významom: synonymá, antonymá, zložené slová, nadradené a podradené slová;
  • vyjadrovanie vzťahu k pomenovaným javom prostredníctvom emocionálnych slov alebo jednoduchých frazém.
  • úvod do poznávania slovných druhov: prvotná predstava o význame a využití slovných druhov v texte;
  • časovanie a tvary slovesa v jednotlivých osobách, rozlišovanie tvarov slovesa v texte;
Osvojovanie a uplatňovanie pravopisu
  • fonematický pravopis: samohlásky (ä, ü, ö), dvojhlásky (au, eu, ie, ei) a spoluhlásky (chs, tsch, ck, h, r, l, ss, ß, z, pf, th) ako východisko uplatňovania fonematického pravopisu;
  • sémantický pravopis: písanie veľkého písmena pri podstatných menách a na začiatku vety;
  • interpunkčný pravopis: interpunkčné znamienka na konci vety; použitie spojovníka pri delení slov na konci riadka; základné pravidlá písania čiarky v jednoduchej vete (napr. vo viacnásobnom vetnom člene).
Tematické okruhy na tvorbu písaných textov

Žiak produkuje písaný prejav, obsahujúci slovnú zásobu týkajúcu sa jeho osobných údajov, emócií a potrieb v rámci každodenných situácií a tém z oblastí jeho záujmov, napr. : ja, moja rodina a priatelia, môj domov, domáce zvieratá, škola, výlety a zážitky, voľný čas a záľuby, príroda okolo nás: Význam prírody pre človeka / človek ako súčasť prírody, svet okolo nás, zdravie a šport, tradície a kultúra.

Vecná recepcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • prečítať krátke a jednoduché vecné texty plynulo a správne, nahlas a potichu,
  • porozumieť význam obrázkov a ilustrácií pre lepšie pochopenie textu,
  • identifikovať základné, explicitné informácie v počúvanom alebo čítanom texte s vizuálnou podporou,
  • orientovať sa v nesúvislých a obrazovo-písaných textoch,
  • reprodukovať jednoduchý, krátky text vlastnými slovami a zhŕňajú kľúčové informácie,
  • sledovať vlastné porozumenia textu,
  • rozlíšiť medzi informáciou, rozprávaním a opisom,
  • používať pri porozumení textu primerané znalosti slovnej zásoby, základných lexikálnych vzťahov a vetných štruktúr.
Obsahový štandard
Elementárne čítanie
  • fonematické uvedomovanie – sluchová analýza zvukových jednotiek hovorenej reči (rozlišovanie slov, slabík, identifikácia hlásky);
  • poznávanie malých a veľkých písmen, upevňovanie korešpondencie hlásky a písmena;
  • syntéza hlások a písmen do slabík a slov;
  • nácvik čítania slabík, slov, slovných spojení, viet a krátkych vecných textov (primeranej a postupne sa zvyšujúcej náročnosti);
  • oprava vlastných chýb pri čítaní;

– uplatňovanie správnej výslovnosti, významovej pauzy, melódie a tempa reči pri hlasnom čítaní.

Porozumenie textu
  • vytváranie hypotéz/predstáv a očakávania o obsahu textu na základe ilustrácie, obrazového materiálu, nadpisu, formy textu (súvislý text, odseky, tabuľková forma) s oporou o doterajšie znalosti žiaka;
  • identifikovanie kľúčových slov vo vecnom texte;
  • porozumenie doslovného (explicitného) významu textu a jeho reprodukcia;
  • triedenie dôležitých a nepodstatných informácií;
  • stručné zhrnutie získaných informácií.
Žánre jednoduchého vecného textu
  • informačný a jednoduchý nesúvislý text: reklama, oznam, správa, zoznam, rozvrh, jednoduchý plán, tabuľka;
  • vyhľadávanie kľúčových informácií (kto, čo, kde, kedy, ako, prečo);
  • porozumenie postupnosti dejov v opise jednoduchého pracovného postupu,;
  • identifikovanie hlavných znakov opisovaného objektu;
  • porozumenie jednoduchým obrazovo-písaným alebo obrazovo-hovoreným textom: piktogramy, obrazové encyklopédie, edukačné videá.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • vyvodzovanie významov neznámych slov z krátkeho vecného textu na základe obrazovej podpory lebo z kontextu;
  • vyvodzovanie významov slov z textu: viacvýznamové slová, synonymá, antonymá, nadradené a podradené slová, emocionálne slová, frazeologické prirovnania a iné jednoduché frazémy;
  • pozorovanie slovotvorne súvisiacich slov v texte, rozhovor o ich významovom vzťahu;
  • identifikovanie a reprodukovanie základných informácií vo vecnom texte.
Tematické okruhy na čítanie a tvorbu vecných textov

Tematické okruhy tvoria obsahový základ na tvorbu textov a tým ponúkajú kontext pre praktické používanie nemeckého jazyka. Žiaci čítajú vecné texty, primerané veku a jazykovej úrovni, obsahujúce aj odbornú slovnú zásobu. napríklad o zdraví, prírode, ohrození a ochrane životného prostredia, rodine,  sviatkoch, tradíciách, rozmanitých kultúrach, cestovaní – o vlasti, o krajinách, o obľúbenom mieste, o nemecky hovoriacich krajinách.

Zážitková recepcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • čítať správne, plynulo a v primeranom tempe krátke texty umeleckej literatúry (beletriu) primeranej veku a náročnosti,
  • porozumieť obsahu krátkych literárnych textov: na kontrolu porozumenia alebo na zapamätanie si deja využívať aj obrázky a ilustrácie,
  • identifikovať v texte to, čo ich zaujalo (myšlienky, slová, ilustrácie),
  • dokončiť začatú rozprávku, príbeh formou rozprávania, dramatizácie a ilustrácie,
  • vyjadriť svoje emocionálne a estetické zážitky z počúvaného a z čítaného detského literárneho textu a z ilustrácií,
  • vyrozprávať svoje zážitky z divadelného, filmového a rozhlasového predstavenia,
  • predniesť krátky literárny text primeraný veku,
  • dramatizovať vhodné literárne texty,
  • pomenovať základné žánre literatúry pre deti (napr. riekanka, báseň, rozprávka) a základné komponenty umeleckého textu (napr. postava, dej, verš, rým),
  • rozlíšiť poéziu od prózy; fakty od fantázie; hlavnú postavu od vedľajšej; ľudovú rozprávku od autorskej,
  • identifikovať charakteristické znaky rozprávok (napr. typický začiatok a koniec, magické čísla, nadprirodzené bytosti),
Obsahový štandard
Čítanie s porozumením
  • zdokonaľovanie sa v porozumení čítaného textu;
  • rozoznávanie písmen nemeckej abecedy (písané aj tlačené), slov a viet v počúvanom aj čítanom texte a uvedomenie si, že na seba nadväzujú a tvoria celok – text;
  • vyhľadávanie kľúčových slov a viet v počúvanom aj čítanom texte;
  • formovanie hypotéz z počutého alebo prečítaného textu;
  • identifikovanie základných stavebných prvkov textu (nadpis, strofa, odsek), odlíšenie textu od ilustrácie, poézie od prózy;
  • rozlíšenie autorskej reči od reči postáv;
  • odhadovanie významu neznámych slov, slovných spojení a umeleckých jazykových prostriedkov z kontextu;
  • čítanie krátkych textov v primeranom tempe s porozumením:
  • uplatňovanie správnej výslovnosti, významovej pauzy, vhodnej melódie a tempa reči pri hlasnom čítaní;
  • využívanie obrázkov a ilustrácií na kontrolu porozumenia alebo na zapamätanie si deja ;
  • doplnenie ilustrácií do jednoduchého príbehu, čítanie ilustrácie;
  • rozpoznanie a identifikácia literárnych postáv, ich charakteru, vlastností, opis prostredia, situácie, a to s pomocou ilustrácie aj bez nej;  
  • orientovanie sa v deji literárneho textu;
  • určenie hlavnej myšlienky deja textu;
  • formovanie empatie, súcitu, na základe čítaného alebo počúvaného textu;
  • vyjadrenie a zdieľanie vlastných pocitov, myšlienok a zážitkov z textu a z ilustrácie verbálnym aj neverbálnym spôsobom;
  • sprostredkovanie umeleckého zážitku cez rôzne formy spracovania textu (divadelné, filmové, rozhlasové a iné spracovanie literárnych diel);
  • vyhľadávanie informácií, ktoré sú uvedené v texte priamo podľa otázky;
  • krátke reprodukovanie obsahu čítaného alebo počúvaného textu s  otázkami a pomocou učiteľa;
  • stvárnenie obsahu textu metódami tvorivej dramatiky (krátke dialógy, pantomíma, krátke divadelné scénky);
  • čítanie rôznych literárnych textov so správnou intonáciou na zlepšenie čitateľskej skúsenosti a na rozšírenie čitateľských zručností.
  • vyjadrovanie postoja k prečítanému alebo počutému textu, k literárnym hrdinom, zobrazenej téme;
Samostatný čitateľ
  • orientácia v zdrojoch na čítanie, rozširovanie čitateľského teritória, vlastný, spontánny a cielený výber diel, textov, mediálnych obsahov;
  • zdokonaľovanie sa v technike čítania;
  • spoznávanie dostupných knižníc a ich využívanie (triedna/ školská/mestská/obecná),
  • budovanie čitateľského portfólia, vedenie jednoduchých záznamov v rôznych formách a podobách o knihách, o svojom čítaní a jeho pokrokoch, a to s pomocou učiteľa alebo samostatne;
  • prednes (aj vlastných) textov, naspamäť alebo podľa predlohy (v rámci triedy, školy, recitačnej alebo literárnej súťaže) napr. detské básničky, krátke príbehy.
Tematické okruhy a žánre

Domov, rodina, priateľstvo, medziľudské vzťahy, záľuby a koníčky, zdravie, dobro, zlo, pravda a lož, hra, príroda okolo nás – význam prírody pre človeka / človek ako súčasť prírody, svet zvierat, pomoc iným, Slovensko, Nemecko, zvyky, tradície a kultúra.

Čítanie a počúvanie textov z rôznych typov a žánrov nemeckej a svetovej literatúry so zreteľom na detský aspekt a záujmy žiakov: riekanka, obrázkový príbeh, komiks, krátky príbeh, jednoduchá rozprávka, poézia a próza, bájka, riekanka, hádanka, pieseň, báseň.

< predchádzajúci – obsah – ďalší >