Hlavným cieľom 3. cyklu je rozvíjanie sociálne a kultúrne významných gramotnostných schopností žiaka, ktoré sú dôležité v súčasnej informačnej spoločnosti. Dôraz sa kladie na postupné využívanie čoraz širšieho spektra mimoučebnicových textov a multimediálnych komunikátov so zámerom vyhľadávať, triediť a kriticky hodnotiť informácie a informačné zdroje. S tým súvisí rozvíjanie argumentačných zručností a schopnosti riešiť problémy. Zároveň je úlohou tretieho cyklu rozvíjať emočnú seba reguláciu žiaka a efektívnu spoluprácu a komunikáciu v kolektíve.

Ciele vzdelávania pre 3. cyklus

  • Aktívne vstupovať do hovorenej a písanej komunikačnej interakcie, vecne a sociálne primerane reagovať na repliky komunikačného partnera, formulovať primerané argumenty.
  • Pripraviť a prezentovať primerané hovorené a obrazovo-hovorené texty s komunikačným zámerom objasniť problém alebo presvedčiť adresáta.
  • Vytvoriť primeraný písaný, obrazovo-písaný alebo digitálny text s cieľom objektívne informovať, objasniť problém a vyjadriť názor podložený argumentmi.
  • Uplatňovať stratégie tvorby písaného textu, regulovať vlastný proces písania, uplatniť znalosti pravopisných pravidiel.
  • Čítať a počúvať rôzne druhy vecného (najmä odborného) textu, rozumieť mu, zhrnúť a vyhodnotiť získané informácie, využiť informácie pri vzdelávaní a v iných komunikačných oblastiach.
  • Uplatňovať stratégie porozumenia textu, plánovať a monitorovať úspešnosť porozumenia, regulovať vlastné porozumenie textu.
  • Získať a spracovať informácie z rôznych médií (tlačených, digitálnych, audiovizuálnych), veku primerane kriticky posúdiť pravdivosť a spoľahlivosť informácií, zdrojov a ich zmysluplné využitie.
  • Nadobudnúť estetickú skúsenosť z recepcie rôznych literárnych žánrov, zdieľať obsahové, emocionálne a hodnotové posolstvá textu vo vlastných tvorivých aktivitách.
  • Objasniť príslušnosť literárnych diel ku kultúrnemu dedičstvu s dôrazom na hodnotu empatie, tolerancie a rešpektu človeka k človeku.
  • Použiť pri porozumení a tvorení textu znalosti o systéme jazykových prostriedkov, využívať pritom jazykové slovníky v knižnej a elektronickej podobe.
  • Objasniť význam jazyka ako reprezentanta národnej kultúry, chápať potrebu dobrého ovládania spisovného jazyka v rámci vzdelávania a účasti v sociálnom a občianskom živote.
  • Rešpektovať jazykovú a kultúrnu rôznorodosť v spoločnosti, chápať jazykové potreby príslušníkov iných národov a národností.

Komunikačná interakcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • rozlíšiť komunikačnú interakciu podľa prostredia, komunikačného partnera a komunikačného zámeru,
  • rozlíšiť špecifiká komunikačnej interakcie v rôznych jazykoch, rešpektujú príslušníkov iných národov a kultúr,
  • rozvíjať dialóg vecne a aktívne, kriticky reagovať na repliky komunikačného partnera,
  • uplatniť pri vedení dialógu zásady kooperácie a zdvorilosti,
  • vyjadriť názor na aktuálne témy a podporiť ho rôznymi druhmi argumentov,
  • diskutovať v skupinách na aktuálne alebo odborné témy, uplatňovať pritom argumentačné zručnosti,
  • využívať na komunikáciu situačne vhodné komunikačné kanály,
  • dodržiavať pravidlá vecnej, sociálne primeranej a etickej interakcie v bezpečnom internetovom prostredí,
  • používať rôzne žánre bežnej a administratívnej korešpondencie,
  • spolupracovať pri riešení problémov v kolektíve, predchádzať konfliktom reguláciou svojho správania.
Obsahový štandard
Komunikačné zvyklosti a viacjazyčnosť
  • rozlišovanie komunikačnej interakcie podľa prostredia, komunikačného partnera a komunikačného zámeru so zohľadnením zásad kooperácie a zdvorilosti;
  • situačne vhodné používanie jednotlivých variet nemčiny (spisovný jazyk, štandardná varieta, slang, nárečie);
  • nacvičovanie interakcie v rôznych komunikačných situáciách;
  • poznávanie a porovnávanie komunikačnej interakcie vo viacerých jazykoch;
  • viacjazyčné prostredie na Slovensku, chápanie jazykových potrieb príslušníkov iných národov a národnostných menšín.
Dialogická komunikácia, diskusia a kooperácia
  • nacvičovanie kooperácie v priamom alebo v sprostredkovanom dialógu: komunikovať primerané množstvo informácií, hovoriť pravdivo, k veci, jasne a zrozumiteľne;
  • zásady zdvorilosti (takt, veľkorysosť, uspokojenie, súhlas, skromnosť, sympatia) a ich uplatňovanie v komunikácii;
  • pravidlá asertívnej komunikácie, asertívne techniky a ich nácvik;
  • druhy argumentov, argumentačných techník a ich nácvik;
  • nácvik skupinovej diskusie na aktuálnu alebo odbornú tému;
  • participácia v internetovej diskusii, zapojenie do diskusného fóra;
  • hľadanie konštruktívnych riešení konfliktných situácií;
  • identifikovanie manipulatívnej komunikácie a obranná reakcia na ňu.
Korešpondencia
  • formulácia jednoduchej úradnej žiadosti;
  • nácvik bežnej a úradnej elektronickej korešpondencie prostredníctvom e-mailu;
  • používanie veľkých písmen na vyjadrenie úcty;
  • jazykové a grafické špecifiká krátkych textových správ.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • porozumenie a používanie tematickej a odbornej slovnej zásoby v rámci obsahového zamerania interakčných aktivít;
  • nadväzovanie replík v dialógu, používanie vhodných nadväzovacích prostriedkov (oslovenia, pripájacie častice, zámenné a iné synonymá);
  • využívanie argumentačnej funkcie komunikačných prostriedkov (príklady, citáty, frazémy, dôraz, gestá);
  • uplatňovanie pravidiel spisovnej výslovnosti v domácich a v cudzích slovách;
  • situačne vhodné používanie zvukových, pohybových a mimojazykových prostriedkov;
  • uplatňovanie osvojených pravopisných pravidiel v písanej a v elektronickej interakcii.
Tematické okruhy na komunikáciu

Tematické okruhy z 2 cyklu sebahodnotenie, osobné záujmy a potreby, spravodlivosť – nespravodlivosť, odlišnosť od iných, zdravý životný štýl, bohatstvo – chudoba, bezpečnosť, láska a vzťah k domovu a rodine, svet divadla, moje životné prostredie, ohrozenie a ochrana životného prostredia, pomoc ľuďom a zvieratám v núdzi sa rozširujú a sa obohacujú o  témy a pohľady ako napr. moji predkovia, cesta mojich predkov na Slovensko, aktuálne témy, ktoré sa týkajú mojej rodiny, priateľov, môjho bydliska, mojej školy, okolia, dôstojnosť, osobné záujmy – potreby a záujmy iných, písané a nepísané zákony, odvaha, sloboda, zodpovednosť, hodnoty, nenávisť, ľudské a spoločenské dilemy, hrdinstvo, mier, obeta, láska, občianska spolupatričnosť, angažovanosť a spolunažívanie, zlyhanie jednotlivca/spoločnosti, šťastie, silné a slabé stránky osobnosti, prvá láska, spoločné hodnoty, spoločné konanie a osamelosť, strach, problémy v škole, tolerancia, dovolené a zakázané, rozmanitosť kultúr, národná kultúra, slovné hry, krása, realita a fantázia, globálne environmentálne problémy a ich riešeniach a princípy udržateľného rozvoja, úcta k živej a neživej prírode, minulosť, prítomnosť a budúcnosť, historická pamäť, jedinečnosť nárečí a rodného kraja.

Hovorená produkcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • vytvárať obsahovo a formálne súdržné hovorené texty s rôznym komunikačným zámerom,
  • rozlíšiť žánre hovoreného a obrazovo-hovoreného textu,
  • zhromažďovať informácie k textu z viacerých zdrojov, overiť dôveryhodnosť zdrojov a získaných informácií,
  • usporiadať, hodnotiť, triediť a využívať získané informácie,
  • prezentovať získané odborné informácie a objasniť problémy,
  • pripraviť a predniesť prejav, využiť aj rôzne druhy argumentov,
  • pripraviť a predniesť krátky príležitostný prejav,
  • používať vhodné stratégie pri príprave a pri úprave hovoreného a obrazovo-hovoreného textu,
  • analyzovať a hodnotiť hovorené prejavy iných,
  • pri tvorení, úprave a hodnotení prejavu využívať jazykové slovníky a znalosti jazykovedných pojmov a termínov.
Obsahový štandard
Príprava a prezentácia hovoreného prejavu
  • písomná príprava hovoreného a obrazovo-hovoreného textu podľa týchto fáz: výber témy, zhromažďovanie materiálu, selekcia a kompozícia, tvorba konceptu, úprava textu;
  • príprava vizuálnej zložky textu a jej úprava pri obrazovo-hovorenom texte;
  • vhodné stratégie prípravy a úpravy textu (obsahové, kompozičné, jazykové a vizuálne);
  • využívanie knižných a elektronických jazykových slovníkov;
  • nácvik kultivovaného prednesu hovoreného prejavu;
  • nácvik kultivovanej prezentácie obrazovo-hovoreného textu, funkčné prepájanie jazykovej a obrazovej zložky;
  • prezentovanie vlastného textu v prostredí triedy, školy alebo na verejnosti.
Reflexia hovoreného/počúvaného prejavu
  • sebareflexia prezentovaného prejavu;
  • aktívne a kritické počúvanie hovorených prejavov iných;
  • analyzovanie a hodnotenie obsahovej, kompozičnej, jazykovej, prednesovej a vizuálnej stránky prejavu podľa vopred stanovených kritérií;
  • formulovanie argumentov pri vyjadrovaní stanoviska k vlastnému alebo inému hovorenému prejavu.
Žánre hovoreného a obrazovo-hovoreného textu
  • príprava odbornej informácie, príprava a realizácia interview s odborníkom, vytvorenie odbornej prezentácie;
  • presviedčací (persuazívny) rečnícky prejav: vyjadrenie názoru na aktuálne témy s podporou argumentov a s cieľom presvedčiť adresáta;
  • príležitostný rečnícky prejav: slávnostný príhovor, moderovanie podujatia.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • porozumenie a používanie tematickej a odbornej slovnej zásoby v rámci obsahového zamerania textu;
  • využívanie argumentačnej funkcie komunikačných prostriedkov: príklady, fakty, citáty, dôraz, pauza, gestá, grafické prostriedky v obrazovo-hovorenom texte (s využitím možností textového editora);
  • využívanie sugestívnej funkcie komunikačných prostriedkov: zámerné opakovanie, enumerácie, rečnícke otázky, apely, frazémy a iné expresívne výrazy, metafora a metonymia;
  • uplatňovanie pravidiel spisovnej výslovnosti v domácich a cudzích slovách;
  • primeraná modulácia hlasu a situačne vhodné používanie pohybových a mimojazykových prostriedkov.
Tematické okruhy a žánre na tvorbu hovorených textov

Tematické okruhy z 2 cyklu sebahodnotenie, osobné záujmy a potreby, spravodlivosť – nespravodlivosť, odlišnosť od iných, zdravý životný štýl, bohatstvo – chudoba, bezpečnosť, láska a vzťah k domovu a rodine, svet divadla, moje životné prostredie, ohrozenie a ochrana životného prostredia, pomoc ľuďom a zvieratám v núdzi sa rozširujú a sa obohacujú o  témy a pohľady ako napr. moji predkovia, cesta mojich predkov na Slovensko, aktuálne témy, ktoré sa týkajú mojej rodiny, priateľov, môjho bydliska, mojej školy, okolia, dôstojnosť, osobné záujmy – potreby a záujmy iných, písané – nepísané zákony, odvaha, sloboda, zodpovednosť, hodnoty, nenávisť, ľudské a spoločenské dilemy, hrdinstvo, mier, obeta, láska, občianska spolupatričnosť, angažovanosť a spolunažívanie, zlyhanie jednotlivca/spoločnosti, šťastie, silné a slabé stránky osobnosti, prvá láska, spoločné hodnoty, spoločné konanie a osamelosť, strach, problémy v škole, tolerancia, dovolené a zakázané, rozmanitosť kultúr, národná kultúra, slovné hry, krása, realita a fantázia, globálne environmentálne problémy a ich riešeniach + princípy udržateľného rozvoja, úcta k živej a neživej prírode, minulosť, prítomnosť a budúcnosť, historická pamäť, jedinečnosť nárečí a rodného kraja.

Čítanie a počúvanie textov z rôznych typov a žánrov nemeckej a svetovej literatúry so zreteľom na detský aspekt a záujmy žiakov z 2. cyklu sa obohacuje o scenár, jednoduchú divadelnú a rozhlasovú hru, poviedku, detský román.

Písaná produkcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • tvoriť obsahovo a formálne súdržné písané a obrazovo-písané texty s rôznym komunikačným zámerom,
  • zdôvodniť voľbu žánra písaného textu pre naplnenie komunikačného alebo autorského zámeru,
  • zohľadniť očakávania (potenciálneho) adresáta písaného textu,
  • využiť písanie ako prostriedok sebavyjadrenia,
  • využiť písanie ako učebnú stratégiu a písaním referujú o nadobudnutom poznaní,
  • využiť písanie na vyjadrenie názoru a na argumentáciu,
  • zhromaždiť informácie k textu z viacerých informačných zdrojov a overiť ich dôveryhodnosť,
  • uplatniť pri písaní pravopisné pravidlá,
  • monitorovať priebeh vlastného písania a využívajú rôzne stratégie na jeho vylepšenie,
  • upraviť obsahovú, kompozičnú, jazykovú a formálnu stránku napísaného textu,
  • pri tvorení a úprave textu využívať znalosti jazykovedných pojmov a termínov a rôzne druhy jazykových slovníkov,
  • používať pri úprave formy textu počítačové textové editory.
Obsahový štandard
Proces tvorenia a revidovania textu
  • individuálna voľba témy podľa komunikačného/autorského zámeru a potenciálneho/reálneho adresáta;
  • voľba vhodného slohového postupu na komunikovanie zamýšľaného obsahu;
  • využívanie viacerých spôsobov zhromažďovania jazykového materiálu (slov, slovných spojení a vetných celkov) k zvolenej téme s využitím potrebných zdrojov (vrátane jazykových slovníkov) a interakcie s inými osobami;
  • členenie obsahu písaného textu s využitím rôznych stratégií (osnova, grafické znázornenie štruktúry textu a pod.);
  • tvorenie konceptu a jeho upravovanie po obsahovej, kompozičnej a jazykovej stránke;
  • pravopisná korektúra s využitím základných korektorských značiek a jazykových slovníkov;
  • upravovanie obrazovej a grafickej zložky textu pri multimodálnych a digitálnych komunikátoch a využitie ďalších možností textového editora;
  • prezentovanie vlastného textu v prostredí triedy, školy alebo na verejnosti.
Metakognitívne procesy pri písaní textu
  • porozumenie produkčnej úlohy a stanovenie cieľa písania;
  • plánovanie efektívnych stratégií pri tvorení textu, v prípade neefektívnej stratégie úprava zaužívaného postupu pri tvorení;
  • monitorovanie priebehu zhromažďovania a triedenia vhodného jazykového materiálu;
  • koncentrácia pozornosti a sústredená práca vo fáze štylizácie, vedomé potláčanie rušivých a nesúvisiacich podnetov;
  • analýza a hodnotenie textu a jeho častí vzhľadom na komunikačný zámer, slohový postup a adresáta.
Žánre písaného a obrazovo-písaného textu
  • tvorenie a vypĺňanie administratívnych textov: plagát, úradné formuláre, prihláška, životopis;
  • tvorenie odborných textov: odborná informácia, zhrnutie, anotácia, plagát, návod na použitie;
  • vyjadrenie subjektívneho názoru na všeobecne známu tému v úvahovom texte;
  • písomné vyjadrenie názoru na aktuálne témy s podporou argumentov a s cieľom presvedčiť adresáta;
  • vytvorenie zážitkového rozprávacieho textu s premyslenou štruktúrou a zapojením opisných častí;
  • sebavyjadrenie prostredníctvom rôznych techník tvorivého písania (aj v kombinácii s obrazovou zložkou).
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • použitie hlavých a vedľajších viet ako prostriedkov vyjadrovania časovo-priestorových alebo logických vzťahov v texte;
  • porozumenie a používanie tematickej a odbornej slovnej zásoby v rámci obsahového zamerania textu;
  • využívanie argumentačnej funkcie komunikačných prostriedkov: príklady, fakty, citáty, grafické prostriedky;
  • využívanie sugestívnej funkcie komunikačných prostriedkov: zámerné opakovanie, enumerácie, rečnícke otázky, apely, frazémy a iné expresívne výrazy, metafora a metonymia atď.;
  • použitie rôznych druhov nadväzovacích prostriedkov (konektorov) v texte: pripájacie častice, lexikálne opakovanie (zámenné a iné synonymá, antonymá, metafora/metonymia, slovotvorné prostriedky, asociácie), morfologické opakovanie (kategória zhody), kontextová elipsa atď.
Osvojovanie a uplatňovanie pravopisu
  • automatizácia získaných pravopisných zručností pri jednotlivých pravopisných princípoch;
  • etymologický pravopis: nacvičovanie pravopisu prevzatých a internacionálnych odborných termínov (v prepojení s učivom ďalších vzdelávacích oblastí);
  • sémantický pravopis: nacvičovanie pravopisu zložitejších zemepisných názvov, názvov štátov, ulíc, inštitúcií a kultúrnych výtvorov (v prepojení s učivom ďalších vzdelávacích oblastí);
  • interpunkčný pravopis: písanie čiarky v hlavnej a vedľajších vetách; pravopis ďalších interpunkčných znamienok (bodkočiarka, dvojbodka, pomlčka atď.).
Tematické okruhy na tvorbu písomných textov

Tematické okruhy z 2 cyklu ako napríklad sebahodnotenie, osobné záujmy a potreby, spravodlivosť – nespravodlivosť, odlišnosť od iných, zdravý životný štýl, bohatstvo – chudoba, bezpečnosť, láska a vzťah k domovu a rodine, svet divadla, moje životné prostredie, ohrozenie a ochrana životného prostredia, pomoc ľuďom a zvieratám v núdzi sa rozširujú a sa obohacujú o nové témy a pohľady ako napr. moji predkovia, cesta mojich predkov na Slovensko, aktuálne témy, ktoré sa týkajú mojej rodiny, priateľov, môjho bydliska, mojej školy, okolia,

dôstojnosť, osobné záujmy – potreby a záujmy iných, písané – nepísané zákony, odvaha, sloboda, zodpovednosť, hodnoty, nenávisť, ľudské a spoločenské dilemy, hrdinstvo, mier, obeta, láska, občianska spolupatričnosť, angažovanosť a spolunažívanie, zlyhanie jednotlivca/spoločnosti, šťastie, silné a slabé stránky osobnosti, prvá láska, spoločné hodnoty, spoločné konanie a osamelosť, strach, problémy v škole, tolerancia, dovolené a zakázané, rozmanitosť kultúr, národná kultúra, slovné hry, krása, realita a fantázia, globálne environmentálne problémy a ich riešeniach + princípy udržateľného rozvoja, úcta k živej a neživej prírode, minulosť, prítomnosť a budúcnosť, historická pamäť, jedinečnosť nárečí a rodného kraja.

Vecná recepcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • počúvať a čítať cieľavedome a samostatne primerane náročné texty s konkrétnym zámerom v rámci vzdelávania, záujmových aktivít alebo zapojenia do spoločenského a občianskeho života, využívať pritom aj mimoučebnicové zdroje,
  • orientovať sa v rôznych žánroch vecného textu podľa komunikačných oblastí (mediálna, administratívna, odborná), rozlišovať ich základné charakteristiky a možnosti využitia,
  • získavať a spracúvať informácie z rôznych informačných zdrojov (tlačených, audiovizuálnych, digitálnych),
  • objasňovať informácie a vyvodené súvislosti z textu, konfrontovať ich s vlastnými znalosťami a skúsenosťami,
  • vyjadrovať svoj názor na čítané/počúvané texty, podporiť ho argumentmi a prezentovať v skupinovej diskusii,
  • kriticky posúdiť pravdivosť a spoľahlivosť informácií zdrojov a ich zmysluplné využitie,
  • využívať získané informácie pri tvorení vlastných textov s cieľom vzdelávania alebo sebavyjadrenia,
  • uplatňovať rôzne stratégie porozumenia textu, plánovať a monitorovať úspešnosť porozumenia, dokážu regulovať vlastné porozumenie textu,
  • porovnávať obsahové, kompozičné a jazykové odlišnosti textov podľa rôzneho komunikačného zámeru a slohového postupu,
  • analyzovať jazykové prostriedky v texte (syntaktické, lexikálne, slovotvorné, morfologické) a ich úlohu pri porozumení textu, využívať pritom rôzne druhy jazykových slovníkov,
  • analyzovať úlohu poprijazykových (grafických, pohybových, zvukových) a mimojazykových prostriedkov pri porozumení čítaného a počúvaného textu,
  • pri porozumení textu a pri jeho analýze využívať znalosti jazykovedných pojmov a termínov a rôzne druhy jazykových slovníkov,
  • chápať hodnotu a funkcie jazyka v osobnom a v spoločenskom živote, upevňovať si pozitívny postoj k iným jazykom a kultúram.
Obsahový štandard
Porozumenie textu a využitie získaných informácií
  • analytické počúvanie, čítanie a prezeranie rôznych druhov a žánrov vecného textu v rámci obsahov jednotlivých vzdelávacích oblastí;
  • porozumenie súvislým a nesúvislým textom na úrovni explicitných a implicitných významov;
  • učiteľom riadené a samostatné vyvodzovanie implicitných informácií z textu prehlbujúce základné porozumenie textu: objasňovanie súvislostí, vyjadrenie názoru, uvádzanie podporných argumentov, využívanie predchádzajúcich znalostí na dosiahnutie logicky prijateľných záverov (induktívne inferencie), logické úsudky z informácií a dôkazov priamo dostupných v texte (deduktívne inferencie);
  • získavanie, spracovanie a triedenie informácií z rôznych informačných zdrojov;
  • posúdenie pravdivosti a spoľahlivosti informácií na základe ich overovania a konfrontovania vo viacerých zdrojoch;
  • zdieľanie a prezentovanie získaných informácií v skupinovej diskusii, obhajovanie názoru pomocou argumentov, vecné reagovanie na argumenty účastníkov diskusie;
  • využitie spracovaných informácií z textu pri riešení učebných úloh a problémových situácií, pri vzdelávaní a sebavyjadrení;
  • porozumenie štruktúry textu podľa komunikačného zámeru a použitého slohového postupu.
Metakognitívne procesy pri recepcii vecného textu
  • orientovanie sa v dostupných primárnych a sekundárnych informačných zdrojoch (s dôrazom na využívanie autorských textov, knižných, časopiseckých a  encyklopedických publikácií);
  • vlastný výber a vyhľadávanie textov na čítanie alebo počúvanie v závislosti od cieľov čitateľa/poslucháča, vyhodnocovanie cieľov, reflexia a komunikovanie výsledkov čítania alebo počúvania;
  • upevňovanie osvojených stratégií čítania a učenia sa z textu a náročnejšie formy spracovania obsahu (konspekt, sumarizácia, anotácia, grafické nástroje);
  • využívanie osvojených stratégií čítania/počúvania a rozvíjanie špecifických stratégií informačného správania v digitálnom prostredí;
  • formovanie základných spôsobilostí informačnej gramotnosti – stratégií zvládania kvantity a rozlišovania kvality dostupných informácií;
  • kladenie dôrazu na podporovanie hodnotiacich postojov, na kritické myslenie a vlastnú autorskú tvorbu pri práci s informáciami;
  • aktívne a samostatné využívanie fyzických a elektronických knižníc, orientácia v knižných katalógoch.
Vlastnosti textu
  • rozlišovanie základných vlastností textov a ich uplatnenie pri porozumení textu:
  • obsahová súdržnosť textu: rozvíjanie témy a logické usporiadanie viet a odsekov podľa použitého slohového postupu (informačný, opisný, rozprávací, výkladový/úvahový);
  • formálna súdržnosť textu: nadväzovanie viet prostredníctvom rôznych druhov nadväzovacích prostriedkov (konektorov), analyzovanie nadväzovacích prostriedkov v texte;
  • rozlišovanie textov podľa komunikačného zámeru: informovať, objasniť, argumentovať, presvedčiť, zaujať, emocionálne pôsobiť;
  • porovnávanie textov podľa obsahu, slohového postupu a použitých jazykových prostriedkov.
Žánre vecného textu
  • porozumenie odborným textom: odborný článok, interview, návod na použitie výrobku, dokumentárny film, rozhlasové a televízne populárno-náučné programy, webové stránky, prezentácie, plagát;
  • porozumenie mediálnym textom: stručná a rozšírená správa, spravodajská reportáž, spravodajský rozhovor, komentár, blog (vlog), podcast;
  • porozumenie administratívnym textom: úradné oznamy a vyhlášky, formuláre, účet a faktúra;
  • analyzovanie propagačnej a presviedčacej funkcie v rôznych druhoch reklamného textu a rozmer manipulácie;
  • porozumenie rečníckych prejavov a rozlišovanie rečníckych žánrov: príležitostné prejavy (slávnostné príhovory, moderovanie), náučné prejavy (prednáška, referát), politické prejavy (príhovory, diskusie).
Význam a funkcie jazyka, komunikačné prostriedky a pravidlá
  • porozumenie funkciám, významu a stavbe jazyka (jazykové roviny a oblasti jazyka);
  • vzťah nemčiny k iným jazykom (svetové jazyky, slovenskému jazyku);
  • poznávanie histórie a jazykovej situácie nemeckej národnostnej menšiny na Slovensku;
  • individuálny vzťah žiaka k jazykom, porozumenie problematike viacjazyčnosti na území a mimo územia štátu;
  • využitie znalostí jazykových prostriedkov pri porozumení textu:
  • syntaktické prostriedky: hlavné a vedľajšie vety ako prostriedky rozvíjania témy a vyjadrovania logických vzťahov v texte; vyjadrovanie syntaktických významov vo vete (vetné členy) a ich úloha pri porozumení textu (prísudok, podmet, predmet, prívlastok, príslovkové určenie);
  • lexikálne prostriedky: analyzovanie slovnej zásoby v texte z hľadiska komunikačného zámeru, slohového postupu a témy textu; spôsoby obohacovania slovnej zásoby nemčiny (nové slová v jazyku – tvorenie, ustálené slovné spojenia, internationalizmy, skratky); pragmaticky príznakové slová (odborné termíny, knižné a zastarané slová, expresívne slová, nespisovné slová), porozumenie bežným a kultúrnym frazémam;
  • slovotvorné prostriedky: úloha slovotvorby pri porozumení odborných termínov a pri porozumení textu (slovotvorná stavba napovedá význam slova; slová z rovnakého slovotvorného hniezda sú prostriedkom súdržnosti textu); motivačný vzťah medzi základovým a utvoreným slovom (slovotvorná stavba), slovotvorné spôsoby (odvodzovanie, skladanie), slovotvorné prostriedky (predpony, prípony, slovotvorný základ);
  • morfologické prostriedky: analyzovanie významu a funkcie slovných druhov pri porozumení textu; základné významové skupiny plnovýznamových slovných druhov: podstatné mená (konkrete und abstrakte Nomen, zusammengestzte Nomen, bestimmter und unbestimmter Artikel – Begleitwörter, Nomen mit Präpositionen, Nomen deklinieren, Singular und Pluralformen, das Nomen als Subjekt,  Nomen als Attribut, Nomen als Objekte), prídavné mená (die Funktion von Eigenschaftswörtern oder Wie-Wörtern, attributiv, prädikativ und adverbial, Deklination, Komparation), čísla (die natürlichen Zahlen, die ganze Zahlen, die rationalen Zahlen, Ordinalzahlen (Datum, Reihenfolge, Aufzählungen) Bruchzahlen), zámená (Personalpronomen, Possesivpronomen, Reflexivpronomen, Relativpronomen, Demonstrativpronomen, Idefinitpronomen, Interrogativpronomen (Fragefürwort)), Trpný rod (Passiv – Vorgangspassiv, Zustandpassiv).
Tematické okruhy na čítanie a tvorbu vecných textov:

Tematické okruhy tvoria obsahový základ na tvorbu textov a tým ponúkajú kontext pre praktické používanie nemeckého jazyka. Žiaci čítajú vecné texty, primerané veku a jazykovej úrovni, obsahujúce aj odbornú slovnú zásobu, napríklad o  prírode, o vesmíre, ohrození a ochrane životného prostredia rodine, o sviatkoch- zvyky a tradície, oslava sviatkov v mojej rodine a obci, o rozmanitých kultúrach, kultúrne dedičstvo a prejavy rôznych spoločenstiev. / zdôvodnenie: akcent na budovanie vzťahu s rodinou a miestnou komunitou, presun od akcentu na odlišnosti k pojmu dedičstvo vo všeobecnosti, o nemeckej kolonizácii, tradičnej kultúre a histórii Karpatských Nemcov na našom území, o tradíciách a kultúrnom dedičstve Karpatských Nemcov na Slovensku, o cestovaní, o krajinách, o móde, o obľúbenom mieste, o svojej krajine, o nemecky hovoriacich krajinách.

Zážitková recepcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže

  • čítať a počúvať cieľavedome, samostatne a kriticky primerane náročné literárne texty všetkých žánrov na vlastné účely,
  • recitovať so snahou  výrazný prednes a vyjadriť individuálny zážitok primerané veku, hodnotné umelecké texty,
  • hodnotiť text na základe vlastných pocitov a prežívania,
  • zdieľať svoj zážitok z čítania alebo počúvania textu primeraným spôsobom verbálne alebo neverbálne,
  • určiť na základe štruktúry textu jeho žáner, zameranie a účel,
  • porovnávať a hodnotiť štruktúrne prvky jednotlivých žánrov umeleckej literatúry,
  • kriticky vyhodnocovať autorov zámer, zaujať stanovisko k prečítanému textu,
  • diskutovať o texte a prečítaný text využiť ako podporu pre svoju argumentáciu,
  • samostatne si vybrať texty, diela, mediálne obsahy, zdôvodniť svoj výber, odporúčať ich s odôvodnením,
  • zoznámiť sa s vybranými náročnejšími témami v literatúre, ktoré sú v rôznych podobách spracované v dielach slovenských a svetových autorov,
  • tvoriť na základe poznania a zážitku z literárneho textu vlastné texty,
  • poznať základné historické súvislosti, analyzovať a zdôvodniť rozdiely/podobnosti vybraných slovesných prejavov etnických skupín na Slovensku,
  • analyzovať a hodnotiť rôzne formy spracovania literárnych diel, námetov (filmová, rozhlasová, divadelná).
Obsahový štandard
Čítanie s porozumením
  • samostatné prerozprávanie obsahu čítaného alebo počúvaného textu, reprodukovanie deja s viacerými dejovými líniami, zmena času a miesta udalostí pri prerozprávaní, prerozprávanie príbehu z rôznych uhlov pohľadu, používanie citátov a stručné prerozprávanie príbehu na základe zápletky a/alebo deja, porovnávanie textov;
  • identifikovanie a opísanie stavebných prvkov textu na základe poznania žánru a čitateľských skúseností;
  • hodnotenie štruktúry a prvkov textu, umelecké jazykové prostriedky a ich pôsobenie na čitateľa;
  • rozlišovanie priameho a obrazného pomenovania v texte, prenesený význam slov, umelecké jazykové prostriedky, vysvetľovanie v kontexte vlastných skúseností;
  • diskutovanie o texte, prezentácia vlastnej interpretácie textu, domýšľanie a tvorba variantu pokračovania textu;
  • predvídanie z počutého alebo prečítaného textu;
  • dedukovanie významu neznámych slov, slovných spojení a umeleckých jazykových prostriedkov z kontextu, vysvetľovanie pomocou ďalších zdrojov (iné texty, slovníky);
  • tvorenie rôznych druhov otázok k textu – faktografické, induktívne, deduktívne, fantazijné, analytické a hodnotiace otázky.
Čítanie pre zážitok
  • rozpoznanie a pomenovanie pôsobenia textu na vlastné prežívanie, rozoznávanie príčin tohto pôsobenia, schopnosť predstaviť si ako text (jeho prvok) môže pôsobiť na iných, aké reakcie môže vyvolať;
  • vyjadrovanie a zdieľanie vlastných pocitov, postojov, myšlienok a zážitkov z literárneho, dramatického a filmového spracovania a z ilustrácií verbálnym aj neverbálnym spôsobom;
  • rozpoznanie motívov, príčiny konania hrdinov, porovnávanie názorov a pocitov hrdinov so svojimi emóciami, zážitkami a skúsenosťami;
  • čítanie pre potešenie a zážitok, čítanie textov, diel, mediálnych obsahov podľa vlastného výberu a diskusie o prečítanom;
  • debatovanie s argumentáciou o hodnotách a kvalitách textov, diel, mediálnych obsahov, brak a gýč v literatúre;
  • stvárnenie témy v literárnom, dramatickom, rozhlasovom a filmovom spracovaní;
  • prednesenie textu so snahou o estetickú intonáciu a citové prežívanie v  rámci svojich schopností;
  • formovanie empatie, súcitu, hodnôt a postojov na základe čítaného alebo počúvaného textu;
  • poznávanie autorského štýlu, rešpektovanie autorstva a vysvetľovanie kontextu vzniku literárnych diel, pseudonym, autorské právo a copyright.
Samostatný čitateľ
  • pravidelné vyhotovovanie tvorivých záznamov o knihách, svojom čitateľstve a jeho pokrokoch: tvorba myšlienkových máp, reflexia a záznam posolstiev z textov, dojmov z čítania, z divadelného a filmového predstavenia (pokročilé čitateľské portfólio);
  • analyzovanie vlastného čítania a jeho potenciál: zámerné a cieľavedomé plánovanie a formovanie vlastného čítania;
  • rozširovanie čitateľského teritória (e-knihy, časopisy, internet, audioknihy);
  • budovanie čitateľských rituálov a trvalých čitateľských návykov;
  • samostatné a cielené používanie knižnice, orientácia v knižných katalógoch, využívanie fyzických a elektronických knižníc a databáz.
Metakognitívne procesy pri recepcii literárneho textu
  • budovanie schopnosti vedome pracovať s textom ako so zmysluplným zdrojom poznatkov a zážitku;
  • pomenovanie toho, čomu neporozumeli, kladenie otázok, namietanie, spájanie textu a jeho obsahu so svojimi skúsenosťami, predstavami a s nadobudnutými poznatkami;
  • uvedomenie si obsahu a významu prečítaného a možností regulačných procesov (výber stratégie na overenie porozumenia);
  • vyhodnotenie a reflexia vlastného čítania, hlbšie porozumenie textu a jeho štruktúr;
  • riešenie úloh na porozumenie textu (overenie porozumenia) a prepájanie tém s reálnym životom;
  • vlastný výber a vyhľadávanie textov na čítanie alebo počúvanie v závislosti od čitateľských preferencií (tém, žánrov, autorov);
  • komunikovanie významov a zážitku z čítania, počúvania alebo audiovizuálneho umenia;
  • plánovanie procesu recepcie umeleckého diela (pri čítaní a počúvaní literárnych textov, v rámci návštevy divadelného a filmového predstavenia atď.) a plánovanie recepčných aktivít.
Žánre

Čítanie a počúvanie textov z rôznych typov a žánrov slovenskej, nemeckej, rakúskej, švajčiarskej a svetovej literatúry so zreteľom na detský aspekt a záujmy žiakov z 1. a 2. cyklu sa obohacuje o epos, báseň vo voľnom verši, populárnu pieseň, prózu – dobrodružnú, dievčenskú, detektívnu, historickú, sci-fi, denník, komédiu, tragédiu, činohru, muzikál, reportážnu literatúru, cestopis, literatúru faktu.

< predchádzajúci – obsah – ďalší >