Hlavným cieľom 1. cyklu je vytváranie základov čitateľskej a pisateľskej gramotnosti. Zámerom je pomocou všetkých dostupných prostriedkov utvárať čitateľské a pisateľské návyky žiaka a formovať ho ako čitateľa a pisateľa.

Ciele vzdelávania pre 1. cyklus

  • Vzbudiť záujem o rómsku literatúru a kultúru prostredníctvom rómskeho jazyka.
  • Viesť jednoduchý a primeraný dialóg vo vzťahu ku komunikačnému partnerovi.
  • Vyjadriť myšlienky v súvislom hovorenom prejave.
  • Osvojiť si základné pravidlá rómskeho pravopisu.
  • Písať čitateľným rukopisom a uplatniť pri písaní rómsky pravopis.
  • Vytvoriť primeraný písaný a obrazovo-písaný text.
  • Počúvať a čítať primerané vecné texty.
  • Orientovať sa v nesúvislých a obrazovo-písaných textoch.
  • Počúvať a čítať primerané literárne texty, interpretovať ich obsah.
  • Identifikovať v texte explicitné informácie a vyvodiť z textu základné implicitné významy.
  • Klásť otázky zamerané na obsah textu a na porozumenie textu.
  • Vyjadriť pomocou verbálnych a neverbálnych prostriedkov predstavu o sebe a svoje prežívanie okolitého sveta.
  • Použiť pri porozumení a tvorení textu primeranú slovnú zásobu a znalosti o vetných štruktúrach.

Komunikačná interakcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • pozdraviť sa, predstaviť sa a primerane osloviť komunikačného partnera,
  • poďakovať a ospravedlniť sa primerane adresátovi a prostrediu,
  • predniesť blahoželanie, vinš ku kalendárnej príležitosti,
  • rozlíšiť tykanie a vykanie podľa vzťahu ku komunikačnému partnerovi,
  • dokáže viesť jednoduchý dialóg,
  • klásť otázky a odpovedať na ne vecne a jazykovo primerane,
  • počúvať partnera v dialógu, primerane reagovať na jeho repliky,
  • sústrediť sa na počúvaný text a porozumieť verbálnym aj neverbálnym prejavom,
  • osvojiť si spôsoby komunikácie podporujúce budovanie zdravých a bezpečných vzťahov,
  • sformulovať prosbu, prianie, súhlas a nesúhlas,
  • požiadať o informáciu a na požiadanie primeranú informáciu poskytnúť,
  • pri komunikačnej interakcii rozoznať typy médií (tlačené, rozhlasové, televízne, internetové),
  • si uvedomiť zásady kultúry správania sa na sociálnych sieťach v každodennej komunikácii,
  • primerane zdôvodniť svoje konanie v každodennej komunikácii v škole a v rodine,
  • vyjadriť potreby a pocity jazykovo a sociálne primeraným spôsobom,
  • spolupracovať pri riešení úloh vo dvojiciach alebo v skupinách,
  • primerane opísať znaky spoločenstva, ktoré utvára jeho skupinovú identitu,
  • jednoducho opísať významné prvky vo svojom okolí a vyjadriť k ním svoj pozitívny či negatívny vzťah (napr. prírodné prvky),
  • jednoducho vyjadriť, čo sa mu v prírode, v okolí školy a jeho domova páči a nepáči a čo by chcel zmeniť a prečo,
  • primerane v diskusii opísať zmeny v prírode počas roka,
  • primerane pochopiť zásady správania sa v prírode na základe jednoduchých komunikačných situácií,
  • primerane identifikovať svoje potreby, pochopiť potreby iných a toho, čo je to hodnotový svet,
  • primerane vysvetliť v dialógu význam práce pre človeka.
Obsahový štandard
Komunikačné zvyklosti
  • rozlišovanie a správne používanie pozdravov, predstavenia sa, oslovenia,
  • rozlišovanie tykania/vykania vo verejnom a v súkromnom komunikačnom prostredí;
  • formulovanie ústneho poďakovania a ospravedlnenia.
Komunikačné zámery a ich vyjadrenie
  • formulovanie zisťovacích a doplňovacích otázok;
  • formulovanie prosby, priania, súhlasu a nesúhlasu;
  • formulovanie jednoduchého zdôvodnenia istého javu alebo vlastného konania.
Dialogická komunikácia a kooperácia
  • realizácia detskej hry so slovným/dialogickým prejavom;
  • kladenie jednoduchých otázok a premýšľanie o aktuálnych témach a problémoch;
  • vyjadrenie pocitov k prvkom, ktoré sa nachádzajú doma či v prírode;
  • nácvik jednoduchého dialógu vo dvojici na témy, ktoré sú žiakom blízke (napr. striedanie dňa a noci, striedanie ročných období);
  • rozprávanie o vlastnej rodine, komunite, zdieľanie zážitkov a skúseností vlastného jedinečného žitia (rodinné rituály, tradície, zvyklosti);
  • kladenie otázok a formulovanie odpovedí, pravidelné striedanie replík oboch komunikačných partnerov;
  • priamy dialóg a sprostredkovaný dialóg (telefonický alebo prostredníctvom mobilnej aplikácie);
  • rozhovor vo dvojiciach alebo v skupinách pri riešení úloh (napr. ako aplikovať zásady správania sa v prírode);
  • určenie si pravidiel komunikácie, základné pravidlá párového a skupinového dialógu;
  • identifikovanie a rozlišovanie rešpektujúcej a ubližujúcej verbálnej a neverbálnej komunikácie;
  • spoločné sledovanie rovnakého výstupu v jednotlivých typoch médií a diskusia o rozdieloch;
  • vymenovanie základných prejavov kultúrneho a rešpektujúceho správania sa v online priestore.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • rozširovanie slovnej zásoby prostredníctvom zaujímavých tém dialógu;
  • používanie jazykových prostriedkov pri vyjadrovaní rôznych komunikačných zámerov (slovné spojenia a jednoduché súvetia);
  • rozlišovanie melódie viet podľa komunikačného zámeru;
  • funkčné používanie pohybových prostriedkov počas dialógu;
  • uplatňovanie pravidiel správnej výslovnosti (správna výslovnosť neznelých aspirantov: čh, kh, ph, th).

Hovorená produkcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • predniesť detskú riekanku, vinš, hádanku, miestnu ľudovú pieseň, detskú pieseň,
  • ústne reprodukovať prečítaný alebo počutý text a zhrnúť kľúčové informácie,
  • sformulovať jednoduchú informáciu a vyjadriť v nej podstatné fakty (kto, čo, kde, kedy),
  • vyrozprávať príbeh na základe vlastnej skúsenosti alebo zážitku,
  • opísať opakujúce sa deje (pracovné činnosti) a vystihnúť ich hlavné znaky,
  • predniesť jednoduchý príležitostný rečnícky prejav (privítanie, blahoželanie a pod.),
  • pomocou učiteľa korigovať nepresnosti alebo nejasnosti vo svojom ústnom vyjadrení,
  • pozorne počúvať hovorené prejavy iných a klásť k nim jednoduché otázky,
  • používať pri tvorení hovoreného textu slovnú zásobu a druhy viet podľa komunikačného zámeru,
  • uplatniť v hovorenom prejave zrozumiteľnú artikuláciu a spisovnú výslovnosť pri neznelých aspirantoch (čh, kh, ph, th).
Obsahový štandard
Príprava a prednes hovoreného prejavu
  • výber témy hovoreného prejavu s pomocou učiteľa alebo samostatne;
  • zhromažďovanie kľúčovej slovnej zásoby a kľúčových informácií na rozvíjanie témy;
  • rozvíjanie témy podľa komunikačného zámeru: informácia, rozprávanie, opis;
  • členenie textu, využitie obrázkovej alebo slovnej osnovy;
  • artikulačné a výslovnostné cvičenia, cvičenia na moduláciu hlasu a na situačne vhodné používanie mimiky a gest;
  • prednes hovoreného prejavu v prostredí triedy alebo školy.
Aktívne počúvanie
  • úprava nepresností a nejasností v ústnom vyjadrení pomocou učiteľa alebo spolužiakov;
  • pozorné počúvanie hovoreného prejavu spolužiakov a iných hovoriacich;
  • kladenie otázok k obsahu počúvaného textu, vyslovovanie predpokladov;
  • formulovanie odpovedí na položené jednoduché otázky;
  • formulovanie jednoduchých viet vyjadrujúcich podstatné fakty o rodine, o škole, spolužiakoch, učiteľoch.
Žánre hovoreného textu
  • vyjadrenie kľúčových informácií v informačnom texte: oznam, správa;
  • jednoduché rozprávanie príbehu o vlastnej rodine, triede;
  • uplatnenie časovej následnosti a príčinno-dôsledkových vzťahov v rozprávacom texte;
  • jednoduchý opisný text na základe vlastného pozorovania, čo robia doma;
  • jednoduchý príležitostný rečnícky prejav: nácvik ústneho pozvania, privítania , blahoželania a ľudového vinša (Vianoce, Nový rok, Veľká noc);
  • jednoduchý rečnícky prejav pred rodičmi, čo robia v škole;
  • jednoduchý rečnícky prejav pred učiteľmi, čo robia doma.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • vyjadrovanie myšlienok v ucelených vetách a jednoduchých súvetiach;
  • používanie viet s rôznymi komunikačnými zámermi: oznámenie, výzva (rozkaz, prosba), prianie, súhlas, nesúhlas;
  • vyjadrovanie vzťahu k pomenúvaným javom prostredníctvom expresívnych výrazov, alebo jednoduchých frazém;
  • uplatňovanie jednoduchých lexikálnych vzťahov v texte: významové okruhy slov, slovotvorne súvisiace slová, slová s podobným a opačným významom, nadradené a podradené slová;
  • uplatňovanie melódie, významovej pauzy a tempa prejavu podľa obsahu a komunikačného zámeru textu;
  • uplatňovanie pravidiel spisovnej výslovnosti (správna výslovnosť neznelých aspirantov: čh, kh, ph, th).

Písaná produkcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • pomenovať rozdiely rómskej a slovenskej abecedy,
  • tvoriť súvislý písaný text a tvoriť obrazovo-písaný text na tému blízku jeho životnej a jazykovej skúsenosti,
  • primerane korigovať vlastný písaný text po obsahovej stránke,
  • písomne sformulovať jednoduchú informáciu a vyjadriť v nej základné fakty (kto, čo, kde, kedy),
  • napísať príbeh, vlastnú skúsenosť alebo zážitok a uplatňovať pri tom časovú následnosť a príčinno-dôsledkové vzťahy,
  • použiť pri tvorení písaného textu primeranú slovnú zásobu a druhy viet podľa komunikačného zámeru,
  • primerane uplatniť v písomnom prejave rómsky pravopis,
  • použiť jednoduché digitálne technológie a nástroje na komunikáciu.
Obsahový štandard
Elementárne písanie
  • precvičovanie prípravných (predpisateľských) cvikov, percepčno-motorické zručnosti pri písaní;
  • spájanie písmen do slov;
  • písanie malých a veľkých písmen rómskej a slovenskej abecedy;
  • písanie slov, odpis písaného textu, prepis tlačeného textu, písanie podľa diktovania;
  • písomné vyjadrovanie vlastných myšlienok.
Proces tvorenia textu
  • výber témy písaného textu pomocou učiteľa alebo samostatne;
  • rozvíjanie témy podľa komunikačného/autorského zámeru: informácia, rozprávanie, opis, voľné písanie;
  • využívanie základných spôsobov zhromažďovania myšlienok k téme;
  • výber vhodných slov, slovných spojení a vetných celkov podľa komunikačného/autorského zámeru;
  • využívanie obrázkovej, alebo slovnej osnovy pri členení textu;
  • tvorenie konceptu textu a jeho úprava pomocou učiteľa, alebo prostredníctvom kontrolných otázok;
  • vytvorenie jednoduchej a zrozumiteľnej správy v digitálnom prostredí;
  • prezentovanie vlastného textu v prostredí triedy alebo školy.
Žánre písaného textu
  • tvorenie primeraných žánrov písaného alebo obrazovo-písaného textu;
  • vyjadrenie kľúčových informácií v informačnom texte – oznam, správa (kto, čo, kde, kedy); jednoduché písomné rozprávanie (písomné vyjadrenie prežitej udalosti, zážitku, vymyslený príbeh);
  • uplatnenie časovej následnosti a príčinno-dôsledkových vzťahov v rozprávacom texte;
  • tvorenie jednoduchého opisného textu (konkrétny predmet alebo blízka osoba);
  • jednoduché techniky tvorivého písania;
  • vyjadrenie postupnosti opakovaných dejov pri opise pracovnej činnosti.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • vyjadrovanie myšlienok v ucelených vetách a jednoduchých súvetiach;
  • používanie základných prostriedkov pri nadväzovaní viet v texte (doslovné opakovanie, synonymá, zámená, rovnaký tvar slovesa);
  • používanie slovných druhov v texte na vyjadrovanie rôznych významov;
  • aktivovanie a rozširovanie slovnej zásoby podľa témy produkovaného textu;
  • uplatňovanie jednoduchých lexikálnych vzťahov v texte: významové okruhy slov, slovotvorne súvisiace slová, slová s podobným a opačným významom;
  • vyjadrovanie vzťahu k pomenúvaným javom prostredníctvom expresívnych výrazov alebo jednoduchých frazém (frazeologické prirovnania a pod.);
Osvojovanie a uplatňovanie pravopisu
  • fonematický pravopis: delenie hlások na samohlásky a spoluhlásky (tvrdé, mäkké) ako východisko uplatňovania fonematického pravopisu; pravopis i po mäkkých spoluhláskach ď, ť, ň, ľ [ďives], nepísanie y po tvrdých spoluhláskach ale len výslovnosť tvrdého y po tvrdých spoluhláskach d, t, n, l [dilos]; slabičný pravopis [ďi, ťi, ňi, ľi, ďe, ťe, ňe, ľe], dvojzložkové písmená (ch, dz, dž), aspiráty [čh, kh, th, ph];
  • sémantický pravopis: písanie veľkého písmena na začiatku vety, rozlišovanie pravopisu všeobecných a vlastných podstatných mien, rozlišovanie rodu podľa členov o (mužský rod), e (ženský rod) – sg.; pravidlo určovania člena o pri oboch rodoch – pl.;
  • etymologický pravopis: písanie pôvodných a prevzatých slov;
  • morfematický pravopis: jednotné písanie morfém (na rozdiel od zmien vo výslovnosti paralelných znelých a neznelých spoluhlások, gad [gat] – gada);
  • interpunkčný pravopis: interpunkčné znamienka; použitie spojovníka pri delení slov na konci riadka.

Vecná recepcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • rozoznať slová a vety v počúvanom texte,
  • porozumieť explicitným významom a vyvodiť základné implicitné významy z počúvaného vecného textu, dokáže získané informácie stručne zhrnúť,
  • rozoznať slová a vety v čítanom texte,
  • čítať plynulo a správne, nahlas a potichu,
  • porozumieť explicitným významom čítaného vecného textu,
  • nájsť v texte kľúčové slová a  jednoduchým spôsobom ich zaznamenať,
  • vyvodiť pomocou ústnych a jednoduchých písomných otázok základné implicitné významy z čítaného vecného textu, dokážu získané informácie stručne zhrnúť,
  • kontrolovať, či textom rozumie, dokáže identifikovať neznáme slová a komunikuje prípadné neporozumenie,
  • rozlíšiť medzi informačným, opisným a slohovým postupom a určiť ich funkciu,
  • rozlíšiť pri počúvaní a čítaní textu komunikačný zámer výpovede (oznámenie, otázka, výzva, prianie),
  • porozumieť významu obrázkov a ilustrácií pre lepšie pochopenie textu,
  • reprodukovať text vlastnými slovami a zhrnúť kľúčové informácie.
Obsahový štandard
Elementárne čítanie
  • poznávanie písmen, upevňovanie korešpondencie hlásky a písmena;
  • syntéza hlások a písmen do slabík a slov;
  • nácvik čítania slabík, slov, viet a krátkych textov;
  • oprava vlastných chýb pri čítaní;
  • uplatnenie splývavej výslovnosti, správneho čítania a vyslovovania aspirátov, významovej pauzy, melódie a tempa reči pri hlasnom čítaní.
Porozumenie textu
  • vytváranie predstáv o obsahu textu na základe ilustrácie, obrazového materiálu;
  • identifikovanie kľúčových slov v rómskom texte a ich jednoduché zaznamenanie;
  • porozumenie doslovného (explicitného) významu rómskeho textu a jeho reprodukcia;
  • prerozprávanie vlastnými slovami počúvaný rómsky text;
  • identifikovanie základnej myšlienky rómskeho textu a jej rozvinutie.
Metakognitívne procesy pri recepcii vecného textu
  • kladenie otázok na porozumenie, poskytovanie spätnej väzby na správnosť odpovedí, zdôvodňovanie správnosti a nesprávnosti odpovedí;
  • pomenovanie neznámych pojmov;
  • identifikácia informačného, opisného a rozprávacieho slohového primeraného rómskeho textu a určenie ich účelu;
  • podporovanie sebavedomého čitateľa/poslucháča schopného posúdiť a ovplyvniť výsledok svojho čítania/počúvania vlastným úsilím, s pomocou a v komunikácii s druhými.
Žánre jednoduchého vecného textu
  • porozumenie dejovej postupnosti, konania postáv a sprostredkovanej skúsenosti v rozprávacom texte: rozprávanie prežitej skúsenosti, reálny alebo vymyslený príbeh;
  • porozumenie postupnosti dejov v opise pracovného postupu;
  • identifikovanie hlavných znakov opisovaného objektu;
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • pozorovanie písaného a hovoreného textu a používanie interpunkčných znamienok v písanom texte;
  • úvod do poznávania slovných druhov: prvotná predstava o význame a využití slovných druhov v texte;
  • pojem časovanie a tvary slovesa v jednotlivých osobách, rozlišovanie tvarov slovesa v texte;
  • rozlišovanie všeobecných a vlastných podstatných mien;
  • vyvodzovanie významov slov z textu: neznáme slová, viacvýznamové slová, expresívne výrazy, frazeologické prirovnania, zdrobneniny a iné jednoduché frazémy;
  • pozorovanie lexikálnych vzťahov v texte (slová s podobným a s opačným významom);
  • pozorovanie slovotvorne súvisiacich slov v texte, rozhovor o ich významovom vzťahu.

Zážitková recepcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • vyjadriť svoj estetický zážitok z vekovo primeraných literárnych textov na základe ich porozumenia a jednoduchej interpretácie,
  • vyjadriť vzťah ilustrácie k literárnemu textu a nájsť súvislosť s obsahom textu,
  • vyjadriť pocity z literárneho textu verbálnym aj neverbálnym spôsobom,
  • uviesť príklady a predviesť základné ľudové slovesné útvary,
  • vymenovať niektoré literárne diela (rómske riekanky, básne, rozprávky, legendy),
  • vyjadriť hlavnú postavu a dej v rozprávkach, príbehoch,
  • využiť skúsenosti z vlastných rodinných príbehov, prípadne obľúbených literárnych obsahov,
  • jednoducho reprodukovať obsah prečítaného textu,
  • vyjadriť sa k téme literárnych textov, jednoduchej obraznosti a explicitným odkazom literárneho textu v kontexte vlastných skúseností,
  • podeliť sa o estetickú skúsenosť a potešenie z individuálnej recepcie literárneho textu s ostatnými a veku primerane vyjadriť svoj postoj k zobrazovanému správaniu postáv,
  • zaujať postoj k zobrazenému správaniu postáv a ich činom,
  • využiť estetickú skúsenosť z literárneho textu vo vlastných komunikačných a tvorivých aktivitách.
Obsahový štandard
Čítanie s porozumením
  • osvojovanie si rómskych riekaniek a básni;
  • oboznamovanie sa s rómskymi rozprávkami, básňami a legendami, rozpoznávanie hlavných postáv;
  • rozoznávanie slov a viet v počúvanom aj čítanom rómskom texte a uvedomenie si, že na seba nadväzujú, tvoria celok, text;
  • predvídanie z počutého alebo prečítaného rómskeho textu;
  • odlíšenie textu od ilustrácie, poézie od prózy;
  • domýšľanie jednoduchého príbehu podľa ilustrácie, čítanie ilustrácie;
  • prerozprávanie obsahu čítaného alebo počúvaného rómskeho textu s pomocnými otázkami a nápoveďami učiteľa;
  • prerozprávanie základnej dejovej línie rómskych básni, rozprávok a legiend;
  • porozumenie významu neznámych slov, slovných spojení a umeleckých jazykových prostriedkov z kontextu;
  • vyjadrenie pochopenia rozdielu medzi reálnym a imaginárnym svetom, uvádzanie príkladov na využitie fantázie.
Čítanie pre zážitok
  • vyjadrovanie a zdieľanie vlastných pocitov, myšlienok a zážitkov z rómskeho textu a z ilustrácie verbálnym aj neverbálnym spôsobom;
  • vyjadrovanie postoja k prečítanému alebo počutému rómskemu textu;
  • stvárnenie obsahu textu hravými formami vyučovania prostredníctvom rôznych techník a štruktúrovaných hier (dialóg, skupinové diskusné metódy, pohybové, výtvarné a hudobné hry, dramatizácia);
  • formovanie empatie, súcitu, hodnôt a postojov na základe čítaného alebo počúvaného rómskeho textu;
  • sprostredkovanie umeleckého zážitku cez rôzne formy spracovania textu (divadelné, filmové, rozhlasové a iné spracovanie literárnych diel);
  • porozumenie významu autora pre tvorbu textu.
Samostatný/sebavedomý čitateľ
  • budovanie čitateľského portfólia, vedenie jednoduchých záznamov v rôznych formách a podobách o knihách, o svojom čítaní a jeho pokrokoch, a to s pomocou učiteľa alebo samostatne.
Metakognitívne procesy pri recepcii literárneho textu
  • kladenie otázok na porozumenie, riešenie úloh k textom, prepájanie tém s reálnym životom;
  • uvedomenie si významu a potreby čítania literárnych textov a hodnotenie vlastných pokrokov v čítaní.
Tematické okruhy a žánre na výber
  • okruhy pre 1. cyklus: ja a moja rodina, domov a bývanie, moje spoločenstvo – rodná krajina, život v meste a na dedine, život v rómskej komunite, rodina a spoločnosť, základné príbuzenské vzťahy, rodinné zvyky, sviatky a oslavy, voľný čas a záľuby, v škole/v triede, priateľstvo a pomoc iným, príbehy a legendy o dobre a zle, ľudské telo, moja rodina a umenie, starostlivosť o zdravie, význam prírody pre človeka/človek ako súčasť prírody, človek a príroda, príroda a zvieratá, rómske zvyky a tradície, rómske remeslá a povolania, cestovanie a doprava, rómske jedlá a oblečenie, čas, ročné obdobia a počasie;
  • súčasné literárne prozaické texty, texty z ľudovej slovesnosti, texty reprezentujúce rómsku literatúru na Slovensku;
  • texty na počúvanie: krátke príbehy, rozprávky, legendy, divadelné hry, rozhovory, piesne;
  • texty na čítanie: dialogické texty, ilustrované literárne texty, príbehy zo života Rómov, rozprávky, legendy, príslovia, básne, divadelné hry, zábavné texty, rómske hádanky, vtipy, kvízy, zábavné príbehy, jazykolamy.

< predchádzajúci – obsah – ďalší >