Hlavným cieľom 2. cyklu je rozvíjanie gramotnosti v prepojení s obsahmi ostatných vzdelávacích oblastí a s dôrazom na mnohoraké využívanie čítania a písania v rôznych kontextoch. Súčasťou rozvíjania gramotnosti je osvojovanie stratégií práce s textom a nadobúdanie skúseností s vlastným premýšľaním o procese čítania a písania. Dôležité je aj rozvíjanie schopnosti rozlišovať medzi faktami a domnienkami, formulovať vlastný názor a podopierať ho argumentmi.

Ciele vzdelávania pre 2. cyklus

  • Viesť dialóg v súkromnom a verejnom prostredí vecne a sociálne primeraným spôsobom.
  • Prekonávať komunikačné a etnické bariéry a tak prispievať k zvýšeniu mobility žiaka v jeho osobnom živote, v ďalšom štúdiu a napokon aj na trhu práce.
  • Podporovať otvorenejší prístup k potrebe a nutnosti udržiavať, rozvíjať, zveľaďovať a učiť sa rómsky jazyk s cieľom budovania a uchovania rómskej identity.
  • Pripraviť a predniesť primeraný hovorený prejav určený pre verejné komunikačné prostredie.
  • Vytvoriť písaný a obrazovo-písaný rómsky text na vyjadrenie rôznych komunikačných zámerov.
  • Uplatniť pri písaní textov vybrané pravidlá rómskeho pravopisu.
  • Aktívne počúvať a čítať primerané vecné (aj odborné) rómske texty.
  • Identifikovať v texte explicitné informácie, vyvodiť základné a prehlbujúce implicitné významy.
  • Formulovať a klásť otázky zamerané na explicitný a implicitný význam textu.
  • Zhrnúť získané informácie ústne aj písomne.
  • Vyjadrovať vlastný názor a podopierať ho argumentmi.
  • Použiť základné stratégie porozumenia textu a posúdiť mieru vlastného porozumenia.
  • Počúvať a čítať primerané rómske literárne texty, porozumieť implicitným významom a prostriedkom obraznosti.
  • Zdieľať pocity a estetickú skúsenosť z recepcie literárneho textu hovorenou a písanou formou.
  • Vyjadrovať vlastné nápady a návrhy pri tvorení textov, klásť otázky k predloženým návrhom.
  • Použiť pri porozumení a tvorení textu primerané znalosti jazykových prostriedkov, využívať pritom jazykové slovníky.
  • Rešpektovať viacjazyčné prostredie, podporovať spolužiakov s iným materinským jazykom.

Komunikačná interakcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • viesť dialóg, primerane formulovať repliky a reagovať na repliky komunikačného partnera,
  • rozlíšiť vedenie dialógu v súkromnom a vo verejnom prostredí,
  • na komunikáciu využívať situačne vhodný komunikačný kanál (pod dohľadom učiteľa alebo iného dospelého),
  • vymenovať typy informačných zdrojov,
  • komunikovať s rešpektom k iným – rozmanitým ľuďom a skupinám,
  • identifikovať prvky bezpečného správania sa k iným ľuďom v online komunikácii,
  • identifikovať kultúrne prejavy správania na sociálnych sieťach,
  • rozlíšiť vhodné a nevhodné obsahy v médiách a identifikovať ich vplyvy na sebaobraz a vzťahy,
  • zrozumiteľne vyjadrovať svoje myšlienky a prispôsobiť prejav komunikačnej situácii,
  • konštruktívne komunikovať, identifikovať a držať sa témy rozhovoru, rozpoznať možnú manipuláciu,
  • iniciovať komunikáciu v skupine rovesníkov a rozvíjať ju,
  • povzbudiť, pochváliť a oceniť komunikačného partnera,
  • vyjadriť názor na bežné alebo aktuálne témy,
  • zdôvodniť svoj pozitívny/negatívny názor na životné prostredie v okolí školy/domova/regiónu,
  • opísať postavenie členov rodiny pri zabezpečovaní životných potrieb,
  • vysvetliť používanie peňazí v bežných situáciách (hotovostná a bezhotovostná forma peňazí),
  • rešpektovať názor komunikačného partnera, nesúhlas vyjadriť sociálne primeraným spôsobom,
  • riešiť vo dvojiciach alebo v skupinách jednoduché problémy, uplatniť pravidlá skupinového dialógu,
  • rozpoznať a použiť jednoduché digitálne nástroje na komunikáciu,
  • porozumieť významu neverbálnych správ (emoji) používaných v digitálnych prostrediach.
Obsahový štandard
Komunikačné zvyklosti a viacjazyčnosť
  • získavanie informácií o iných jazykoch, najmä o inom materinskom jazyku spolužiakov;
  • poznávanie identít iných ľudí v komunitách, v ktorých sa žiak pohybuje;
  • porovnávanie komunikačných zvyklostí v rómčine a v inom jazyku;
  • nácvik skupinového dialógu o veku primeraných aktuálnych témach;
  • nácvik skupinového dialógu o viacjazyčnosti spolužiakov.
Dialogická komunikácia a kooperácia
  • nácvik dialógu na aktuálnu a zaujímavú tému (napr. prioritizácia primárnych potrieb pred ostatnými potrebami, hotovostná a bezhotovostná forma peňazí, bankomat, zásady výberu/vkladu peňazí);
  • rozlišovanie dialógu v súkromnom a vo verejnom prostredí, rozlišovanie bežnej hovorenej a spisovnej variety rómčiny;
  • nácvik inštitucionálneho dialógu (napr. u lekára) prostredníctvom metódy rolového dialógu;
  • formulovanie jasných a vecných replík s rôznym komunikačným zámerom (oznámenie, otázka, prosba, prianie a pod.);
  • nácvik vecného dialógu v skupine s cieľom odovzdávať si informácie, vymieňať si názory alebo riešiť jednoduché problémy;
  • stavba dialógu: nadviazanie kontaktu, obsah dialógu – striedanie replík, ukončenie kontaktu;
  • pravidlá vedenia dialógu: aktívne počúvať komunikačného partnera, vecne a jazykovo primerane reagovať na jeho repliky, neskákať si do reči, povzbudiť, pochváliť a oceniť komunikačného partnera, uplatňovať zdvorilosť, rozpoznanie možnej manipulácie;
  • používanie jednoduchých argumentov na podporu názoru, rozlišovanie medzi faktami a domnienkami;
  • iniciovanie a rozvíjanie dialógu, vyjadrenie svojich myšlienok, ocenenie myšlienok a nápadov účastníkov dialógu;
  • riziká dialógu vo verejnom alebo v internetovom prostredí;
  • identifikovanie pozitívnych a negatívnych dopadov používania sociálnych médií na partnerskú, priateľskú, rodinnú a pracovnú (triednu) komunikáciu;
  • diskutovanie o životnom prostredí v blízkom okolí;
  • nácvik dialógu v rôznych komunikačných situáciách.
Korešpondencia
  • porovnávanie písanej a elektronickej korešpondencie v bežnej komunikácii;
  • nácvik písania základných žánrov korešpondencie: pohľadnica, súkromný list, krátka textová správa (sms, čet), jednoduchý e-mail;
  • používanie digitálnych nástrojov na komunikáciu;
  • rozpoznávanie viacerých typov informačných zdrojov pomocou praktických príkladov;
  • identifikovanie pozitívnych, negatívnych a neutrálnych prejavov správania a reakcií ľudí v komentároch, statusoch, postoch.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • rozširovanie slovnej zásoby prostredníctvom aktuálnych tém dialógu a riešenia vecných problémov;
  • vety a jednoduché súvetia pri vyjadrovaní rôznych komunikačných zámerov;
  • uplatňovanie melódie, dôrazu a pohybových prostriedkov pri vedení dialógu;
  • uplatňovanie pravidiel výslovnosti spisovnej variety rómčiny, rozlišovanie bežnej hovorenej rómčiny a spisovnej rómčiny;
  • uplatňovanie osvojených pravopisných pravidiel v písanej a elektronickej korešpondencii;
  • uplatňovanie zdvorilosti a rešpektu voči dospelému účastníkovi dialógu,

Hovorená produkcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • vytvoriť myšlienkovo ucelené hovorené texty s konkrétnym komunikačným zámerom,
  • svoj hovorený prejav vylepšiť pomocou otázok alebo jednoduchých grafických nástrojov,
  • aktívne počúvať hovorené prejavy iných, vedia klásť otázky k obsahu,
  • reprodukovať, vytvoriť a ústne predniesť príbeh so zápletkou a jej riešením,
  • sformulovať jednoduchý dynamický opis (opis pracovného postupu),
  • ústne opísať objekty (predmety, osoby, prostredie) vystavené priamemu pozorovaniu,
  • v súvislom hovorenom prejave vyjadriť svoj názor na bežné alebo aktuálne témy, zdôvodniť ho, prípadne skorigovať,
  • rozlíšiť medzi súkromným a verejným hovoreným prejavom, vedia pripraviť a predniesť jednoduchý rečnícky prejav s informačnou funkciou (napr. sprevádzanie návštevy po škole, obci a pod.), detský veršovaný slovesný repertoár (detská báseň, text piesne, vinš);
  • použiť pri tvorení hovoreného textu primerané znalosti slovnej zásoby,
  • v hovorenom prejave uplatniť pravidlá spisovnej výslovnosti, vhodnú moduláciu hlasu a vhodné pohybové prostriedky.
Obsahový štandard
Príprava a prednes hovoreného prejavu
  • rozlišovanie spontánneho a pripraveného hovoreného prejavu;
  • rozlišovanie medzi komunikáciou v domácnosti (tykanie) a v škole (vykanie), tvorenie jednoduchých otázok a odpovedí s cudzou osobou (sociálny pracovník, komunitný pracovní, lekár, náhodný hosť);
  • samostatný výber témy prejavu a zdôvodnenie výberu podľa komunikačného zámeru;
  • spôsoby zhromažďovania informácií potrebných na rozvíjanie témy;
  • usporiadanie informácií a samostatné vytvorenie osnovy textu;
  • súvislé a myšlienkovo ucelené rozvíjanie témy podľa konkrétneho komunikačného zámeru: informovať, vyrozprávať, opísať, zdôvodniť, vyjadriť pocity;
  • používanie jednoduchých argumentov na podporu názoru, rozlišovanie medzi faktami a domnienkami;
  • prednes hovoreného prejavu v prostredí triedy, školy alebo na verejnosti.
Reflexia hovoreného/počúvaného prejavu
  • vylepšovanie hovoreného prejavu pomocou kontrolných otázok k obsahu, osnove a použitým komunikačným prostriedkom;
  • vylepšenie hovoreného prejavu pomocou jednoduchých grafických nástrojov zameraných na odpovede;
  • aktívne počúvanie hovoreného prejavu iných osôb, kladenie otázok k obsahu textu;
  • kladenie otázok rozvíjajúce vlastné nápady alebo nápady spolužiakov pri tvorení textu;
  • formulovanie a zdôvodnenie odpovedí na položené otázky.
Žánre hovoreného textu
  • tvorenie informačných textov určených pre verejné (školské) prostredie: oznámenie, správa (napr. do školského rozhlasu), pozvánka (na školské/záujmové podujatie);
  • rozprávanie prežitej skúsenosti, objasňovanie udalosti, plánovanie udalosti, reálny alebo vymyslený príbeh so zápletkou a jej riešením;
  • tvorenie jednoduchého opisu objektov (predmety, osoby, prostredie) vystavené priamemu pozorovaniu: vybavenie domácnosti, predmety používané pri varení, praní, upratovaní, rola otca v domácnosti, štýl obliekania, obsah školskej tašky, vybavenie triedy;
  • vyjadrenie názoru na bežnú alebo aktuálnu tému, jeho zdôvodnenie, prípadne korigovanie názoru na základe argumentov spolužiakov;
  • nácvik jednoduchého rečníckeho prejavu s informačnou funkciou (napr. sprevádzanie návštevy po škole, obci).
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • používanie rôznych vetných a súvetných štruktúr pri rozvíjaní témy s konkrétnym komunikačným zámerom;
  • používanie vhodnej slovnej zásoby podľa témy a komunikačného zámeru textu (oslovenia, expresívne výrazy a frazémy);
  • porovnávanie a odlišovanie spisovnej a nárečovej rómčiny, spisovných a nárečových tvarov (so zameraním na nárečový región, v ktorom žiaci žijú);
  • zdokonaľovanie zvukovej a pohybovej stránky hovoreného prejavu;
  • uplatňovanie pravidiel rómskeho pravopisu.

Písaná produkcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • tvoriť primeraný súvislý písaný alebo obrazovo-písaný text na zadanú tému,
  • k svojmu komunikačnému/autorskému zámeru zvoliť vhodný druh textu a zohľadňovať pri tvorbe písaného textu základné znaky zvoleného žánru a slohového postupu,
  • primerane uplatniť v písomnom prejave pravidlá rómskeho pravopisu,
  • využiť písanie ako učebnú stratégiu pri práci s textom (identifikuje a vypíše kľúčové slová, zapíše si dôležité poznámky, dokáže parafrázovať určité časti textu, kladie relevantné otázky k obsahu textu),
  • napísať príbeh alebo osobný zážitok so zápletkou a jej riešením,
  • vyjadriť v písanom príbehu zámernosť konania postáv (najmä protagonistu), začleniť do príbehu vhodným spôsobom opisné časti (opis postáv, prostredia),
  • sformulovať jednoduchý dynamický opis (opis pracovného postupu) aj s využitím podporného obrazového materiálu,
  • písomne opísať objekty (predmety, osoby, prostredie) vystavené priamemu pozorovaniu,
  • písomne sformulovať argumenty na podporu svojho postoja k téme,
  • použiť pri tvorení písaného textu primerané znalosti slovnej zásoby, lexikálnych vzťahov a vetných štruktúr,
  • upraviť vlastný písaný text po obsahovej, kompozičnej, jazykovej a formálnej stránke na základe osvojených znalostí a zručností,
  • pri úprave formálnej stránky tvoreného textu uplatniť svoje grafické zručnosti (aj s využitím počítačových textových editorov).
Obsahový štandard
Proces tvorenia a revidovania textu
  • výber témy podľa komunikačného/autorského zámeru a potenciálneho adresáta;
  • vyjadrenie komunikačného zámeru (informovať, vyrozprávať dej, opísať znaky a vlastnosti, vysvetliť, objasniť niečo) v produkovanom texte;
  • výber vhodného slohového postupu na vyjadrenie zamýšľaného obsahu;
  • využívanie vhodných spôsobov zhromažďovania jazykového materiálu (slov, slovných spojení a vetných celkov) k zvolenej téme (fáza invencie);
  • výber vhodného jazykového materiálu pre produkovaný text (fáza selekcie);
  • usporiadanie jazykového materiálu, napr. s využitím podrobnej alebo stručnej osnovy (fáza kompozície);
  • členenie textu s využitím podrobnej alebo stručnej osnovy;
  • tvorenie konceptu a upravovanie obsahu, členenia a jazyka textu;
  • pravopisná korektúra v rozsahu osvojených pravopisných zručností;
  • grafická úprava textu (aj pomocou základných možností textového editora);
  • prezentovanie vlastného textu v prostredí triedy, školy alebo na verejnosti.
Metakognitívne procesy pri písaní textu
  • plánovanie vhodného postupu pri tvorbe textu;
  • poznanie podobností a rozdielov medzi písanou a hovorenou produkciou;
  • uvedomovanie si výhod a limitov písanej produkcie;
  • stanovenie cieľa pri komunikovaní písaním;
  • uplatňovanie vhodných stratégií a postupov vedúcich k vytvoreniu textu podľa zadania;
  • monitorovanie priebehu tvorenia textu pri plánovaní, samotnom písaní textu a jeho editovaní;
  • hodnotenie procesu tvorenia textu a jeho výsledku, analýza a vylepšovanie vlastného textu (obsahová súdržnosť a formálna nadväznosť jednotlivých častí textu);
  • experimentovanie s rôznymi nápadmi pri tvorení textu;
  • kladenie otázok, ktoré rozvíjajú vlastné nápady alebo nápady spolužiakov pri tvorení textu.
Žánre písaného textu
  • tvorenie primeraných žánrov písaného alebo obrazovo-písaného textu;
  • písanie informačných textov určených pre verejné (školské) prostredie: oznámenie, správa;
  • tvorenie písanej alebo elektronickej pozvánky na školské/záujmové podujatie, kombinovanie jazykovej a obrazovej zložky (prepojenie s výtvarnou výchovou a s informatikou);
  • stručné písomné zhrnutie odborných informácií;
  • písanie reálneho alebo vymysleného príbehu so zápletkou a jej riešením (vyjadrenie zámernosti konania postáv, začlenenie opisných častí do príbehu);
  • vytvorenie jednoduchého opisu pracovného postupu s využitím podporného obrazového materiálu;
  • vytvorenie opisu predmetu, osoby, živočícha alebo prostredia na základe priameho pozorovania;
  • písomné vyjadrenie názoru na bežnú alebo aktuálnu tému a jeho zdôvodnenie;
  • sebavyjadrenie prostredníctvom primeraných techník tvorivého písania.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • používanie rôznych vetných a súvetných štruktúr pri rozvíjaní témy s konkrétnym komunikačným zámerom (informovať, objasniť, vyjadriť názor, zaujať a pod.);
  • používanie vhodnej slovnej zásoby podľa témy a komunikačného zámeru textu (expresívne výrazy a frazémy, primerané odborné a abstraktné slová atď.);
  • uplatňovanie lexikálnych a slovotvorných vzťahov pri používaní jednotlivých slovných druhov s cieľom pestrého, presného a výstižného vyjadrenia;
  • uplatňovanie prostriedkov nadväzovania viet v texte: pripájacie častice, opakovanie slov, synonymické opakovanie, opakovanie rovnakých tvarov slovesa, slovotvorne súvisiace slová;
  • používanie vhodnej slovnej zásoby a lexikálnych vzťahov podľa témy a komunikačného zámeru textu;
  • využívanie primeraných grafických prostriedkov v písanom alebo elektronickom texte (veľkosť, typ, farba písma, grafické rozmiestnenie textu a ďalšie možnosti textového editora).
Osvojovanie a uplatňovanie pravopisu
  • fonematický pravopis: automatizácia získaných pravopisných zručností;
  • etymologický pravopis: automatizácia získaných pravopisných zručností; nácvik pravopisu prevzatých a domácich slov;
  • sémantický pravopis: automatizácia získaných pravopisných zručností;
  • morfematický pravopis: uplatňovania morfematického pravopisu pri spodobovaní; skloňovanie podstatných a prídavných mien ako východisko uplatňovania morfematického pravopisu pri pravopise pádových koncoviek; morfematický pravopis ďalších slovesných tvarov a slovotvorných prípon;
  • gramatický pravopis: rozlišovanie nominatívu jednotného a množného čísla pri prídavných menách a podstatných menách, určovanie rodu a slovného druhu; aplikovanie vedomostí o písaní samohlások a spoluhlások ď, ľ, ň, ť, aplikovanie vedomostí o písaní zápornej častice na pri slovesách,
  • interpunkčný pravopis: uplatňovanie pravidiel interpunkčného pravopisu.

Vecná recepcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • aktívne počúvať rôzne typy vecných textov, rozumie ich explicitným významom,
  • vyvodiť pomocou otázok implicitné významy z počúvaného vecného textu,
  • samostatne čítať primerané vecné texty, porozumieť ich explicitným významom,
  • vyvodiť pomocou otázok implicitné významy z čítaného vecného textu,
  • využívať jednoduché stratégie porozumenia textu: identifikovať a písomne zaznamenať kľúčové slová textu, napísať stručné zhrnutie kľúčových informácií, triediť informácie, tvoriť otázky k textu, organizovať informácie pomocou jednoduchých grafických nástrojov, pojmového mapovania a pod.,
  • odlíšiť texty podľa komunikačného zámeru (informácia, opis, rozprávanie, vysvetľovanie, presviedčanie) a poznajú základné znaky rôznych typov textu,
  • pomocou osnovy rozdeliť text na časti a použiť osnovu pri zhrnutí informácií, reprodukcii textu alebo pri využití získaných informácií vo vlastnom texte,
  • informácie z textu objasniť, prepojiť ich so svojimi doterajšími znalosťami a skúsenosťami, vyjadriť pritom svoj názor a jednoducho ho zdôvodniť, vie získané informácie interpretovať verejne a využiť ich pri učení sa, v bežnom živote alebo pri záujmových aktivitách,
  • aplikovať pri porozumení textu primerané znalosti o vetách a súvetiach,
  • aplikovať pri porozumení textu primerané znalosti slovnej zásoby a lexikálnych vzťahov (synonymá, homonymá, antonymá).
Obsahový štandard
Porozumenie textu
  • aktívne počúvanie a porozumenie, samostatné čítanie a prezeranie primeraných rómskych textov v rámci obsahov jednotlivých vzdelávacích oblastí;
  • reprodukovanie obsahu s porozumením rómskeho textu, rozhovor o texte;
  • reagovanie na kladené otázky z rómskeho textu;
  • úlohy na vyvodzovanie implicitných významov z rómskeho textu (vytváranie inferencií): hľadanie súvislostí medzi informáciami v texte, prepájanie informácií z textu s doterajšími znalosťami a skúsenosťami žiaka, objasňovanie informácií, formulovanie predpokladov a ich overovanie; vyjadrovanie názoru a jeho jednoduché zdôvodnenie;
  • tvorenie textov v rómskom jazyku podľa žánru (opis, rozprávanie);
  • využitie osnovy pri reprodukcii rómskeho textu alebo pri využití získaných informácií vo vlastnom rómskom texte.
Metakognitívne procesy pri recepcii vecného textu
  • monitorovanie a hodnotenie vlastného porozumenia žiakom na základe systematickej spätnej väzby učiteľa na výkon (správnosť/prijateľnosť porozumenia) a spätnej väzby na hodnotenie vlastného výkonu žiakom („Myslel si si, že si správne odpovedal, a mal si pravdu.“);
  • reflexia neporozumenia a jeho príčin: identifikovanie nejasností, kladenie otázok, hľadanie odpovedí;
  • plánovanie – vymedzenie potrebného času, voľba vhodného postupu pri práci s textom;
  • samostatné používanie jednoduchých postupov a stratégií učenia sa z rómskeho textu;
  • stručné súhrny kľúčových informácií a poznatkov z rómskeho textu;
  • rozlišovanie rómskeho textu podľa komunikačného zámeru (informácia, opis, rozprávanie, vysvetľovanie, presviedčanie) a rozpoznanie základných znakov rôznych typov textu;
  • tvorenie vlastných otázok k rómskemu textu;
  • podporovanie aktívneho čitateľa/poslucháča schopného vlastné čítanie/počúvanie zlepšovať, objektívne posúdiť výsledky čítania/počúvania a v komunikácii s druhými ich vyjadriť, zdôvodniť, prípadne korigovať.
Žánre vecného textu
  • rozpoznanie základných znakov informačného rómskeho textu: presnosť, stručnosť a prehľadnosť;
  • porozumenie informačným žánrom: odborná informácia, mediálna správa;
  • porozumenie nesúvislým informačným žánrom: jazykový slovník;
  • rozpoznanie základných znakov rozprávacieho rómskeho textu: subjektívnosť, časová následnosť, príčinno-dôsledkové vzťahy;
  • porozumenie príbehu zo života Rómov so zápletkou a jej riešením, porozumenie zámernosti konania postáv a funkcie opisných častí v príbehu;
  • porozumenie jednoduchým opisným žánrom: opis pracovného postupu, opis objektu (predmet, živočích, osoba);
  • porozumenie jednoduchých rečníckych prejavov.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • rozoznávanie prostriedkov nadväzovania viet v rómskom texte;
  • úloha súvetnej stavby pri porozumení textu (základné typy jednoduchého súvetia v podobe vetných modelov, bez použitia terminológie);
  • základné poznávanie významu a funkcie jednotlivých slovných druhov v texte;
  • pojem skloňovanie a pádové otázky;
  • rozlišovanie tvarov podstatných mien, prídavných mien a zámen v texte; rozlišovanie slovesného času v texte;
  • vyvodzovanie významov nových alebo neznámych slov z textu: abstraktné slová (názvy vlastností a názvy dejov), odborné slová, viacvýznamové slová, ustálené slovné spojenia s priamym významom, ustálené slovné spojenia s obrazným významom (príslovia, porekadlá, pranostiky a iné primerané frazémy).

Zážitková recepcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • vyjadriť svoj estetický zážitok z vekovo primeraných literárnych textov na základe ich prehĺbeného porozumenia a emocionálno-estetickej osobnej skúsenosti,
  • vytvárať inferencie (vyvodzujú informácie z textu), obohacujúce porozumenie textu a prepájajúce explicitné aj implicitné textové významy so svojimi skúsenosťami,
  • rozlíšiť okrem základných (rozprávka, povesť, riekanka a pod.) aj ďalšie žánre literatúry pre deti, vrátane hybridných a synkretických literárnych útvarov (obrázkový príbeh),
  • rozlíšiť základné štruktúrno-výrazové komponenty umeleckého textu (napr. rozprávač, téma, zápletka a pod.),
  • identifikovať a vymenovať žánre literatúry pre deti a mládež aj s uvedením príkladov z najnovšej tvorby pre deti a mládež,
  • prepojiť svoj postoj k zobrazenému správaniu postáv a k ich činom z morálneho hľadiska,
  • konštruktívne komunikovať, identifikovať a držať sa témy rozhovoru, rozpoznať možnú manipuláciu,
  • využiť estetickú skúsenosť z literárneho textu vo vlastnej hovorenej alebo písanej produkcii,
  • zrozumiteľne vyjadrovať svoje myšlienky a prispôsobiť prejav komunikačnej situácii.
Obsahový štandard
Čítanie s porozumením
  • samostatné prerozprávanie obsahu čítaného alebo počúvaného rómskeho textu, reprodukovanie deja s jednou dejovou líniou s obrazovou alebo slovnou oporou a bez nej;
  • predvídanie z počutého alebo prečítaného rómskeho textu;
  • vyvodzovanie základných implicitných významov z čítaného alebo počúvaného rómskeho textu pomocou ústnych a jednoduchých písomných otázok;
  • vysvetľovanie významu neznámych slov a slovných spojení;
  • formulovanie vlastných myšlienok a záverov z prečítaného vlastnými slovami;
  • porozumenie literárnym pojmom, umeleckému zobrazeniu skutočnosti, obrazným a symbolickým významom slov;
  • porovnávanie informácií, motívov, udalostí z rôznych druhov umeleckých rómskych textov navzájom, porovnávanie rôznych typov spracovania príbehu (dramatická, rozhlasová, filmová podoba).
Čítanie pre zážitok
  • opakované čítanie obľúbených rómskych textov, výber tém a žánrov podľa záujmov;
  • sebapoznávanie, porovnávanie vlastných čitateľských aktivít a skúseností z čítania s rovesníkmi, hľadanie zhôd a rozdielov;
  • vyjadrovanie postoja a zdieľanie vlastných pocitov, myšlienok a zážitkov z textu a z ilustrácie verbálnym aj neverbálnym spôsobom;
  • pátranie po rozprávkach, príbehoch, legendách k histórii Rómov, skúmanie, zaznamenávanie, prezentovanie;
  • poznávanie regionálne a lokálne príznačných skupín obyvateľstva podľa druhu obživy, ich sociálneho statusu. Ozrejmenie ich činností, dôležitosti a významu ich práce v rámci dedinského/mestského spoločenstva;
  • stvárnenie obsahu textu metódami tvorivej dramatiky, výtvarnými alebo hudobnými činnosťami;
  • formovanie empatie, súcitu, hodnôt a postojov na základe čítaného alebo počutého rómskeho textu;
  • sprostredkovanie umeleckého zážitku cez rôzne formy spracovania textu – divadelné, filmové, rozhlasové a iné spracovanie literárnych diel;
  • uvedomovanie si autorstva a kontextu vzniku literárnych diel.
Samostatný/sebavedomý čitateľ
  • samostatné budovanie čitateľského portfólia, vedenie podrobnejších záznamov o svojom čítaní a jeho pokrokoch;
  • čítanie a reflexia čítania textov rôznych žánrov, stanovovanie individuálnych čitateľských cieľov a výziev v čítaní, formovanie jednoduchých rituálov;
  • uvažovanie o zobrazení postáv, faktov, dejov v texte v kontexte doby a kultúry, vyjadrovanie názoru, pokusy o hodnotenie.
Metakognitívne procesy pri recepcii literárneho textu
  • hodnotenie vlastného porozumenia textu žiakom (nadväznosť na monitorovanie vlastného čítania);
  • posúdenie porozumenia/neporozumenia textu; hľadanie dôvodu prípadného neporozumenia (neznámy kontext, písaný text v nárečí/inom dialekte, nezrozumiteľné vyjadrenia, slovná zásoba);
  • tvorenie vlastných interpretačných otázok k rómskemu textu;
  • plánovanie čítania a odhadovanie času na čítanie.
Tematické okruhy a žánre na výber
  • tematické oblasti z 1. cyklu ostávajú v platnosti a obohacujú sa o nové témy: sociálna situácia v rómskych komunitách, vzájomné vzťahy v rómskej rodine, osobné záujmy a potreby, úcta k starším, česť/čestnosť, porozumenie, rozmanitosť kultúr v spoločnosti, zdravý životný štýl, bezpečnosť, hudobná a tanečná kultúra Rómov, rómske divadlo a umenie, ohrozenie a ochrana životného prostredia, pomoc ľuďom a zvieratám v núdzi;
  • súčasné literárne prozaické texty, texty z ľudovej slovesnosti, texty reprezentujúce rómsku literatúru na Slovensku;
  • texty na počúvanie: krátke príbehy, rozprávky, legendy, divadelné hry, rozhovory, piesne;
  • texty na čítanie: dialogické texty, ilustrované literárne texty, príbehy zo života Rómov, rozprávky, legendy, príslovia, básne, divadelné hry, zábavné texty, rómske hádanky, vtipy, kvízy, zábavné príbehy, jazykolamy.

< predchádzajúciobsah ďalší >