Hlavným cieľom 3. cyklu je rozvíjanie sociálne a kultúrne významných gramotnostných schopností žiaka, ktoré sú dôležité v súčasnej informačnej spoločnosti. Dôraz sa kladie na postupné využívanie čoraz širšieho spektra mimoučebnicových textov a multimediálnych komunikátov so zámerom vyhľadávať, triediť a kriticky hodnotiť informácie a informačné zdroje. S tým súvisí rozvíjanie argumentačných zručností a schopnosti riešiť problémy. Zároveň je úlohou tretieho cyklu rozvíjať emočnú sebareguláciu žiaka a efektívnu spoluprácu a komunikáciu v kolektíve.

Ciele vzdelávania pre 3. cyklus

  • Aktívne vstupovať do hovorenej a písanej komunikačnej interakcie, vecne a sociálne primerane reagovať na repliky komunikačného partnera, formulovať primerané argumenty.
  • Pripraviť a prezentovať primerané hovorené a obrazovo-hovorené rómske texty s komunikačným zámerom objasniť problém alebo presvedčiť adresáta.
  • Vytvoriť primeraný písaný, obrazovo-písaný alebo digitálny rómsky text s cieľom objektívne informovať, objasniť problém a vyjadriť názor podložený argumentmi.
  • Uplatňovať stratégie tvorby písaného textu, regulovať vlastný proces písania, uplatniť znalosti rómskeho pravopisu.
  • Čítať a počúvať rôzne druhy vecného textu, rozumieť mu, zhrnúť a vyhodnotiť získané informácie, využiť informácie pri vzdelávaní a v iných komunikačných oblastiach.
  • Uplatňovať stratégie porozumenia rómskemu textu, plánovať a monitorovať úspešnosť porozumenia, regulovať vlastné porozumenie textu.
  • Získať a spracovať informácie z rôznych médií (tlačených, digitálnych, audiovizuálnych), veku primerane kriticky posúdiť pravdivosť a spoľahlivosť informácií a ich zmysluplné využitie.
  • Nadobudnúť estetickú skúsenosť z recepcie rôznych literárnych žánrov, zdieľať obsahové, emocionálne a hodnotové posolstvá textu vo vlastných tvorivých aktivitách.
  • Objasniť príslušnosť literárnych diel ku kultúrnemu dedičstvu s dôrazom na hodnotu empatie, tolerancie a rešpektu človeka k človeku.
  • Uplatňovať tvorivosť pri riešení úloh, problémov a projektov, efektívne pritom spolupracovať v kolektíve.
  • Použiť pri porozumení a tvorení textu znalosti o systéme jazykových prostriedkov, využívať pritom jazykové slovníky v knižnej a elektronickej podobe.
  • Objasniť význam a dôležitosť jazyka ako reprezentanta vlastnej identity a národnej kultúry, chápať potrebu dobrého ovládania spisovnej variety rómčiny v rámci vzdelávania a aktívnej účasti v sociálnom a občianskom živote.
  • Rešpektovať jazykovú a kultúrnu rôznorodosť v spoločnosti, chápať jazykové potreby príslušníkov iných národov a národností.

Komunikačná interakcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • spolupracovať pri vedení dialógu s komunikačným partnerom, vecne rozvíjať dialóg, aktívne a kriticky reagovať na repliky komunikačného partnera,
  • nenásilným spôsobom komunikovať svoje postoje, pocity a potreby s rešpektom k sebe a ku komunikačnému partnerovi,
  • pomenovať rôzne aspekty svojej identity a vysvetliť, ktoré rôzne vplyvy pôsobia na utváranie identity,
  • prejaviť pozitívne pocity o svojom tele, ktoré majú vplyv na zdravie, sebaobraz a správanie (imidž tela) v období dospievania,
  • uplatňovať pri vedení dialógu zásady zdvorilosti, sociokultúrne zvyklosti, ale aj asertívny prístup,
  • zdôvodniť potrebu starostlivosti o prírodné a kultúrne dedičstvo a verejné priestranstvá a podobne,
  • vysvetliť na konkrétnych príkladoch funkciu peňazí ako prostriedku na zabezpečenie životných potrieb,
  • opísať moderné spôsoby platenia a rozlíšiť platobné karty podľa funkcie (debetné, kreditné),
  • rozlíšiť a rešpektovať špecifiká komunikačnej interakcie v rôznych jazykoch,
  • podnietiť komunikáciu a diskutovať o primeranej aktuálnej alebo odbornej téme, vedia dodržiavať pritom pravidlá skupinovej diskusie,
  • vyjadriť názor na primerané spoločensky aktuálne témy, riešiť problémy, svoje stanoviská podporiť rôznymi druhmi argumentov,
  • rešpektovať názory iných, nesúhlas vyjadrujú sociálne primeraným spôsobom a na základe podložených argumentov,
  • využiť na komunikáciu situačne vhodné hovorené, obrazovo-hovorené alebo písané komunikačné kanály,
  • efektívne spolupracovať a komunikovať pri riešení problémov v kolektíve, chápu príčiny konfliktov a vedia im reguláciou svojho správania predchádzať,
  • identifikovať a popísať nepravdivé a nebezpečné obsahy v mediálnom prostredí,
  • vybrať a použiť vhodné digitálne nástroje na komunikáciu,
  • vytvoriť jednoduchý a zmysluplný digitálny obsah.
Obsahový štandard
Komunikačné zvyklosti a viacjazyčnosť
  • komunikačná situácia, komunikačné činitele, zásady kooperácie a zdvorilosti;
  • komunikovanie svojich postojov, pocitov a potrieb s rešpektom k sebe a ku komunikačnému partnerovi;
  • rôzne aspekty identity a toho, čo žiaka formuje počas života;
  • rozhovor o tom, čo spôsobí úmyselne nepravdivá informácia;
  • situačne vhodné používanie jednotlivých variet rómčiny (štandardná varieta, slang, nárečie);
  • nácvik interakcie v rôznych komunikačných situáciách (napríklad praktické využitie peňazí, moderné spôsoby a nástroje platenia – internetbanking a bezpečnosť pri platení);
  • poznávanie a porovnávanie komunikačnej interakcie vo viacerých jazykoch;
  • viacjazyčné prostredie na Slovensku, chápanie jazykových a kultúrnych potrieb príslušníkov iných národov a národnostných menšín.
Efektívna a asertívna komunikácia
  • nácvik kooperácie v priamom alebo v sprostredkovanom dialógu: komunikovať primerané množstvo informácií, hovoriť pravdivo, k veci, jasne a zrozumiteľne;
  • uplatňovanie zásad zdvorilosti a sociokultúrnych zvyklostí;
  • pravidlá asertívnej komunikácie, asertívne techniky a ich nácvik;
  • druhy argumentov, argumentačných techník a ich nácvik;
  • rozlišovanie tvrdenia, argumentu a presvedčenia;
  • iniciovanie diskusie, diskutovanie v skupinách na aktuálnu alebo odbornú tému (napr. uplatňovanie princípov ekologického záhradníčenia pri starostlivosti o školskú/komunitnú záhradu);
  • uplatňovanie efektívnej dialogickej komunikácie pri riešení problémov v kolektíve, regulovať svoje správanie a tak predchádzať potenciálnym konfliktom;
  • participácia v internetovej diskusii, zapojenie do diskusného fóra;
  • identifikovanie manipulatívnej komunikácie a obranná reakcia na ňu;
  • poznávanie a porovnávanie komunikačnej interakcie vo viacerých jazykoch (kontaktové prostriedky, tykanie – vykanie, symbolika gest, farieb a pod.);
  • vyjadrovanie názorov na aktuálnu spoločenskú tému, podporenie stanoviska rôznymi druhmi argumentov;
  • podporovanie empatického vzťahu k vlastnému telu, zdravé sebavedomie a sebaprijatie;
  • rešpektovanie názoru účastníkov diskusie, vyjadrenie nesúhlasu alebo námietky sociálne primeraným spôsobom s podporou argumentov;
  • dodržiavanie pravidiel skupinovej diskusie (prihlásiť sa o slovo, počkať na vyzvanie, neskákať do reči, reagovať jazykovo a sociálne primerane).
Neformálna a formálna korešpondencia
  • nácvik inštitucionálneho dialógu (u lekára, na úrade, v záujmových inštitúciách a pod.);
  • nácvik sprievodného dialógu pri vykonávaní spoločných činností;
  • nácvik vecného dialógu o aktuálnej alebo odbornej téme;
  • nácvik bežnej a úradnej elektronickej korešpondencie prostredníctvom e-mailu;
  • používanie veľkých písmen na vyjadrenie úcty;
  • jazykové a grafické špecifiká krátkych textových správ;
  • vytváranie jednoduchých digitálnych obsahov.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • porozumenie a používanie tematickej a odbornej slovnej zásoby v rámci obsahového zamerania interakčných a diskusných aktivít;
  • nadväzovanie replík v dialógu, používanie vhodných jazykových prostriedkov;
  • využívanie argumentačnej funkcie komunikačných prostriedkov (príklady, citáty, frazémy, dôraz, gestá);
  • uplatňovanie pravidiel spisovnej výslovnosti;
  • situačne vhodné používanie zvukových, pohybových a mimojazykových prostriedkov;
  • uplatňovanie osvojených pravopisných pravidiel v písanej a v elektronickej interakcii.

Hovorená produkcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • vytvoriť obsahovo a formálne súdržné hovorené texty s rôznym komunikačným zámerom a s uplatnením jednotlivých slohových postupov,
  • rozlíšiť rôzne žánre hovoreného alebo obrazovo-hovoreného (multimodálneho) textu;
  • použiť pri príprave hovoreného alebo multimodálneho textu vhodné obsahové, kompozičné, jazykové a vizuálne stratégie,
  • ústnou formou zhrnúť a zhodnotiť informácie získané z rôznych zdrojov a využiť ich pri vzdelávaní alebo sebavyjadrení,
  • pripraviť a prezentovať hovorený alebo obrazovo-hovorený text s komunikačným zámerom sprostredkovať informácie a objasniť problém,
  • pripraviť a predniesť príležitostný rečnícky prejav a využívať pritom sugestívnu funkciu komunikačných prostriedkov,
  • pripraviť a predniesť rečnícky prejav s komunikačným zámerom presvedčiť adresáta, používajú pritom rôzne druhy argumentov a argumentačnú funkciu komunikačných prostriedkov,
  • aktívne a kriticky počúvať hovorené prejavy iných, vedia analyzovať a zhodnotiť obsahovú, kompozičnú a jazykovú stránku a vyjadriť svoje stanovisko,
  • využiť pri príprave hovoreného alebo obrazovo-hovoreného prejavu vhodnú slovnú zásobu, lexikálne vzťahy a vetné štruktúry podľa komunikačného zámeru, slohového postupu a použitého žánru textu,
  • hovorený prejav predniesť kultivovane, s rešpektovaním pravidiel spisovnej výslovnosti, s vhodnou moduláciou hlasu a súhrou jazykových, popri jazykových a mimojazykových prostriedkov,
  • porozumieť primeraným jazykovedným pojmom a termínom a používať ich pri analýze a hodnotení textov.
Obsahový štandard
Kultivovanie hovoreného prejavu
  • písomná príprava hovoreného a obrazovo-hovoreného textu podľa týchto fáz: výber témy, zhromažďovanie materiálu, selekcia a kompozícia, tvorba konceptu, úprava textu;
  • písomná príprava hovoreného a obrazovo-hovoreného textu s komunikačným zámerom sprostredkovať informácie a objasniť problém z rodinného prostredia resp. zo školského prostredia podľa individuálnych schopností žiaka/čky;
  • príprava vizuálnej zložky textu a jej úprava pri obrazovo-hovorenom texte;
  • príprava obsahovo a formálne súdržného hovoreného textu s rôznym komunikačným zámerom a s uplatnením jednotlivých slohových postupov v komunikácii s členom rodiny o rozdeľovaní úloh v domácnosti, s učiteľmi o obľúbených a neobľúbených predmetoch v škole, o tom čo chcú robiť po ukončení základnej školy,
  • vhodné stratégie prípravy a úpravy textu (obsahové, kompozičné, jazykové a vizuálne);
  • nácvik kultivovaného prednesu hovoreného prejavu;
  • nácvik kultivovanej prezentácie obrazovo-hovoreného textu, funkčné prepájanie jazykovej a obrazovej zložky;
  • prezentovanie vlastného textu v prostredí triedy, školy alebo na verejnosti.
Reflexia hovoreného/počúvaného prejavu
  • sebareflexia prezentovaného prejavu;
  • aktívne a kritické počúvanie hovorených prejavov iných;
  • analyzovanie a hodnotenie obsahovej, kompozičnej, jazykovej, prednesovej a vizuálnej stránky prejavu podľa vopred stanovených kritérií;
  • formulovanie argumentov pri vyjadrovaní stanoviska k vlastnému alebo inému hovorenému prejavu.
Žánre hovoreného a obrazovo-hovoreného textu
  • presviedčací (persuazívny) rečnícky prejav: vyjadrenie názoru na aktuálne témy s podporou argumentov a s cieľom presvedčiť adresáta;
  • príprava odbornej informácie;
  • príležitostný rečnícky prejav: slávnostný príhovor, moderovanie podujatia.
Komunikačné prostriedky a pravidlá odborného hovoreného a obrazovo-hovoreného
  • porozumenie a používanie tematickej a odbornej slovnej zásoby v rámci obsahového zamerania textu;
  • využívanie argumentačnej funkcie komunikačných prostriedkov: príklady, fakty, citáty, dôraz, pauza, gestá, grafické prostriedky v obrazovo-hovorenom texte (s využitím možností textového editora);
  • využívanie sugestívnej funkcie komunikačných prostriedkov: zámerné opakovanie, enumerácie, rečnícke otázky, apely, frazémy a iné expresívne výrazy, metafora a metonymia;
  • uplatňovanie pravidiel spisovnej výslovnosti;
  • primeraná modulácia hlasu a situačne vhodné používanie pohybových a mimojazykových prostriedkov.

Písaná produkcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • vytvoriť obsahovo a formálne súdržné písané texty s rôznym komunikačným zámerom a s uplatnením jednotlivých slohových postupov,
  • rozlíšiť rôzne druhy a žánre textov a ich funkcie pri komunikácii písaním,
  • zdôvodniť voľbu druhu textu pre naplnenie svojho komunikačného/autorského zámeru v písanej produkcii,
  • tvoriť písané texty ako prostriedok sebavyjadrenia a ako prejav nadobudnutého poznania v zadanej téme,
  • adekvátne skúsenostiam rešpektovať princípy vyplývajúce zo zákonitostí textovej výstavby (princíp prehľadnosti, postupnosti),
  • využiť písanie ako učebnú stratégiu pri práci s textom (dokážu vytvoriť súhrn, zostručniť rozsiahlejšie časti textu, vizualizovať obsah textu s použitím grafických nástrojov),
  • zohľadniť očakávania (potenciálneho) adresáta textu pri písanej produkcii,
  • používať pri tvorbe písaného textu vhodné obsahové, kompozičné, jazykové a grafické stratégie, využiť jazykové slovníky v tlačenej aj digitálnej forme,
  • využiť pri príprave písaného alebo obrazovo-písaného textu vhodnú slovnú zásobu, lexikálne vzťahy a vetné štruktúry podľa komunikačného zámeru, slohového postupu a použitého žánru textu,
  • využiť pravopisné pravidlá a princípy v písanom prejave,
  • monitorovať priebeh písania a korigovať vlastný písaný text z obsahového, kompozičného, jazykového a formálneho hľadiska,
  • pri úprave formálnej stránky tvoreného textu uplatniť svoje grafické zručnosti s využitím počítačových textových editorov,
  • primerane skúsenostiam analyzovať a zhodnotiť kvalitu vlastného písaného textu a vlastný proces tvorenia textu, využívajú pri tom znalosti jazykovedných pojmov a termínov.
Obsahový štandard
Proces tvorenia textu
  • vyjadrenie komunikačného zámeru (informovať, vyrozprávať dej, opísať znaky a vlastnosti, vysvetliť, objasniť niečo, obhájiť stanovisko a pod.) v produkovanom texte v závislosti od vlastného komunikačného cieľa (čo chcem písaným textom dosiahnuť);
  • individuálna voľba témy podľa komunikačného/autorského zámeru a potenciálneho/reálneho adresáta;
  • voľba vhodného slohového postupu na komunikovanie zamýšľaného obsahu;
  • využívanie efektívnych spôsobov zhromažďovania jazykového materiálu (slov, slovných spojení a vetných celkov) k zvolenej téme aj s využitím relevantných zdrojov a interakcie s inými osobami (fáza invencie pri tvorení textu, napr. asociačné zhlukovanie, pojmové mapovanie, výpisky zo zdrojov, rozhovory s inými a pod.);
  • využívanie efektívnych stratégií pri štruktúrovaní obsahu produkovaného textu (napr. osnova, grafické znázornenie štruktúry textu a pod.);
  • upravovanie vlastného textu po obsahovej, kompozičnej a jazykovej stránke;
  • upravovanie textu a pravopisná korektúra s využitím základných korektorských značiek a vhodných jazykových slovníkov;
  • upravovanie textu (čistopis), v prípade multimodálnych a digitálnych komunikátov vrátane finálnej úpravy obrazovej a grafickej zložky;
  • prezentovanie vlastného textu v prostredí triedy, školy alebo na verejnosti.
Metakognitívne procesy pri písaní textu
  • porozumenie produkčnej úlohy a stanovenie cieľa písania;
  • uvedomenie si zmyslu písanej produkcie;
  • plánovanie efektívnych stratégií pri tvorení textu, v prípade neefektívnej stratégie úprava zaužívaného postupu pri tvorení;
  • komunikovanie motivácie tvoriť písaný text na zvolenú tému, stanovenie cieľa pri komunikovaní písaním;
  • uplatnenie znalostí o žánroch narácie, opisu, informácie, argumentácie, výkladu;
  • monitorovanie priebehu zberu a následnej selekcie vhodného jazykového materiálu (vhodnosť podľa témy, stanoveného cieľa, zámeru, potenciálneho adresáta);
  • koncentrácia pozornosti a sústredená práca vo fáze štylizácie, vedomé potláčanie rušivých a nesúvisiacich podnetov;
  • analýza a hodnotenie textu a jeho častí vzhľadom na komunikačný zámer, slohový postup a adresáta.
Žánre písaného a obrazovo-písaného textu
  • tvorenie rôznych žánrov písaného, multimodálneho alebo digitálneho textu s využitím jednotlivých slohových postupov (informačný, rozprávací, opisný, výkladový/úvahový) alebo ich kombináciou;
  • tvorenie a vypĺňanie administratívnych textov: plagát, úradné formuláre, prihláška, životopis;
  • tvorenie odborných textov: odborná informácia, zhrnutie, anotácia, poster;
  • vyjadrenie subjektívneho názoru na všeobecne známu tému v úvahovom texte;
  • písomné vyjadrenie názoru na aktuálne témy s podporou argumentov a s cieľom presvedčiť adresáta;
  • vytvorenie zážitkového rozprávacieho textu s prepracovanou štruktúrou a zapojením opisných častí;
  • sebavyjadrenie prostredníctvom rôznych techník tvorivého písania (aj v kombinácii s obrazovou zložkou).
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • použitie jednoduchých a zložených súvetí ako prostriedkov rozvíjania témy a vyjadrovania logických vzťahov v texte;
  • porozumenie a používanie tematickej a odbornej slovnej zásoby v rámci obsahového zamerania textu;
  • vyjadrovanie syntaktických významov vo vete (vetné členy) a ich úloha pri tvorení textu;
  • porozumenie a používanie tematickej a odbornej slovnej zásoby v rámci obsahového zamerania textu;
  • využívanie argumentačnej funkcie komunikačných prostriedkov: príklady, fakty, citáty, grafické prostriedky (veľkosť, typ, farba písma, grafické rozmiestnenie textu a ďalšie možnosti textového editora) atď.;
  • využívanie sugestívnej funkcie komunikačných prostriedkov: zámerné opakovanie, enumerácie, rečnícke otázky, apely, frazémy a iné expresívne výrazy, metafora a metonymia atď.;
  • využívanie slovotvorného vzťahu medzi slovami pri rozvíjaní témy textu (slovotvorné hniezdo).
  • použitie rôznych druhov nadväzovacích prostriedkov (konektorov) v texte: pripájacie častice, lexikálne opakovanie (zámenné a iné synonymá, antonymá, slovotvorné prostriedky), morfologické opakovanie (kategória zhody), kontextová elipsa atď.
Osvojovanie a uplatňovanie pravopisu
  • automatizácia získaných pravopisných zručností pri jednotlivých pravopisných princípoch;
  • morfematický pravopis: upevňovanie skloňovania podstatných a prídavných mien ako východisko uplatňovania morfematického pravopisu pri pravopise pádových koncoviek; nacvičovanie pravopisu pádovej koncovky pri ďalších ohybných slovných druhoch (zámená, číslovky) a nácvik pravopisu ďalších slovotvorných prípon;
  • gramatický pravopis: nacvičovanie rozlišovania nominatívu jednotného a množného čísla podstatných mien, nacvičovanie pravopisu čísloviek; nacvičovanie písania spoluhlások ď, ľ, ň, ť pred samohláskami i alebo e pred koncovkami ženského rodu, v pluráli pôvodných ženských podstatných mien bez koncovky, pred zdrobňovacou príponou ženského rodu -ori, -ica, pred príponami -ipen/iben, -pen/ben pri odvodených podstatných menách, v minulom čase, pred sufixom -ar a pri odvodzovaní slovies;
  • etymologický pravopis: nacvičovanie pravopisu pri udomácnených slovách prevzatých z cudzích jazykov alebo internacionálnych odborných termínoch;
  • sémantický pravopis: nacvičovanie pravopisu pri zložitejších zemepisných názvoch, názvoch štátov, inštitúcií;
  • interpunkčný pravopis: precvičovanie interpunkčného pravopisu, písanie interpunkčných znamienok (bodka, otáznik, výkričník, úvodzovky, čiarka).

Vecná recepcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • porozumieť súvislým a nesúvislým textom, ako aj multimodálnym textom (kombinácia jazyka, statického obrazu, dynamického obrazu, zvuku, pohybu) na úrovni explicitných a implicitných významov,
  • informácie a vyvodené súvislosti z textu objasniť, konfrontovať s vlastnými znalosťami a skúsenosťami, vyjadriť svoj názor a podložiť ho argumentmi, zdieľať a prezentovať ho v skupinovej diskusii,
  • ústne a písomne spracovať zhrnutia a závery z textu, vedia získané informácie využiť pri tvorení vlastných textov s cieľom vzdelávania alebo sebavyjadrenia, pri riešení učebných úloh, zadaní a problémových situácií,
  • počúvať a čítať texty s konkrétnym zámerom a analyzujú ich, využívajú pritom aj voľne dostupné otvorené zdroje,
  • získať, spracovať a selektovať informácie z rôznych informačných zdrojov (tlačených, audiovizuálnych, digitálnych), veku primerane,
  • porozumieť základným vlastnostiam textu (obsahová a formálna súdržnosť, komunikačný zámer, spôsob rozvíjania témy – slohový postup) a vedia ich uplatniť pri porozumení textu a pri tvorení vlastného textu,
  • porovnávať obsahové, kompozičné a jazykové odlišnosti textov podľa rôzneho komunikačného zámeru a slohového postupu,
  • analyzovať úlohu popri jazykových (grafických, pohybových, zvukových) a mimojazykových prostriedkov pri porozumení čítaného a počúvaného textu.
Obsahový štandard
Porozumenie textu, spracovanie a využitie získaných informácií
  • aktívne počúvanie rómskych textov aj audionahrávok;
  • učiteľom riadené a samostatné vyvodzovanie implicitných významov z textu prehlbujúce základné porozumenie textu: objasňovanie súvislostí, vyjadrovanie názoru, uvádzanie podporných argumentov, využívanie predchádzajúcich znalostí na dosiahnutie logicky prijateľných záverov (induktívne inferencie), logické úsudky z informácií a dôkazov priamo dostupných v texte (deduktívne inferencie);
  • získavanie, spracovanie a triedenie informácií z rôznych informačných zdrojov;
  • posúdenie pravdivosti a spoľahlivosti informácií na základe ich overovania a konfrontovania vo viacerých zdrojoch;
  • posúdenie pravdivých a nepravdivých informácii z textov, zo sociálnych sieti;
  • zdieľanie a prezentovanie získaných informácií v skupinovej diskusii, obhajovanie názoru pomocou argumentov, vecné reagovanie na argumenty účastníkov diskusie;
  • využitie spracovaných informácií z textu pri riešení učebných úloh a problémových situácií, pri vzdelávaní a sebavyjadrení;
  • porozumenie štruktúry textu podľa komunikačného zámeru a použitého slohového postupu.
Metakognitívne procesy pri recepcii vecného textu
  • vlastný výber a vyhľadávanie textov na čítanie alebo počúvanie v závislosti od cieľov čitateľa/poslucháča, vyhodnocovanie cieľov, reflexia a komunikovanie výsledkov čítania alebo počúvania;
  • čítanie vybraných textov z periodiká, napr. Romano džaniben (mimoučebnicový zdroj);
  • porovnávanie rôznych rómskych textov podľa formy a obsahu, následne ich určovanie odlišnosti;
  • upevňovanie osvojených stratégií čítania a učenia sa z textu a náročnejšie formy spracovania obsahu (konspekt, sumarizácia, anotácia, grafické nástroje);
  • využívanie osvojených stratégií čítania/počúvania a rozvíjanie špecifických stratégií informačného správania v digitálnom prostredí;
  • formovanie základných spôsobilostí informačnej gramotnosti – stratégií zvládania kvantity a rozlišovania kvality dostupných informácií;
  • dôraz na podporovanie hodnotiacich postojov, kritického myslenia a vlastnej autorskej tvorby pri práci s informáciami;
  • aktívne a samostatné využívanie fyzických a elektronických knižníc, orientácia v knižných katalógoch.
Vlastnosti textu
  • základné vlastnosti textu a ich uplatnenie pri porozumení textu:
  • obsahová súdržnosť textu: rozvíjanie témy a logické usporiadanie viet a odsekov podľa použitého slohového postupu (informačný, opisný, rozprávací, výkladový/úvahový);
  • formálna súdržnosť textu: nadväzovanie viet prostredníctvom rôznych druhov nadväzovacích prostriedkov (konektorov), analyzovanie nadväzovacích prostriedkov v texte;
  • rozlišovanie textov podľa komunikačného zámeru: informovať, objasniť, argumentovať, presvedčiť, zaujať, emocionálne pôsobiť;
  • porovnávanie rôznych rómskych textov podľa formy a obsahu, následne ich určovanie odlišnosti.
Žánre vecného textu
  • porozumenie odborným textom: odborný článok, interview, prezentácie, poster;
  • porozumenie rečníckych prejavov a rozlišovanie rečníckych žánrov: príležitostné prejavy (slávnostné príhovory, moderovanie), náučné prejavy (prednáška, referát), politické prejavy (príhovory, diskusie).
Komunikačné prostriedky a pravidlá, význam jazyka
  • porozumenie funkciám, významu a stavbe jazyka (jazykové roviny a oblasti jazyka);
  • individuálny vzťah žiaka k jazykom, porozumenie problematike viacjazyčnosti na území a mimo územia štátu;
  • využitie znalostí jazykových prostriedkov pri porozumení textu:
  • syntaktické prostriedky: jednoduché a zložené súvetia ako prostriedky rozvíjania témy a vyjadrovania logických vzťahov v texte;
  • lexikálne prostriedky: analyzovanie slovnej zásoby v texte z hľadiska komunikačného zámeru, slohového postupu a témy textu; spôsoby obohacovania slovnej zásoby rómčiny (nové slová v jazyku – preberanie, tvorenie, ustálené slovné spojenia, prenášanie významu); pragmaticky príznakové slová (odborné termíny, expresívne slová, nespisovné slová), porozumenie bežným a kultúrnym frazémam;
  • slovotvorné prostriedky: úloha slovotvorby pri porozumení odborných termínov a pri porozumení textu (slovotvorná stavba napovedá význam slova; slová z rovnakého slovotvorného hniezda sú prostriedkom súdržnosti textu); motivačný vzťah medzi základovým a utvoreným slovom (slovotvorná stavba), slovotvorné spôsoby (odvodzovanie, skladanie), slovotvorné prostriedky (predpony, prípony, slovotvorný základ);
  • morfologické prostriedky: analyzovanie významu a funkcie slovných druhov pri porozumení textu; základné významové skupiny plnovýznamových slovných druhov (podstatné mená – konkrétne, abstraktné; slovesá – činnostné, stavové; prídavné mená – akostné, vzťahové, privlastňovacie; príslovky – vlastnostné, okolnostné; číslovky – základné, radové, násobné, druhové (určité a neurčité); zámená – osobné, privlastňovacie, zvratné, ukazovacie, opytovacie, neurčité); ohybné a neohybné slovné druhy; gramatické kategórie pri ohybných slovných druhoch (člen, rod, číslo, pád, pri slovesách osoba, číslo, čas).

Zážitková recepcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • využiť osobnú estetickú skúsenosť a imagináciu z recepcie žánrovo rôznorodých literárnych textov (vrátane multimediálnych umeleckých žánrov) vo vlastnej pisateľskej činnosti,
  • vytvárať inferencie (vyvodzovať informácie z textu), prehlbujúce porozumenie textu a prepájajúce textové významy s vlastnými životnými a čitateľskými skúsenosťami,
  • analyzovať estetickú funkciu jazykových prostriedkov v žánrovo rôznorodých literárnych textoch,
  • identifikovať a vymenovať hodnotné literárne diela z rómskej literárnej tvorby,
  • v komunikácii oceniť kultúru rómskeho národa a etnika aj na základe literárnej tvorby a zároveň rešpektovať literatúru ako kultúrne dedičstvo s dôrazom na hodnoty ľudskosti a tolerancie a s vnímaním kultúrnych paralel a odlišností,
  • komunikovať a premýšľať aj o implicitných hodnotovo-morálnych odkazoch a posolstvách literárneho textu,
  • zdieľať osobnú estetickú, hodnotovú a názorovú skúsenosť z recepcie literárneho diela s ostatnými,
  • využiť estetickú skúsenosť z literárneho textu vo vlastnej hovorenej a písanej produkcii, ako aj vo vlastných tvorivých aktivitách.
Obsahový štandard
Čítanie s porozumením
  • samostatné prerozprávanie obsahu čítaného alebo počúvaného rómskeho textu, reprodukovanie deja s viacerými dejovými líniami, zmena času a miesta udalostí pri prerozprávaní, stručné prerozprávanie príbehu na základe zápletky a/alebo deja, porovnávanie textov;
  • identifikácia a prerozprávanie rómskeho literárneho textu, rozdelenie postáv na hlavné a vedľajšie;
  • prehlbovanie čitateľského záujmu rozprávaním o svojich dojmoch;
  • hodnotenie štruktúry a prvkov textu, umelecké jazykové prostriedky a ich pôsobenie na čitateľa;
  • rozlišovanie priameho a obrazného pomenovania v texte, prenesený význam slov, umelecké jazykové prostriedky, vysvetľovanie v kontexte vlastných skúseností;
  • diskutovanie o texte, prezentácia vlastnej interpretácie textu, dotváranie textu podľa vlastnej fantázie;
  • predvídanie z počutého alebo prečítaného textu;
  • dedukcia významu neznámych slov, slovných spojení a umeleckých jazykových prostriedkov z kontextu, vysvetľovanie pomocou ďalších zdrojov (iné texty, slovníky);
  • tvorba rôzneho druhu otázok k textu – faktografické, induktívne, deduktívne, fantazijné, analytické a hodnotiace otázky.
Čítanie pre zážitok
  • rozpoznanie a pomenovanie pôsobenia textu na vlastné prežívanie, rozoznávanie príčin tohto pôsobenia, schopnosť predstaviť si ako text (jeho prvok) môže pôsobiť na iných, aké reakcie môže vyvolať;
  • vyjadrovanie a zdieľanie vlastných pocitov, postojov, myšlienok a zážitkov z literárneho, dramatického a filmového spracovania a z ilustrácií verbálnym aj neverbálnym spôsobom;
  • analyzovanie estetickej funkcie jazykových prostriedkov v žánrovo rôznorodých literárnych textoch;
  • motívy, príčiny konania hrdinov, porovnávanie názorov a pocitov hrdinov so svojimi emóciami, zážitkami a skúsenosťami;
  • čítanie pre potešenie a zážitok, čítanie rómskych textov podľa vlastného výberu a diskusie o prečítaných textoch;
  • prednes textu so snahou o estetickú intonáciu a citové prežívanie v rámci svojich schopností;
  • formovanie empatie, súcitu, hodnôt a postojov na základe čítaného alebo počúvaného rómskeho textu;
  • literatúra ako súčasť kultúrneho a národného dedičstva, literatúra iných národov a národnostných menšín.
Samostatný/sebavedomý čitateľ
  • pravidelné vyhotovovanie tvorivých záznamov o svojom čitateľstve a pokrokoch;
  • analýza vlastného čítania a jeho potenciál: zámerné a cieľavedomé plánovanie a formovanie vlastného čítania;
  • budovanie čitateľských rituálov a trvalých čitateľských návykov.
Metakognitívne procesy pri recepcii literárneho textu
  • budovanie schopnosti vedome pracovať s textom ako so zmysluplným zdrojom poznatkov a zážitku;
  • pomenovanie toho, čomu neporozumeli, kladenie otázok, namietanie, spájanie textu a jeho obsahu so svojimi skúsenosťami, predstavami a s nadobudnutými poznatkami;
  • uvedomenie si obsahu a významu prečítaného a možností regulačných procesov (výber stratégie na overenie porozumenia);
  • vyhodnotenie a reflexia vlastného čítania, hlbšie porozumenie textu a jeho štruktúr;
  • riešenie úloh na porozumenie textu (overenie porozumenia) a prepájanie tém s reálnym životom;
  • vyvodzovanie informácií z textu prehlbujúce porozumenie textu a prepájajúce textové významy s vlastnými životnými a čitateľskými skúsenosťami;
  • vlastný výber a vyhľadávanie textov na čítanie alebo počúvanie v závislosti od čitateľských preferencií (tém, žánrov, autorov);
  • komunikovanie významov a zážitku z čítania, počúvania alebo audiovizuálneho umenia;
  • plánovanie procesu recepcie umeleckého diela (pri čítaní a počúvaní literárnych textov, v rámci návštevy divadelného a filmového predstavenia atď.) a plánovanie recepčných aktivít.
Tematické okruhy a žánre na výber
  • tematické okruhy z 1. a 2. cyklu ostávajú v platnosti a obohacujú sa o nové témy: dôstojnosť, potreby a záujmy iných, hodnoty uznávané v rómskych komunitách, pozitívne a negatívne ľudské vlastnosti, kultúrne dedičstvo, celoživotné vzdelávanie,      environmentálna etika, globálne environmentálne problémy a ich riešeniach + princípy udržateľného rozvoja, rôznorodosť rómskych nárečí/dialektov, cestovanie Rómov v minulosti a súčasnosti, odievanie a móda;
  • súčasné literárne prozaické texty, texty z ľudovej slovesnosti;
  • texty reprezentujúce rómsku literatúru na Slovensku, texty reprezentujúce rómsku kultúru a rómsku históriu;
  • texty na počúvanie: krátke príbehy, rozprávky, legendy, divadelné hry, rozhovory, piesne;
  • texty na čítanie: dialogické texty, informačné texty z histórie Rómov, ilustrované literárne texty, príbehy zo života Rómov, rozprávky, legendy, príslovia, básne, divadelné hry, zábavné texty, rómske hádanky, vtipy, kvízy, zábavné príbehy, jazykolamy.

< predchádzajúciobsah ďalší >