Vzdelávaciu podoblasť Jazyk a komunikácia – vyučovanie slovenského jazyka ako druhého jazyka tvorí vyučovací predmet slovenský jazyk a slovenská literatúra. Vyučuje sa ako povinný predmet v národnostných školách a národnostných triedach, v ktorých je vyučovací jazyk maďarský.
Cieľom vzdelávacej podoblasti je naučiť žiakov komunikovať v slovenskom jazyku, dorozumievať sa v bežných komunikačných situáciách, ako aj v situáciách typických pre školské prostredie, pričom sa kladie dôraz na praktické využitie osvojených spôsobilostí, efektívnu komunikáciu a činnostne zameraný prístup. Činnostne zameraný prístup považuje žiakov za aktívnych účastníkov procesu učenia sa a používateľov jazyka. Žiaci teda nie sú pasívnymi prijímateľmi informácií, ale osvojujú si jazyk vykonávaním zmysluplných úloh, ktoré reflektujú ich reálny život. Novozískavané vedomosti sa prepájajú s predchádzajúcimi a zároveň s poznatkami z iných predmetov. Zdôrazňuje sa uplatňovanie metód a techník vyučovania cudzích jazykov, aktívne a zmysluplné používanie jazyka, pri ktorom sa rozvíja počúvanie s porozumením, hovorenie, čítanie s porozumením a písanie.
Vzdelávacia podoblasť – slovenský jazyk ako druhý jazyk, v súlade s ostatnými predmetmi vo vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia, obsahuje tri základné zložky: recepciu, produkciu a interakciu, ktoré sú komplementárne prepojené a vytvárajú jeden komponent pod názvom Komunikačné jazykové činnosti. Recepcia zahŕňa porozumenie rôznych druhov a žánrov počúvaného a čítaného textu, t. j. získanie, spracovanie a vyhodnotenie informácií. Rozvíja schopnosť žiakov počúvať a čítať text a porozumieť mu. Produkcia zahŕňa tvorbu rôznych útvarov/žánrov hovoreného alebo písaného textu. Rozvíja schopnosť žiakov tvoriť hovorený alebo písaný text a vyjadrovať pritom rozličné komunikačné zámery. Interakcia zahŕňa aktívnu komunikáciu v ústnej alebo písomnej forme. Zámerom rozvíjania interakcie je efektívna komunikácia myšlienok, pocitov, potrieb a názorov, kladenie otázok a aktívne počúvanie (čítanie). Rozvíja schopnosť žiakov primerane vstupovať do komunikácie a rešpektovať pritom komunikačného partnera.
Obr. 1: Komponent vzdelávacej podoblasti JaK – slovenský jazyk ako druhý jazyk
Pragmatická, jazyková a sociolingválna zložka komunikácie tvorí integrálnu súčasť komunikačnej kompetencie, ako je definovaná v Rámci[1]. Tieto zložky sú neoddeliteľné a vzájomne prepojené pri používaní akéhokoľvek jazyka. Významnou mierou sa podieľajú na obsahu výučby slovenského jazyka ako druhého jazyka a vytvárajú základ obsahového štandardu. Pragmatická zložka zahŕňa komunikačné funkcie jazyka, pričom na každej komunikačnej úrovni je možné vyjadriť rovnakú funkciu jazyka inak (pomocou iných jazykových prostriedkov). Funkcie jazyka je možné voľne kombinovať a prispôsobiť komunikačnej situácii alebo téme. Jazyková zložka zahŕňa jazykové prostriedky (slovná zásoba, výslovnosť a gramatické javy). Sociolingválna zložka obsahuje stratégie, ktoré žiakom umožňujú osvojovať si vhodné komunikačné nástroje. Súčasťou sociolingválnej zložky je aj rozvoj interkultúrneho povedomia, ktoré sa viaže na správne používanie jazyka v prepojení na spoločenské konvencie, sociokultúrne podmienky a rôzne funkčné štýly a umožňuje tak vhodne a efektívne komunikovať s ľuďmi z iného kultúrneho prostredia.
< predchádzajúci – obsah – ďalší >
-
Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky: učenie sa, vyučovanie, hodnotenie – doplňujúce vydanie (preklad Š. Franko). ŠPÚ : Bratislava, 2022. Dostupné na: https://www.statpedu.sk/files/sk/vyskum/publikacna-cinnost/publikacie/spolocny-europsky-ramec-jazyky-ucenie-vyucovanie-hodnotenie-doplnujuce-vydanie.pdf ↑
