Východiskom vyučovacieho predmetu slovenský jazyk a slovenská literatúra je komunikatívne vyučovanie, komunikatívny prístup k tvorbe koncepcie a stratégie vyučovania. Komunikatívny prístup k tvorbe obsahu a procesu vyučovania, učenia sa a osvojovania slovenského jazyka sa riadi princípom tematického modelovania jazyka.
Špecifikácia cieľov, výber a štrukturácia učebného obsahu a modelovanie procesu sa riadia princípmi vyučovania cudzích jazykov s prihliadnutím na vývinové špecifiká žiakov. Špecifické ciele definujú získané kompetencie žiakov v počúvaní s porozumením, hovorení, čítaní s porozumením a v písaní v jednotlivých cykloch vzdelávania prihliadajúc na jazykové prostredie školy, jazykové schopnosti, osvojený jazykový kód a vek žiakov. V rámci vyučovacieho predmetu sú vymedzené tematické okruhy, pojmové okruhy a funkcie jazyka.
Pri osvojovaní si slovenského jazyka sa vychádza z princípu opory o maďarský jazyk. Obsah, metódy, formy, ale aj tempo vyučovania sa má prispôsobovať jazykovým zručnostiam žiakov s dôsledným uplatnením komunikačného princípu v rámci vyučovacieho predmetu.
Vyučovanie a osvojovanie si funkčnej gramatiky slovenského jazyka v systematickej konfrontácii s gramatikou maďarského (vyučovacieho) jazyka má prispieť k vytvoreniu a získaniu schopnosti používať slovenský jazyk na príslušnom a požadovanom stupni gramatickosti. V učení sa o jazykových javoch uplatňuje funkčný prístup, pri ktorom sa jazykové javy preberajú do takej miery a takým spôsobom, ako to vyžaduje napĺňanie konkrétnych vzdelávacích a komunikačných potrieb žiaka.
Literatúra zahŕňa čítanie a interpretáciu pôvodných slovenských literárnych textov, literárnu komunikáciu na základe analýzy literárnych textov, oboznamovanie sa s vybranými literárnymi druhmi a žánrami. Ťažiskom učebného obsahu je pozorovanie a estetické vnímanie umeleckého textu, analýza textov z aspektu komunikácie (reprodukcia obsahu literárneho textu, hodnotenie, neskoršie charakteristika postáv), osvojovanie hodnotiaceho postoja k literárnym ukážkam, rozvíjanie čitateľských a interpretačných zručností, utváranie návykov potrebných na čítanie pôvodnej slovenskej poézie a prózy. Paralelne s rozvíjaním čitateľských zručností sa realizuje rozvíjanie ústneho vyjadrovania žiakov (estetické, etické a morálne cítenie).
Vyššia úroveň osvojenia slovenského jazyka sa dosahuje využívaním vzťahov medzi jednotlivými vzdelávacími oblasťami, konkrétnych každodenných situácií, názorným vyučovaním a tvorivou aplikáciou získaných poznatkov.
