Hlavným cieľom 1. cyklu je elementárny rozvoj prírodovednej gramotnosti. V rámci prvého cyklu sa očakáva, že žiaci na tejto úrovni rozvoja prírodovednej gramotnosti disponujú určitými čiastočne rozvinutými prírodovednými predstavami a v známych situáciách vedia poskytnúť možné vysvetlenia alebo formulovať závery z jednoduchých pozorovaní a riadených jednoduchých výskumných aktivít. Títo žiaci sú schopní jednoduchého uvažovania a vysvetlenia výsledkov svojho empirického poznávania. Výkonové štandardy vyjadrujú procesuálny a postojový rámec prírodovednej gramotnosti.

Výkonový štandard
1. cieľ vzdelávania pre 1. cyklus: Prostredníctvom jednoduchších foriem skúmania – pozorovaním, usudzovaním, triedením a meraním rozvíjať svoje aktuálne poznanie.

Žiak vie/dokáže:

  • na základe formulovanej jednoduchej výskumnej otázky pozorovať tak, aby získal informácie potrebné na zodpovedanie danej otázky,
  • formulovať predpoklad a zdôvodniť ho skúsenosťou,
  • pri pozorovaní získať presné a spoľahlivé údaje, a ak je to potrebné, pozorovanie opakovať,
  • zdôvodniť triedenie objektov do vopred určeného počtu špecifikovaných skupín,
  • porovnať podobnosti a odlišnosti objektov s cieľom identifikovať možné znaky triedenia,
  • navrhnúť jednoduché vlastné meradlá,
  • používať jednoduché štandardné meradlá,
  • vnímať nepotvrdený predpoklad ako novú informáciu, nie ako chybu,
  • vyhýbať sa chybám pri práci s údajmi.
2. cieľ vzdelávania pre 1. cyklus: Vyjadrovať a diskutovať o svojich prírodovedných predstavách.

Žiak vie/dokáže:

  • zdôvodniť tvrdenie predchádzajúcou skúsenosťou a/alebo získanými údajmi zo skúmania na podnet učiteľa,
  • formulovať predpoklad a zdôvodniť ho skúsenosťou,
  • formulovať záver v podobe odpovede na výskumnú otázku s odvolaním sa na údaje získané skúmaním,
  • porovnať výsledky svojho skúmania s výsledkami vrstovníkov a zdôvodniť prípadné rozdiely,
  • rešpektovať rôznorodosť v uvažovaní a pri riešení výskumných otázok rovesníkmi.
3. cieľ vzdelávania pre 1. cyklus: Po vzore učiteľa systematicky a objektívne získavať údaje, usporadúvať ich, na ich základe tvoriť záver a ten prezentovať.

Žiak vie/dokáže:

  • zaznamenať získané údaje do poskytnutej tabuľky alebo vopred pripraveného diagramu,
  • vytvoriť záznam zo skúmania do vopred pripravenej štruktúry,
  • vyhodnotiť proces a výsledky získané skúmaním,
  • zdôvodniť tvrdenie predchádzajúcou skúsenosťou a/alebo získanými údajmi zo skúmania na podnet učiteľa,
  • formulovať záver v podobe odpovede na výskumnú otázku s odvolaním sa na údaje získané skúmaním,
  • vytvárať logické úsudky z údajov získaných skúmaním,
  • vyhľadať konkrétne informácie na základe poskytnutého postupu,
  • uvedomiť si, že existujú rôzne informačné zdroje s rôznou mierou dôveryhodnosti.
4. cieľ vzdelávania pre 1. cyklus: Kooperatívne pracovať na riešení čiastkových úloh a aplikovať pritom mäkké zručnosti.

Žiak vie/dokáže:

  • porovnať výsledky svojho skúmania s výsledkami vrstovníkov a zdôvodniť prípadné rozdiely,
  • mať záujem o spoluprácu pri riešení problému,
  • rešpektovať rôznorodosť v uvažovaní a pri riešení výskumných otázok rovesníkmi,
  • komunikovať a spolupracovať s cieľom efektívnejšej práce a/alebo zaujímavejších riešení.
5. cieľ vzdelávania pre 1. cyklus: Dôverovať výsledkom svojej vlastnej výskumnej činnosti.

Žiak vie/dokáže:

  • prejaviť záujem o skúmanie okolitého prostredia,
  • svoju výskumnú činnosť vnímať ako jeden zo zdrojov nových poznatkov,
  • s pomocou učiteľa hodnotiť svoju výskumnú prácu.
6. cieľ vzdelávania pre 1. cyklus: Správať sa zodpovedne voči svojmu prostrediu a vlastnému zdraviu, osobne sa angažovať v rámci riešenia lokálnych problémov.

Žiak vie/dokáže:

  • prejaviť rešpekt voči prírode a uvedomovať si potrebu ju chrániť,
  • citlivo manipulovať so živými organizmami,
  • vnímať prejavy a dôsledky nezodpovedného správania sa v prírode s ohľadom na ochranu vlastného zdravia, zdravia iných, prírodných zdrojov a životného prostredia,
  • uvedomovať si vplyv okolitého prostredia na zdravie človeka,
  • starať sa o svoje telo a chrániť svoje zdravie.
Obsahový štandard

Pojmy uvedené v štandarde majú byť v prvom cykle žiakmi zvládnuté na úrovni predispozičnej predstavy. Miera rozvoja predispozičnej predstavy je charakterizovaná prostredníctvom faktov, a vzťahov, ktorými má žiak disponovať.

Látky

Pojmy, vzťahy, fakty:

Rozvoj predispozície k pojmom hmotnosť, objem, hustota, skupenstvá látok, skupenské zmeny látok, rozpúšťanie a filtrácia:

  • Všetky objekty zaberajú priestor, majú svoj objem a svoju hmotnosť.
  • Objekty s rovnakým objemom nemusia mať rovnakú hmotnosť a objekty s rovnakou hmotnosťou nemusia mať rovnaký objem.
  • To, či objekt na vode pláva alebo nepláva, závisí od materiálu/látky, z ktorej je objekt vyrobený a/alebo od jeho tvaru.
  • Všetky materiály/látky môžu byť tuhého, kvapalného alebo plynného skupenstva, v závislosti na vonkajších podmienkach.
  • Materiály/látky môžu meniť skupenstvo. Topenie predstavuje premenu tuhého skupenstva na kvapalné. Tuhnutie predstavuje premenu kvapalného na tuhé skupenstvo. Vyparovanie predstavuje premenu kvapalného na plynné skupenstvo. Kondenzácia predstavuje premenu plynného na kvapalné skupenstvo.
  • Nie všetky látky sa vo vode (rozpúšťadle) rozpúšťajú.
  • Proces rozpúšťania látok vo vode (rozpúšťadle) je možné urýchliť.
  • Nie všetky zložky zmesí je možné oddeliť filtráciou.
  • Výsledok filtrácie závisí od toho, aký hustý filter použijeme.

Činnosti:

Porovnávanie objemu a hmotnosti objektov, objavovanie princípu merania hmotnosti a objemu objektov.

Porovnávanie hmotnosti objektov, ktoré majú rovnaký objem a porovnávanie objemu objektov, ktoré majú rovnakú hmotnosť.

Skúmanie plávania objektov na vode vzhľadom na ich tvar, hmotnosť, objem, materiál, z ktorého sú vyrobené.

Porovnávanie vlastností materiálov/látok v tuhom, kvapalnom a plynnom skupenstve.

Skúmanie zmeny skupenstva vody v súvislosti s meniacou sa teplotou (topenie, tuhnutie, vyparovanie, kondenzácia).

Identifikácia teploty topenia a varu vody.

Skúmanie rozpúšťania rôznych materiálov/látok vo vode.

Dokazovanie prítomnosti rozpustených látok vo vode.

Skúmanie urýchlenia rozpúšťania materiálov/látok vo vode.

Odlíšenie procesu topenia a rozpúšťania.

Identifikácia zložiek zmesí, ktoré je možné oddeliť filtráciou.

Porovnávanie výsledkov filtrácie pri použití rôznych filtrov/sitiek.

Interakcie

Pojmy, vzťahy, fakty:

Rozvoj predispozície k pojmom magnetizmus, svetlo, vlastnosti látok:

  • Magnetom sú priťahované len kovy, avšak nie všetky.
  • Na každom magnete je možné identifikovať dva póly, severný a južný.
  • Pri vzájomnej interakcii magnetov sa súhlasné póly dvoch magnetov odpudzujú a nesúhlasné priťahujú.
  • Magnety sa vzájomne odlišujú svojimi magnetickými vlastnosťami.
  • Podľa toho, koľko svetla objekt prepúšťa, môžu vznikať rôzne tmavé a rôzne farebné tiene.
  • Dĺžka a smerovanie tieňa závisí od vzájomnej pozície svetelného zdroja, objektu a plochy, na ktorej sa tieň zobrazuje.
  • Zdanlivý pohyb Slnka počas dňa a roka spôsobuje zmenu smerovania a dĺžky tieňov objektov upevnených v zemi.

Činnosti:

Skúmanie správania sa magnetov pri ich vzájomnej interakcii.

Skúmanie správania sa magnetov voči nekovovým a rôznym kovovým predmetom.

Porovnávanie magnetických vlastností rôznych magnetov.

Skúmanie priepustnosti svetla rôznymi objektmi/materiálmi.

Skúmanie tvorby tieňa.

Porovnávanie dĺžky tieňa v závislosti od pozície svetelného zdroja a objektu, ktorý tieň vytvára.

Skúmanie súvislosti tieňov a zdanlivého pohybu Slnka po oblohe.

Energia

Pojmy, vzťahy, fakty:

Rozvoj predispozície k pojmom tepelná energia, teplota, telesná teplota:

  • Zahrievanie a ochladzovanie objektov je proces, ktorý sa vyskytuje všade okolo nás.
  • Zdrojom tepla (tepelnej energie) sú aj mnohé organizmy, vrátane človeka.
  • Ľudské telo si udržiava stálu telesnú teplotu, ktorá je u všetkých ľudí približne rovnaká.
  • Dodaním tepla (tepelnej energie) je možné zvýšiť teplotu telesa.
  • Vzduch s vyššou teplotou stúpa hore, vzduch s nižšou teplotou klesá dolu.

Činnosti:

Identifikácia zdrojov tepla (vrátane živých organizmov) v pozorovateľnom okolí.

Subjektívne (pocitové) a objektívne (s použitím teplomera) posudzovanie teploty objektov. Porovnávanie teploty objektov pred a po zahrievaní.

Porovnávanie teploty ľudského tela rôznych ľudí.

Skúmanie zmien teploty tela človeka počas dňa.

Skúmanie prúdenia teplého a studeného vzduchu.

Zem

Pojmy, vzťahy, fakty:

Rozvoj predispozície k pojmom voda (hydrosféra), vzduch (atmosféra), pôda, horniny, minerály (litosféra):

  • Pôda obsahuje živé a neživé zložky, pričom časť neživých zložiek pochádza z odumretých organizmov.
  • Humus ako zložka pôdy predstavuje materiál tvorený odumretými zvyškami organizmov, ktorý je dôležitý pre úrodnosť pôdy.
  • Voda a vzduch sú dôležitými súčasťami pôdy a vplývajú na jej úrodnosť.
  • Pod vrstvou pôdy sa nachádzajú horniny.
  • Horniny aj minerály sa od seba odlišujú rôznymi vlastnosťami.
  • Voda sa v prírode nachádza v rôznych formách a to v kvapalnom, tuhom a plynnom skupenstve.
  • Voda je podmienkou života organizmov. Pitie vody z neoverených zdrojov môže byť pre zdravie a život človeka nebezpečné.
  • Prítomnosť vzduchu je podmienkou života človeka. Vzduch je plyn, ktorý vypĺňa aj priestory, ktoré sa zdajú byť prázdne.

Činnosti:

Skúmanie zloženia vzoriek pôdy, identifikácia živých, neživých zložiek, a zložiek, ktoré majú pôvod v živých organizmoch (odumreté).

Porovnávanie vlastností rôznych druhov pôd a hornín.

Triedenie rôznych minerálov a hornín na základe jednoznačne pozorovateľných znakov (tvrdosť, farba, lesk, vryp, pórovitosť, skúška s octom).

Porovnávanie vody z rôznych lokálnych zdrojov (v pôvodnom znení vlastne chceme, aby porovnávali zdroje, nie vodu).

Identifikácia prítomnosti vody v rastlinách a v pôde.

Porovnávanie a špecifikácia pitnej a nepitnej vody, (ne)identifikovateľnosť prítomnosti rôznych materiálov/látok/objektov vo vode.

Identifikácia prítomnosti vzduchu v prostredí.

Vesmír

Pojmy, vzťahy, fakty:

Rozvoj predispozície k pojmom hviezda, súhvezdie, prirodzená družica – Mesiac, mesačné fázy:

  • Najbližšou hviezdou k planéte Zem je Slnko. Okrem Slnka je možné na oblohe v noci pozorovať aj ďalšie hviezdy.
  • Slnko sa každý deň zdanlivo pohybuje po oblohe od východu na západ.
  • Na nočnej oblohe je možné pozorovať rôzne stále zoskupenia hviezd, ktoré nazývame súhvezdia.
  • Medzi najznámejšie, na Slovensku pozorovateľné, súhvezdia patria: Veľký voz (Veľká medvedica), Labuť, Kasiopea, Orión.
  • V rôznych ročných obdobiach dominujú na nočnej oblohe rôzne súhvezdia.
  • Niektoré hviezdy je možné vidieť na nočnej oblohe počas celého roka, napríklad Polárku.
  • Mesiac je prirodzená družica Zeme, na oblohe počas roka pozorujeme jej rôzne veľkú osvetlenú časť.
  • Tvar osvetlenej časti Mesiaca na oblohe sa z dňa na deň mení, pričom sa pravidelne striedajú fázy nov, prvá štvrť, spln a posledná štvrť.

Činnosti:

Pozorovanie zdanlivého pohybu Slnka po oblohe počas dňa a počas roka v reálnych a modelových situáciách.

Pozorovanie zmien mesačných fáz (nov, prvá štvrť, spln, posledná štvrť) počas mesiaca a roka. Rozpoznávanie známych súhvezdí nočnej oblohy.

Identifikácia Polárky, jej význam pri orientácii v prostredí.

Organizmus

Pojmy, vzťahy, fakty:

Rozvoj predispozície k pojmom životné prejavy organizmov, klíčenie a rast rastlín, životný cyklus rastlín, húb a živočíchov, obehová, dýchacia, pohybová a oporná sústava človeka, zmyslové orgány:

  • Živé od neživých zložiek prírody vieme odlíšiť pomocou identifikácie životných prejavov organizmov. Medzi prejavy života patrí pohyb, rozmnožovanie, príjem potravy, rast, vývin, dýchanie a reakcie na podnety z prostredia.
  • Mnohé rastliny sa rozmnožujú semenami, ktoré sa často nachádzajú v rôznych plodoch. Plody obsahujúce semená vznikajú z kvetov. Nie z každého kvetu vznikne plod obsahujúci semená, jednou z podmienok je prenos peľu z kvetu inej rastliny rovnakého druhu.
  • Semená rastlín potrebujú na klíčenie vodu, vzduch a vhodnú teplotu. Po vyklíčení rastlina potrebuje pre svoj rast okrem vody, vzduchu a vhodnej teploty aj svetlo a živiny z pôdy.
  • Životný cyklus rastliny začína klíčením semien a je ukončený odumretím rastliny, ktorá priniesla semená pre vznik novej generácie.
  • Základnými orgánmi rastlín sú koreň, stonka, list, kvet a plod, ktorý obsahuje semená.
  • Každý orgán má pre život rastliny dôležitú funkciu. Koreň, stonka a listy zabezpečujú upevnenie v pôde, príjem dôležitých látok z prostredia a vylučovanie nepotrebných látok do prostredia. Kvety a plody so semenami zabezpečujú rozmnožovanie rastliny.
  • Základnými orgánmi obehovej sústavy sú srdce a cievy.
  • Srdce funguje ako pumpa na krv, ktorá je cievami rozvádzaná po celom tele.
  • Prostredníctvom krvi sú po tele rozvádzané všetky dôležité látky, napríklad tie, ktoré človek prijíma potravou, či dýchaním.
  • Základným orgánom dýchacej sústavy sú pľúca. Prostredníctvom pľúc získava človek zo vzduchu kyslík, ktorý je pre život človeka nevyhnutný. Zároveň sa pomocou pľúc človek pri výdychu zbavuje oxidu uhličitého.
  • Základnými orgánmi oporno-pohybovej sústavy sú kostra a svaly, ktoré zabezpečujú všetky vedomé aj podvedomé pohyby tela. Pravidelný pohyb je pre rozvoj svalov a zdravie organizmu veľmi dôležitý.
  • Človek získava informácie z prostredia prostredníctvom zmyslov: zrakom, sluchom, hmatom, čuchom a chuťou.

Činnosti:

Pozorovanie rôznych zložiek prírody a identifikácia životných prejavov rôznych druhov živočíchov, rastlín a húb (pohyb, rozmnožovanie, príjem potravy, rast, vývin, dýchanie, reakcia na podnety z prostredia).

Skúmanie podmienok klíčenia rastlín (a ich rastu), porovnávanie podmienok klíčenia (a rastu) rôznych rastlín.

Porovnávanie rastlinných plodov a semien rôznych rastlín vzhľadom na ich spôsob rozširovania v prostredí.

Skúmanie vegetatívneho rozmnožovania rastlín.

Porovnávanie životného cyklu živočíchov so životným cyklom rastlín a húb.

Identifikácia, z ktorej časti rastliny pochádza určitý druh ovocia/zeleniny.

Skúmanie významu zmyslových orgánov pre život človeka.

Identifikácia základných orgánov dýchacej, obehovej, opornej a pohybovej sústavy človeka. Skúmanie vonkajších prejavov fungovania dýchacej, obehovej a oporno-pohybovej sústavy človeka.

Uvažovanie o význame krvi v tele človeka v súvislosti s príjmom potravy a dýchaním. Identifikácia princípov starostlivosti o vlastné zdravie na základe poznatkov o fungovaní vybraných orgánových sústav.

Ekosystém

Pojmy, vzťahy, fakty:

Rozvoj predispozície k pojmom ekosystém, potravový vzťah:

  • Všetky živé organizmy potrebujú potravu a líšia sa nárokmi na potravu.
  • Rôzne organizmy žijú v rôznom prostredí, podľa toho, aké podmienky pre život potrebujú, napríklad vyžadujú rôzne množstvo a kvalitu vody, vzduchu, pôdy a prítomnosť iných organizmov.
  • Život človeka je od rastlín, húb a živočíchov závislý, využíva ich nielen ako potravu, ale aj ako zdroj surovín na výrobu rôznych predmetov dennej potreby.
  • Rastliny produkujú kyslík, ktorý je pre život človeka nevyhnutný.
  • Rovnako, ako je človek závislý od rastlín a živočíchov, je závislý aj od neživej prírody.
  • Rôzne druhy rastlín, húb a živočíchov môžu byť pre človeka nebezpečné.

Činnosti:

Porovnávanie prostredí, v ktorých žijú rôzne rastliny vzhľadom na množstvo vody, tepla a svetla, ako aj kvality substrátu (živnej pôdy).

Porovnávanie zloženia potravy rôznych druhov živočíchov, identifikácia potravových konkurentov.

Porovnávanie živočíchov podľa zloženia ich potravy.

Rozpoznávanie vybraných poľnohospodárskych, liečivých a jedovatých rastlín a húb blízkeho okolia, hospodárskych a jedovatých živočíchov.

Skúmanie závislosti človeka od rastlín, živočíchov a neživej zložky ekosystému.

Dedičnosť a premenlivosť

Pojmy, vzťahy, fakty:

Rozvoj predispozície k pojmom rod, druh a jedinec, dedičnosť, premenlivosť:

  • Pre určitý typ rastliny je typický konkrétny tvar, veľkosť, farba rastlinného orgánu a odlišuje sa tým od iných rastlín.
  • Zo semena určitej rastliny vyrastie rastlina rovnakého druhu.
  • Mláďatá určitých druhov živočíchov sa na svojich rodičov podobajú viac ako na iné jedince rovnakého druhu, čo je spôsobené dedičnosťou.

Činnosti:

Rozpoznávanie rastlinných a živočíšnych druhov podľa identifikačných znakov uvedených v atlase rastlín alebo živočíchov.

Skúmanie rastu rastlín rovnakého druhu a identifikácia podobností (dedičnosť) a odlišností (premenlivosť).

Skúmanie podobností a odlišností rastlín a živočíchov rovnakého druhu a rôznych druhov (druhová rozmanitosť).

Porovnávanie mláďat a dospelých jedincov a vyvodzovanie záverov, ktoré mláďatá sa na dospelé jedince podobajú a ktoré nie.

Identifikácia prirodzenej rôznorodosti ľudí (v rámci rodiny i mimo nej).

Evolúcia

Pojmy, vzťahy, fakty:

Rozvoj predispozície k pojmom adaptácie k prežitiu, kamufláž, mimikry, taxonómia organizmov:

  • Spôsob života rôznych druhov rastlín, húb a živočíchov je jedinečný.
  • Rôzne skupiny organizmov sa prispôsobili rôznemu spôsobu života a podľa podobností ich vieme zaraďovať do rôznych skupín a podskupín.
  • Podľa miery ich vzájomnej príbuznosti triedime živočíchy do skupín: bezstavovce, ryby, obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce.
  • Na základe rozpoznania typických znakov organizmov ich vieme zaradiť do skupiny a pomenovať.
  • Niektoré organizmy sa dnes na Zemi nevyskytujú (vyhynuli), zachovali sa ich zvyšky a stopy po ich živote.

Činnosti:

Skúmanie prispôsobenia sa rastlín a živočíchov životu v konkrétnych podmienkach. Porovnávanie tvaru časti tiel živočíchov vzhľadom na ich spôsob života.

Porovnávanie a zoskupovanie živočíchov a rastlín podľa miery ich vzájomnej podobnosti/príbuznosti.

Rozpoznávanie a pomenúvanie vybraných lokálnych druhov rastlín, húb a živočíchov. Porovnávanie súčasných a vyhynutých organizmov, uvažovanie o prispôsobovaní sa prostrediu. Skúmanie výstražného a maskovacieho zafarbenia rôznych druhov živočíchov a uvažovanie o ich význame pre prežitie organizmov v prostredí.

Porovnávanie sfarbenia samcov a samíc rôznych živočíšnych druhov, porovnávanie sfarbenia mláďat a dospelých jedincov vzhľadom na snahu prežiť v prostredí.

Porovnávanie výhod a nevýhod spoločenského a samotárskeho spôsobu života živočíchov.

< predchádzajúci – obsah – ďalší >