3.5 Vzdelávacie štandardy vzdelávacej oblasti Človek a príroda pre 3. cyklus

V treťom cykle je vo vzdelávacej oblasti možnosť pokračovať úplnou, prípadne čiastočnou integráciou prírodovedných disciplín alebo výučbou samostatných predmetov, ktoré sú naznačené indexami (B, F, CH).

Hlavným cieľom 3. cyklu je rozvinúť prírodovednú gramotnosť tak, aby žiaci dokázali identifikovať prírodovedné aspekty mnohých zložitých situácií a v týchto situáciách aplikovať nielen prírodovedné vedomosti, zručnosti a postoje, ale aj princípy poznávania v prírodných vedách. Žiaci sú schopní na konci 3. cyklu skúmať a následne vhodne prepojiť vedomosti a kritické uvažovanie. S takto rozvinutou prírodovednou gramotnosťou vedia porovnať, vybrať, zhodnotiť, zdôvodniť i sformulovať vysvetlenia vychádzajúce z kritickej analýzy výsledkov a argumentácie. Výkonové štandardy vyjadrujú procesuálny a postojový rámec prírodovednej gramotnosti.

Výkonový štandard

1. cieľ vzdelávania pre 3. cyklus: Plánovať a realizovať experiment.

Žiak vie/dokáže:

• formulovať výskumné otázky, na ktoré môže získať odpoveď vlastným skúmaním,
• formulovať hypotézu,
• navrhnúť spôsob získavania údajov,
• identifikovať a zaznamenať podobné a odlišné znaky a vlastnosti objektov, látok, alebo javov,
• rozhodnúť, ktoré znaky vedú k identifikácii kategórií a následnému triedeniu,
• navrhovať a realizovať rôzne druhy merania,
• vykonať odhad skúmanej veličiny a vybrať vhodné meradlo,
• spresniť hodnotu meranej veličiny opakovaným meraním,
• navrhnúť a používať vhodné nástroje (meradlá, technologické postupy) na získanie presných údajov,
• identifikovať závislú a nezávislú premennú a vyjadriť medzi nimi predpokladaný odôvodnený vzťah,
• realizovať experiment podľa žiakom navrhovaného postupu,
• určiť podmienky experimentu a sledovať ich,
• kontrolovať premenné experimentu,
• použiť a zdôvodniť využitie kontrolnej vzorky v experimente,
• zostaviť aparatúru a opísať jej časti (podľa schémy alebo vopred daného postupu, podľa vlastného návrhu).

2. cieľ vzdelávania pre 3. cyklus: Systematicky usporiadať, prezentovať a interpretovať získané údaje.

Žiak vie/dokáže:

• upraviť pôvodne vytvorené kritériá triedenia pri práci s rovnakým súborom,
• vyhľadať údaje v informačných zdrojoch na identifikáciu látok a pri riešení úloh,
• formalizovať zápis výskumnej činnosti,
• vytvoriť záznam z výskumnej činnosti samostatne,
• identifikovať relevantné údaje prezentované formou textov, obrázkov, tabuliek, diagramov a grafov,
• zostrojiť tabuľku zo získaných údajov (hodnoty veličín s príslušnými jednotkami),
• porovnať údaje v tabuľke,
• zostrojiť graf na základe získaných údajov,
• opísať alebo kvantitatívne vyjadriť vzťah medzi skúmanými premennými na základe získaných údajov,
• interpretovať grafické závislosti,
• získať údaje interpoláciou a extrapoláciou z grafu.

3. cieľ vzdelávania pre 3. cyklus: Tvoriť závery a zovšeobecnenia, vrátane mentálnych modelov a teórií o rôznych prírodovedných javoch.

Žiak vie/dokáže:

• navrhnúť myšlienkové modely, ktoré sú v súlade so získanými údajmi,
• opísať zložky modelovej situácie,
• identifikovať vzory, relačné / príčinné vzťahy,
• vysvetliť vzťah medzi modelom a reálnym javom / objektom,
• identifikovať relevantné údaje pri tvorbe záveru.

4. cieľ vzdelávania pre 3. cyklus: Divergentne uvažovať a argumentovať, zvažovať efektívnosť riešení v lokálnych a globálnych kontextoch.

Žiak vie/dokáže:

• reflektovať obmedzenia a výhody zvoleného druhu merania,
• zvažovať rôzne pozitívne a negatívne sociálne, ekonomické, politické a legislatívne aspekty vedy, techniky a ich inovácií,
• kriticky posudzovať využitie výsledkov (vedeckého) výskumu pre človeka a spoločnosť,
• identifikovať lokálne a globálne problémy a navrhovať na ne rozličné riešenia,
• oceniť význam ochrany a tvorby životného prostredia,
• oceniť význam uchovania prírodného bohatstva a chránených území,
• hodnotiť a navrhovať scenáre udržateľného rozvoja.

5. cieľ vzdelávania pre 3. cyklus: Komunikovať a spolupracovať v tíme.

Žiak vie/dokáže:

• aktívne spolupracovať a vytvárať tak synergický efekt skupiny,
• reagovať na návrhy/argumentáciu rovesníkov, rozhodovať o akceptovateľnosti/ neakceptovateľnosti návrhov a tvrdení vhodnými argumentmi.

6. cieľ vzdelávania pre 3. cyklus: Reflektovať poznávací proces a prehodnocovať svoje doterajšie poznanie na základe nových informácií.

Žiak vie/dokáže:

• analyzovať chyby vo svojej výskumnej činnosti, určiť chybu merania danú použitým meradlom,
• prehodnotiť svoju realizovanú výskumnú činnosť a navrhnúť efektívnejšie riešenie výskumného problému,
• má tendenciu overiť svoje zistenia vo viacerých zdrojoch,
• zvažovať dôveryhodnosť informácií a zdrojov,
• vnímať svoju (výskumnú) činnosť ako jeden zo zdrojov nových poznatkov,
• akceptovať, že výsledok skúmania predstavuje najlepšie možné aktuálne vysvetlenie toho, čo bolo skúmané, a v budúcnosti sa môže meniť alebo byť vyvrátené,
• reflektovať zásady zdravého životného štýlu,
• uvedomiť si zodpovednosť človeka za jeho sexuálne a reprodukčné správanie a zdravie,
• rešpektovať zásady ochrany zdravia a bezpečnosti práce,
• zdôvodňovať a prehodnocovať svoje spotrebiteľské správanie,
• vyhodnocovať mieru vlastnej spoluzodpovednosti za lokálne a globálne (environmentálne a ekonomické) problémy,
• angažovať sa pri riešení lokálnych a globálnych problémov.

Obsahový štandard

Obsahové štandardy je možné dosahovať úplnou, prípadne čiastočnou integráciou prírodovedných disciplín alebo výučbou samostatných predmetov, ktoré sú naznačené indexami (^F – odporúčané pre predmet fyzika, ^B – odporúčané pre predmet biológia, ^CH – odporúčané pre predmet chémia).

Látky

1. Vlastnosti látok

Pojmy, vzťahy, fakty:

vlastnosti látok a telies (skupenstvo, tvrdosť, kujnosť, rozpustnosť v rôznych rozpúšťadlách, tepelná vodivosť, vzhľad – farba, lesk, textúra, zápach, magnetické a elektrické vlastnosti, zápalnosť a horľavosť, hustota) ^{F, CH}_, chemicky čisté látky, heterogénne a homogénne zmesi ^CH, zloženie roztokov, hmotnostný a objemový zlomok, nasýtený roztok ^CH_, metódy oddeľovania zložiek zmesi ^{CH, F}_, separácia odpadov ^CH

Činnosti:

Identifikovanie, porovnanie a charakterizovanie vlastností látok a telies. ^{F, CH}

Identifikovanie, porovnanie a charakterizovanie vlastností chemicky čistých látok a zmesí. ^CH

Príprava a zisťovanie zloženia roztokov. ^CH

Oddeľovanie zložiek zmesi rôznymi vhodnými metódami. ^{CH, F}

2. Meranie vlastností telies

Pojmy, vzťahy, fakty:

fyzikálne veličiny (dĺžka, hmotnosť, objem, hustota, teplota, čas) a ich jednotky (ich používané násobky a diely) ^F_, hustota kvapalných a tuhých látok, vzťah pre výpočet hustoty ^F, vplyv teploty na zmenu hustoty ^F, správanie sa telies v kvapalinách v súvislosti s ich hustotou ^F, hmotnosť kvapaliny vytlačenej telesom ^F

Činnosti:

Zrealizovanie a vyhodnotenie odhadu dĺžky, hmotnosti, objemu. ^F

Kalibrovanie vlastného meradla. ^F

Meranie dĺžky, hmotnosti, objemu. ^F

Určenie hustoty kvapalných a tuhých látok metódou výpočtu a pomocou grafu. ^F

Skúmanie javov súvisiacich so zmenou hustoty vplyvom teploty. ^F

Porovnávanie hmotnosti telies s hmotnosťou nimi vytlačenej kvapaliny. ^F

3. Stavba látok

Pojmy, vzťahy, fakty:

ióny, molekuly, atómy ako stavebné častice látok ^CH, pohyb základných stavebných častíc látok v závislosti od teploty látky a veľkosti (hmotnosti) častíc ^{CH, F}, Avogadrov zákon ^CH, časticový model látky v rozličných skupenstvách, premena skupenstiev z pohľadu častíc ^{CH, F}

Činnosti:

Pozorovanie makroskopických javov, ktoré poukazujú na existenciu častíc a rôznorodosť stavebných častíc. ^CH

Modelovanie časticového zloženia látok v tuhom, kvapalnom a plynnom skupenstve. ^CH

4. Chemická väzba

Pojmy, vzťahy, fakty:

iónové zlúčeniny, kovalentné polárne a nepolárne zlúčeniny, kovy ^CH, chemická väzba (iónová, kovalentná a kovová) vo vzťahu k vlastnostiam látok ^CH, elektróny valenčnej vrstvy ^{CH, F}

Činnosti:

Pozorovanie / vyhľadávanie vlastností iónových a kovalentných zlúčenín a kovov. ^CH

5. Stavba atómu

Pojmy, vzťahy, fakty:

štruktúra atómu ^{CH, F}, modely atómu vrátane ich historického vývoja ^{CH, F}, jadro a obal atómu, elektrón, protón, neutrón ^{CH, F}

Činnosti:

Modelovanie štruktúry atómu. ^{CH, F}

Zobrazovanie štruktúr elektrónových obalov atómov a iónov. ^CH

6. Periodická sústava prvkov

Pojmy, vzťahy, fakty:

chemické prvky, ich vlastnosti a zlúčeniny (kovy, oxidy, halogenidy, hydroxidy, kyseliny, soli) ^CH, symbolický zápis chemických prvkov a zlúčenín ^CH_, vlastnosti prvkov a štruktúra ich atómov vo vzťahu k ich polohe v periodickej sústave prvkov a typu chemickej väzby ^CH, princípy usporiadania prvkov v periodickej sústave prvkov ^CH

Činnosti:

Skúmanie (pozorovanie, vyhľadávanie) vlastností chemických prvkov, skupín prvkov periodickej sústavy prvkov a ich zlúčenín. ^CH

Triedenie prvkov a ich zlúčenín s podobnými vlastnosťami do skupín. ^CH

7. Zákonitosti chemického deja

Pojmy, vzťahy, fakty:

zákon zachovania hmotnosti ^CH, vznik nových zlúčenín ^CH, reaktant, produkt ^CH, chemická reakcia, chemická rovnica ^CH_, faktory ovplyvňujúce rýchlosť chemickej reakcie ^CH, dôležité chemické deje v bežnom živote a chemickom priemysle (v regióne) ^CH

Činnosti:

Pozorovanie chemických dejov a prejavov chemickej reakcie: reakcie prebiehajúce rôznou rýchlosťou, vznik zrazeniny, únik plynu, zmena zafarbenia reakčnej zmesi, zmena farby indikátora. ^CH

Porovnávanie hmotností a vlastností reaktantov a produktov. ^CH

Formalizácia priebehu vybraných chemických reakcií od verbálneho opisu po symbolický zápis.^CH

Skúmanie vplyvu teploty, veľkosti povrchu, koncentrácie a katalyzátora na priebeh chemickej reakcie. ^CH

Navrhovanie postupov a podmienok urýchlenia, spomalenia a zastavenia chemických reakcií, posúdenie ich významu pri práci s horľavinami, výbušninami a v biochemických procesoch. ^CH

8. Klasifikácia chemických reakcií

Pojmy, vzťahy, fakty:

oxidačno-redukčné reakcie, elektrolýza, pokovovanie ^{CH, F}, katión, anión, oxidácia, redukcia ^{CH, F}, elektrolyt, elektródy (anóda, katóda), galvanický článok, akumulátory, batérie ^{CH, F} elektrochemický rad napätia kovov ^{CH, F}, vylučovacie reakcie ^CH, acidobázické reakcie, acidobázické indikátory ^CH_, environmentálne aspekty chemických reakcií ^{CH, F}

Činnosti:

Skúmanie acidobázických reakcií / procesu neutralizácie s využitím rôznych acidobázických indikátorov. ^CH

Určovanie pH rôznych látok. ^CH

Skúmanie oxidačno-redukčných reakcií. ^{CH, F}

Skúmanie vylučovacích reakcií: tvorba zrazenín, vznik plynu. ^CH

Zostrojenie galvanického článku. ^{CH, F}

Skúmanie environmentálnych aspektov spojených s prítomnosťou kyselinotvorných plynov v ovzduší (príčin a dôsledkov kyslých dažďov), likvidáciou batérií a akumulátorov, výrobou kovov. ^CH

9. Zlúčeniny uhlíka

Pojmy, vzťahy, fakty:

špecifickosť uhlíka v jeho zlúčeninách ^CH, vzťah medzi prvkovým zložením uhľovodíkov, ich relatívnou atómovou hmotnosťou a väzbovosťou ^CH , izoméry ^CH, jednoduchá a násobná väzba medzi atómami uhlíka v organických zlúčeninách ^CH_, štruktúra uhľovodíkov, vybraných derivátov uhľovodíkov a plastov: prvkové zloženie, prítomnosť charakteristických skupín v derivátoch uhľovodíkov, chemické väzby ^CH, pravidlá pomenovania uhľovodíkov a bežných derivátov uhľovodíkov ^CH, vlastnosti organických zlúčenín vo vzťahu k ich využitiu ^CH, plasty a iné polymérne uhľovodíky ^CH, environmentálne aspekty spojené s uhľovodíkmi (produkty horenia uhľovodíkov, ropa – jej ťažba, transport a spracovanie) ^{CH, B}

Činnosti:

Porovnávanie zlúčenín uhlíka študovaných organickou a anorganickou chémiou. ^CH

Modelovanie vnútornej štruktúry uhľovodíkov, izomérov. ^CH

Dokazovanie prítomnosti jednoduchej a násobnej chemickej väzby medzi atómami uhlíka. ^CH

Skúmanie (vyhľadávanie) vlastností a využitia bežných uhľovodíkov, ich derivátov a plastov. ^CH

Identifikovanie produktov horenia uhľovodíkov. ^CH

Interakcie

1. Optické javy

Pojmy, vzťahy, fakty:

zdroje svetla ^F_, šírenie svetelných lúčov po odraze od rovinného zrkadla ^F_, fyzikálne veličiny (ohnisková vzdialenosť, optická mohutnosť) ^F_, odraz, úplný odraz a lom svetla na rozhraniach dvoch priehľadných prostredí ^F_, šírenie svetla pri prechode tenkými šošovkami ^F jednoduché optické zariadenia ^F_, korekcie chýb oka ^{F, B}_, faktory, ktoré poškodzujú zrak ^{F, B} rozklad bieleho svetla na spektrum ^F_, skladanie farebných svetelných lúčov ^F_, absorpcia svetla ^F_, prechod svetla skleneným vláknom, optické káble a ich využitie ^F_, svetelné znečistenie ^{F, B}

Činnosti:

Identifikovanie a klasifikovanie zdrojov svetla. ^F

Využitie zákona odrazu svetla pri riešení problémov. ^F

Znázornenie obrazu predmetu v rovinnom zrkadle, spojnou a rozptylnou šošovkou. ^F

Zostrojenie a objasnenie princípu fungovania jednoduchých optických zariadení. ^F

Navrhovanie spôsobov ako predchádzať poškodzovaniu zraku. ^{F, B}

Rozlišovanie odrazeného, prepusteného a absorbovaného svetla. ^F

Pozorovanie rozkladu bieleho svetla na spektrum a skladanie farebných svetelných lúčov. ^F

Skúmanie prenosu svetelného signálu skleneným vláknom, využitie optických káblov. ^F

Vyhľadávanie informácií o škodlivosti svetelného znečistenia a navrhovanie zmien vo svojom okolí na jeho odstránenie. ^{F, B}

2. Akustické javy

Pojmy, vzťahy, fakty:

šírenie zvuku prostrediami, rýchlosť zvuku ^F_, fyzikálne veličiny (frekvencia, perióda, hladina intenzity zvuku) ^F_, zvuk hudobných nástrojov, výška tónu ^F_, hlukové znečistenie ^{F, B}_, ultrazvuk a jeho využitie ^{F, B}_, spôsoby ochrany pred hlukom ^{F, B}

Činnosti:

Skúmanie kmitajúcich telies ako zdrojov zvuku. ^F

Vyhľadávanie informácií o ultrazvuku a jeho využití. ^{F, B}

Posúdenie vplyvu hluku na ľudský organizmus a životné prostredie. ^{F, B}

Navrhovanie spôsobov ochrany pred hlukom vo svojom okolí. ^{F, B}

3. Elektrické javy

Pojmy, vzťahy, fakty:

elektrostatické javy (zelektrizovanie telies, elektrostatická indukcia, polarizácia dielektrika) ^{F, CH}_, schematické znázornenie elektrických obvodov značkami ^F_, fyzikálne veličiny (elektrický prúd, elektrické napätie, elektrický odpor vodiča, rezistivita, elektrická práca, elektrický príkon) ^F_, graf závislosti elektrického prúdu od napätia pre rezistor, Ohmov zákon ^F, sériové a paralelné zapojenie elektrických spotrebičov ^F_, výsledný odpor sériovo a paralelne zapojených rezistorov v elektrickom obvode ^F_, závislosť elektrického odporu od vlastností vodiča ^F_, funkcie bleskozvodu ^F_, vznik magnetického poľa v okolí vodiča s elektrickým prúdom (Oerstedov pokus) a magnetického poľa v cievke s prúdom ^F_, výroba a prenos elektrickej energie ^F_, pravidlá bezpečnosti pri práci s elektrickými spotrebičmi ^F

Činnosti:

Skúmanie vybraných elektrostatických javov: zelektrizovanie telies, elektrostatická indukcia, polarizácia dielektrika. ^{F, CH}

Zapájanie elektrických obvodov podľa schémy a ich zakresľovanie schematickými značkami. ^F

Meranie veľkosti elektrického prúdu a napätia v elektrickom obvode a na rezistore. ^F

Meranie závislosti prúdu od napätia pre rezistor. ^F

Meranie závislosti elektrického odporu od vlastností vodiča. ^F

Aplikovanie vzťahov pre výpočet elektrického odporu vodiča a výsledného odporu v elektrickom obvode. ^F

Aplikovanie vzťahov pre výpočet elektrickej práce, elektrického príkonu. ^F

Posudzovanie energetickej spotreby bežných zariadení a skúmanie možnosti energetických úspor pri každodenných aktivitách. ^F

Demonštrovanie prítomnosti magnetického poľa v okolí magnetu, elektrického vodiča (cievky) s prúdom a jeho využitia. ^F

Modelovanie sústavy na prenos elektrickej energie. ^F

Sily

1. Vytváranie predstáv o pojme sila

Pojmy, vzťahy, fakty:

vzájomné pôsobenie telies a účinky pôsobenia výslednej sily na teleso ^F_, fyzikálne veličiny (sila, gravitačná sila, gravitačné zrýchlenie, moment sily, trecia sila) ^F_, grafické znázornenie síl (gravitačnej sily pôsobiacej na teleso, vzájomne pôsobiacich síl medzi telesami, trecej sily) ^F, výslednica síl pôsobiacich v jednej priamke ^F_, rovnováha síl na páke ^F_, ťažisko telesa ^F, faktory ovplyvňujúce veľkosť trecej sily ^F, situácie, v ktorých sa prejavujú účinky trecej sily ^F_,

Činnosti:

Znázornenie sily a pôsobenie viacerých síl na teleso. ^F

Meranie veľkosti sily silomerom. ^F

Aplikovanie vzťahu pre výpočet gravitačnej sily. ^F

Stanovenie výslednej sily pôsobiacej na teleso pri skladaní síl pôsobiacich na teleso v jednej priamke. ^F

Skúmanie podmienky rovnováhy na páke. ^F

Určenie ťažiska telesa. ^F

Skúmanie, meranie a výpočet trecej sily. ^F

Analyzovanie situácií, v ktorých sa prejavujú účinky trenia. ^F

2. Vytváranie predstáv o pojme tlak

Pojmy, vzťahy, fakty:

fyzikálne veličiny (tlaková sila, tlak, hydrostatický tlak, vztlaková sila) ^F_, grafické znázornenie síl (tlakovej sily, vztlakovej sily) ^F závislosť tlaku a tlakovej sily ^F_, závislosť hydrostatického tlaku od hĺbky ponoru a hustoty kvapaliny ^F_, faktory ovplyvňujúce veľkosť vztlakovej sily ^F_, závislosť atmosférického tlaku od nadmorskej výšky ^F

Činnosti:

Aplikovanie vzťahu pre výpočet tlaku a hydrostatického tlaku. ^F

Analyzovanie grafu závislosti hydrostatického tlaku od hĺbky ponoru a hustoty kvapaliny. ^F

Skúmanie vztlakovej sily v kvapalinách a v plynoch. ^F

Aplikovanie vzťahu na výpočet vztlakovej sily v kvapalinách a plynoch. ^F

Analyzovanie grafu závislosti atmosférického tlaku od nadmorskej výšky. ^F

3. Vybrané druhy pohybu telies a ich grafické zobrazenia

Pojmy, vzťahy, fakty:

relatívnosť pohybu telesa vzhľadom na iné teleso ^F_, druhy pohybu ^F_, fyzikálne veličiny (rýchlosť, dráha) ^F, grafické znázornenie závislosti rýchlosti a dráhy pohybu od času pre rovnomerný pohyb ^F

Činnosti:

Porovnávanie pokoja a pohybu telesa a určenie druhu pohybu. ^F

Modelovanie rovnomerného pohybu. ^F

Aplikovanie vzťahu pre rýchlosť rovnomerného pohybu. ^F

Energia

1. Premeny skupenstva látok

Pojmy, vzťahy, fakty:

rôzne druhy teplomerov ^F_, skupenské premeny rôznych látok ^{F, CH}_, premeny skupenstva z pohľadu časticovej stavby kvapalných, plynných a tuhých látok ^{F, CH}

Činnosti:

Meranie teploty a času pri skupenských premenách, zostrojenie a analyzovanie grafu závislosti teploty od času. ^{F, CH}

2. Premeny energie

Pojmy, vzťahy, fakty:

rôzne formy energie a energetické zmeny počas chemickej reakcie ^{CH, F, B}_, exotermické a endotermické reakcie ^CH_, zákon zachovania energie vo vzťahu k vzniku a zániku chemických väzieb ^CH_, spôsoby šírenia tepla, tepelná vodivosť ^F_, tepelná výmena a rovnováha ^F_, fyzikálne veličiny (hmotnostná tepelná kapacita, teplo) ^F_, energetická hodnota potravín ^{F, CH, B}_, transformácia energie v živých systémoch ^{CH, B}_, premeny svetelnej energie na teplo ^F_, zariadenia využívajúce slnečnú energiu ^F_, fyzikálne veličiny (mechanická práca, výkon, pohybová a polohová energia telesa, elektrická práca) ^F_, vzájomné premeny pohybovej a polohovej energie telesa ^F_, zákon zachovania energie ^F_, elektrická energia a jej premeny ^F_, jadrová energia, jadrová elektráreň, ochrana ľudí pred rádioaktívnym žiarením ^{F, CH, B}_, účinky rádioaktivity, využitie rádionuklidov v medicíne, technike, poľnohospodárstve, archeológii ^{F, CH, B}_, pôsobenie neviditeľných žiarení: infračervené, ultrafialové, röntgenové, rádioaktívne žiarenie, ich vplyv na zdravie človeka a životné prostredie ^{F, B, CH}_, zásady ochrany človeka a životného prostredia pred účinkami rádioaktívneho žiarenia ^{F, B}

Činnosti:

Demonštrovanie spôsobov šírenia tepla. ^F

Aplikovanie vzťahu pre výpočet tepla. ^F

Porovnanie veľkosti prijatého a odovzdaného tepla pri tepelnej výmene. ^F

Zisťovanie energetickej hodnoty potravín a skúmanie súvislosti s teplom vyprodukovaným ich spálením. ^{F, CH. B}

Aplikovanie vzťahu pre výpočet mechanickej práce, výkonu a polohovej energie. ^F

Skúmanie rôznych foriem energie, ktoré sprevádzajú priebeh chemickej reakcie, napr. svetelná, tepelná, akustická, pohybová, elektrická a ich využitie. ^{CH, F}

Skúmanie tepelného efektu chemickej reakcie pri rôznej koncentrácii a objeme reaktantov. ^CH

Vyhľadanie informácií o jadrovej reťazovej reakcii a možnostiach jej využitia. ^{F, CH}

Modelovanie činnosti okruhov jadrovej elektrárne. ^F

Demonštrovanie vzájomnej premeny foriem energie na príkladoch. ^{F, CH, B}

Demonštrovanie zákona zachovania energie vo vzťahu k vzniku a zániku chemických väzieb na príkladoch. ^{F, CH}

Zem

1. Závislosť organizmov od neživej prírody a ich vplyv na neživú prírodu

Pojmy, vzťahy, fakty:

interakcie medzi živou a neživou prírodou ^{B, CH}

Činnosti:

Pozorovanie zložiek neživej prírody a interakcií medzi živou a neživou prírodou. ^B

Posúdenie neživej prírody ako zdroja živín pre organizmy. ^B

Skúmanie vplyvu zloženia horninového substrátu na druhovú rozmanitosť rastlín. ^B

Skúmanie vplyvu abiotických a biotických faktorov na rozklad hornín v najbližšom okolí. ^B

Vyhľadanie a spracovanie informácií o dôsledkoch vulkanickej činnosti na organizmy a klímu. ^{B, CH}

2. Vlastnosti, význam a využitie minerálov a hornín

Pojmy, vzťahy, fakty:

minerály, horniny, typy hornín, vlastnosti minerálov ^{B, CH}, nerastné suroviny ^{B, CH}

Činnosti:

Mapovanie výskytu rôznych typov hornín na geologickej mape Slovenska a opísanie hornín blízkeho okolia podľa geologickej mapy. ^B

Rozlíšenie pôvodných a nepôvodných hornín v blízkom okolí. ^B

Pozorovanie minerálov a hornín a ich kategorizovanie na základe ich vlastností a pôvodu (spôsobu vzniku). ^B

Mapovanie a určovanie minerálov a hornín v blízkom okolí podľa určovacieho kľúča. ^B

Vytvorenie zbierky minerálov a hornín. ^B

Skúmanie a porovnanie fyzikálnych a chemických vlastností minerálov. ^{B, F, CH}

Zisťovanie konkrétnych príkladov použitia minerálov a hornín v predmetoch dennej potreby. ^{B, CH}

Monitorovanie významu nerastných surovín pre život človeka. ^{B, CH}

Hodnotenie vplyvu ťažby nerastných surovín na životné prostredie.^{CH, B}

3. História Zeme

Pojmy, vzťahy, fakty:

vek hornín ^{B, CH}, skameneliny ^B, vedúce skameneliny ^B, vývoj života ^B

Činnosti:

Modelovanie vzniku skameneliny. ^B

Určovanie vedúcich skamenelín. ^B

4. Geologické procesy a ich dôsledky

Pojmy, vzťahy, fakty:

kras ^{B, CH}, krasové útvary ^{B, CH}, geologické éry ^B, geologické procesy ^{B, CH}, vplyv geologických procesov na zemský povrch ^{B, CH}

Činnosti:

Modelovanie biosféry jednotlivých geologických ér. ^B

Modelovanie významných geologických procesov prebiehajúcich v jednotlivých geologických érach.  ^{B, CH}

Skúmanie dôsledkov pôsobenia vonkajších geologických činiteľov na zemský povrch. ^{B, CH}

Monitorovanie rizikových území v okolí, ktoré súvisia s pôsobením vonkajších geologických činiteľov. ^B

Modelovanie vzniku krasu a krasových útvarov. ^{B, CH}

Modelovanie vplyvu geologických procesov na tvary zemského povrchu a na život organizmov.  ^B

Porovnanie následkov katastrofických geologických procesov na Slovensku a vo svete. ^B

5. Skúmanie javov v atmosfére a ich vplyv na životné prostredie

Pojmy, vzťahy, fakty:

skleníkový efekt ^{CH, F, B}, vznik a účinky ozónu v stratosfére a troposfére ^{CH, F}, vplyv jednotlivca a spoločnosti na meniacu sa klímu ^{CH, B}

Činnosti:

Realizovanie a analyzovanie dlhodobých meteorologických pozorovaní. ^F

Modelovanie vplyvu skleníkových plynov na meniacu sa teplotu prostredia a vysvetlenie príčin zosilneného skleníkového efektu. ^CH

Modelovanie vzniku ozónovej vrstvy v stratosfére. ^CH

Skúmanie vzniku a účinku prízemného ozónu. ^CH

6. Zdroje materiálov a energie

Pojmy, vzťahy, fakty:

zdroje a využitie uhľovodíkov petrochemického priemyslu ^CH, environmentálne problémy spojené s uhľovodíkmi a ich zdrojmi ^CH, obnoviteľné a neobnoviteľné zdroje energie ^{CH, B}, zelená chémia ^{CH, B}, vlastnosti materiálov a nerastných surovín, proces ich získavania a recyklácie ^{CH, B}

Činnosti:

Zhodnotenie významu, výskytu a využitia rôznych energetických a surovinových zdrojov (v regióne). ^{CH, F, B}

Posúdenie významu fosílnych palív, ich vplyv na životné prostredie, ekonomiku a možnosti eliminácie týchto vplyvov. ^{F, CH, B}

Hodnotenie výhod a nevýhod využívania rôznych zdrojov elektrickej energie z hľadiska ich vplyvu na životné prostredie. ^{F, CH, B}

Posúdenie environmentálnych aspektov chemických reakcií a/alebo znečisťovateľov životného prostredia. ^{CH, B}

Vesmír

1. Vesmírne telesá Slnečnej sústavy

Pojmy, vzťahy, fakty:

Slnečná sústava, astronomická jednotka ^F_, model Slnečnej sústavy ^F_, vzájomné pohyby Slnka, Zeme a Mesiaca a ich súvis s dĺžkou roka, mesiaca a dňa ^F_, hviezdy, planéty a mesiace ^F

Činnosti:

Vytváranie predstáv o pohyboch planét podľa Platóna, Ptolemaia, Keplera, Koperníka, Galilea a Newtona. ^F

Návrh modelu Slnečnej sústavy a vyhľadávanie informácii o jej objektoch. ^F

Skúmanie periodických dejov súvisiacich s pojmami rok, mesiac a deň. ^F

2. Skúmanie zmien na oblohe počas dňa a roka

Pojmy, vzťahy, fakty:

azimut a výška ^F, východ a západ slnka v rôznych obdobiach roka ^F_, hviezdna obloha počas dňa a počas roka ^F

Činnosti:

Porovnanie charakteristík hviezd, planét a mesiacov. ^F

Pozorovanie a vysvetlenie zmeny vzhľadu oblohy počas dňa a počas roka. ^F

Organizmus

1. Organizácia živej hmoty organizmov

Pojmy, vzťahy, fakty:

bunkové a nebunkové organizmy ^B, jednobunkový a mnohobunkový organizmus ^B, bunkové štruktúry ^B, rastlinná a živočíšna bunka ^B, pletivo, tkanivo, orgán, orgánová sústava ^B

Činnosti:

Pozorovanie jednobunkových a mnohobunkových organizmov mikroskopom. ^B

Pozorovanie bunkových štruktúr (bunková stena, cytoplazmatická membrána, jadro, chloroplasty, mitochondrie). ^B

Porovnanie rastlinnej a živočíšnej bunky, zdôvodnenie odlišnosti ich stavby a funkcie. ^B

Pozorovanie a porovnanie stavby vírusu a jednobunkového organizmu. ^B

Skúmanie organizácie tela organizmov (bunky, pletivá, tkanivá, orgány, orgánové sústavy) a špecializácie pletív, tkanív a orgánov na ich funkciu. ^B

2. Stavba a funkcie štruktúr, orgánov a orgánových sústav organizmov

Pojmy, vzťahy, fakty:

stavba a funkcia orgánov rastlín ^B, stavba a funkcia orgánov živočíchov ^B, stavba tela rastlín a húb ^B, stavba tela bezstavovcov ^B, stavba tela stavovcov ^B

Činnosti:

Pozorovanie stavby tela rias, rastlín, húb a lišajníkov. ^B

Pozorovanie orgánov, orgánových sústav živočíchov vrátane človeka a ich osobitostí. ^B

Porovnanie stavby tela bezstavovcov a stavovcov. ^B

3. Životné procesy v ľudskom organizme

Pojmy, vzťahy, fakty:

zdroje cukrov, tukov a bielkovín ^{B, CH}, cukry, tuky a bielkoviny ako stavebné zložky organizmov a zdroje energie ^{CH, B}, vlastnosti cukrov, tukov a bielkovín vo vzťahu k ich zloženiu ^{CH, B}, zloženie potravy ^{B, CH}, enzýmy ^{B, CH}, metabolizmus ^{B, CH}, trávenie ^{B, CH}, vstrebávanie ^B, dýchanie ^B, vylučovanie ^B, filtrácia krvi ^B, krvný obeh ^B, regulačné mechanizmy ^B, hormóny ^{B ,} dráždivosť ^B , rozmnožovanie ^B, pohlavné znaky ^B, rast a vývin ^B

Činnosti:

Zisťovanie energetických potrieb jedinca v dennom jedálničku a návrh vyváženého denného príjmu potravy. ^{B, CH}

Skúmanie zloženia potravy (cukry, tuky, bielkoviny, vitamíny, minerály, voda). ^{CH, B}

Skúmanie vlastností, zloženia a štruktúry cukrov, tukov a bielkovín. ^{CH, B}

Demonštrovanie mechanického a chemického spracovania potravy. ^{B, CH}

Demonštrovanie procesov trávenia a vstrebávania v jednotlivých častiach tráviacej sústavy. ^{B, CH}

Zisťovanie a porovnávanie zloženia vdychovaného a vydychovaného vzduchu. ^B

Analyzovanie výsledkov hematologického vyšetrenia, identifikovanie vybraných látok prítomných v krvi (glukóza, cholesterol, metabolity vylučovania). ^B

Zisťovanie vplyvu rôznych faktorov na zmeny srdcovej frekvencie a frekvencie dýchania. ^B

Demonštrovanie procesu filtrácie krvi v obličkách. ^B

Skúmanie rôznych spôsobov vylučovania nepotrebných a škodlivých látok organizmami. ^B

Simulovanie mechanizmu hormonálnej a nervovej regulácie. ^B

Porovnanie primárnych a sekundárnych pohlavných znakov dievčat a chlapcov a zdôvodnenie ich významu. ^B

Pozorovanie dráždivosti zmyslových orgánov. ^B

4. Vzájomné prepojenia orgánových sústav človeka

Pojmy, vzťahy, fakty:

orgánové sústavy (koža, oporná, pohybová, tráviaca, dýchacia, obehová, vylučovacia, rozmnožovacia, nervová, hormonálna, zmysly) ^B

Činnosti:

Opísanie orgánových sústav človeka ako navzájom fungujúcich a ovplyvňujúcich sa systémov. ^B

Analyzovanie tvaru, stavby, funkcie a zloženia kostí. ^B

Skúmanie stavby, funkcie a unaviteľnosti kostrového svalu. ^B

Rozlišovanie orgánov oporno-pohybovej sústavy človeka. ^B

Porovnávanie významu orgánov rozmnožovacej sústavy ženy a muža. ^B

Posúdenie významu nervovej sústavy pri zmyslovom vnímaní. ^B

Posúdenie rozdielu medzi podmieneným a nepodmieneným reflexom. ^B

Pozorovanie činnosti zmyslových receptorov a skúmanie ich vzájomného prepojenia. ^B

5. Vplyv životného štýlu človeka a životného prostredia na jeho zdravie

Pojmy, vzťahy, fakty:

vplyv látok (vitamíny, liečivá, omamné a psychotropné látky) na živé organizmy ^{CH, B}, závislosť ^B, zdravie ^B, environmentálne zdravie ^B, zdravý životný štýl ^B, stres ^B, imunita ^B, očkovanie ^B, zásady predlekárskej prvej pomoci ^B, poranenia ^B, prevencia ^B, sexuálne a reprodukčné zdravie ^B

Činnosti:

Skúmanie faktorov poškodzujúcich štruktúru alebo funkciu buniek. ^B

Posúdenie dôsledkov nesprávnej funkcie buniek a regulačných mechanizmov (enzýmov, hormónov a jednotlivých častí nervovej sústavy). ^B

Plánovanie a uskutočnenie prieskumu v súvislosti so zdravím alebo zdravým životným štýlom človeka. ^B

Posúdenie vplyvu životného štýlu človeka a životného prostredia na jeho zdravie (ochorenia orgánových sústav, prevencia). ^B

Skúmanie environmentálnych faktorov a ich vplyvu na zdravie človeka. ^B

Vyhľadávanie a spracovanie informácií o chorobách a možnostiach nákazy. ^B

Posudzovanie zásad a spôsobov predchádzania pred vznikom a šírením chorôb. ^B

Posúdenie vplyvu a dôsledkov látok (vitamíny, liečivá, omamné a psychotropné látky) na živé organizmy. ^{CH, B}  

Diskutovanie o význame reprodukčného a sexuálneho zdravia. ^B

Diskutovanie o význame plánovaného rodičovstva. ^B

Demonštrovanie a nácvik zručností potrebných k poskytnutiu predlekárskej prvej pomoci pri poraneniach. ^B

6. Životné procesy rastlín a živočíchov

Pojmy, vzťahy, fakty:

výživa organizmov ^{B, CH}, spôsoby výživy ^B, fotosyntéza ^{B, CH, F}, dýchanie organizmov ^{B, CH}, vylučovanie organizmov ^B, transport látok ^{B, CH, F}, difúzia ^{B, CH}, osmóza ^{B, CH}, dráždivosť organizmov ^B, rastlinné hormóny ^B, pohyb organizmov ^B, spôsoby rozmnožovania ^B, delenie buniek ^B, vnútorné a vonkajšie oplodnenie ^B, životný cyklus organizmov ^B

Činnosti:

Skúmanie vplyvu svetla, oxidu uhličitého a asimilačných farbív na priebeh fotosyntézy. ^{B, CH}

Dokazovanie kyslíka ako produktu fotosyntézy. ^{B, CH}

Skúmanie príjmu vody a v nej rozpustených látok prostredníctvom koreňa rastlín. ^{B, CH, F}

Skúmanie dýchania rastlín. ^{B, CH}

Dokazovanie, že rastliny ukladajú zásobnú látku škrob do zásobných orgánov. ^{B, CH}

Analyzovanie spôsobu výživy rastlín a živočíchov. ^B

Analyzovanie významu výživy a dýchania rastlín a živočíchov. ^B

Analyzovanie odlišností tráviacich sústav živočíchov v závislosti od potravy. ^B

Určovanie rozdielov obehovej sústavy živočíchov. ^B

Porovnávanie transportu látok u rastlín a živočíchov. ^B

Porovnávanie spôsobov vylučovania nepotrebných a škodlivých látok u rastlín a živočíchov. ^B

Skúmanie dráždivosti a pohybu rastlín a živočíchov. ^B

Porovnanie životného cyklu rastlín, húb a živočíchov. ^B

Pozorovanie priebehu rôznych spôsobov pohlavného rozmnožovania rastlín a živočíchov. ^B

Porovnanie pohlavného a nepohlavného spôsobu rozmnožovania. ^B

Ekosystém

1. Interakcie v ekosystéme

Pojmy, vzťahy, fakty:

druh ^B, ekosystém ^B, interakcie v ekosystéme ^B, zdroje v prostredí ^B, podmienky prostredia ^B, faktory prostredia ^B, potravové vzťahy ^B, potravové siete ^B

Činnosti:

Skúmanie špecifických podmienok prostredia vybraných organizmov. ^B

Pozorovanie a analyzovanie interakcií medzi organizmami a medzi organizmami a prostredím v ekosystéme. ^B

Porovnanie rozsahu nárokov organizmov na faktory prostredia na konkrétnych príkladoch. ^B

Usudzovanie o potravovej nezávislosti rastlín od živočíchov. ^B

Predpovedanie spoločných vzorov interakcií medzi organizmami a ich prostredím v rôznych ekosystémoch. ^B

Zostavenie potravových sietí v rôznych ekosystémoch. Určenie potravových vzťahov medzi organizmami. ^B

Posúdenie vplyvu nepôvodných (inváznych) druhov rastlín a živočíchov na vzťahy v ekosystémoch. ^B

2. Kolobeh látok v ekosystéme

Pojmy, vzťahy, fakty:

producent ^{B, CH}, konzument ^{B, CH}, rozkladač ^{B, CH}, obeh látok ^{B, CH}, tok energie ^{B, CH, F}, biomasa ^B

Činnosti:

Analyzovanie množstva energie v rovnakom množstve biomasy producenta a konzumenta. ^{B, CH}

Pozorovanie rozkladných procesov v komposte a aplikácia jeho využitia. ^{B, CH}

Pozorovanie rastu a rozmnožovania organizmov v hnojenej a nehnojenej pôde. ^B

Modelovanie kolobehu látok (vody, uhlíka, dusíka) a skúmanie jeho narušenia vplyvom človeka ^{CH, B}

Posúdenie významu kolobehu vody v ekosystéme pre všetky živé organizmy. ^B

Posúdenie vplyvu slnečného žiarenia na udržanie kolobehu látok v ekosystéme. ^{B, F, CH}

3. Dôsledky narušenia biotickej a/alebo abiotickej zložky ekosystému

Pojmy, vzťahy, fakty:

abiotické a biotické zložky ^B, biologická rovnováha ^B, znečistenie životného prostredia ^{B, CH}, vplyv človeka na zložky životného prostredia ^B, biodiverzita ^B

Činnosti:

Modelovanie narušenia biologickej rovnováhy v ekosystéme a jeho dôsledky na ekosystém. ^B

Skúmanie faktorov a dôsledkov narušenia biotickej a/alebo abiotickej zložky ekosystému. ^B Monitorovanie, zaznamenanie a hodnotenie znečistenia ovzdušia, vody, pôdy. Porovnanie výsledkov medzi regiónmi/krajinami. ^{B, CH}

Diskutovanie o vplyve znečistenia abiotickej zložky na biotickú zložku ekosystému a na vzťahy v ekosystéme. ^{B, CH}

Analyzovanie možných stresových faktorov, ktorými môže klimatická zmena ovplyvniť jednotlivé typy ekosystémov (napr. sucho, zvyšovanie teploty, výdatné nárazové zrážky, rýchla zmena počasia, záplavy a pod.) ^{B, CH}

Monitorovanie nakladania s odpadmi, analyzovanie ich vplyvu na životné prostredie a navrhovanie možných riešení ich predchádzania, spracovania a opätovného využitia. ^{B, CH}

Mapovanie nelegálnych skládok v okolí a navrhnutie/zrealizovanie nápravy. ^B

Mapovanie zásahov človeka do životného prostredia a vplyvu na biodiverzitu. ^B

Analyzovanie vplyvu človeka na adaptáciu organizmov z lokálneho a globálneho hľadiska. ^B Hodnotenie pozitívnych a negatívnych zásahov človeka do zložiek životného prostredia. ^B

4. Možnosti zachovania a obnovy biodiverzity a ekosystémových služieb

Pojmy, vzťahy, fakty:

obnova ekosystému ^B, ekosystémové služby ^{B, CH}, ekologické hospodárenie ^{B, CH}, udržateľnosť ^{B, CH}, starostlivosť o životné prostredie ^{B, CH}

Činnosti:

Analyzovanie procesu obnovy ekosystému. ^B

Mapovanie ekosystémov v okolí bydliska, hodnotenie ekosystémových služieb a negatívnych vplyvov ľudskej činnosti na tieto ekosystémy. ^{B, CH}

Navrhovanie, realizovanie a prezentovanie riešení zameraných na ochranu rastlinných a živočíšnych druhov, ekosystémov a podporu udržateľnosti poskytovaných ekosystémových služieb. ^{B, CH}

Posúdenie výhod ekologického poľnohospodárstva. ^{B, CH}

Zmapovanie činnosti organizácií, ktoré sa venujú ochrane životného prostredia a klímy. ^{B, CH}

Skúmanie úpravy pitnej vody a čistenie odpadových vôd. ^{CH, B}

Dedičnosť a premenlivosť

1. Podstata dedičnosti

Pojmy, vzťahy, fakty:

dedičnosť ^B, premenlivosť ^B, genetická informácia ^B, DNA ^B, tvorba kópie DNA ^B, chromozóm ^B, telová a pohlavná bunka ^B, gén ^B, dedičný znak ^B

Činnosti:

Pozorovanie a zaznamenanie tvaru chromozómov počas delenia bunky. ^B

Pozorovanie a rozlíšenie chromozómu pred a po vytvorení kópie nukleovej kyseliny. ^B Porovnanie počtu chromozómov a chromozómových sád rôznych organizmov. ^B

Pozorovanie odlišností chromozómov medzi pohlaviami. ^B

Pozorovanie a porovnanie vzniku telových a pohlavných buniek (animácie, schémy). ^B

2. Zákonitosti prenosu dedičných znakov

Pojmy, vzťahy, fakty:

dominantná alela ^B, recesívna alela ^B, získané a vrodené znaky ^B, kríženie ^B, vplyv prostredia na vznik znaku ^B, dedičnosť viazaná na pohlavie ^B, dedičná choroba ^B

Činnosti:

Pozorovanie a analyzovanie experimentov J. G. Mendela. ^B

Zobrazovanie prenosu určitého znaku z rodičov na potomkov prostredníctvom schém. ^B

Určovanie vybraných znakov organizmu na základe dominancie a recesivity alel. ^B

Posúdenie vzniku pozorovaného znaku u potomstva po krížení jedincov s konkrétnymi alelami v pozorovanom znaku. ^B

Vyhľadanie a spracovanie informácií o vybraných dedičných ochoreniach viazaných na pohlavie. ^B

Monitorovanie a schematické znázornenie prenosu vybraného dedične podmieneného znaku v rodine. ^B

Určovanie znakov, ktoré sú determinované viac ako jedným génom a posúdenie vplyvu prostredia na vznik týchto znakov. ^B

3. Význam dedičnosti a premenlivosti pre život organizmov

Pojmy, vzťahy, fakty:

dedičná a nededičná premenlivosť ^B, mutácie ^B

Činnosti:

Skúmanie premenlivosti vybraných znakov organizmov žijúcich v odlišných životných podmienkach a analyzovanie jej vplyvu na vývoj organizmov. ^B

Rozlišovanie dedičnej a nededičnej premenlivosti na konkrétnych príkladoch a hodnotenie ich významu pre človeka. ^B

Identifikovanie možných dôsledkov vzniku mutácií (pozitívne, negatívne, neutrálne). ^B

Vyhľadávanie a spracovanie informácií o vplyve rôznych typov mutagénov na vznik mutácií a ich vplyv na organizmy. ^B

4. Význam poznatkov genetiky pre život jednotlivca a spoločnosti

Pojmy, vzťahy, fakty:

génové inžinierstvo ^B, genetické poradenstvo ^B, šľachtenie ^B, odroda ^B , plemeno ^B , geneticky modifikované organizmy ^B, biotechnológie ^B,CH

Činnosti:

Vyhľadávanie a spracovanie informácií o význame genetického poradenstva pre človeka. ^B

Analyzovanie a porovnávanie vlastností vyšľachtených odrôd rastlín a plemien živočíchov. ^B

Rozlišovanie selektovaných vlastností rastlín a živočíchov. ^B

Identifikovanie geneticky modifikovaných organizmov. ^B

Zhodnotenie využitia biotechnológií v živote človeka a jeho budúcnosti. ^{B, CH}

Evolúcia

1. Variabilita organizmov

Pojmy, vzťahy, fakty:

variabilita ^B, degradácia ^B

Činnosti:

Skúmanie diverzity súčasných i fosílnych organizmov. ^B

Pozorovanie funkčnej a tvarovej rozmanitosti živých organizmov. ^B

Analyzovanie príčin a následkov znižovania biodiverzity a degradácie ekosystémov, ako aj vhodných opatrení na nápravu. ^B

2. Pôvod a vývoj človeka

Pojmy, vzťahy, fakty:

fylogenetická príbuznosť ^B, vývoj organizmov ^B, znaky ľudského organizmu ^B, ľudoop ^B, vymieranie organizmov ^B

Činnosti:

Klasifikovanie organizmov na základe fylogenetickej príbuznosti. ^B

Porovnanie spoločných a odlišných znakov človeka s inými živočíšnymi druhmi a vyhľadávanie znakov, ktoré indikujú ich biologickú príbuznosť. ^B

Porovnanie spoločných znakov s ľudoopmi a posúdenie odlišností človeka od biologicky príbuzných druhov. ^B

Analyzovanie vplyvu abiotických faktorov a ľudskej činnosti na prežitie a zánik organizmov. ^B

3. Evolučný význam adaptácie organizmov

Pojmy, vzťahy, fakty:

adaptácia ^B, prírodný výber ^B

Činnosti:

Pozorovanie adaptácií rastlín a živočíchov vrátane človeka na príkladoch modelových druhov. ^B

Analyzovanie významu štrukturálnych a etologických adaptácií. ^B

Hodnotenie rôznorodých prostredí ako životného priestoru pre organizmy. ^B

Posúdenie vplyvu zmeny klímy na adaptácie organizmov. ^B

Analyzovanie príkladov adaptácií organizmov na špecifické podmienky prostredia ^B

4 Prírodný a pohlavný výber

Pojmy, vzťahy, fakty:

pohlavný výber ^B, pohlavná dvojtvarosť ^B, koevolúcia ^B

Činnosti:

Pozorovanie a analyzovanie prírodného a pohlavného výberu na príkladoch, simulovanie prírodného výberu. ^B

Pozorovanie pohlavného dimorfizmu, porovnanie mechanizmov pohlavného výberu: kompetícia o partnera v rámci jedného pohlavia a pohlavný výber medzi pohlaviami. ^B

Pozorovanie koevolúcie rastlín a živočíchov. ^B

Pozorovanie správania sa živočíchov a rastlinných štruktúr, ktoré ovplyvňujú úspešné rozmnožovanie a prežitie organizmov. ^B

< predchádzajúci – obsah – ďalší >