Výkonový štandard
1. cieľ vzdelávania pre 1. cyklus: Prostredníctvom jednoduchších foriem skúmania – pozorovaním, usudzovaním, triedením a meraním rozvíjať svoje aktuálne poznanie.
Žiak vie/dokáže:
- na základe stanovenej jednoduchej výskumnej otázky pozorovať tak, aby získal informácie potrebné na zodpovedanie danej otázky,
- formulovať predpoklad bez zdôvodnenia, vychádzajúc z aktuálneho poznania,
- porovnať podobnosti a odlišnosti objektov s cieľom triediť ich do skupín s podobnými vlastnosťami,
- triediť objekty do vopred určeného počtu špecifikovaných skupín,
- používať jednoduché štandardné meradlá.
2. cieľ vzdelávania pre 1. cyklus: Vyjadrovať a diskutovať o svojich prírodovedných predstavách.
Žiak vie/dokáže:
- formulovať záver v podobe odpovede na výskumnú otázku,
- porovnať výsledky svojho skúmania s výsledkami vrstovníkov.
3. cieľ vzdelávania pre 1. cyklus: Po vzore učiteľa systematicky a objektívne získavať údaje, usporadúvať ich, na ich základe tvoriť záver a ten prezentovať.
Žiak vie/dokáže:
- formulovať záver v podobe odpovede na vopred stanovenú výskumnú otázku,
- vytvoriť záznam z pozorovania a jednoduchého skúmania do vopred pripravenej štruktúry,
- v odporúčaných zdrojoch informácií vyhľadať na základe poskytnutého postupu konkrétne informácie.
4. cieľ vzdelávania pre 1. cyklus: Kooperatívne pracovať na riešení čiastkových úloh a aplikovať pritom mäkké zručnosti.
Žiak vie/dokáže:
- porovnať výsledky svojho skúmania s výsledkami vrstovníkov,
- mať záujem o spoluprácu pri riešení problému.
5. cieľ vzdelávania pre 1. cyklus: Dôverovať výsledkom svojej vlastnej výskumnej činnosti.
Žiak vie/dokáže:
- prejaviť záujem o skúmanie okolitého prostredia.
6. cieľ vzdelávania pre 1. cyklus: Správať sa zodpovedne voči svojmu prostrediu a vlastnému zdraviu, osobne sa angažovať v rámci riešenia lokálnych problémov.
Žiak vie/dokáže:
- uvedomovať si potrebu chrániť prírodu, svoje zdravie a zdravie ostatných.
Obsahový štandard
Pojmy uvedené v štandarde majú byť v prvom cykle žiakmi zvládnuté na úrovni predispozičnej predstavy. Miera rozvoja predispozičnej predstavy je charakterizovaná prostredníctvom faktov a vzťahov, ktorými má žiak disponovať.
Látky
Pojmy, vzťahy, fakty:
Všetky objekty zaberajú priestor, majú svoj objem a svoju hmotnosť. Všetky materiály/látky môžu byť tuhého, kvapalného alebo plynného skupenstva. Materiály/látky môžu meniť skupenstvo. Topenie predstavuje premenu tuhého skupenstva na kvapalné. Vyparovanie predstavuje premenu kvapalného skupenstva na plynné. Nie všetky látky sa vo vode rozpúšťajú. Proces rozpúšťania látok vo vode je možné urýchliť.
Činnosti:
Porovnávanie objemu a hmotnosti objektov.
Skúmanie plávania objektov na vode vzhľadom na ich tvar a materiál, z ktorého sú vyrobené.
Porovnávanie vlastností materiálov/látok v tuhom, kvapalnom a plynnom skupenstve.
Skúmanie zmeny skupenstva vody v súvislosti s meniacou sa teplotou (topenie, tuhnutie, vyparovanie, kondenzácia).
Identifikácia teploty topenia a varu vody.
Skúmanie rozpúšťania rôznych materiálov/látok vo vode[1].
Skúmanie urýchlenia rozpúšťania materiálov/látok vo vode.
Identifikácia zložiek zmesí, ktoré je možné oddeliť filtráciou.
Porovnávanie výsledkov filtrácie pri použití rôznych filtrov/sitiek.
Interakcie
Pojmy, vzťahy, fakty:
Magnetom sú priťahované len niektoré kovy. Na každom magnete je možné identifikovať dva opačné póly. Pri vzájomnej interakcii magnetov sa súhlasné póly dvoch magnetov odpudzujú, nesúhlasné priťahujú. Rôzne materiály prepúšťajú rôzne množstvo svetla. Podľa toho, ako svietime na objekt, vytvárajú sa kratšie alebo dlhšie tiene[2].
Činnosti:
Skúmanie správania sa magnetov pri ich vzájomnej interakcii.
Skúmanie správania sa magnetov voči nekovovým a rôznym kovovým predmetom.
Skúmanie priepustnosti svetla rôznymi objektmi/materiálmi.
Skúmanie tvorby tieňa.
Porovnávanie dĺžky tieňa v závislosti od pozície svetelného zdroja a objektu, ktorý tieň vytvára[3].
Energia
Pojmy, vzťahy, fakty:
Teplo je dôležitou podmienkou života človeka. Ľudské telo si udržiava stálu telesnú teplotu. Dodaním tepla je možné zvýšiť teplotu objektu.
Činnosti:
Identifikácia zdrojov tepla (vrátane živých organizmov) v pozorovateľnom okolí.
Subjektívne (pocitové) a objektívne (s použitím teplomera) posudzovanie teploty objektov.
Porovnávanie teploty objektov pred a po zahrievaní.
Porovnávanie teploty ľudského tela rôznych ľudí.
Skúmanie zmien teploty tela človeka počas dňa.
Zem
Pojmy, vzťahy, fakty:
Pôda obsahuje živé a neživé zložky. Rôzne pôdy môžu byť rôzne úrodné. Voda a vzduch sú dôležitými súčasťami pôdy. Voda je podmienkou života organizmov. Pitie vody z neoverených zdrojov môže byť pre zdravie a život človeka nebezpečné. Prítomnosť vzduchu je podmienkou života človeka.
Činnosti:
Skúmanie zloženia vzoriek pôdy, identifikácia živých, neživých zložiek, a zložiek, ktoré majú pôvod v živých organizmoch (odumreté).
Porovnávanie vlastností rôznych druhov pôd a hornín.
Triedenie rôznych minerálov a hornín na základe jednoznačne pozorovateľných znakov (tvrdosť, farba, lesk, vryp, pórovitosť, skúška s octom).
Porovnávanie vody z rôznych lokálnych zdrojov.
Identifikácia prítomnosti vody v rastlinách a v pôde.
Porovnávanie a špecifikácia pitnej a nepitnej vody, (ne)identifikovateľnosť prítomnosti rôznych materiálov/látok/objektov vo vode.
Identifikácia prítomnosti vzduchu v prostredí.
Vesmír
Pojmy, vzťahy, fakty:
Najbližšou hviezdou k planéte Zem je Slnko. Okrem Slnka je možné na oblohe v noci pozorovať aj ďalšie hviezdy. Na nočnej oblohe je možné pozorovať rôzne stále zoskupenia hviezd, ktoré nazývame súhvezdia. Zo Zeme je možné pozorovať Mesiac – prirodzenú družicu Zeme. Tvar viditeľnej osvetlenej časti Mesiaca na oblohe sa pravidelne mení.
Činnosti:
Pozorovanie zdanlivého pohybu Slnka po oblohe počas dňa a počas roka v reálnych a modelových situáciách[4].
Pozorovanie zmien mesačných fáz (nov, prvá štvrť, spln, posledná štvrť) počas mesiaca a roka[5].
Rozpoznávanie známych súhvezdí nočnej oblohy.
Identifikácia Polárky, jej význam pri orientácii v prostredí.
Organizmus
Pojmy, vzťahy, fakty:
Mnohé rastliny sa rozmnožujú semenami. Semená rastlín potrebujú na klíčenie vodu, vzduch a vhodnú teplotu. Po vyklíčení rastlina potrebuje pre svoj rast aj svetlo a pôdu. Základnými orgánmi rastlín sú koreň, stonka, list, kvet a plod. Základnými orgánmi obehovej sústavy človeka sú srdce a cievy. Pomocou srdca je krv rozvádzaná cievami po celom tele. Základným orgánom dýchacej sústavy sú pľúca. Prostredníctvom pľúc získava človek zo vzduchu kyslík. Základnými orgánmi oporno-pohybovej sústavy sú kostra a svaly, ktoré zabezpečujú všetky pohyby tela. Človek má 5 zmyslov: zrak, sluch, hmat, čuch a chuť.
Činnosti:
Pozorovanie rôznych zložiek prírody a identifikácia životných prejavov rôznych druhov živočíchov, rastlín a húb (pohyb, rozmnožovanie, príjem potravy, rast, vývin, dýchanie, reakcia na podnety z prostredia).
Skúmanie podmienok klíčenia rastlín (a ich rastu), porovnávanie podmienok klíčenia (a rastu) rôznych rastlín.
Skúmanie vegetatívneho rozmnožovania rastlín.
Identifikácia, z ktorej časti rastliny pochádza určitý druh ovocia/zeleniny.
Skúmanie významu zmyslových orgánov pre život človeka.
Identifikácia základných orgánov dýchacej, obehovej, opornej a pohybovej sústavy človeka.
Skúmanie vonkajších prejavov fungovania dýchacej, obehovej a oporno-pohybovej sústavy človeka.
Identifikácia princípov starostlivosti o vlastné zdravie na základe poznatkov o fungovaní vybraných orgánových sústav.
Ekosystém
Pojmy, vzťahy, fakty:
Všetky živé organizmy potrebujú potravu a líšia sa tým, akú potravu a koľko jej potrebujú. Živé organizmy sú závislé aj od neživého prostredia (napr. vody, vzduchu, pôdy). Život človeka je od rastlín, húb a živočíchov závislý. Rastliny produkujú kyslík, ktorý je pre život človeka nevyhnutný. Rôzne druhy rastlín, húb a živočíchov môžu byť pre človeka nebezpečné.
Činnosti:
Porovnávanie prostredí, v ktorých žijú rôzne rastliny vzhľadom na množstvo vody, tepla a svetla, ako aj kvality substrátu (živnej pôdy).
Porovnávanie zloženia potravy rôznych druhov živočíchov.
Porovnávanie živočíchov podľa zloženia ich potravy.
Rozpoznávanie vybraných poľnohospodárskych, liečivých a jedovatých rastlín a húb blízkeho okolia, hospodárskych a jedovatých živočíchov.
Skúmanie závislosti človeka od rastlín, živočíchov a neživej zložky ekosystému.
Dedičnosť a premenlivosť
Pojmy, vzťahy, fakty:
Zo semena určitej rastliny vyrastie rastlina rovnakého druhu. Potomkovia sa podobajú na svojich rodičov.
Činnosti:
Skúmanie rastu rastlín rovnakého druhu a identifikácia podobností (dedičnosť) a odlišností (premenlivosť).
Skúmanie podobností a odlišností rastlín a živočíchov rovnakého druhu a rôznych druhov (druhová rozmanitosť).
Porovnávanie mláďat a dospelých jedincov a vyvodzovanie záverov, ktoré mláďatá sa na dospelé jedince podobajú a ktoré nie.
Identifikácia prirodzenej rôznorodosti ľudí (v rámci rodiny i mimo nej).
Evolúcia
Pojmy, vzťahy, fakty:
Rôzne skupiny organizmov sa prispôsobili rôznemu spôsobu života. Podľa podobností ich vieme zaraďovať do rôznych skupín a podskupín. Na základe rozpoznania typických znakov organizmov ich vieme zaradiť do skupiny a pomenovať. Živočíchy zaraďujeme do základných skupín: bezstavovce, ryby, obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce. Niektoré organizmy sa dnes na Zemi nevyskytujú (vyhynuli).
Činnosti:
Skúmanie prispôsobenia sa rastlín a živočíchov životu v konkrétnych podmienkach.
Porovnávanie a zoskupovanie živočíchov a rastlín podľa miery ich vzájomnej podobnosti/príbuznosti.
Rozpoznávanie a pomenúvanie vybraných lokálnych druhov rastlín, húb a živočíchov.
Porovnávanie súčasných a vyhynutých organizmov.
Skúmanie výstražného a maskovacieho zafarbenia rôznych druhov živočíchov.
Porovnávanie sfarbenia samcov a samíc rôznych živočíšnych druhov, porovnávanie sfarbenia mláďat a dospelých jedincov vzhľadom na snahu prežiť v prostredí.
Porovnávanie výhod a nevýhod spoločenského a samotárskeho spôsobu života živočíchov.
