Výkonový štandard
1. cieľ vzdelávania pre 2. cyklus: Prostredníctvom jednoduchších foriem skúmania – pozorovaním, usudzovaním, triedením, meraním a vyhľadávaním v informačných zdrojoch rozvíjať svoje aktuálne poznanie.
Žiak vie/dokáže:
- vytvoriť kategórie triedenia objektov a zaradiť objekty do vytvorených kategórií,
- merať vlastnosti pozorovaných objektov a materiálov/látok štandardnými meradlami a vyjadriť výsledok v štandardných jednotkách (dĺžka, objem, hmotnosť, teplota),
- na podnet realizovať opakované meranie.
2. cieľ vzdelávania pre 2. cyklus: Diskutovať a porovnávať svoje prírodovedné predstavy s predstavami vrstovníkov.
Žiak vie/dokáže:
- zodpovedať za svoju úlohu v skupine.
3. cieľ vzdelávania pre 2. cyklus: Zdôvodňovať svoj názor, úsudok, či rozhodnutie predchádzajúcou skúsenosťou, doterajším poznaním alebo výsledkami skúmania.
Žiak vie/dokáže:
- opísať pozorovaný alebo skúmaný objekt, jav, situáciu, proces vlastnými slovami, čiastočne s použitím odbornej terminológie,
- rozhodnúť sa pre jeden z ponúknutých predpokladov a svoj výber zdôvodniť predchádzajúcou skúsenosťou.
4. cieľ vzdelávania pre 2. cyklus: Systematicky získavať údaje, usporadúvať ich a na ich základe tvoriť záver a ten prezentovať.
Žiak vie/dokáže:
- vytvoriť jednoduchý vlastný záznam z pozorovania,
- na základe vlastného záznamu z pozorovania formulovať záver z pozorovania,
- s asistenciou čítať informácie z poskytnutých tabuliek, jednoduchých schém a diagramov[1],
- vyhľadať chýbajúce informácie v odporúčaných zdrojoch a porovnať informácie z rôznych ponúknutých zdrojov;
- uvedomiť si, že nie všetky informačné zdroje poskytujú dôveryhodné informácie.
5. cieľ vzdelávania pre 2. cyklus: Prepájať svoje aktuálne prírodovedné predstavy a zistenia s ich zodpovedným, udržateľným, praktickým a technologickým využitím.
Žiak vie/dokáže:
- uvedomiť si a jednoducho opísať závislosť človeka od prírodných zdrojov,
- rešpektovať bezpečnosť a opísať zásady ochrany zdravia pri práci.
6. cieľ vzdelávania pre 2. cyklus: Reflektovať vlastný poznávací proces, ktorý je zameraný na hľadanie vysvetlení pozorovaných javov a ktorého vysvetlenia musia byť podložené relevantnými údajmi.
Žiak vie/dokáže:
- hodnotiť svoju prácu a prácu svojich spolužiakov.
7. cieľ vzdelávania pre 2. cyklus: Navrhovať čiastkové riešenia jednoduchých prírodovedných, environmentálnych, či technických problémov a tieto riešenia zdôvodňovať vlastným poznaním. Posudzovať nielen funkčnosť, ale aj efektívnosť (ekonomickú, environmentálnu a pod.) rôznych riešení lokálnych problémov.
Žiak vie/dokáže:
- identifikovať aktivity smerujúce k ochrane a zlepšeniu životného prostredia širšieho okolia školy a obce/mesta.
Obsahový štandard
Pojmy uvedené v štandarde majú byť v druhom cykle žiakmi zvládnuté na úrovni predispozičnej predstavy. Miera rozvoja predispozičnej predstavy je charakterizovaná prostredníctvom faktov a vzťahov, ktorými má žiak disponovať.
Látky
Pojmy, vzťahy, fakty:
Základnou jednotkou merania hmotnosti je kilogram. Jednou z jednotiek merania objemu je liter. Pri vyššej teplote sa voda vyparuje rýchlejšie. Z uzavretých nádob sa voda nevyparuje. Rôzne zdroje vody v prírode sú vzájomne prepojené, voda v prírode koluje. Človek svojou činnosťou spôsobuje znečisťovanie vodných zdrojov, vodné zdroje je potrebné chrániť. V určitom množstve vody je možné rozpustiť len určité množstvo rozpustnej látky.
Činnosti:
Porovnávanie hmotnosti a objemu objektov a určitého množstva materiálu/látky pomocou rozdielu hodnôt hmotnosti a objemu zistených použitím štandardných meradiel (rovnoramenné a digitálne váhy, odmerný valec).
Používanie vybraných jednotiek objemu a hmotnosti (kilogram, dekagram, gram, liter, deciliter, mililiter).
Skúmanie intenzity vyparovania vody pri rôznej zmene podmienok vyparovania (pri rôznej teplote prostredia v súvislosti s veľkosťou plochy, z ktorej sa voda vyparuje; v rôznych poveternostných podmienkach).
Skúmanie prítomnosti vody v prírode (v pôde, vydychovanom vzduchu, rastlinách a pod.).
Identifikácia skupenských premien vody v prírode.
Identifikácia súvislostí medzi rôznymi zdrojmi vody v tuhom, kvapalnom a plynnom skupenstve.
Skúmanie rozpustnosti látok vo vode (množstva látky, ktoré je možné rozpustiť v určitom množstve vody).
Oddeľovanie tuhej látky a vody odparovaním.
Interakcie
Pojmy, vzťahy, fakty:
Magnet pôsobí cez rôzne materiály. Kompas funguje na princípe magnetizmu. Svetlo (slnečné žiarenie) môže spôsobiť zahrievanie objektov.
Činnosti:
Skúmanie pôsobenia magnetov cez rôzne druhy prostredí.
Skúmanie kompasu a podmienok zmeny jeho funkčnosti.
Skúmanie zmeny teploty vplyvom slnečného žiarenia v skleníku (modely skleníka) a mimo skleníka.
Skúmanie vplyvu farby nádoby na zmenu teploty vzduchu v osvetlenej nádobe[2].
Sily
Pojmy, vzťahy, fakty:
Jednoduché stroje sa používajú na zjednodušenie vykonávanej činnosti alebo na zmenšenie vynaloženej sily. Medzi jednoduché stroje patria: naklonená rovina, páka, kladka, ozubené súkolesie.
Činnosti:
Vyhľadávanie príkladov využitia jednoduchých strojov v bežnom živote.
Porovnávanie sily potrebnej na zdvihnutie nákladu do výšky použitím naklonenej roviny a bez nej, s použitím rôzne naklonenej roviny.
Porovnávanie sily potrebnej na zdvihnutie nákladu pomocou rozličných spôsobov použitia rôzne dlhej páky.
Skúmanie konštrukcie pevnej kladky a voľnej kladky, identifikácia rozdielov v konštrukcii kladiek a efektu ich použitia.
Skúmanie smeru a rýchlosti točenia kolies v ozubenom súkolesí.
Skúmanie vplyvu rôznych vlastností kyvadla (hmotnosť závažia, dĺžka závesu závažia) na frekvenciu kmitania kyvadla.
Energia
Pojmy, vzťahy, fakty:
Teplotu objektov meriame pomocou teplomeru a hodnotu vyjadrujeme v jednotke °C.
Činnosti:
Meranie teploty objektov pomocou analógového a digitálneho teplomera.
Porovnávanie teploty objektov a porovnávanie zmeny teploty rôznych objektov rôznymi druhmi teplomerov.
Skúmanie vplyvu izolačných materiálov na zmenu teploty kvapaliny v nádobe.
Identifikácia využitia izolačných materiálov v bežnom živote.
Zem
Pojmy, vzťahy, fakty:
Človek ťaží rôzne nerastné suroviny (železná ruda, štrk, piesok, soľ, ropa, zemný plyn a i.). Podľa vlastností nerastných surovín ich človek využíva na rôzne účely. Zemeguľa je obklopená plynným obalom (atmosférou). Vzduch je zložený z rôznych látok, napríklad obsahuje kyslík, oxid uhličitý a vodnú paru. Vzduch na Zemi sa neustále hýbe a ovplyvňuje tým počasie.
Činnosti:
Skúmanie a porovnávanie spôsobov získavania, ťažby, spracovania a praktického využitia bežne využívaných nerastných surovín, napr. soľ, štrk, piesok.
Skúmanie kryštalizácie kuchynskej soli z roztoku.
Skúmanie hornín použitých v okolí školy (napr. obrubníky, obklady budov, pamätníky, náhrobné kamene).
Skúmanie zmien teploty vzduchu počas dňa a v priebehu niekoľkých dní, porovnávanie s meteorologickou predpoveďou.
Skúmanie zmien smeru a rýchlosti prúdenia vzduchu v blízkom okolí.
Vesmír
Pojmy, vzťahy, fakty:
Centrom Slnečnej sústavy je hviezda nazývaná Slnko, okolo ktorej obieha osem planét – Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán a Neptún. Zem sa točí okolo vlastnej osi a zároveň obieha okolo Slnka. Jeden obeh Zeme okolo Slnka trvá jeden rok. Zem sa otočí okolo vlastnej osi za 24 hodín, teda za jeden deň.
Činnosti:
Skúmanie pohybu Zeme okolo vlastnej osi (24 hodín) a okolo Slnka (približne 365 dní) s cieľom vysvetliť, čo spôsobuje striedanie dňa a noci na Zemi.
Skúmanie pohybu Mesiaca okolo Zeme s cieľom vysvetliť striedanie mesačných fáz.
Identifikácia planét Slnečnej sústavy (a ďalších objektov Slnečnej sústavy) a ich porovnanie na základe informačných zdrojov.
Organizmus
Pojmy, vzťahy, fakty:
Tráviaca sústava zabezpečuje príjem, spracovanie potravy a vylúčenie nepotrebných zvyškov. Prostredníctvom vylučovacej sústavy sa telo zbavuje nepotrebných a škodlivých látok. Dýchanie zabezpečuje príjem kyslíka a vylučovanie oxidu uhličitého. Prostredníctvom dýchania sa môžu prenášať rôzne ochorenia, ak sa vo vydychovanom vzduchu nachádzajú pôvodcovia ochorení. Telo je popretkávané krvnými cievami. Všetky cievy sú prepojené, tvoria uzavretý krvný obeh. Pomocou srdca je krv rozvádzaná po tele. Činnosť srdca sa navonok prejavuje ako srdcový tep. Telo človeka sa od narodenia vyvíja, rastie, postupne dospieva a neskôr starne. V čase dospievania sa objavujú znaky pohlavnej zrelosti. Pohlavne zrelý muž pohlavne a zrelá žena môžu splodiť dieťa. Dieťa sa v tele matky vyvíja 9 mesiacov.
Činnosti:
Pozorovanie rôznych typov zmyslových receptorov živočíchov, ktoré zachytávajú špecifické typy informácií v prostredí, v súvislosti s významom pre prežitie v prostredí.
Pozorovanie reakcie živočíchov na rôzne vonkajšie podnety.
Uvažovanie o spôsobe spracovania získaných informácií u živočíchov.
Skúmanie fungovania tráviacej, vylučovacej, dýchacej a obehovej sústavy človeka a navrhovanie zmien v životospráve na základe získaných poznatkov.
Porovnávanie zastúpenia základných živín v potravinách a uvažovanie o potrebe príjmu energie vzhľadom k jej výdaju pri rôznych činnostiach a stavoch (rast, vývin).
Skúmanie vonkajších prejavov dýchania a srdcovej činnosti a porovnávanie zmien frekvencie dýchania a tepu vplyvom zmeny intenzity fyzickej činnosti, uvažovanie o vplyve ďalších faktorov (stres, psychoaktívne látky).
Pozorovanie rozloženia krvných ciev v tele človeka s využitím poznatkov o funkcii krvi v tele človeka.
Identifikovanie významu darcovstva krvi a nebezpečenstva náhlej straty krvi na základe informácií o funkcii krvi v tele človeka.
Identifikovanie spôsobov, ktorými sa do krvného obehu človeka dostávajú rôzne potrebné, ale i nebezpečné látky a vytváranie súvislostí s princípmi správnej životosprávy.
Modelovanie šírenia infekčného respiračného ochorenia.
Porovnávanie možných spôsobov ochrany pred prenosom ochorenia.
Zdôvodňovanie významu vetrania miestností poznatkami o fungovaní dýchacej sústavy človeka.
Identifikácia pozorovateľných zmien v raste a vývine človeka, identifikácia znakov dospievania a starnutia.
Rozlišovanie orgánov rozmnožovacej sústavy ženy a muža a vysvetlenie ich významu.
Porovnávanie znakov pohlavnej zrelosti u mužov a žien.
Pozorovanie zmien ľudského plodu počas tehotenstva so zameraním sa na fyzické zmeny plodu i tela matky.
Ekosystém
Pojmy, vzťahy, fakty:
Medzi organizmami žijúcimi na určitom území existujú vzájomné vzťahy, napríklad potravové. Podľa priestoru, kde sa spoločenstvo vyskytuje, rozlišujeme lesné, vodné, poľné, lúčne a vysokohorské spoločenstvo. Niektoré organizmy žijú na úkor iných organizmov, tie nazývame parazitmi. Vonkajšie a vnútorné parazity spôsobujú rôzne ochorenia organizmov. Niektoré rastliny a živočíchy sú chránené.
Činnosti:
Pozorovanie organizmov voľným okom, mikroskopom alebo lupou[3].
Identifikovanie prírodných spoločenstiev z pohľadu výskytu rôznych druhov organizmov.
Vytvorenie zbierky prírodnín.
Opísanie spôsobu života a správania sa zástupcov vybraných spoločenstiev vlastnými slovami.
Pozorovanie druhov organizmov v rôznych prírodných spoločenstvách[4].
Opísanie vzájomných vzťahov medzi vybranými organizmami žijúcimi v spoločenstve.
Opísanie potravových reťazcov z vybraných organizmov.
Zaznamenanie výskytu liečivých, chránených, inváznych a jedovatých druhov organizmov v regióne.
Uvedenie dôvodov a príkladov ochrany živých organizmov.
Uvedenie príkladov poškodzovania prírody nevhodnou činnosťou človeka.
Identifikovanie vybraných zástupcov pestovaných rastlín a chovaných živočíchov žijúcich v ľudských sídlach.
Vysvetlenie významu pestovaných rastlín a chovaných živočíchov pre človeka.
Rozlíšenie organizmov podľa vonkajšej stavby.
Opísanie spôsobov chovu domácich a hospodárskych zvierat.
Uvedenie príkladov parazitov a ich škodlivosti pre človeka.
Vyhľadanie informácií o spôsoboch prevencie pred šírením rôznych ochorení.
Dedičnosť a premenlivosť
Pojmy, vzťahy, fakty:
Živé organizmy produkujú potomstvo rovnakého druhu.
Činnosti:
Porovnávanie spoločných a rozdielnych znakov a vlastností rodičov a ich potomstva.
Identifikovanie rozmanitosti rastlín a živočíchov.
Uvedenie príkladov, že organizmy produkujú potomstvo rovnakého druhu.
Evolúcia
Pojmy, vzťahy, fakty:
Organizmy sa prispôsobujú rôznymi spôsobmi prostrediu v ktorom žijú, napríklad maskovaním v prostredí.
Činnosti:
Identifikovanie spoločných a rozdielnych znakov skupín organizmov.
Identifikovanie prispôsobenia sa organizmov danému prostrediu na konkrétnych príkladoch.
