V treťom cykle je vo vzdelávacej oblasti možnosť pokračovať úplnou, prípadne čiastočnou integráciou prírodovedných disciplín alebo výučbou samostatných predmetov, ktoré sú naznačené indexami (B, F, CH).

Výkonový štandard

1. cieľ vzdelávania pre 3. cyklus: Plánovať a realizovať experiment.

Žiak vie/dokáže:

  • formulovať výskumné otázky, na ktoré môže získať odpoveď vlastným skúmaním,
  • formulovať hypotézu,
  • navrhnúť spôsob získavania údajov,
  • identifikovať a zaznamenať podobné a odlišné znaky a vlastnosti objektov, látok, alebo javov,
  • realizovať rôzne druhy merania,
  • vykonať odhad skúmanej veličiny a vybrať vhodné meradlo,
  • spresniť hodnotu meranej veličiny opakovaným meraním,
  • navrhnúť a používať vhodné nástroje (meradlá, technologické postupy) na získanie presných údajov,
  • identifikovať závislú a nezávislú premennú a vyjadriť medzi nimi predpokladaný odôvodnený vzťah,
  • realizovať experiment podľa žiakom navrhovaného postupu,
  • určiť podmienky experimentu a sledovať ich,
  • kontrolovať premenné experimentu,
  • použiť a zdôvodniť využitie kontrolnej vzorky v experimente,
  • zostaviť aparatúru a opísať jej časti (podľa schémy alebo vopred daného postupu, podľa vlastného návrhu).

2. cieľ vzdelávania pre 3. cyklus: Systematicky usporiadať, prezentovať a interpretovať získané údaje.

Žiak vie/dokáže:

  • vyhľadať údaje v informačných zdrojoch na identifikáciu látok a pri riešení úloh,
  • formalizovať zápis výskumnej činnosti,
  • vytvoriť záznam z výskumnej činnosti samostatne,
  • identifikovať relevantné údaje prezentované formou textov, obrázkov, tabuliek, diagramov a grafov,
  • zostrojiť tabuľku zo získaných údajov (hodnoty veličín s príslušnými jednotkami),
  • porovnať údaje v tabuľke,
  • zostrojiť graf na základe získaných údajov[1],
  • opísať alebo kvantitatívne vyjadriť vzťah medzi skúmanými premennými na základe získaných údajov,
  • interpretovať grafické závislosti[2],
  • získať údaje interpoláciou a extrapoláciou z grafu[3].

3. cieľ vzdelávania pre 3. cyklus: Tvoriť závery a zovšeobecnenia, vrátane mentálnych modelov a teórií o rôznych prírodovedných javoch.

Žiak vie/dokáže:

  • identifikovať vzory, relačné/príčinné vzťahy,
  • vysvetliť vzťah medzi modelom a reálnym javom/objektom,
  • identifikovať relevantné údaje pri tvorbe záveru.

4. cieľ vzdelávania pre 3. cyklus: Divergentne uvažovať a argumentovať, zvažovať efektívnosť riešení v lokálnych a globálnych kontextoch.

Žiak vie/dokáže:

  • reflektovať obmedzenia a výhody zvoleného druhu merania,
  • zvažovať rôzne pozitívne a negatívne sociálne, ekonomické, politické a legislatívne aspekty vedy, techniky a ich inovácií,
  • posudzovať využitie výsledkov (vedeckého) výskumu pre človeka a spoločnosť,
  • identifikovať lokálne a globálne problémy a navrhovať na ne rozličné riešenia,
  • oceniť význam ochrany a tvorby životného prostredia,
  • oceniť význam uchovania prírodného bohatstva a chránených území,
  • hodnotiť a navrhovať scenáre udržateľného rozvoja.

5. cieľ vzdelávania pre 3. cyklus: Komunikovať a spolupracovať v tíme.

Žiak vie/dokáže:

  • aktívne spolupracovať a vytvárať tak synergický efekt skupiny,
  • reagovať na návrhy/argumentáciu rovesníkov, rozhodovať o akceptovateľnosti/neakceptovateľnosti návrhov a tvrdení vhodnými argumentmi.

6. cieľ vzdelávania pre 3. cyklus: Reflektovať poznávací proces a prehodnocovať svoje doterajšie poznanie na základe nových informácií.

Žiak vie/dokáže:

  • analyzovať chyby vo svojej výskumnej činnosti,
  • má tendenciu overiť svoje zistenia vo viacerých zdrojoch,
  • zvažovať dôveryhodnosť informácií a zdrojov,
  • vnímať svoju (výskumnú) činnosť ako jeden zo zdrojov nových poznatkov,
  • akceptovať, že výsledok skúmania predstavuje najlepšie možné aktuálne vysvetlenie toho, čo bolo skúmané, a v budúcnosti sa môže meniť alebo byť vyvrátené,
  • reflektovať zásady zdravého životného štýlu,
  • uvedomiť si zodpovednosť človeka za jeho sexuálne a reprodukčné správanie a zdravie,
  • rešpektovať zásady ochrany zdravia a bezpečnosti práce,
  • zdôvodňovať a prehodnocovať svoje spotrebiteľské správanie,
  • vyhodnocovať mieru vlastnej spoluzodpovednosti za lokálne a globálne (environmentálne a ekonomické) problémy,
  • angažovať sa pri riešení lokálnych a globálnych problémov.
Obsahový štandard

Obsahové štandardy je možné dosahovať úplnou, prípadne čiastočnou integráciou prírodovedných disciplín alebo výučbou samostatných predmetov, ktoré sú naznačené indexami (F – odporúčané pre predmet fyzika, B – odporúčané pre predmet biológia, CH – odporúčané pre predmet chémia).

Látky
1. Vlastnosti látok
Pojmy, vzťahy, fakty:

vlastnosti látok a telies (skupenstvo, tvrdosť, kujnosť, rozpustnosť v rôznych rozpúšťadlách, tepelná vodivosť, vzhľad – farba, lesk, textúra, zápach, magnetické a elektrické vlastnosti, zápalnosť a horľavosť, hustota) F, CH, chemicky čisté látky, heterogénne a homogénne zmesi CH, zloženie roztokov, hmotnostný zlomok, nasýtený roztok CH, metódy oddeľovania zložiek zmesi CH, F, separácia odpadov CH

Činnosti:

Vymenovanie a opísanie vlastností látok a telies. F, CH

Identifikovanie, porovnanie a charakterizovanie vlastností chemicky čistých látok a zmesí. CH

Príprava a zisťovanie zloženia roztokov. CH

Oddeľovanie zložiek zmesi rôznymi vhodnými metódami. CH, F

2. Meranie vlastností telies
Pojmy, vzťahy, fakty:

fyzikálne veličiny (dĺžka, hmotnosť, objem, hustota, teplota, čas) a ich jednotky F, hustota kvapalných a tuhých látok, vzťah pre výpočet hustoty F, správanie sa telies v kvapalinách v súvislosti s ich hustotou F

Činnosti:

Zrealizovanie a vyhodnotenie odhadu dĺžky, hmotnosti, objemu. F

Meranie dĺžky, hmotnosti, objemu. F

Určenie hustoty kvapalných a tuhých látok metódou výpočtu. F

3. Stavba látok
Pojmy, vzťahy, fakty:

ióny, molekuly, atómy ako stavebné častice látok CH, pohyb základných stavebných častíc látok v závislosti od teploty látky a veľkosti (hmotnosti) častíc CH, F, časticový model látky v rozličných skupenstvách, premena skupenstiev z pohľadu častíc CH, F

Činnosti:

Pozorovanie makroskopických javov, ktoré poukazujú na existenciu častíc a rôznorodosť stavebných častíc. CH

Modelovanie časticového zloženia látok v tuhom, kvapalnom a plynnom skupenstve. CH

4. Chemická väzba
Pojmy, vzťahy, fakty:

iónové zlúčeniny, kovalentné polárne a nepolárne zlúčeniny, kovy CH, chemická väzba (iónová, kovalentná a kovová) vo vzťahu k vlastnostiam látok CH, elektróny valenčnej vrstvy CH, F

Činnosti:

Pozorovanie/vyhľadávanie vlastností iónových a kovalentných zlúčenín a kovov. CH

5. Stavba atómu
Pojmy, vzťahy, fakty:

štruktúra atómu CH, F, jadro a obal atómu, elektrón, protón, neutrón CH, F

Činnosti:

Znázornenie usporiadania častíc v atóme. CH

6. Periodická sústava prvkov
Pojmy, vzťahy, fakty:

chemické prvky, ich vlastnosti a zlúčeniny (kovy, oxidy, halogenidy, hydroxidy, kyseliny, soli) CH, symbolický zápis chemických prvkov a zlúčenín CH, vlastnosti prvkov a štruktúra ich atómov vo vzťahu k ich polohe v periodickej sústave prvkov a typu chemickej väzby CH, princípy usporiadania prvkov v periodickej sústave prvkov CH

Činnosti:

Skúmanie (pozorovanie, vyhľadávanie) vlastností chemických prvkov, skupín prvkov periodickej sústavy prvkov a ich zlúčenín. CH

Triedenie prvkov a ich zlúčenín s podobnými vlastnosťami do skupín. CH

7. Zákonitosti chemického deja
Pojmy, vzťahy, fakty:

zákon zachovania hmotnosti CH, vznik nových zlúčenín CH, reaktant, produkt CH, chemická reakcia, chemická rovnica CH, faktory ovplyvňujúce rýchlosť chemickej reakcie CH, dôležité chemické deje v bežnom živote a chemickom priemysle (v regióne) CH

Činnosti:

Pozorovanie chemických dejov a prejavov chemickej reakcie: reakcie prebiehajúce rôznou rýchlosťou, vznik zrazeniny, únik plynu, zmena zafarbenia reakčnej zmesi, zmena farby indikátora[4]. CH

Porovnávanie hmotností a vlastností reaktantov a produktov. CH

Formalizácia priebehu vybraných chemických reakcií od verbálneho opisu po symbolický zápis. CH

Skúmanie vplyvu teploty, veľkosti povrchu, koncentrácie a katalyzátora na priebeh chemickej reakcie. CH

8. Klasifikácia chemických reakcií
Pojmy, vzťahy, fakty:

oxidačno-redukčné reakcie, elektrolýza, pokovovanie CH,F, katión, anión, oxidácia, redukcia CH, F, elektrolyt, elektródy (anóda, katóda) CH,F, vylučovacie reakcieCH, acidobázické reakcie, acidobázické indikátory CH, environmentálne aspekty chemických reakciíCH, F

Činnosti:

Pozorovanie acidobázických reakcií / procesu neutralizácie s využitím rôznych acidobázických indikátorov. CH

Určovanie pH rôznych látok. CH

Pozorovanie oxidačno-redukčných reakcií. CH, F

Pozorovanie vylučovacích reakcií: tvorba zrazenín, vznik plynu. CH

Skúmanie environmentálnych aspektov spojených s prítomnosťou kyselinotvorných plynov v ovzduší (príčin a dôsledkov kyslých dažďov). CH

9. Zlúčeniny uhlíka
Pojmy, vzťahy, fakty:

špecifickosť uhlíka v jeho zlúčeninách CH, izoméry CH, jednoduchá a násobná väzba medzi atómami uhlíka v organických zlúčeninách CH, štruktúra uhľovodíkov, vybraných derivátov uhľovodíkov a plastov: prvkové zloženie, prítomnosť charakteristických skupín v derivátoch uhľovodíkov, chemické väzby CH, pravidlá pomenovania uhľovodíkov a bežných derivátov uhľovodíkovCH, vlastnosti organických zlúčenín vo vzťahu k ich využitiu CH, plasty a iné polymérne uhľovodíky CH, environmentálne aspekty spojené s uhľovodíkmi (produkty horenia uhľovodíkov, ropa – jej ťažba, transport a spracovanie) CH, B

Činnosti:

Porovnávanie zlúčenín uhlíka študovaných organickou a anorganickou chémiou. CH

Vyhľadávanie vlastností izomérov. CH

Dokazovanie prítomnosti jednoduchej a násobnej chemickej väzby medzi atómami uhlíka. CH

Skúmanie (vyhľadávanie) vlastností a využitia bežných uhľovodíkov, ich derivátov a plastov. CH

Identifikovanie produktov horenia uhľovodíkov. CH

Interakcie
1. Optické javy
Pojmy, vzťahy, fakty:

zdroje svetla F, šírenie svetelných lúčov po odraze od rovinného zrkadla F, odraz a lom svetla na rozhraniach dvoch priehľadných prostredí F, šírenie svetla pri prechode tenkými šošovkami F, jednoduché optické zariadenia F, korekcie chýb oka F, B, faktory, ktoré poškodzujú zrak F, B, rozklad bieleho svetla na spektrum F, skladanie farebných svetelných lúčov F, absorpcia svetla F, prechod svetla skleneným vláknom, optické káble a ich využitie F, svetelné znečistenie F, B

Činnosti:

Opísanie a klasifikovanie zdrojov svetla. F

Znázornenie obrazu predmetu v rovinnom zrkadle[5]F

Navrhovanie spôsobov ako predchádzať poškodzovaniu zraku. F, B

Rozlišovanie odrazeného, prepusteného a absorbovaného svetla. F

Pozorovanie rozkladu bieleho svetla na spektrum a skladanie farebných svetelných lúčov[6]F

Skúmanie prenosu svetelného signálu skleneným vláknom, využitie optických káblov. F

Vyhľadávanie informácií o škodlivosti svetelného znečistenia a navrhovanie zmien vo svojom okolí na jeho odstránenie. F, B

2. Akustické javy
Pojmy, vzťahy, fakty:

šírenie zvuku prostrediami, rýchlosť zvuku F, fyzikálne veličiny (frekvencia, perióda, hladina intenzity zvuku) F, zvuk hudobných nástrojov, výška tónu F, hlukové znečistenie F, B, spôsoby ochrany pred hlukom F, B

Činnosti:

Skúmanie kmitajúcich telies ako zdrojov zvuku. F

Posúdenie vplyvu hluku na ľudský organizmus a životné prostredie. F, B

Navrhovanie spôsobov ochrany pred hlukom vo svojom okolí. F, B

3. Elektrické javy
Pojmy, vzťahy, fakty:

elektrostatické javy (zelektrizovanie telies) F, CH, fyzikálne veličiny (elektrický prúd, elektrické napätie, elektrický odpor vodiča) F, Ohmov zákon F, sériové a paralelné zapojenie elektrických spotrebičov F, výsledný odpor sériovo a paralelne zapojených rezistorov v elektrickom obvode F, funkcie bleskozvodu F, vznik magnetického poľa v okolí vodiča s elektrickým prúdom (Oerstedov pokus) a magnetického poľa v cievke s prúdom F, pravidlá bezpečnosti pri práci s elektrickými spotrebičmi F

Činnosti:

Skúmanie vybraných elektrostatických javov: zelektrizovanie telies. F, CH

Meranie veľkosti elektrického prúdu a napätia v elektrickom obvode a na rezistore. F

Posudzovanie energetickej spotreby bežných zariadení a skúmanie možnosti energetických úspor pri každodenných aktivitách. F

Demonštrovanie prítomnosti magnetického poľa v okolí magnetu, elektrického vodiča (cievky) s prúdom a jeho využitia. F

Sily
1. Vytváranie predstáv o pojme sila
Pojmy, vzťahy, fakty:

vzájomné pôsobenie telies a účinky pôsobenia výslednej sily na teleso F, fyzikálne veličiny (sila, gravitačná sila, moment sily, trecia sila) F, grafické znázornenie síl (gravitačnej sily pôsobiacej na teleso, vzájomne pôsobiacich síl medzi telesami, trecej sily) F, výslednica síl pôsobiacich v jednej priamke F, rovnováha síl na páke F, ťažisko telesa F, situácie, v ktorých sa prejavujú účinky trecej sily F

Činnosti:

Znázornenie sily pôsobiacej na teleso. F

Meranie veľkosti sily silomerom. F

Stanovenie výslednej sily pôsobiacej na teleso pri skladaní síl pôsobiacich na teleso v jednej priamke. F

Demonštrovanie podmienky rovnováhy na páke. F

Určenie ťažiska telesa. F

Meranie trecej sily. F

2. Vytváranie predstáv o pojme tlak
Pojmy, vzťahy, fakty:

fyzikálne veličiny (tlaková sila, tlak, hydrostatický tlak, vztlaková sila) F, grafické znázornenie síl (tlakovej sily, vztlakovej sily) F, závislosť hydrostatického tlaku od hĺbky ponoru a hustoty kvapaliny F, faktory ovplyvňujúce veľkosť vztlakovej sily F

Činnosti:

Uvedenie vzťahu pre výpočet tlaku a hydrostatického tlaku. F

Uvedenie vzťahu pre vztlakovú silu v kvapalinách a v plynoch. F

Aplikovanie vzťahu na výpočet vztlakovej sily v kvapalinách a plynoch. F

3. Vybrané druhy pohybu telies a ich grafické zobrazenia
Pojmy, vzťahy, fakty:

relatívnosť pohybu telesa vzhľadom na iné teleso F, druhy pohybu F, fyzikálne veličiny (rýchlosť, dráha) F

Činnosti:

Porovnávanie pokoja a pohybu telesa a opísanie druhov pohybov. F

Aplikovanie vzťahu pre rýchlosť rovnomerného pohybu. F

Energia
1. Premeny skupenstva látok
Pojmy, vzťahy, fakty:

rôzne druhy teplomerov F, skupenské premeny rôznych látok F, CH

Činnosti:

Meranie teploty a času pri skupenských premenách. F, CH

2. Premeny energie
Pojmy, vzťahy, fakty:

exotermické a endotermické reakcie CH, zákon zachovania energie vo vzťahu k vzniku a zániku chemických väzieb CH, spôsoby šírenia tepla, tepelná vodivosť F, tepelná výmena a rovnováha F, fyzikálne veličiny (hmotnostná tepelná kapacita, teplo) F, energetická hodnota potravín F, CH, B, transformácia energie v živých systémoch CH, B, premeny svetelnej energie na teplo F, zariadenia využívajúce slnečnú energiu F, fyzikálne veličiny (mechanická práca, výkon, pohybová a polohová energia telesa, elektrická práca) F, vzájomné premeny pohybovej a polohovej energie telesa F, elektrická energia a jej premeny F, ochrana ľudí pred rádioaktívnym žiarením F, CH, B, účinky rádioaktivity, využitie rádionuklidov v medicíne, poľnohospodárstve, archeológii F, CH, B, pôsobenie neviditeľných žiarení: infračervené, ultrafialové, röntgenové, rádioaktívne žiarenie, ich vplyv na zdravie človeka a životné prostredie F, B, CH, zásady ochrany človeka a životného prostredia pred účinkami rádioaktívneho žiarenia F, B

Činnosti:

Vymenovanie spôsobov šírenia tepla. F

Vyhľadanie informácií o energetickej hodnoty potravín. F, CH. B

Uvedenie vzťahu pre výpočet mechanickej práce, výkonu a polohovej energie. F

Vyhľadanie informácií o rôznych formách energie, ktoré sprevádzajú priebeh chemickej reakcie, napr. svetelná, tepelná, akustická, pohybová, elektrická a ich využitie. CH, F

Skúmanie tepelného efektu chemickej reakcie. CH

Demonštrovanie zákona zachovania energie vo vzťahu k vzniku a zániku chemických väzieb na príkladoch. F, CH

Zem
1. Závislosť organizmov od neživej prírody a ich vplyv na neživú prírodu
Pojmy, vzťahy, fakty:

interakcie medzi živou a neživou prírodou B, CH

Činnosti:

Pozorovanie zložiek neživej prírody a interakcií medzi živou a neživou prírodou. B

Vysvetlenie závislosti organizmov od neživej prírody. B

2. Vlastnosti, význam a využitie minerálov a hornín
Pojmy, vzťahy, fakty:

minerály, horniny, typy hornín, vlastnosti minerálov B, CH

Činnosti:

Pozorovanie minerálov a hornín a skúmanie ich vlastností. B

Odlíšenie minerálov od hornín. B

Vytvorenie zbierky minerálov a hornín. B

3. História Zeme
Pojmy, vzťahy, fakty:

skameneliny B, vedúce skameneliny B, vývoj života B

Činnosti:

Modelovanie vzniku skameneliny. B

Pomenovanie vedúcich skamenelín podľa obrazového materiálu[7]. B

4. Geologické procesy a ich dôsledky
Pojmy, vzťahy, fakty:

kras B, CH, krasové útvary B, CH, geologické éry B, geologické procesy B, CH

Činnosti:

Identifikovanie významných geologických procesov prebiehajúce v jednotlivých geologických érach. B

Opísanie dôsledkov pôsobenia vonkajších geologických činiteľov na zemský povrch. B

Pozorovanie vzniku krasu a krasových útvarov. B, CH

5. Skúmanie javov v atmosfére a ich vplyv na životné prostredie
Pojmy, vzťahy, fakty:

skleníkový efekt CH, F, B, vznik a účinky ozónu v stratosfére a troposfére CH, F, vplyv jednotlivca a spoločnosti na meniacu sa klímu CH, B

Činnosti:

Realizovanie dlhodobých meteorologických pozorovaní. F

Zisťovanie informácií o vplyve skleníkových plynov na meniacu sa teplotu prostredia. CH

6. Zdroje materiálov a energie
Pojmy, vzťahy, fakty:

zdroje a využitie uhľovodíkov petrochemického priemyslu CH, environmentálne problémy spojené s uhľovodíkmi a ich zdrojmi CH, zelená chémia CH, B, vlastnosti nerastných surovín CH, B

Činnosti:

Pomenovanie dôsledkov skleníkového efektu, ozónovej diery, kyslých dažďov na organizmy. B, CH

Vesmír
1. Vesmírne telesá Slnečnej sústavy
Pojmy, vzťahy, fakty:

Slnečná sústava, model Slnečnej sústavy F, hviezdy, planéty a mesiace F

Činnosti:

Návrh modelu Slnečnej sústavy a vyhľadávanie informácii o jej objektoch. F

2. Skúmanie zmien na oblohe počas dňa a roka
Pojmy, vzťahy, fakty:

hviezdna obloha počas dňa a počas roka F

Činnosti:

Porovnanie charakteristík hviezd, planét a mesiacov. F

Pozorovanie zmeny vzhľadu oblohy počas dňa a počas roka. F

Organizmus
1. Organizácia živej hmoty organizmov
Pojmy, vzťahy, fakty:

bunkové a nebunkové organizmy B, jednobunkový a mnohobunkový organizmus B, bunkové štruktúry B, rastlinná a živočíšna bunka B, pletivo, tkanivo, orgán, orgánová sústava B

Činnosti:

Pozorovanie jednobunkových a mnohobunkových organizmov mikroskopom. B

Pozorovanie a rozlíšenie bunkových štruktúr (bunková stena, cytoplazmatická membrána, jadro, chloroplasty, mitochondrie). B

Porovnanie rastlinnej a živočíšnej bunky. B

Opísanie organizácie tela organizmov (bunky, pletivá, tkanivá, orgány, orgánové sústavy) a funkcií pletív, tkanív a orgánov. B

2. Stavba a funkcie štruktúr, orgánov a orgánových sústav organizmov
Pojmy, vzťahy, fakty:

stavba a funkcia orgánov rastlín B, stavba a funkcia orgánov živočíchov B, stavba tela rastlín a húb B, stavba tela bezstavovcov B, stavba tela stavovcov B

Činnosti:

Pozorovanie stavby tela rastlín, húb a lišajníkov. B

Pozorovanie orgánov, orgánových sústav živočíchov vrátane človeka. B

Porovnanie stavby tela bezstavovcov a stavovcov. B

3. Životné procesy v ľudskom organizme
Pojmy, vzťahy, fakty:

zdroje cukrov, tukov a bielkovín B, CH, cukry, tuky a bielkoviny ako stavebné zložky organizmov a zdroje energie CH, B, zloženie potravy B, CH, metabolizmus B, CH, trávenie B, CH, vstrebávanie B, dýchanie B, vylučovanie B, filtrácia krvi B, krvný obeh B, regulačné mechanizmy B, hormóny B, dráždivosť B, rozmnožovanie B, pohlavné znaky B, rast a vývin B

Činnosti:

Zisťovanie energetických potrieb jedinca v dennom jedálničku. B, CH

Identifikovanie zložiek potravy (cukry, tuky a bielkoviny) ako základných stavebných zložiek. B, CH

Demonštrovanie spracovania potravy. B, CH

Rozlíšenie procesu trávenia a vstrebávania. B, CH

Zisťovanie zloženia vdychovaného a vydychovaného vzduchu. B

Skúmanie vplyvu rôznych faktorov na zmeny srdcovej frekvencie a frekvencie dýchania. B

Demonštrovanie procesu filtrácie krvi v obličkách. B

Simulovanie mechanizmu hormonálnej a nervovej regulácie. B

Porovnanie primárnych a sekundárnych pohlavných znakov dievčat a chlapcov a diskutovanie o ich význame. B

Pozorovanie dráždivosti zmyslových orgánov[8]. B

4. Vzájomné prepojenia orgánových sústav človeka
Pojmy, vzťahy, fakty:

orgánové sústavy (koža, oporná, pohybová, tráviaca, dýchacia, obehová, vylučovacia, rozmnožovacia, nervová, hormonálna, zmysly) B

Činnosti:

Opísanie vzájomného prepojenia orgánových sústav človeka. B

Pozorovanie tvaru, stavby a zloženia kostí. B

Rozlišovanie orgánov oporno-pohybovej sústavy človeka. B

Porovnávanie významu orgánov rozmnožovacej sústavy ženy a muža. B

Opísanie významu nervovej sústavy pri zmyslovom vnímaní. B

Pozorovanie činnosti zmyslových receptorov. B

5. Vplyv životného štýlu človeka a životného prostredia na jeho zdravie
Pojmy, vzťahy, fakty:

vplyv látok (vitamíny, liečivá, omamné a psychotropné látky) na živé organizmy CH, B, závislosť B, zdravie B, zdravý životný štýl B, stres B, imunita B, očkovanie B, zásady predlekárskej prvej pomoci B, poranenia B, prevencia B, sexuálne a reprodukčné zdravie B

Činnosti:

Plánovanie a uskutočnenie prieskumu v súvislosti so zdravím alebo zdravým životným štýlom človeka. B

Vysvetlenie vplyvu životného štýlu človeka a životného prostredia na jeho zdravie (ochorenia orgánových sústav, prevencia). B

Vyhľadávanie a spracovanie informácií o chorobách a možnostiach nákazy. B

Identifikovanie zásad a spôsobov predchádzania pred vznikom a šírením chorôb. B

Diskutovanie o vplyve a dôsledkoch látok (vitamíny, liečivá, omamné a psychotropné látky) na živé organizmy. CH, B

Diskutovanie o význame reprodukčného a sexuálneho zdravia. B

Diskutovanie o význame plánovaného rodičovstva. B

Demonštrovanie a nácvik zručností potrebných k poskytnutiu predlekárskej prvej pomoci pri poraneniach. B

6. Životné procesy rastlín a živočíchov
Pojmy, vzťahy, fakty:

výživa organizmov B, CH, spôsoby výživy B, fotosyntéza B, CH, F, dýchanie organizmov B, CH, vylučovanie organizmov B, transport látok B, CH, F, dráždivosť organizmov B, pohyb organizmov B, spôsoby rozmnožovania B, vnútorné a vonkajšie oplodnenie B, životný cyklus organizmov B

Činnosti:

Pozorovanie vplyvu svetla, oxidu uhličitého v na priebeh fotosyntézy. B, CH

Dokazovanie kyslíka ako produktu fotosyntézy. B, CH

Skúmanie príjmu vody a v nej rozpustených látok prostredníctvom koreňa rastlín. B, CH, F

Skúmanie dýchania rastlín. B, CH

Rozlišovanie spôsobu výživy rastlín a živočíchov. B

Vysvetlenie významu výživy a dýchania rastlín a živočíchov. B

Určovanie rozdielov obehovej sústavy živočíchov. B

Opísanie transportu látok u rastlín a živočíchov. B

Porovnávanie spôsobov vylučovania nepotrebných a škodlivých látok u rastlín a živočíchov. B

Skúmanie dráždivosti a pohybu rastlín a živočíchov. B

Opísanie životného cyklu rastlín, húb a živočíchov. B

Pozorovanie priebehu rôznych spôsobov pohlavného rozmnožovania rastlín a živočíchov. B

Opísanie pohlavného a nepohlavného spôsobu rozmnožovania. B

Ekosystém
1. Interakcie v ekosystéme
Pojmy, vzťahy, fakty:

druh B, ekosystém B, interakcie v ekosystéme B, zdroje v prostredí B, podmienky prostredia B, faktory prostredia B, potravové vzťahy B, potravové siete B

Činnosti:

Skúmanie špecifických podmienok prostredia vybraných organizmov. B

Pozorovanie a interakcií medzi organizmami a medzi organizmami a prostredím v ekosystéme. B

Porovnanie nárokov organizmov na faktory prostredia na konkrétnych príkladoch. B

Zostavenie potravových sietí vo vybranom ekosystéme. Určenie potravových vzťahov medzi organizmami. B

Identifikovanie nepôvodných (inváznych) druhov rastlín a živočíchov. B

2. Kolobeh látok v ekosystéme
Pojmy, vzťahy, fakty:

producent B, CH, konzument B, CH, rozkladač B, CH, obeh látok B, CH, tok energie B, CH, F, biomasa B

Činnosti:

Pozorovanie rozkladných procesov v komposte a aplikácia jeho využitia. B, CH

Pozorovanie rastu a rozmnožovania organizmov v hnojenej a nehnojenej pôde. B

Vysvetlenie obehu látok v ekosystéme a jeho význam pre živé organizmy. B

Opísanie významu kolobehu vody v ekosystéme pre všetky živé organizmy. B

Vysvetlenie vplyvu slnečného žiarenia na udržanie kolobehu látok v ekosystéme. B, F, CH

3. Dôsledky narušenia biotickej a/alebo abiotickej zložky ekosystému
Pojmy, vzťahy, fakty:

abiotické a biotické zložky B, biologická rovnováha B, znečistenie životného prostredia B, CH, vplyv človeka na zložky životného prostredia B, biodiverzita B

Činnosti:

Opísať abiotické a biotické zložky ekosystému. B

Skúmanie faktorov a dôsledkov narušenia biotickej a/alebo abiotickej zložky ekosystému. B Zaznamenanie diskutovanie o znečistení ovzdušia, vody, pôdy. B, CH

Diskutovanie o vplyve znečistenia abiotickej zložky na biotickú zložku ekosystému. B, CH

Monitorovanie nakladania s odpadmi, diskutovanie o ich vplyve na životné prostredie a navrhovanie možných riešení ich predchádzania. B, CH

Mapovanie nelegálnych skládok v okolí a navrhnutie/zrealizovanie nápravy. B

Identifikovanie zásahov človeka do životného prostredia a vplyvu na biodiverzitu. B

Porovnanie pozitívnych a negatívnych zásahov človeka do zložiek životného prostredia. B

4. Možnosti zachovania a obnovy biodiverzity a ekosystémových služieb
Pojmy, vzťahy, fakty:

obnova ekosystému B, ekosystémové služby B, CH, ekologické hospodárenie B, CH, udržateľnosť B, CH, starostlivosť o životné prostredie B, CH

Činnosti:

Mapovanie negatívnych vplyvov ľudskej činnosti na ekosystémy v okolí bydliska. B, CH

Realizovanie aktivít zameraných na ochranu rastlinných a živočíšnych druhov v okolí bydliska. B, CH

Vyhľadanie organizácií, ktoré sa venujú ochrane životného prostredia a klímy. B, CH

Pozorovanie úpravy pitnej vody a čistenie odpadových vôd. CH, B

Dedičnosť a premenlivosť
1. Podstata dedičnosti
Pojmy, vzťahy, fakty:

dedičnosť B, premenlivosť B, genetická informácia B, DNA B, tvorba kópie DNA B, chromozóm B, telová a pohlavná bunka B, gén B, dedičný znak B

Činnosti:

Pozorovanie a zaznamenanie tvaru chromozómov počas delenia bunky. B

Porovnanie počtu chromozómov rôznych organizmov. B

Pozorovanie odlišností chromozómov medzi pohlaviami. B

Lokalizovanie genetickej informácie v bunke. B

2. Zákonitosti prenosu dedičných znakov
Pojmy, vzťahy, fakty:

dominantná alela B, recesívna alela B, získané a vrodené znaky B, kríženie B, vplyv prostredia na vznik znaku B, dedičnosť viazaná na pohlavie B, dedičná choroba B

Činnosti:

Zobrazovanie prenosu určitého znaku z rodičov na potomkov prostredníctvom schém. B

Určovanie vybraných znakov organizmu na základe dominancie a recesivity alel. B

Pozorovanie vzniku znaku u potomstva po krížení jedincov s konkrétnymi alelami. B

Vyhľadanie informácií o vybraných dedičných ochoreniach. B

3. Význam dedičnosti a premenlivosti pre život organizmov
Pojmy, vzťahy, fakty:

premenlivosť B, mutácie B

Činnosti:

Pozorovanie premenlivosti vybraných znakov organizmov. B

Vyhľadávanie informácií o mutáciách. B

4. Význam poznatkov genetiky pre život jednotlivca a spoločnosti
Pojmy, vzťahy, fakty:

génové inžinierstvo B, genetické poradenstvo B, šľachtenie B, odroda B, plemeno B, geneticky modifikované organizmy B, biotechnológie B,CH

Činnosti:

Vyhľadávanie informácií o význame genetického poradenstva pre človeka. B

Porovnávanie vlastností vyšľachtených odrôd rastlín a plemien živočíchov. B

Evolúcia
1. Variabilita organizmov
Pojmy, vzťahy, fakty:

variabilita B

Činnosti:

Pozorovanie rozmanitosti živých organizmov. B

2. Pôvod a vývoj človeka
Pojmy, vzťahy, fakty:

fylogenetická príbuznosť B, vývoj organizmov B, znaky ľudského organizmu B, ľudoop B, vymieranie organizmov B

Činnosti:

Triedenie organizmov na základe fylogenetickej príbuznosti. B

Vyhľadanie spoločných znakov s ľudoopmi a odlišností človeka od biologicky príbuzných druhov. B

3. Evolučný význam adaptácie organizmov
Pojmy, vzťahy, fakty:

adaptácia B, prírodný výber B

Činnosti:

Pozorovanie adaptácií rastlín a živočíchov vrátane človeka na príkladoch modelových druhov. B

Identifikovanie príkladov adaptácií organizmov na špecifické podmienky prostredia. B

4. Prírodný a pohlavný výber
Pojmy, vzťahy, fakty:

pohlavný výber B, pohlavná dvojtvarosť B

Činnosti:

Pozorovanie pohlavného dimorfizmu. B

Pozorovanie správania sa živočíchov a rastlinných štruktúr, ktoré ovplyvňujú úspešné rozmnožovanie a prežitie organizmov. B

< predchádzajúciobsah ďalší >

  1. Okrem žiakov so zrakovým postihnutím – nevidiacich.

  2. Okrem žiakov so zrakovým postihnutím – nevidiacich.

  3. Okrem žiakov so zrakovým postihnutím – nevidiacich.

  4. Okrem žiakov so zrakovým postihnutím – nevidiacich.

  5. Okrem žiakov so zrakovým postihnutím – nevidiacich.

  6. Okrem žiakov so zrakovým postihnutím – nevidiacich.

  7. U žiakov so zrakovým postihnutím – nevidiacich pomenovanie vedúcich skamenelín podľa opisu.

  8. Okrem žiakov so zrakovým postihnutím – nevidiacich.