Hlavným cieľom 3. cyklu je porozumieť vybraným geografickým, historickým, kultúrnym, náboženským, hospodárskym a politickým špecifikám v rôznych častiach sveta. Žiaci rozvíjajú svoj pozitívny vzťah k demokratickej spoločnosti a k potrebe udržateľnosti života na Zemi. Aktívne sa zapájajú do riešenia aktuálnych výziev a problémov. Uvedomujú si vlastnú identitu v globalizovanom svete. Rešpektujú a prejavujú ohľaduplnosť voči iným ľuďom, kultúram a duchovným hodnotám. Žiaci kriticky pristupujú k zdrojom informácií a mediálnym obsahom. Disponujú rozvinutými spôsobilosťami získavať, vyhľadávať, analyzovať a interpretovať informácie v rôznej podobe.
Organizácia výučby vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť v 3. cykle
Vyučovanie vzdelávacej oblasti v 3. cykle sa realizuje v podobe samostatných predmetov (geografia, dejepis, občianska náuka, etická výchova), prípadne ako plne alebo čiastočne integrovaný predmet. Výkonové štandardy sú uvádzané pre všetky komponenty spoločne. Cieľom je posilniť vzájomné medzipredmetové vzťahy v rámci vzdelávacej oblasti. Obsahové štandardy sú formulované pre jednotlivé komponenty. Vzdelávacie štandardy eticko-osobnostného komponentu sa realizujú prioritne na predmete etická výchova, čiastočne však aj prierezovo, v rámci výučby iných predmetov vzdelávacej oblasti.
Výkonový štandard
1. cieľ vzdelávania pre 3. cyklus: Využívať znalosti o vybraných spoločenských, geografických a historických javoch a procesoch v širších súvislostiach a rôznych kontextoch
Žiak vie/dokáže:
- disponovať geografickou, dejepisnou a spoločenskovednou terminológiou a osvojené pojmy používať v správne kontexte,
- lokalizovať kľúčové geografické prvky na mape sveta, Európy a Slovenska,
- porovnať geografické špecifiká vybraných regiónov a štátov v Európe a vo svete,
- zhodnotiť demografické javy a procesy vo svete, vybraných regiónoch a na Slovensku,
- uviesť príčiny a dôsledky regionálnych rozdielov vo svete, v Európe a na Slovensku,
- zhodnotiť geografické, spoločenské a historické aspekty európskej integrácie,
- zaujať informovaný postoj k vybraným spoločenským javom, procesom, udalostiam alebo výzvam od lokálnej po globálnu úroveň,
- orientovať sa v kľúčových historických obdobiach v priestore a čase,
- zovšeobecniť základné znaky historického obdobia a črty jeho umeleckého vyjadrenia,
- vymedziť hlavné medzníky kľúčových historických procesov,
- zaujať postoj k vybranému historickému javu, osobnosti a procesu významnému pre európsku kultúru a svetové dejiny,
- opísať základné spoločné znaky, podobnosti a rozdiely medzi svetovými náboženstvami a kultúrami,
- orientovať sa v sociálnej a politickej štruktúre spoločnosti,
- vysvetliť základné ekonomické vzťahy medzi štátom a občanmi,
- vysvetliť spôsoby, ako môže ako občan ovplyvňovať správu vecí verejných a politické rozhodnutia.
2. cieľ vzdelávania pre 3. cyklus: Vyberať, navrhnúť a uplatniť metódy a postupy získavania, analýzy a interpretácie informácií vedúce k riešeniu rôznych úloh, výziev a problémov
Žiak vie/dokáže:
- vybrať vhodné zdroje informácií potrebné pri hľadaní odpovedí na otázky geografického, historického alebo spoločenskovedného charakteru a vyvodiť z nich správne závery,
- rozlíšiť fakty, argumenty, názory a interpretácie; podstatné informácie od nepodstatných,
- klásť si otázky relevantné pre poznávanie samého seba, vo vzťahu k druhým a okolitému svetu,
- preniesť údaje z jednej formy do druhej (napr. z tabuľky do grafu, zo schémy do textu a naopak),
- sformulovať predpoklad a navrhnúť spôsoby alebo postupy jeho možného overenia,
- argumentačne obhájiť pozíciu v diskusii na základe analyzovaných textových a iných zdrojov,
- podieľať sa v rámci skupiny na návrhu a overení postupu riešenia úlohy,
- ohodnotiť svoju hotovú prácu a navrhnúť možnosti jej zlepšenia,
- prezentovať výsledky svojej práce vo verbálnej, textovej a vizuálnej podobe s využitím správnej terminológie,
- určiť geografickú polohu objektov na mape a použiť číselnú mierku,
- použiť rôzne druhy máp ako zdroj informácií o geografických, spoločenských a historických javoch, procesoch a vzťahoch medzi nimi,
- orientovať sa v neznámom priestore pomocou mapy alebo GPS,
- vytvoriť tematickú mapu v papierovej alebo digitálnej podobe,
- interpretovať spoločenské a historické javy alebo udalosti z rôznych perspektív,
- zostaviť projektový zámer s prvkami podnikavosti a inovatívnosti,
- realizovať jednoduchý geografický prieskum v miestnej krajine.
3. cieľ vzdelávania pre 3. cyklus: Porozumieť významu a princípom spoločenských a historických javov a procesov
Žiak vie/dokáže:
- zhodnotiť príčiny a dôsledky historických javov a procesov,
- zhodnotiť význam historického javu, osobnosti alebo procesu pre európsku kultúru a svetové dejiny,
- charakterizovať príčiny (faktory) zániku ríše, kultúry, civilizácie na vybranom príklade,
- zhodnotiť krátkodobé a dlhodobé dôsledky historického javu, procesu, osobnosti,
- interpretovať dobové svedectvo alebo umelecké dielo z vybraného obdobia,
- analyzovať význam a činitele ovplyvňujúce rozmiestnenie kľúčových hospodárskych činností v súčasnosti a v minulosti,
- rozpoznať vplyv historických udalostí na každodenný život ľudí, uviesť príklady z každodenného života rôznych skupín, vrstiev obyvateľstva v konkrétnom historickom období,
- pochopiť úlohu svetových náboženstiev v spoločnosti a kultúre,
- rozpoznať hlavné idey reformných hnutí v Európe,
- zhodnotiť procesy modernizácie spoločnosti na vybranom príklade,
- porovnať formy revolúcií na vybraných príkladoch,
- porozumieť a reflektovať etický rozmer v dejinách,
- zhodnotiť príčiny a dôsledky migrácie,
- analyzovať zmeny v počte a rozmiestnení obyvateľstva na globálnej a regionálnej úrovni,
- vysvetliť na vybraných príkladoch zmeny a prepojenosť v súčasnom svete vplyvom globalizácie.
4. cieľ vzdelávania pre 3. cyklus: Posúdiť vzájomnú previazanosť prírodných zložiek krajiny s činnosťou človeka na regionálnej a globálnej úrovni, poznať možnosti vedúce k udržateľnému spôsobu života na Zemi
Žiak vie/dokáže:
- opísať dôsledky tvaru a pohybov Zeme, sklonu zemskej osi na život na Zemi,
- zhodnotiť vplyv geologických procesov na formovanie povrchu Zeme,
- určiť príčiny a dôsledky prírodných katastrof, oblasti ich výskytu a možnosti predchádzania ich vzniku alebo zmierňovania nimi spôsobených škôd,
- porovnať vplyv rôznych prírodných podmienok na život na Zemi,
- posúdiť vplyv klimatotvorných činiteľov na podnebie na Zemi, v Európe a na Slovensku,
- porovnať základné charakteristiky podnebných pásiem alebo podnebných oblastí,
- vysvetliť vznik vegetačných pásiem a ich usporiadanie na Zemi, v Európe a na Slovensku,
- vysvetliť, ako človek ovplyvňuje životné prostredie od lokálnej po globálnu úroveň,
- identifikovať prejavy a dôsledky klimatickej zmeny v rôznych častiach Zeme,
- uviesť možnosti vedúce k udržateľnejšiemu spôsobu života.
5. cieľ vzdelávania pre 3. cyklus: Rozpoznať osobnostné, sociálne, kultúrne stránky svojej identity a rešpektovať pozitívne prvky rozmanitosti ľudí a skupín v blízkom aj širšom okolí.
Žiak vie/dokáže:
- posúdiť vplyv rôznych faktorov na správanie, rozhodovanie a formovanie názorov a postojov človeka,
- pomenovať dôležité faktory, ktoré utvárajú identitu a osobnú integritu človeka vo vzťahu k témam intimity, sexuality a sexuálneho správania a rodičovstva,
- identifikovať rôzne skupiny a komunity, do ktorých patrím, chcem patriť, môžem patriť,
- uplatňovať prosociálnosť ako integrujúcu zložku vlastnej identity,
- rešpektovať druhých bez ohľadu na sociálne a ekonomické zázemie, zdravotný stav, etnickú, kultúrnu, náboženskú príslušnosť, pôvod, svetonázor, vek, pohlavie alebo sebavnímanie,
- opísať základné spoločné znaky, podobnosti a rozdiely medzi svetovými náboženstvami a kultúrami a porozumieť vplyvu náboženstiev pre kultúrne systémy v ľudských spoločnostiach a každodenný život,
- identifikovať rôzne zdroje vlastnej kultúrnej identity od lokálnej po globálnu,
- utvárať zdravú formu patriotizmu a úctu k národu.
6. cieľ vzdelávania pre 3. cyklus: Komunikovať konštruktívne s ohľadom na perspektívu iných ľudí a na prehlbovanie osobných vzťahov
Žiak vie/dokáže:
- prakticky využívať spoločenské a komunikačné návyky,
- zaujať informovaný postoj k vybraným spoločenským javom, procesom, udalostiam a výzvam od lokálnej po globálnu úroveň,
- slobodne prijať jednoduché záväzky v skupine a splniť ich,
- rozlíšiť rôzne typy správania k druhým a zvoliť si to, ktoré je spravodlivé a prosociálne,
- vytvárať slobodné a zodpovedné priateľské vzťahy,
- využívať zásady empatického a súčasne asertívneho správania v spoločenských vzťahoch,
- vnímať rôzne perspektívy a dôvody, ktoré formujú názory a postoje iných ľudí.
7. cieľ vzdelávania pre 3. cyklus: Uplatňovať vnútorné motivácie na konanie dobra
Žiak vie/dokáže:
- rešpektovať život človeka ako najvyššiu hodnotu,
- identifikovať podmienky a faktory pôsobiace na rozvoj človeka,
- chrániť život vo všetkých jeho formách,
- analyzovať a vyhodnotiť morálne dilematickú situáciu,
- identifikovať cnosti v konaní reálnych alebo zobrazených postáv,
- rozlíšiť kvalitu priateľstva a rozhodovať sa pre cnostné priateľstvá,
- odlíšiť morálne dobré konanie od čisto užitočného alebo príjemného,
- robiť správne a morálne dobré rozhodnutia aj vtedy, keď sa nikto nepozerá,
- plánovať svoju krátkodobú a dlhodobú budúcnosť v súlade so svojim potenciálom, potrebami a hranicami a prijímať zodpovedné rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú jeho životné smerovanie.
8. cieľ vzdelávania pre 3. cyklus: Chápať zmysel a význam pravidiel a povinností, uplatňovať práva ako člen demokratickej spoločnosti
Žiak vie/dokáže:
- zdôvodniť význam rozdelenia moci na rozličných príkladoch,
- zdôvodniť praktický význam právnych poznatkov pre budovanie svojho právneho vedomia,
- reagovať adekvátne v situáciách, pri ktorých je ohrozená integrita alebo porušované právo,
- posúdiť výhody života v demokratickom zriadení v porovnaní s autoritatívnym režimom,
- využiť svoj potenciál smerom k podnikavosti a inovatívnosti.
9. cieľ vzdelávania pre 3. cyklus: Analyzovať mediálne obsahy, vrátane sociálnych sietí a ich vplyv na správanie a postoje ľudí, regulovať vlastné správanie v online prostredí
Žiak vie/dokáže:
- rozlišovať vybrané mediálne obsahy ako zdroj informácií o aktuálnom dianí doma a vo svete,
- rozpoznať dezinformácie a nepravdivé mediálne obsahy,
- eticky a rešpektujúco sa prezentovať v online prostredí,
- pomenovať zásady kyberbezpečnosti,
- identifikovať vhodné a nevhodné mediálne obsahy a ich vplyv na sebaobraz a vlastné postoje.
10. cieľ vzdelávania pre 3. cyklus: Participovať na prospešných aktivitách na rôznej úrovni, aplikovať stratégie aktívneho občianstva a spoluzodpovednosti za Slovensko, Európu a svet
Žiak vie/dokáže:
- aplikovať environmentálne poznanie do vlastných postojov a správania,
- aplikovať stratégie aktívneho občianstva za účelom pozitívnej zmeny,
- zaujať aktívny postoj proti prejavom ľudskej neznášanlivosti a prejaviť solidaritu k znevýhodneným skupinám obyvateľstva,
- navrhnúť, realizovať a vyhodnotiť primerane náročný dobrovoľnícky projekt.
Obsahový štandard
Geografický komponent / geografia
1. Zdroje geografického poznávania
Činnosti uvedené v téme Zdroje geografického poznávania sa uskutočňujú v prepojení s činnosťami ostatných tém priebežne počas celého vzdelávacieho cyklu a je možné ich realizovať aj s využitím geoinformačných technológií.
Pojmy:
geografická sieť, nultý poludník, poludníky, rovník, rovnobežky, obratníky, polárne kružnice, zemské pologule, časové pásma, číselná mierka mapy, satelitná snímka, geoinformačné technológie (GPS, GIS), kartogram
Činnosti:
Určovanie polohy vybraných objektov na mape pomocou geografických súradníc a vlastnej polohy v teréne pomocou GPS.
Určovanie skutočnej vzdialenosti medzi objektmi na mape pomocou grafickej a číselnej mierky.
Určovanie času v rôznych častiach Zeme s využitím mapy časových pásiem.
Určovanie a porovnávanie usporiadania objektov a javov na mapách rôzneho druhu – identifikácia priestorových vzťahov (analýza mapy).
Formulovanie záverov a jednoduchých hypotéz na základe mapy (interpretácia mapy).
Tvorba tematickej mapy s využitím vhodného mapového prostriedku (napríklad kartogram).
Využívanie štatistických údajov (vo forme tabuliek, grafov, diagramov), obrázkov, fotografií, textov a videí na získanie, spracovanie a prezentáciu informácií, identifikovanie súvislostí a tvorbu záverov.
2. Planéta Zem a jej prírodné krajinné sféry
Pojmy:
tvar a pohyby Zeme, sklon zemskej osi, stavba Zeme, platňová tektonika, prírodné riziká a hrozby, atmosféra, klimatotvorné činitele, klimatický diagram, podnebie (klíma), podnebné pásma, výšková stupňovitosť, šírková pásmovitosť, typy krajín (biómy), pevninské a horské ľadovce
Činnosti:
Objasňovanie súvisu tvaru Zeme, pohybov Zeme a sklonu zemskej osi so striedaním dňa a noci, striedaním ročných období a existenciou podnebných pásiem na Zemi.
Opis stavby Zeme a skúmanie vplyvu platňovej tektoniky na formovanie zemského povrchu na vybraných príkladoch zo sveta (napríklad Himaláje, Andy a Východoafrická priekopová prepadlina).
Určovanie príčin a dôsledkov seizmickej a vulkanickej činnosti; lokalizovanie oblastí na Zemi, ktoré sú touto činnosťou najviac zasiahnuté.
Lokalizovanie najznámejších povrchových celkov (pohoria, nížiny a i.) a prvkov vodstva na mape sveta a ich vzájomné porovnanie.
Rozpoznávanie rozdielu medzi počasím a podnebím.
Základná charakteristika podnebných pásiem na základe teploty vzduchu a množstva zrážok spojená s vymedzením ich priestorového rozšírenia.
Určovanie vplyvu klimatotvorných činiteľov (geografická šírka, vzdialenosť od morí a oceánov, morské prúdy, nadmorská výška, činnosť človeka) na podnebie a typy krajín na Zemi.
Identifikovanie príčin, dôsledkov a oblastí výskytu monzúnov, tropických cyklón a tornád.
Porovnávanie vybraných typov krajín (biómov) z hľadiska prírodných pomerov, činnosti človeka a ich priestorového rozšírenia na Zemi.
Porovnávanie pevninských a horských ľadovcov – oblasti výskytu, význam, príčiny a dôsledky topenia ľadovcov.
3. Obyvateľstvo Zeme
Pojmy:
populácia, vývoj počtu obyvateľov, rozmiestnenie obyvateľstva, hustota zaľudnenia, najľudnatejšie štáty a mestá sveta, veková pyramída, kultúrna rozmanitosť, svetové náboženstvá, migrácia, urbanizácia
Činnosti:
Lokalizovanie husto a riedko zaľudnených oblastí na Zemi spojené s identifikáciou faktorov, ktoré vplývajú na rozmiestnenie obyvateľstva.
Porovnávanie počtu obyvateľov jednotlivých svetadielov a vybraných štátov pomocou štatistických údajov v rôznej podobe; identifikovanie najľudnatejších štátov a miest sveta.
Posudzovanie vývoja svetovej populácie a určenie dôvodov, pre ktoré existujú rozdiely vo vývoji a počte obyvateľov medzi jednotlivými svetadielmi alebo štátmi.
Spoznávanie rozmanitosti obyvateľstva z náboženského, kultúrneho a jazykového hľadiska.
Skúmanie príčin a dôsledkov migrácie na vybraných príkladoch zo sveta. (TEMATICKÝ DEŇ)
Skúmanie príčin a dôsledkov urbanizácie na vybraných príkladoch zo sveta.
4. Činnosť ľudí na Zemi
Pojmy:
štruktúra hospodárstva (primárny, sekundárny, terciárny a kvartérny sektor), potravinové, surovinové a energetické zdroje, významné hospodárske oblasti, globálny obchod, medzinárodná deľba práce
Činnosti:
Klasifikácia, posudzovanie významu a dôsledkov rôznych hospodárskych činností, príčiny ich priestorového rozmiestnenia.
Lokalizovanie oblastí s koncentráciou vybraných hospodárskych činností (napríklad ťažba ropy, zemného plynu, uhlia alebo drahých kovov, výroba automobilov, oblečenia, elektroniky, pestovanie poľnohospodárskych plodín, služby, cestovný ruch) a určenie činiteľov, ktoré ich podmieňujú.
Odhaľovanie, ako vývoj v doprave a informačných technológiách mení časové vzdialenosti medzi miestami a regiónmi, čím sa mení ich relatívna geografická poloha.
Ilustrovanie vzájomného prepojenia súčasného sveta prostredníctvom globálneho obchodu na príkladoch vybraných komodít od miesta získavania surovín a spracovania, cez dopravu až po miesta spotreby – so základným posúdením vplyvu globalizácie na výrobcov, spotrebiteľov a životné prostredie v rôznych častiach sveta. (TEMATICKÝ DEŇ)
5. Regióny sveta
Pojmy:
najznámejšie moria, ostrovy, polostrovy, zálivy, rieky a povrchové celky Európy, podnebné pásma a typy krajín Európy, rozmanitosť obyvateľstva, štáty Európy, hlavné a iné významné mestá európskych štátov, Európska únia, významné regióny a štáty sveta, priestorové vzťahy
Činnosti:
Európa
Vymedzenie hraníc Európy a určenie polohy najvýznamnejších európskych ostrovov, polostrovov, morí, zálivov, povrchových celkov, riek a jazier na všeobecnogeografickej mape.
Posudzovanie vplyvu Golfského prúdu a prevládajúceho západného prúdenia vzduchu na vznik podnebných pásiem Európy.
Porovnávanie charakteristík podnebných pásiem Európy na základe klimatických diagramov.
Zhodnotenie hospodárskeho významu riek na príklade vybranej európskej rieky.
Zdôvodňovanie rozmiestnenia jednotlivých typov krajín v Európe spojené s ich základnou charakteristikou.
Analýza údajov o počte, rozmiestnení, národnostnej, jazykovej a náboženskej štruktúre obyvateľstva Európy – kultúrna diverzita Európy.
Určovanie polohy európskych štátov, ich hlavných a ďalších významných miest na mape.
Porovnávanie geografických špecifík vybraných oblastí a štátov Európy (napríklad Spojené kráľovstvo, Nemecko, Francúzsko, Rusko, Poľsko, Ukrajina, Česko, Maďarsko, Taliansko, Španielsko, Švédsko).
Identifikovanie geografických aspektov európskej integrácie (Európska únia, Schengenský priestor, eurozóna, kandidátske štáty) – vzájomné prepojenie Európy na vybraných príkladoch.
Analýza vybraných výziev a problémov súčasnej Európy a hľadanie možností ich riešenia (napríklad konflikty a vojny, migrácia, starnutie obyvateľstva, environmentálne problémy, regionálne rozdiely, zdroje energie).
Ostatné regióny sveta
Spoznávanie geografických špecifík významných štátov alebo regiónov sveta (napríklad Čína, India, Japonsko, Blízky východ, Austrália, USA, Brazília, Nigéria, Arktída).
Porovnávanie prírodných podmienok a spoločensko-hospodárskych charakteristík vybraných štátov alebo regiónov sveta, identifikovanie ich spoločných a odlišných znakov.
6. Slovensko
Pojmy:
významné povrchové celky, rieky a sídla na mape Slovenska, činitele ovplyvňujúce podnebie Slovenska, klimatické oblasti, využívanie krajiny, regionálne rozdiely, počet a štruktúra obyvateľstva, hospodárstvo Slovenska, výroba elektrickej energie
Činnosti:
Porovnávanie polohy, rozlohy a počtu obyvateľov Slovenska v európskom a globálnom kontexte.
Určovanie polohy významných povrchových celkov, riek a vodných plôch v rôznych častiach Slovenska s posúdením ich vplyvu na osídlenie a činnosť človeka.
Identifikovanie činiteľov ovplyvňujúcich podnebie Slovenska; určovanie hlavných podnebných oblastí na mape a stručný opis ich charakteristík (teplota vzduchu, množstvo zrážok).
Rozpoznávanie krajinnej pokrývky Slovenska a identifikovanie jej premien pričinením človeka – aj so zameraním na miestnu krajinu.
Hľadanie príčin rozdielov vo vodnom stave vybraných vodných tokov na Slovensku počas roka; identifikácia faktorov, ktoré vedú k vzniku povodní, a možnosti ich predchádzania.
Analýza údajov o počte, rozmiestnení, národnostnej, náboženskej a vekovej štruktúre obyvateľstva Slovenska spojená s posúdením zmien v čase – aj so zameraním na kraj a obec.
Porovnávanie vybraných sídiel Slovenska z hľadiska polohy, počtu obyvateľov a funkcií, ktoré poskytujú svojim obyvateľom a návštevníkom.
Identifikovanie kľúčových odvetví hospodárstva na Slovensku a vo vybranom regióne s posúdením ich vplyvu na zamestnanosť, zahraničný obchod a životné prostredie.
Skúmanie pôvodu na Slovensku vyrobenej elektriny z hľadiska využívania obnoviteľných a neobnoviteľných zdrojov energie alebo výroby podľa typov elektrární.
Určovanie geografických podmienok vhodných na využívanie obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku, prípadne aj v miestnej krajine (napríklad vodná, slnečná, veterná, geotermálna).
Posudzovanie zmien vo využívaní krajiny a ich dôsledkov na životné prostredie a spoločnosť na vybraných príkladoch zo Slovenska (napríklad výstavba nových obytných štvrtí, rekreačných objektov, priemyselných závodov, diaľnic alebo obchvatov; rekultivácia nevyužívaného priemyselného areálu alebo niekdajšej lokality ťažby surovín). (TEMATICKÝ DEŇ)
Porovnávanie hospodársky najviac a najmenej rozvinutých oblastí Slovenska – príčiny a dôsledky existujúcich regionálnych rozdielov.
Analýza cestovného ruchu na Slovensku s posúdením jeho silných a slabých stránok, príležitostí a ohrození – aj so zameraním na príklady z regiónov alebo obcí.
Prípadové štúdie o výzvach a problémoch Slovenska alebo jeho regiónov (napríklad vyľudňovanie vidieka, suburbanizácia, starnutie obyvateľstva, nezamestnanosť, environmentálne problémy, prírodné riziká a hrozby, nedostatočná dopravná infraštruktúra, migrácia do zahraničia).
7. Výzvy a problémy súčasného sveta
Pojmy:
ukazovatele rozvoja (napríklad HDP/obyv., prístup ku vzdelaniu, miera dojčenskej úmrtnosti, stredná dĺžka života, počet detí na jednu ženu, HDI – index ľudského rozvoja), nerovnosť, chudoba, konflikty, porušovanie ľudských práv, utečenci, klimatická zmena, environmentálne problémy, medzinárodná spolupráca, humanitárna a rozvojová pomoc, udržateľnosť
Činnosti:
Identifikovanie rozdielov v spoločenských a hospodárskych podmienkach medzi hospodársky viac a menej rozvinutými štátmi sveta na základe vybraných ukazovateľov.
Posudzovanie vplyvu chudoby a zlých životných podmienok na život v menej rozvinutých regiónoch sveta; možnosti pomoci a rozvoja na vybraných príkladoch.
Analýza príčin a dôsledkov najzávažnejších environmentálnych problémov (napríklad dlhodobé sucho, znižovanie biodiverzity, dezertifikácia, znečistenie oceánov, riek a ovzdušia) – od lokálnej až po globálnu úroveň; hľadanie možností ich riešenia na úrovni jednotlivca a celej spoločnosti.
Identifikovanie súčasných aj predpokladaných prejavov a dôsledkov klimatickej zmeny na príkladoch zo Slovenska a vo svete.
8. Geografia v teréne
Pojmy:
geografický prieskum, primárne a sekundárne zdroje informácií
Činnosti:
Získavanie a vyhodnocovanie primárnych kvantitatívnych (namerané alebo spočítané údaje) a kvalitatívnych dát (napríklad v podobe náčrtku, fotografie, videa, prieskumu verejnej mienky) o skúmanom jave alebo procese v miestnej krajine.
Výber a analýza dostupných sekundárnych dát vhodných pri riešení jednoduchého prieskumu zameraného na miestnu krajinu.
Interpretácia dát a prezentácia výsledkov prieskumu. (TEMATICKÝ DEŇ)
Dejepisný komponent / dejepis
1. Starovekí Gréci
Pojmy:
antika, polis, kolonizácia, otroctvo, tyran, demokracia, kolonizácia, umenie
Činnosti:
Porovnanie spoločnosti v Sparte a Aténach.
Charakterizovanie základných princípov aténskej demokracie a porovnanie s modernou zastupiteľskou demokraciou.
Tematická sonda – grécke divadlo, architektúra, literatúra, olympijské hry, výchova.
2. Staroveký Rím
Pojmy:
republika, patricijovia, plebejci, cisárstvo, provincie, Limes Romanus, Gerulata, náboženské predstavy
Činnosti:
Zaznamenávanie priebehu a dôsledkov rímskej expanzie na mape.
Porovnávanie rôznych foriem vlády v starovekom Ríme.
Identifikovanie odkazu starovekého Ríma v európskom umení, kultúre a práve.
Tematická sonda – každodenný život v starovekom Ríme.
3. Stredovek
Pojmy:
Veľká Morava, byzantská misia, kráľ, léno, hrad, šľachta, poddaní, duchovenstvo, kláštor, stredoveké mesto, remeslá, cech, univerzita, Franská ríša, islam, Korán, Arabská ríša, Byzantská ríša, románsky sloh, gotika, katedrála, stredoveké Uhorsko, kolonizácia, banské mestá
Činnosti:
Opis života na stredovekom hrade a dedine, v stredovekom meste a kláštore.
Spoznávanie úlohy cirkvi a zbožnosti v živote stredovekého človeka.
Interpretácia prínosu významnej stredovekej osobnosti.
Návšteva historicky významnej lokality.
Interpretácia vybranej stredovekej legendy.
Tematická sonda z regionálnych dejín – stopy stredoveku v regióne.
4. Novovek
Pojmy:
renesancia, humanizmus, Academia Istropolitana, Nový svet, objavitelia, dobyvatelia, objavení, kolonializmus, kolónie, reformácia, protestant, katolík, turecký vpád, Bratislava – hlavné mesto Uhorska
Činnosti:
Analyzovanie predpokladov európskej expanzie a kolonizácie v novoveku.
Porovnanie krátkodobých a dlhodobých dôsledkov európskej kolonizácie vybranej krajiny.
Opis kultúry vybranej neeurópskej civilizácie.
Porovnanie východísk a prejavov reformácie a protireformácie.
Charakteristika podstaty a východísk nového svetonázoru v období humanizmu a renesancie.
Tematická sonda – priebeh a dôsledky kolonizácie jednej z európskych krajín.
Tematická sonda z regionálnych dejín – príbeh novovekej stavby alebo osobnosti.
5. Obdobie revolúcií a reforiem
Pojmy:
konštitučná monarchia, absolutistická monarchia, osvietenstvo, Veľká revolúcia, viedenský kongres, politika rovnováhy síl, priemyselná revolúcia, industrializácia, kapitalizmus, hnutie za zrušenie otroctva, nacionalizmus, národný štát, imperializmus, liberalizmus, konzervativizmus, socializmus, boj za nezávislosť kolónií, tereziánske a jozefínske reformy, náboženská sloboda, revolučný rok 1848/1849, Slovenská národná rada, slovenské politické programy, rakúsko-uhorské vyrovnanie, modernizácia, maďarizácia
Činnosti:
Analyzovanie vývoja predstáv o správe vecí verejných.
Analyzovanie priemyselnej revolúcie ako zásadného zlomu v dejinách ľudstva.
Zhodnotenie vplyvu industrializácie na globalizáciu a životné prostredie.
Identifikovanie predpokladov vzniku zjednotených národných štátov a vplyvu na mocenské pomery v Európe.
Zhodnotenie cieľov a foriem politiky veľmocí a jej dôsledkov na dnešný svet.
Analyzovanie postavenia pôvodného obyvateľstva vo vybranej európskej kolónii.
Porovnanie procesu spoločenských zmien cestou reforiem a revolúcií.
Porovnanie cieľov a výsledkov slovenského národného hnutia.
Zhodnotenie dôsledkov rakúsko-uhorského vyrovnania.
Tematická sonda z regionálnych dejín – príčiny a dôsledky vysťahovalectva zo Slovenska do zámoria v porovnaní so súčasnosťou.
Tematická sonda – zrod konceptu, uplatňovanie, dodržiavanie, rešpektovanie ľudských a občianskych práv.
6. Prvá svetová vojna
Pojmy:
Trojspolok, Dohoda, zákopová vojna, fronty, zázemie, odboj, československé légie; Versaillský systém, nástupnícke štáty
Činnosti:
Analýza príčin prvej svetovej vojny na základe historických prameňov.
Identifikovanie kľúčových medzníkov v priebehu prvej svetovej vojny.
Zhodnotenie podmienok života na fronte a v zázemí.
Zhodnotenie cieľov a výsledkov zahraničného a domáceho odboja.
Interpretácia príbehu z veľkej vojny na základe dobových prameňov a umeleckého diela z pohľadu žien a detí.
Zaznamenanie na mape zmien hraníc na základe Versaillského systému.
Tematická sonda z regionálnych dejín – pamätné miesta, pamäťové inštitúcie, pamätníky. (TEMATICKÝ DEŇ)
7. Európa a Československo medzi dvoma svetovými vojnami
Pojmy:
svetová hospodárska kríza, parlamentná demokracia, politická pluralita, diktatúra, komunizmus, fašizmus, nacizmus, propaganda, gulag, politika appeasementu, Československá republika, národnostná politika, rozvoj školstva, hospodárstva, kultúry, spolkový život, moderný slovenský národ, centralizmus, autonómia, T. G. Masaryk, M. R. Štefánik
Činnosti:
Porovnanie kapitalizmu a centrálne plánovanej ekonomiky.
Identifikovať základné medzníky vzniku prvej Československej republiky.
Analýza vzťahov národnostných menšín.
Porovnanie demokratických a nedemokratických režimov.
Porovnanie diktatúry a parlamentnej demokracie vo vzťahu k občianskym právam.
Zhodnotenie cieľov a následkov politiky Spoločnosti národov a appeasementu.
Analýza úlohy médií a dobových prameňov so zameraním na odhaľovanie mechanizmov manipulácie a propagandy.
Interpretácia príbehu/vizuálneho/zvukového diela z medzivojnového obdobia.
Tematická sonda – zmena postavenia ženy v spoločnosti.
8. Druhá svetová vojna a Slovenská republika
Pojmy:
Mníchovská dohoda, Viedenská arbitráž, fašistická os, protihitlerovská koalícia, totálna vojna, protifašistický odboj, cenzúra, perzekúcie, genocída, holokaust, koncentračné tábory, štátostrana, totalitný politický systém, židovský kódex, deportácie, arizácia, kolaborácia, odboj, Slovenské národné povstanie, konferencie Veľkej trojky, Spravodliví medzi národmi
Činnosti:
Charakteristika totalitného štátu.
Analýza dobových prameňov so zameraním na cenzúru a propagandu.
Analýza literatúry – príbehy pamätníkov, preživších.
Zhodnotenie cieľov a výsledkov zahraničného a domáceho odboja.
Tematická sonda z regionálnych dejín – miesta pamäti, príbeh z SNP. (TEMATICKÝ DEŇ)
Tematická sonda – postavenie žien v ideológii totalitného štátu. (TEMATICKÝ DEŇ)
Reflexia druhej svetovej vojny v umení.
9. Studená vojna
Pojmy:
Marshallov plán, OSN, superveľmoci, železná opona, disent, samizdat, studená vojna, hospodárske a vojenské bloky, jadrové zbrane, dekolonizácia, svet ako „globálna dedina“, pád železnej opony, zjednotenie Nemecka, rozpad ZSSR, európska integrácia
Činnosti:
Interpretácia povojnového sveta – obnova, premeny Európy.
Charakteristika bipolárneho sveta.
Identifikácia prejavov občianskeho odporu obyvateľstva vo východnom bloku.
Vystihnutie základných predpokladov, cieľov a medzníkov procesu európskej integrácie.
Zhodnotenie príčin a dôsledkov dekolonizácie na vybranom príklade.
Tematická sonda – život počas socializmu v regióne. (TEMATICKÝ DEŇ)
Tematická sonda – rola médií v spoločnosti na vybranom príklade. (TEMATICKÝ DEŇ)
Tematická sonda – osudy menšín v povojnovej Európe na vybranom príklade.
10. Československo za železnou oponou
Pojmy:
národný front, februárový prevrat, zbor povereníkov, politické procesy, menová reforma, znárodnenie, kolektivizácia, industrializácia, socialistický realizmus, reformný proces, okupácia 1968, normalizácia, Charta 77, disent, samizdat, sviečková manifestácia, nežná revolúcia, vlny emigrácie z Československa
Činnosti:
Analýza dôsledkov februárového prevratu.
Zhodnotenie predpokladov a cieľov pokusu o reformu socializmu.
Identifikovanie premien krajiny, mesta a dediny. (TEMATICKÝ DEŇ)
Tematická sonda – spomienky svedkov okupácie 1968. (TEMATICKÝ DEŇ)
Tematická sonda – prejavy normalizácie v každodennom živote ľudí. (TEMATICKÝ DEŇ)
Analýza umeleckého dobového a súčasného diela k totalite.
11. Zápas o demokraciu po roku 1989
Pojmy:
parlamentná demokracia, vznik Slovenskej republiky, privatizácia, reštitúcia, plnenie kritérií demokratického štátu, vstup Slovenskej republiky do NATO a Európskej únie, prijatie eura, plnenie kritérií demokratického štátu, korupcia, autoritárske tendencie politikov a politických strán, populizmus, globalizácia
Činnosti:
Analýza hlavných zmien v Československu po roku 1989.
Porovnanie cieľov a následkov spoločensko-ekonomickej transformácie po roku 1989.
Objasnenie hlavných príčin a dôsledkov rozdelenia Československa.
Rozpoznanie pozitívnych a negatívnych znakov vnútropolitického vývoja Slovenskej republiky.
Rozvíjanie historickej empatie na citlivé témy pre hlbšie porozumenie historických procesov.
Diskutovanie o úlohe historickej pamäte pri vyrovnávaní sa s minulosťou.
Občiansky komponent / občianska náuka
1. Identita a sociálny rozvoj človeka
Pojmy:
základné pojmy psychológie, osobnosť človeka, sociálne skupiny, sociálne vzťahy, štruktúra spoločnosti
Činnosti:
Posudzovanie dôvodov záujmu psychológie o duševnú stránku človeka (biologický, psychologický, sociálny a filozofický spôsob nazerania na človeka).
Ilustrovanie významu základných pojmov a konceptov psychológie na reálnych životných situáciách: pamäť, myslenie, zabúdanie; emócie, nálady, afekty; osobnosť, temperament, talent, nadanie, vlohy; štýly učenia; význam vôle pri prekonávaní prekážok; mentálne zdravie, poruchy správania; sebavedomie, sebahodnotenie.
Diskutovanie o základných psychologických aspektoch v období dospievania a ich vplyv na vnútorné prežívanie človeka.
Rozlišovanie emócií spojenými s láskou, priateľstvom, zamilovanosťou a sexuálnou príťažlivosťou.
Vypracovanie zoznamu osôb, vecí a činností, ktoré napomáhajú udržaniu vlastnej psychickej pohody.
Význam konkrétnych materiálnych i duševných potrieb a užitočnosti ich napĺňania (subjektívna a objektívna hodnota vecí).
Zostavenie vlastnej hierarchie potrieb a hodnôt.
Analyzovanie rôznych faktorov vplývajúcich na formovanie názorov a postojov a spoločenskú rolu človeka.
Ilustrovanie pojmov majorita, minority, subkultúra, kontrakultúra, alternatívne kultúry (príklady kultúrnej rozmanitosti) v kontexte noriem spoločnosti.
Skúmanie vplyvu rodových očakávaní na naše správanie, vzťahy a spoločnosť.
Osvojovanie znakov zdravých vzťahov (rešpekt, dôvera, vzájomná podpora, kompromisy, komunikácia, počúvanie, práca s emóciami, rovnosť, úprimnosť, starostlivosť, súhlas, bezpečie).
Aplikovanie princípov zodpovedného a informovaného rozhodovania o správaní sa k sebe a k druhým ľuďom (vrátane sexuálneho správania) v duchu hodnôt osobnej slobody, rešpektu k slobode iných a kultivovaného spolužitia v spoločnosti.
Aplikovanie pravidiel a zásad slušného správania sa v spoločnosti (bontón), význam etikety.
2. Moc, autority, riadenie, občianske ideály a nástroje aktívneho občianstva
Pojmy:
demokracia, voľby, štát, deľba moci, štátne inštitúcie, tretí sektor, zneužívanie moci
Činnosti:
Diskutovanie o formálnych a neformálnych autoritách v mojom okolí.
Vysvetlenie podstaty decentralizácie moci: od riadenia obce k riadeniu na úrovni štátu.
Vymedzenie orgánov a inštitúcií podieľajúcich sa na správe obcí, samosprávnych krajov, štátu a vzťahov medzi nimi.
Vysvetlenie deľby štátnej moci a ich vzájomnej kontroly na konkrétnych príkladoch.
Príklady prepojenia riadenia štátu na každodenný občiansky život.
Analyzovanie významu a mechanizmu volieb na rôznych úrovniach a súvisiacich procesov, volebný program a kampaň.
Uvedenie príkladov a zdôvodnenie významu tretieho sektora (občianske združenia, neziskové organizácie, nadácie).
Využívanie nástrojov občianskej participácie a nespokojnosti (protest, petícia, referendum, politické organizovanie).
Poznávanie možností komunikácie s inštitúciami a úradmi, digitálne služby štátu a rôznych úradov ako nástroj obmedzenia byrokracie.
Pomenovanie znakov demokratického spôsobu rozhodovania a riadenia štátu.
Rozbor príkladov zneužívania moci, populizmu, ohýbania pravdy a polarizácie, rodinkárstva; príčiny a dôsledky korupcie.
Žiakom blízke príklady dobrovoľníctva, charitatívnej činnosti, solidarity, aktivizmu a spoločenského altruizmu.
Aktívne komunitné organizovanie (identifikovanie potrieb a problémov komunity, nástrojov na ich riešenie a zostavenie plánov na zmenu).
Reagovanie na nenávistné prejavy a diskriminačné situácie (vrátane online prostredia).
Identifikovanie roly občana pri zabezpečovaní bezpečnosti a obrany štátu (krízové situácie, branná povinnosť), úlohy, poslanie a využitie jednotlivých zložiek bezpečnostného systému a systému obrany štátu (OS SR, PZ SR, HaZZ).
3. Rovnosť a spravodlivosť
Pojmy:
právo, funkcie práva, hierarchia právnych predpisov, odvetvia práva, ústava, ľudské práva
Činnosti:
Porovnanie intuitívneho pochopenia spravodlivosti a inštitucionálneho poňatia práva.
Rozlišovanie rôznych odvetví práva s dôrazom na občianske, pracovné, rodinné a trestné právo.
Ilustrovanie významu Ústavy SR na vybraných príkladoch.
Rozlíšenie medzi činmi, ktoré sú legálne a nelegálne, rozdiel medzi priestupkom a trestným činom, nahlasovanie protiprávneho konania, trestné oznámenie.
Poznávanie orgánov právnej ochrany a funkcie súdov.
Argumentácia v otázkach spravodlivosti / nespravodlivosti na vzorových situáciách.
Uplatňovanie princípov ochrany spotrebiteľa.
Zdôvodnenie existencie ochrany ľudských práv a slobôd, generácie ľudských práv.
Analyzovanie dokumentov – Všeobecná deklarácia ľudských práv, Dohovor o právach dieťaťa.
Rozpoznávanie násilného správania (na verejnosti, fyzické aj psychické násilie, domáce násilie, sexuálne násilie, rasistické a extrémistické správanie).
Zdokumentovanie príkladov porušovania ľudských, detských a občianskych práv.
Aplikovanie postupov, ktoré vytvárajú inkluzívne prostredie rešpektujúce sociálne a ekonomické zázemie, zdravotný stav, etnickú, kultúrnu, náboženskú príslušnosť, pôvod, svetonázor, pohlavie alebo sebavnímanie. (TEMATICKÝ DEŇ)
4. Ekonomické vzťahy
Pojmy:
konkurencia, princípy a limity fungovania trhového mechanizmu, práca, dopyt a ponuka – ich vzájomný vzťah, spotreba, ochrana spotrebiteľa, finančné inštitúcie
Činnosti:
Vysvetlenie podstaty ekonomických vzťahov: príklady pracovného trhu v rôznych lokalitách, regiónoch a sektoroch; čo znamená byť zamestnávateľom, zamestnancom, podnikateľom, vlastníkom, nezamestnaným; práca na dohodu, TPP, DOVP, živnosť, stáž, brigáda, zamestnanecké benefity, hrubá a čistá mzda, priemerná a minimálna mzda; rôzne faktory vplývajúce na dopyt a ponuku.
Analýza vzťahov medzi pojmami zisk, príjem, náklady cez príklady: cena tovarov / služieb a práce v závislosti od miesta a spôsobu výroby, cena bývania v závislosti od lokality; cena tovarov / služieb v závislosti od etických princípov podnikania.
Posudzovanie vplyvu vývoja cien základných potravín, surovín a energií na život občanov v štáte;
Zostavenie jednoduchého modelového rozpočtu domácnosti s rozlíšením jednorazových a pravidelných príjmov a výdavkov versus štátny rozpočet.
Diskutovanie o jednoduchých príkladoch služieb štátu (sociálne politiky, dôchodkový systém, sociálne a zdravotné poistenie, podpora v nezamestnanosti, dávky v hmotnej núdzi): dôvody platenia daní a odvodov, preferencie pri plánovaní štátneho rozpočtu: príjmy a výdavky, význam fiškálnej zodpovednosti štátu (dlh, deficit) pre udržateľný ekonomický systém.
Diskutovanie o príkladoch ekonomickej a sociálnej nerovnosti na lokálnej, regionálnej a celoštátnej úrovni; faktory vplývajúce na ekonomický a spoločenský status a mobilitu (sociálny a kultúrny kapitál, majetok, moc, prestíž, vzdelanie, prostredie, generačná chudoba, rodinkárstvo, diskriminácia).
Rozpoznanie rôznorodosti finančných inštitúcií a ich služieb.
Zostavenie projektového návrhu s prvkami podnikavosti a inovatívnosti: exkluzivita a originalita nápadu, podnikateľský a nepodnikateľský zámer, získanie zdrojov – granty, crowdfunding, zbierka, startup, nadácie, harmonogram projektu, ľudské zdroje, marketing a reklama, spoločenská zodpovednosť. (TEMATICKÝ DEŇ)
5. Kritický prístup k mediálnym obsahom
Pojmy:
mediálny obsah, dezinformácie, umelá inteligencia, kyberbezpečnosť
Činnosti:
(TEMATICKÝ DEŇ)
Analyzovanie vplyvu médií, dezinformácií, reklamy a inej audiovizuálnej produkcie na správanie ľudí a verejnú mienku.
Využívanie nástrojov na overovanie relevantnosti a pravdivosti informácií.
Kritická analýza formy a obsahu na vybranom príklade internetovej diskusie alebo príspevku s nepravdivou informáciou.
Porovnávanie virtuálneho a reálneho sveta; vzťahov, ktoré si v nich vytvárame; vplyv sociálnych sietí na osobnosť človeka.
Regulovanie vlastného správania v mediálnom prostredí (sociálne siete, virtuálna realita, umelá inteligencia) vrátane objemu stráveného času.
Analyzovanie protiprávneho konania, zásad a foriem pomoci v téme kybernetického obťažovania (šikana, zneužívanie, sexting, grooming).
Rozpoznávanie vhodných a nevhodných obsahov v médiách a ich vplyv na sebaobraz a vzťahy (rasizmus, násilie, sexizmus a sexuálny obsah v mediálnom prostredí a ich vplyv na sebaobraz a vzťahy).
6. Slovensko ako súčasť sveta
Pojmy:
integrácia, globalizácia
Činnosti:
Ilustrovanie globálnych fenoménov súčasnosti na konkrétnych príkladoch: migrácia, kultúrna rozmanitosť, politické, ekonomické a informačné prepojenia, popkultúra, konzumerizmus.
Reflektovanie vrstiev lokálnej, regionálnej, národnej a európskej identity v globalizovanom svete.
Uplatňovanie základných hodnôt a princípov EÚ v konkrétnych situáciách, vplyv členstva v EÚ na bežný život občana, príklady projektov realizovaných s finančnou podporou EÚ v blízkom okolí.
Zdôvodnenie významu členstva SR v medzinárodných organizáciách (OSN, NATO, OBSE, V4).
7. Uvažovanie o spoločenských výzvach súčasnosti
Pojmy:
fakt, argument, tvrdenie, názor, diskusia
Činnosti:
Analyzovanie rôznych textových a iných zdrojov s cieľom argumentovať v diskusii na rôzne témy. Príklady tém:
- otázky vzťahu človeka a prírody (individuálne a systémové riešenia environmentálnych problémov),
- etické limity a otázky hospodárskeho využívania prírody a zvierat,
- mier a vojna,
- spravodlivosť (oko za oko, zub za zub; chudoba a bohatstvo),
- postavenie menšín a znevýhodnených skupín na Slovensku,
- riziká zadlženia a neschopnosti splácať finančné záväzky,
- etické aspekty používania umelej inteligencie,
Význam zahĺbenia sa do štúdia a kladenie si základných filozofických otázok.
Eticko-osobnostný komponent
Komponent človek zahŕňa predovšetkým hodnotové, morálno-výchovné a etické súčasti školskej výchovy a vzdelávania. Sú určené pre všetkých žiakov, realizujú sa naprieč témami celej vzdelávacej oblasti, no v rámci vyučovania etickej výchovy (ETV) sa prehlbujú a rozvíjajú špecifickým spôsobom. V rámci vyučovania etickej výchovy (ETV) sa okrem všetkých činností komponentu človek realizujú aj rozširujúce činnosti špecifické pre vyučovanie ETV, ktoré sú takto v dokumente aj vyznačené.
1. Črty dobrého charakteru
Pojmy:
dôstojnosť človeka, cnosť, dobré konanie, motivácia, pravdivosť, čestnosť, odvaha, práca na sebe
Činnosti:
Rozlišovanie dobra a zla, identifikovanie cnostného konania v činnosti postáv.
Rozvíjanie vnútornej motivácie konať dobro prostredníctvom analyzovania príčin a dôsledkov konania.
Rozpoznávanie motívov pre objavovanie pravdy, rozvíjanie čestnosti a odvahy.
Rozvíjanie vlastného sebapoznania, sebahodnotenia, sebaúcty a sebaovládania.
Práca na sebe a sebarozvoj – kladenie si primerane náročných cieľov pre integrálny rozvoj fyzickej, duševnej, sociálno-vzťahovej a duchovnej oblasti.
Činnosti špecifické pre vyučovanie ETV:
Diskusia o dôstojnosti ako nemennej danosti každého človeka a dôstojnosti ako inštrumentálnej hodnote (nadobúdanej/strácanej konkrétnymi rozhodnutiami).
Reflexia morálnej hodnoty a autentickosti vzoru verejne známej osoby.
Odlíšenie legalizmu (formálneho plnenia pravidiel) od zmyslu pre spravodlivosť.
2. Vytváranie a udržiavanie vzťahov s druhými
Pojmy:
vlastná identita, vernosť záväzkom a zdôvodnenie, typy priateľstva, spolupráca, druhy správania
Činnosti:
Rozvíjanie vlastnej identity v interakcii s druhými.
Diskusia o hraniciach medzi vlastnou nezávislosťou, rešpektovaním a prijatím druhých.
Posilňovanie priateľstva a spolupráce – ich význam pre zdravý rozvoj človeka.
Rozlíšenie, vysvetlenie a uplatňovanie správania v prospech druhého, prosociálneho správania, ktoré nenaruší vlastnú identitu a identitu osoby druhého.
Činnosti špecifické pre vyučovanie ETV:
Slobodné prijatie záväzkov a vernosť k nim ako predpoklad zrelosti (napr. prijímanie úloh v rodine, v žiackom kolektíve, v záujmových skupinách, v partnerských vzťahoch) a zdôvodnenie ich akceptácie.
Rozpoznanie rozdielov v typoch priateľstva: priateľstvo založené na vášni a pocitoch, na výhodnosti a cnostné priateľstvo (kvôli dobru).
3. Rozvíjanie empatie v praxi
Pojmy:
druhy empatie, význam empatie, modelovanie empatie, rozvíjanie empatie, súcit
Činnosti:
Rozvíjanie empatie – porozumenie afektívnych kľúčov v komunikácii druhých; porozumenie životného kontextu druhých; otvorenosť druhému, aktívne počúvanie, primeraná citová reakcia na situáciu druhého. (TEMATICKÝ DEŇ)
Činnosti špecifické pre vyučovanie ETV:
Uvedomovanie si a uplatňovanie kognitívnej a emocionálnej empatie.
Reflexia empatie a jej významu v medziľudských vzťahoch, faktory ovplyvňujúce empatiu.
Nacvičovanie empatie v modelových situáciách, význam empatie pri riešení problémov.
4. Trénovanie asertivity v praxi
Pojmy:
asertivita, modelové situácie, oprávnený nárok, konštruktívna kritika
Činnosti:
Rozpoznávanie asertivity a typov správania (pasívne, agresívne a asertívne) a ich identifikácia v interpersonálnom kontakte.
Reakcia na konštruktívnu kritiku ako podnet na vlastný sebarozvoj.
Vyjadrovanie nesúhlasu a obhajovanie vlastnej dôstojnosti v prípade manipulatívneho, alebo násilného správania druhých, najmä pri pokusoch o zneužitie. (TEMATICKÝ DEŇ)
Účinné spôsoby reakcie na šikanovanie, sexuálne zneužívanie alebo obťažovania a spôsoby vyhľadania pomoci a podpory (úrady, služby, dôveryhodná osoba, psychologická pomoc…) pre seba alebo niekoho iného v prípade násilia. (TEMATICKÝ DEŇ)
Činnosti špecifické pre vyučovanie ETV:
Uplatnenie asertívnych techník v modelových situáciách, ich význam v medziľudskej komunikácii.
Porozumenie vlastným právam a právam druhých, ich aplikovanie vo svojom konaní a správaní.
Hájenie oprávnených nárokov a potrieb pre seba i druhých.
Hľadanie konštruktívnych riešení konfliktných situácií – hľadanie konsenzu, prípadne kompromisu a dohody, zásady nenásilnej komunikácie.
5. Nácvik diskusie o etických témach a riešenie morálnych dilem
Pojmy:
morálna dilema, pravidlá diskusie, morálne usudzovanie, hodnoty, prosociálnosť a solidarita, ľudská dôstojnosť, bioetické otázky, etika v súčasnom svete
Činnosti: (TEMATICKÝ DEŇ)
Zostavenie a nácvik pravidiel rešpektujúcej diskusie v skupine.
Rozpoznanie a porozumenie prítomnosti morálnej dilemy v danej životnej situácii.
Formulovanie problému hlavnej postavy morálnej dilemy.
Kultivované obhajovanie svojho názoru aj v prípade, že nie je v zhode s názorom väčšiny v referenčnej skupine (v triede, v rovesníckej skupine a pod.).
Opísanie hodnôt ovplyvňujúcich naše správanie a rozhodovanie.
Rozvíjanie komplexnej prosociálnosti a ľudskej dôstojnosti (byť aktívnymi, ochotnými zasadiť sa za dobro v skupine a v prospech marginalizovaných skupín).
Porozumenie solidarite (vojnové konflikty, chudoba, problémy menej rozvinutých krajín sveta).
Činnosti špecifické pre vyučovanie ETV:
Postup tvorby argumentov, oboznámenie sa argumentačnými faulmi a tak práca s konceptom kritického myslenia.
Nácvik a uplatňovanie argumentačných spôsobilostí v diskusii s ohľadom na riešený aktuálny etický problém.
Porozumenie morálnej dileme a morálnemu problému cez konflikt hodnôt.
Základné argumentácie objavujúce sa v spoločnosti v bioetických otázkach života (od počatia po smrť človeka, telesnosť a sexualita, zdravie a krása, “vylepšovanie” ľudského tela, eutanázia, interrupcia, prenatálna medicína, výskumy na ľuďoch a zvieratách, etické aspekty vzťahu k zvieratám, genetické modifikácie) s rešpektom k rôznym názorom vzhľadom na kontroverziu niektorých tém.
Uvedomovanie si morálnych princípov a hľadanie etických limitov vo svete vedy, techniky a kultúry.
6. Rodina, intimita, sexualita a rodičovstvo
Pojmy:
hodnota života, priateľstvo, láska, intimita, sex, manželstvo, rodičovstvo, zrelosť, pripravenosť, partnerský život
Činnosti: (TEMATICKÝ DEŇ)
Prijímanie vlastnej primeranej zodpovednosti v rodine.
Utváranie predstáv o budúcom partnerovi, charakteristiky a zodpovednosti dlhodobých záväzkov: partnerstva, manželstva a rodičovstva.
Uvažovanie o hodnote života – počatie a prenatálny vývin ľudského plodu.
Rozlíšenie pohlavnej zrelosti od pripravenosti na rodičovstvo, výhody a nevýhody rôznych foriem metód plánovania rodičovstva.
Diskusia o predčasnom sexuálnom styku, jeho príčinách a dôsledkoch (právnych, zdravotných, sociálnych, vzťahových…).
Pomenovanie nevyhnutných pilierov zodpovedného a informovaného rozhodovania človeka o sexuálnom správaní a rešpektovanie rozhodnutia druhých osôb.
Porozumenie významu sebaregulácie a vzdialenej prípravy na partnerský život.
Činnosti špecifické pre vyučovanie ETV:
Rešpektovanie a spoluvytváranie pravidiel života v rodine.
Reflexia zdravej a nezdravej kritickosti v rodine.
Rozlíšenie pojmov vzťah, priateľstvo, láska, dôvera a intimita.
Diskutovanie o sexuálnej identite a zrelosti a ich integrácii do osobnosti človeka.
7. Udržiavanie zdravého životného štýlu
Pojmy:
hodnota zdravia, telesné a duševné zdravie, závislosti, zodpovednosť za život a zdravie, zdravá sebaláska a sebaprijatie
Činnosti: (TEMATICKÝ DEŇ)
Rozlíšenie telesného a duševného zdravia (well-being) a ich vzájomného súvisu (psychosomatika).
Duševné zdravie a duševná hygiena – prevencia úzkosti a depresívnych tendencií (možnosti aktívnej psychohygieny).
Diskusia o látkových a nelátkových závislostiach a zdravom životnom štýle.
Činnosti špecifické pre vyučovanie ETV:
Reflexia o zmysle života.
Reflexia o ochrane a starostlivosti o vlastné zdravie.
Spracovanie osobného plánu na udržanie telesného a duševného zdravia počas dospievania.
8. Poznávanie etických aspektov ekonomiky
Pojmy:
práca, podnikanie, peniaze, konzum, šetrnosť, umiernenosť, solidarita
Činnosti:
Uvažovanie nad konzumným spôsobom života, umiernenosťou a šetrnosťou, štedrosťou, prajnosťou, podnikavosťou (etickými aspektmi finančnej kultúry).
Rozlišovanie funkcii peňazí – ako cieľ alebo prostriedok, materiálne a nemateriálne hodnoty.
Činnosti špecifické pre vyučovanie ETV:
Identifikovanie a porovnanie konzumného a nekonzumného (udržateľného) spôsobu života cez prejavy a vonkajšie znaky, ich hodnotové ukotvenie.
Odhaľovanie manipulácií vedúcich ku konzumnému spôsobu života (nadspotrebe) a orientácia na rozvoj viacerých stránok človeka.
Spoznávanie vzťahov medzi ekonomikou a uplatňovaním prosociálnosti: solidarita, subsidiarita, dobrovoľníctvo, charita.
Hľadanie hraníc súcitu – súcit ako aktívna motivácia vs. ľútosť ako pasívny pocit.
Rozlišovanie hraníc pomoci – pomoci, ktorá naozaj pomáha, ktorá ubližuje a ktorá je zneužívaním.
9. Kultivovanie medzináboženského dialógu a dialógu veriacich a neveriacich
Pojmy:
zmysel náboženstva, medzináboženský dialóg, úcta, rešpekt
Činnosti:
Uvažovanie nad veľkými otázkami ľudstva (Prečo vznikol svet? Prečo žijem?) a skúmanie odpovedí rôznych náboženstiev.
Hľadanie spoločných etických prienikov v medzináboženskom dialógu vs. polarizácia spoločnosti.
Rešpektovanie ľudí s iným vierovyznaním a bez vyznania.
Reflexia úcty k posvätnu v živote ľudí súčasnej doby.
Diskusia o aktuálnych problémoch – sekty, kulty, zneužívanie, náboženská a antináboženská neznášanlivosť.
10. Formovanie environmentálne-etického povedomia
Pojmy:
krása prírody, zodpovednosť, udržateľnosť, environmentálne aktivity
Činnosti: (TEMATICKÝ DEŇ)
Vnímanie krásy a hodnoty prírody, obdiv a úcta ku všetkým formám života.
Návrh a realizácia prospešných aktivít smerujúcich k udržateľnosti.
Činnosti špecifické pre vyučovanie ETV: (TEMATICKÝ DEŇ)
Upevňovanie etických postojov vedúcich k udržateľnosti života na Zemi.
Zhodnotenie vlastných a spoločenských možností riešenia environmentálnych problémov na lokálnej a globálnej úrovni.
11. Realizácia projektu s pridanou hodnotou
Pojmy:
Činnosti: (TEMATICKÝ DEŇ)
Aktívne všímanie si a analyzovanie potrieb ľudí vo vlastnom životnom kontexte (rodinných príslušníkov, spolužiakov, priateľov, núdznych ľudí a pod.).
Organizácia a kooperácia v širšom prosociálnom projekte (dlhodobej pomoci, dlhodobej starostlivosti a pod.).
Zdôvodnenie a kooperatívna realizácia environmentálneho projektu, napr. v areáli školy, v obci.
Vyhodnotenie a prezentácia realizovaného projektu.
