Hlavným cieľom 3. cyklu je rozvíjať gramotnostné schopnosti žiaka, ktoré sú dôležité v súčasnej informačnej spoločnosti. Dôraz sa kladie na postupné využívanie čoraz širšieho spektra mimoučebnicových textov a multimediálnych komunikátov so zámerom vyhľadávať, triediť a kriticky hodnotiť informácie a informačné zdroje. S tým súvisí rozvíjanie argumentačných zručností a schopnosti riešiť problémy. Zároveň je úlohou tretieho cyklu rozvíjať emočnú sebareguláciu žiaka a efektívnu spoluprácu a komunikáciu v kolektíve.
Ciele vzdelávania pre 3. cyklus
- Aktívne a s rešpektom vstupovať do hovorenej a písanej komunikačnej interakcie, vecne a sociálne primerane reagovať na repliky komunikačného partnera, formulovať primerané argumenty.
- Pripraviť a prezentovať primerane náročný hovorený a obrazovo-hovorený text s komunikačným zámerom objasniť problém alebo presvedčiť adresáta.
- Vytvoriť primerane náročný písaný, obrazovo-písaný a digitálny text s cieľom objektívne informovať, objasniť problém a vyjadriť názor podložený argumentmi.
- Uplatňovať stratégie tvorby písaného textu, regulovať vlastný proces písania, uplatniť znalosti pravopisných pravidiel.
- Čítať a počúvať rôzne druhy vecného (najmä odborného) textu, rozumieť mu, zhrnúť a vyhodnotiť získané informácie, využiť informácie pri vzdelávaní a v iných komunikačných oblastiach.
- Uplatňovať stratégie porozumenia textu, plánovať a monitorovať úspešnosť porozumenia, regulovať vlastné porozumenie textu.
- Získať a spracovať informácie z rôznych médií (tlačených, digitálnych, audiovizuálnych), veku primerane kriticky posúdiť pravdivosť a spoľahlivosť informácií a ich zmysluplné využitie.
- Nadobudnúť estetickú skúsenosť z recepcie rôznych literárnych žánrov, zdieľať obsahové, emocionálne a hodnotové posolstvá textu vo vlastných tvorivých aktivitách.
- Objasniť príslušnosť literárnych diel ku kultúrnemu dedičstvu s dôrazom na hodnotu empatie a rešpektu človeka k človeku.
- Uplatňovať tvorivosť pri riešení úloh, problémov a projektov, efektívne pritom spolupracovať v kolektíve.
- Použiť pri porozumení a tvorení textu znalosti o systéme jazykových prostriedkov, využívať pritom jazykové slovníky v knižnej a elektronickej podobe.
- Objasniť význam jazyka ako reprezentanta národnej a menšinovej kultúry, chápať potrebu dobrého ovládania spisovného jazyka v rámci vzdelávania a účasti v sociálnom a občianskom živote.
- Rešpektovať jazykovú a kultúrnu rôznorodosť v spoločnosti, chápať jazykové potreby príslušníkov iných národov a národností.
Komunikačná interakcia
Výkonový štandard
Žiak vie/dokáže:
- rozlíšiť komunikačnú interakciu podľa jazyka, prostredia, komunikačného partnera a komunikačného zámeru,
- rešpektovať používateľov iných jazykov a príslušníkov iných národov a kultúr,
- vecne a aktívne rozvíjať dialóg, kriticky a s rešpektom reagovať na repliky komunikačného partnera,
- uplatňovať pri vedení dialógu zásady kooperácie a zdvorilosti a rešpektu voči inakosti,
- vyjadriť názor na spoločensky aktuálne témy a podporiť ho rôznymi druhmi argumentov,
- diskutovať v skupinách na aktuálne alebo odborné témy a uplatňovať pritom argumentačné zručnosti,
- využívať na komunikáciu situačne vhodné komunikačné kanály,
- dodržiavať pravidlá vecnej, sociálne primeranej a etickej interakcie v internetovom prostredí,
- používať rôzne žánre bežnej a administratívnej korešpondencie,
- spolupracovať pri riešení problémov v kolektíve, uplatňovať pritom tvorivosť a predchádzať konfliktom reguláciou svojho správania.
Obsahový štandard
Komunikačné zvyklosti a viacjazyčnosť
- komunikačná situácia, komunikačné činitele, zásady kooperácie a zdvorilosti;
- situačne vhodné používanie jednotlivých variet slovenčiny (spisovný jazyk, bežný hovorený jazyk, slang, nárečie);
- nácvik interakcie v rôznych simulovaných a reálnych komunikačných situáciách (porovnávanie s interakciou v iných jazykoch);
- viacjazyčné prostredie na Slovensku, chápanie jazykových potrieb príslušníkov iných národov a národnostných menšín.
Dialogická komunikácia, diskusia a kooperácia
- nácvik kooperácie v priamom alebo v sprostredkovanom dialógu: komunikovať primerané množstvo informácií, hovoriť pravdivo, k veci, jasne a zrozumiteľne;
- zásady zdvorilosti (takt, veľkorysosť, uspokojenie, súhlas, skromnosť, sympatia) a ich uplatňovanie v komunikácii;
- pravidlá asertívnej komunikácie, asertívne techniky a ich nácvik;
- používanie rôznych druhov argumentov, argumentačných techník a ich nácvik (v prepojení so vzdelávacou oblasťou Človek a spoločnosť);
- rozlišovanie tvrdenia, argumentu a presvedčenia;
- nácvik skupinovej diskusie na aktuálnu alebo odbornú tému;
- zapojenie do diskusného fóra na internete (pod dohľadom učiteľa alebo iného dospelého);
- hľadanie konštruktívnych riešení konfliktnej situácie;
- rozoznávanie a pomenovanie vlastných pocitov v konfliktnej situácii, výber vhodných techník na ich zvládanie;
- identifikovanie manipulatívnej komunikácie a efektívna reakcia na ňu.
Korešpondencia
- formulácia jednoduchej úradnej žiadosti;
- nácvik bežnej a úradnej elektronickej korešpondencie prostredníctvom e-mailu;
– používanie veľkých písmen na vyjadrenie úcty.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
- porozumenie a používanie tematickej a odbornej slovnej zásoby v rámci obsahového zamerania interakčných aktivít;
- nadväzovanie replík v dialógu, používanie vhodných nadväzovacích prostriedkov (oslovenia, pripájacie častice, zámenné a iné synonymá);
- využívanie argumentačnej funkcie komunikačných prostriedkov (príklady, citáty, frazémy, dôraz, gestá);
- uplatňovanie pravidiel spisovnej výslovnosti v domácich a v prevzatých slovách (v nadväznosti na 2. cyklus, pravidlo o rytmickom krátení, spodobovanie hlások na hranici slov, výslovnosť spoluhláskových skupín);
- situačne vhodné používanie zvukových, pohybových a mimojazykových prostriedkov;
- uplatňovanie osvojených pravopisných pravidiel v rukou písanej a v elektronickej interakcii.
Termíny, ktoré si majú žiaci osvojiť (na základe pochopenia pojmu):
- upevňujú sa termíny a pojmy z 1. a 2. cyklu;
- komunikačná situácia (súkromná, verejná), komunikačný činiteľ (téma, forma, prostredie, adresát, autor);
- spisovný jazyk, bežný hovorený jazyk, slang, nárečie;
- dialóg, diskusia, kooperácia a zdvorilosť v komunikácii;
- asertívna komunikácia, tvrdenie, argument, presvedčenie, manipulatívna komunikácia;
- úradná žiadosť, elektronická korešpondencia;
- prostriedky nadväzovania v dialógu (oslovenie, častice, zámená, synonymá);
- pravidlá spisovnej výslovnosti domácich a prevzatých slov;
- zvukové prostriedky (melódia, tempo, prestávka, sila hlasu, dôraz), pohybové prostriedky (mimika, gestá, pohyb a postavenie tela) a mimojazykové prostriedky (situácia, farba, empatia a pod.).
Hovorená produkcia
Výkonový štandard
Žiak vie/dokáže:
- vytvoriť obsahovo a formálne súdržný hovorený text s rôznym komunikačným zámerom,
- rozlíšiť žánre hovoreného a obrazovo-hovoreného textu,
- zhromaždiť informácie k textu z viacerých zdrojov a overiť pravdivosť získaných informácií,
- zhrnúť, zhodnotiť a využiť získané informácie,
- prezentovať získané odborné informácie a objasňovať problémy,
- pripraviť a predniesť presviedčací rečnícky prejav a využiť pritom rôzne druhy argumentov,
- pripraviť a predniesť príležitostný rečnícky prejav,
- použiť vhodné stratégie pri príprave a pri úprave hovoreného a obrazovo-hovoreného textu,
- analyzovať a zhodnotiť hovorené prejavy iných a svoje stanovisko podoprieť argumentmi,
- využiť jazykové slovníky a primerané znalosti jazykovedných pojmov a termínov pri tvorení, úprave a pri hodnotení prejavu.
Obsahový štandard
Príprava a prezentácia hovoreného prejavu
- písomná príprava hovoreného a obrazovo-hovoreného textu podľa týchto fáz: výber témy, zhromažďovanie materiálu, triedenie a členenie, tvorba konceptu, úprava textu;
- príprava vizuálnej zložky textu a jej úprava pri obrazovo-hovorenom texte;
- vhodné stratégie prípravy a úpravy textu (obsahové, kompozičné, jazykové a vizuálne);
- využívanie knižných a elektronických jazykových slovníkov;
- nácvik kultivovaného prednesu hovoreného prejavu;
- nácvik kultivovanej prezentácie obrazovo-hovoreného textu, funkčné prepájanie jazykovej a obrazovej zložky;
- prezentovanie vlastného textu v prostredí triedy, školy alebo na verejnosti.
Reflexia hovoreného/počúvaného prejavu
- sebareflexia prezentovaného prejavu;
- aktívne, kritické a rešpektujúce počúvanie hovorených prejavov iných;
- analyzovanie a hodnotenie obsahovej, kompozičnej, jazykovej, prednesovej a vizuálnej stránky prejavu podľa vopred stanovených kritérií;
- formulovanie argumentov pri vyjadrovaní stanoviska k vlastnému alebo inému hovorenému prejavu.
Žánre hovoreného a obrazovo-hovoreného textu
- príprava odbornej informácie, príprava a realizácia interview s odborníkom, vytvorenie odbornej prezentácie;
- presviedčací (persuazívny) rečnícky prejav: vyjadrenie názoru na aktuálne témy s podporou argumentov a s cieľom presvedčiť adresáta;
– príležitostný rečnícky prejav: slávnostný príhovor, moderovanie podujatia.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
- porozumenie a používanie tematickej a odbornej slovnej zásoby v rámci obsahového zamerania textu;
- využívanie argumentačnej funkcie komunikačných prostriedkov: príklady, fakty, citáty, dôraz, pauza, gestá, grafické prostriedky v obrazovo-hovorenom texte (s využitím možností textového editora);
- využívanie sugestívnej funkcie komunikačných prostriedkov: zámerné opakovanie, enumerácie, rečnícke otázky, apely, frazémy a iné expresívne výrazy;
- uplatňovanie pravidiel spisovnej výslovnosti v domácich a v prevzatých slovách (v nadväznosti na 2. cyklus, pravidlo o rytmickom krátení, spodobovanie hlások na hranici slov, výslovnosť spoluhláskových skupín);
- primeraná modulácia hlasu a situačne vhodné používanie pohybových a mimojazykových prostriedkov.
Termíny, ktoré si majú žiaci osvojiť (na základe pochopenia pojmu):
- upevňujú sa termíny a pojmy z 1. a 2. cyklu;
- výber témy, zhromažďovanie materiálu, triedenie, členenie, koncept, úprava textu;
- obrazová zložka textu, grafické prostriedky, prezentácia;
- knižné a elektronické jazykové slovníky;
- sebahodnotenie, stanovisko, argument;
- odborná informácia, interview s odborníkom, odborná prezentácia;
- presviedčací rečnícky prejav, slávnostný príhovor, moderovanie podujatia;
- odborné slová, príklad, fakt, citát, rečnícka otázka, frazéma, expresívne slová;
- pravidlá spisovnej výslovnosti domácich a prevzatých slov (pravidlo o rytmickom krátení, spodobovanie hlások na hranici slov, výslovnosť spoluhláskových skupín);
- zvukové prostriedky (melódia, tempo, prestávka, sila hlasu, dôraz), pohybové prostriedky (mimika, gestá, pohyb a postavenie tela) a mimojazykové prostriedky (situácia, farba, empatia a pod.).
Písaná produkcia
Výkonový štandard
Žiak vie/dokáže:
- vytvoriť obsahovo a formálne súdržný písaný a obrazovo-písaný text s rôznym komunikačným zámerom,
- zdôvodniť voľbu žánru písaného textu pre naplnenie komunikačného alebo autorského zámeru,
- zohľadniť očakávania (potenciálneho/reálneho) adresáta písaného textu,
- využiť písanie ako prostriedok sebavyjadrenia a uplatniť pritom tvorivé postupy,
- využiť písanie ako učebnú stratégiu a písaním referovať o nadobudnutom poznaní;
- využiť písanie na vyjadrenie názoru a na argumentáciu,
- zhromaždiť informácie k textu z viacerých informačných zdrojov a overiť ich pravdivosť,
- uplatniť pri písaní pravopisné pravidlá,
- monitorovať priebeh vlastného písania a využiť rôzne stratégie na jeho vylepšenie,
- upraviť obsahovú, kompozičnú, jazykovú a formálnu stránku napísaného textu,
- využiť primerané znalosti jazykovedných pojmov a termínov a rôzne druhy jazykových slovníkov pri tvorení a pri úprave textu,
- použiť pri úprave formy textu počítačové textové editory.
Obsahový štandard
Proces tvorenia textu
- voľba témy podľa komunikačného/autorského zámeru, potenciálneho/reálneho adresáta a individuálnej preferencie;
- voľba vhodného slohového postupu alebo kombinácie slohových postupov na komunikovanie zamýšľaného obsahu;
- využívanie viacerých spôsobov zhromažďovania jazykového materiálu (slov, slovných spojení a vetných celkov) k zvolenej téme s využitím potrebných zdrojov (vrátane jazykových slovníkov) a interakcie s inými osobami;
- členenie obsahu písaného textu s využitím rôznych stratégií (osnova, grafické znázornenie štruktúry textu a pod.);
- tvorenie konceptu a jeho upravovanie po obsahovej, kompozičnej a jazykovej stránke;
- pravopisná korektúra s využitím základných korektorských značiek a jazykových slovníkov;
- upravovanie obrazovej a grafickej zložky textu pri multimodálnych a digitálnych komunikátoch a využitie ďalších možností textového editora;
- prezentovanie vlastného textu v prostredí triedy, školy alebo na verejnosti.
Metakognitívne procesy pri písaní textu
- porozumenie produkčnej úlohy a stanovenie cieľa písania;
- plánovanie efektívnych stratégií pri tvorení textu, v prípade neefektívnej stratégie úprava zaužívaného postupu pri tvorení;
- monitorovanie priebehu zhromažďovania a triedenia vhodného jazykového materiálu;
- koncentrácia pozornosti a sústredená práca vo fáze štylizácie, vedomé potláčanie rušivých a nesúvisiacich podnetov;
- analýza a hodnotenie textu a jeho častí vzhľadom na komunikačný zámer, slohový postup a adresáta.
Žánre písaného a obrazovo-písaného textu
- tvorenie a vypĺňanie administratívnych textov: plagát, úradné formuláre, prihláška, životopis;
- tvorenie odborných textov: odborná informácia, zhrnutie, anotácia, poster, prezentácia, návod na použitie výrobku;
- vyjadrenie subjektívneho názoru na všeobecne známu tému v úvahovom texte;
- písomné vyjadrenie názoru na aktuálne témy s podporou argumentov a s cieľom presvedčiť adresáta;
- vytvorenie zážitkového rozprávacieho textu s premyslenou štruktúrou a zapojením opisných častí;
- sebavyjadrenie prostredníctvom rôznych techník tvorivého písania (aj v kombinácii s obrazovou zložkou).
Komunikačné prostriedky a pravidlá
- použitie jednoduchých a zložených súvetí ako prostriedkov vyjadrovania časovo-priestorových alebo logických vzťahov v texte;
- porozumenie a používanie tematickej a odbornej slovnej zásoby v rámci obsahového zamerania textu;
- využívanie argumentačnej funkcie komunikačných prostriedkov: príklady, fakty, citáty, grafické prostriedky;
- využívanie sugestívnej funkcie komunikačných prostriedkov: zámerné opakovanie, enumerácie, rečnícke otázky, apely, frazémy a iné expresívne výrazy;
- použitie rôznych druhov nadväzovacích prostriedkov (konektorov) v texte (pripájacie častice, opakovanie slov, využitie synoným, antoným, asociácií, slovotvorne súvisiacich slov, opakovanie rovnakých tvarov slovesa).
Osvojovanie a uplatňovanie pravopisu
- automatizácia získaných pravopisných zručností pri jednotlivých pravopisných princípoch;
- morfematický pravopis: pravopis pri spodobovaní hlások na hranici slov; pravopis pádových koncoviek podstatných mien a prídavných mien (v domácich a v prevzatých slovách), pravopis pádových koncoviek zámen a čísloviek; pravopis ďalších slovotvorných prípon;
- gramatický pravopis: pravopis nominatívu jednotného a množného čísla pri zámenách a číslovkách, ktoré sa skloňujú podľa vzoru pekný; pravopis predložiek s, so, z, zo; písanie slov osobitne a dovedna (číslovky a príslovky);
- etymologický pravopis: pravopis prevzatých a internacionálnych odborných termínov (v prepojení s učivom ďalších vzdelávacích oblastí);
- sémantický pravopis: pravopis zložitejších vlastných podstatných mien (geografické názvy, názvy štátov, obyvateľské mená, názvy ulíc, inštitúcií a kultúrnych výtvorov – v prepojení s učivom ďalších vzdelávacích oblastí);
- interpunkčný pravopis: písanie čiarky v jednoduchom a zloženom súvetí; pravopis ďalších interpunkčných znamienok (bodkočiarka, dvojbodka, pomlčka atď.).
Termíny, ktoré si má žiak osvojiť (na základe pochopenia pojmu):
- upevňujú sa termíny a pojmy z 1. a 2. cyklu;
- komunikačný zámer (podať informáciu, vymenovať vlastnosti, porozprávať dej, vysvetliť/objasniť fakty a znalosti, presvedčiť, zaujať);
- výber témy, zhromažďovanie materiálu, triedenie, členenie, koncept, úprava textu, pravopisná korektúra;
- obrazovo-písané texty, obrazová zložka textu, grafické prostriedky;
- knižné a elektronické jazykové slovníky;
- cieľ, plánovanie, sledovanie a hodnotenie vlastného písania;
- slohový postup pri tvorení textu: informačný, opisný, rozprávací, výkladový/úvahový;
- administratívne texty: plagát, formulár, prihláška, životopis;
- odborné texty: odborná informácia, zhrnutie, anotácia, poster, prezentácia, návod na použitie výrobku;
- vyjadrenie a zdôvodnenie názoru: úvaha, argument;
- opisné texty: charakteristika;
- odborné slová, príklad, fakt, citát, apel, rečnícka otázka, frazéma, expresívne slová;
- kompozícia textu, súdržnosť textu, nadväzovacie prostriedky v texte (opakovanie, rovnaký tvar slovesa, synonymá, antonymá, častice, slovotvorne súvisiace slová, asociácie), prijateľnosť textu;
- pomenovanie ďalších jazykových javov (v nadväznosti na 2. cyklus a v súlade s potrebami pri písaní: tvaroslovie, pravopis, slovná zásoba, syntaktické prostriedky).
Vecná recepcia
Výkonový štandard
Žiak vie/dokáže:
- cieľavedome a samostatne počúvať a čítať primerane náročné texty s konkrétnym zámerom v rámci vzdelávania, záujmových aktivít alebo zapojenia do spoločenského a občianskeho života,
- využívať pri vzdelávaní alebo pri inom využití textov aj mimoučebnicové zdroje,
- orientovať sa v rôznych žánroch vecného textu podľa komunikačných oblastí (mediálna, administratívna, odborná),
- rozlíšiť základné charakteristiky rôznych žánrov vecného textu a možnosti ich využitia,
- získať a spracovať informácie z rôznych informačných zdrojov (tlačených, audiovizuálnych, digitálnych),
- objasniť informácie a vyvodené súvislosti z textu a konfrontovať ich s vlastnými znalosťami a skúsenosťami,
- vyjadriť svoj názor na počúvaný/čítaný text, podporiť ho argumentmi a prezentovať v skupinovej diskusii,
- kriticky posúdiť pravdivosť a spoľahlivosť informácií a ich zmysluplné využitie,
- využiť získané informácie pri tvorení vlastných textov s cieľom vzdelávania alebo sebavyjadrenia,
- uplatniť rôzne stratégie porozumenia textu, sledovať vlastné porozumenie a ovplyvňovať ho,
- porovnať obsahové, kompozičné a jazykové odlišnosti textov podľa rôzneho komunikačného zámeru a slohového postupu,
- využiť primerané znalosti jazykovedných pojmov a termínov a rôzne druhy jazykových slovníkov pri porozumení textu a pri jeho analýze,
- analyzovať úlohu poprijazykových (grafických, pohybových, zvukových) prostriedkov pri porozumení čítaného a počúvaného textu,
- porozumieť hodnote a funkciám jazyka v osobnom a v spoločenskom živote a vytvoriť si pozitívny postoj k iným jazykom a kultúram.
Obsahový štandard
Porozumenie textu a využitie získaných informácií
- analytické počúvanie, čítanie a prezeranie rôznych druhov a žánrov vecného textu v súvislosti s obsahmi jednotlivých vzdelávacích oblastí;
- porozumenie súvislým, nesúvislým a multimodálnym textom na úrovni explicitných a implicitných významov;
- učiteľom usmerňované a samostatné vyvodzovanie implicitných informácií z textu prehlbujúce základné porozumenie textu: objasňovanie súvislostí, vyjadrovanie názoru, uvádzanie podporných argumentov, využívanie predchádzajúcich znalostí na dosiahnutie logicky prijateľných záverov (induktívne inferencie), logické úsudky z informácií a dôkazov priamo dostupných v texte (deduktívne inferencie);
- porozumenie štruktúry textu podľa komunikačného zámeru a použitého slohového postupu;
- získavanie, spracovanie a triedenie informácií z rôznych informačných zdrojov;
- posúdenie pravdivosti a spoľahlivosti informácií na základe ich overovania a porovnávania vo viacerých zdrojoch;
- zdieľanie a prezentovanie získaných informácií v skupinovej diskusii, obhajovanie názoru pomocou argumentov, vecné reagovanie na argumenty účastníkov diskusie;
- využitie spracovaných informácií z textu pri riešení učebných úloh a problémových situácií, pri vzdelávaní a sebavyjadrení.
Metakognitívne procesy pri recepcii vecného textu
- orientovanie sa v dostupných primárnych a sekundárnych informačných zdrojoch (s dôrazom na využívanie autorských textov, knižných, časopiseckých a encyklopedických publikácií);
- vlastný výber a vyhľadávanie textov na čítanie alebo počúvanie v závislosti od cieľov čitateľa/poslucháča, vyhodnocovanie cieľov, reflexia a komunikovanie výsledkov čítania alebo počúvania;
- upevňovanie osvojených stratégií čítania a učenia sa z textu a náročnejšie formy spracovania obsahu (konspekt, sumarizácia, anotácia, grafické nástroje);
- využívanie osvojených stratégií čítania/počúvania a rozvíjanie špecifických stratégií informačného správania v digitálnom prostredí;
- formovanie základných spôsobilostí informačnej gramotnosti – stratégií zvládania kvantity a rozlišovania kvality dostupných informácií;
- dôraz na podporovanie hodnotiacich postojov, kritického myslenia a vlastnej autorskej tvorby pri práci s informáciami;
- aktívne a samostatné využívanie fyzických a elektronických knižníc, orientácia v knižných katalógoch.
Vlastnosti textu
- základné vlastnosti textu a ich uplatnenie pri porozumení textu:
- obsahová súdržnosť textu: rozvíjanie témy a logické usporiadanie viet a odsekov podľa použitého slohového postupu (informačný, opisný, rozprávací, výkladový/úvahový);
- formálna súdržnosť textu: nadväzovanie viet prostredníctvom rôznych druhov nadväzovacích prostriedkov (konektorov), analyzovanie nadväzovacích prostriedkov v texte;
- rozlišovanie textov podľa komunikačného zámeru: informovať, objasniť, argumentovať, presvedčiť, zaujať, emocionálne pôsobiť;
- porovnávanie textov podľa obsahu, slohového postupu a použitých jazykových prostriedkov.
Žánre vecného textu
- porozumenie odborným textom: odborný článok, interview, návod na použitie výrobku, dokumentárny film, rozhlasové a televízne populárno-náučné programy, webové stránky, prezentácie, poster;
- porozumenie mediálnym textom: stručná a rozšírená správa, spravodajská reportáž, spravodajský rozhovor, komentár, blog (vlog), podcast;
- porozumenie administratívnym textom: úradné oznamy a vyhlášky, formuláre, účet a faktúra;
- analyzovanie propagačnej a presviedčacej funkcie v rôznych druhoch reklamného textu;
- porozumenie rečníckych prejavov a rozlišovanie rečníckych žánrov: príležitostné prejavy (slávnostné príhovory, moderovanie), náučné prejavy (prednáška, referát), politické prejavy (príhovory, diskusie).
Význam a funkcie jazyka
- porozumenie funkciám, významu a stavbe jazyka (komunikačné oblasti, jazykové roviny);
- vzťah slovenčiny k iným jazykom (v prepojení s výučbou cudzieho jazyka, so vzdelávacou oblasťou Človek a spoločnosť a s jazykovými skúsenosťami žiaka);
- spoznávanie histórie a jazykovej situácie zahraničných Slovákov;
- individuálny vzťah žiaka k jazykom, porozumenie problematike viacjazyčnosti na území a mimo územia štátu;
Komunikačné prostriedky a pravidlá
- využitie znalostí jazykových prostriedkov pri porozumení textu:
syntaktické prostriedky:
- jednočlenné a dvojčlenné vety ako prostriedky rozvíjania témy;
- vyjadrovanie syntaktických vzťahov v dvojčlennej vete (prisudzovací sklad a určovací sklad) a ich úloha pri porozumení textu;
- vyjadrovanie syntaktických významov vo vete (vetné členy) a ich úloha pri porozumení textu (prísudok, podmet, predmet, prívlastok, príslovkové určenie);
- jednoduché a zložené súvetia ako prostriedky rozvíjania témy a vyjadrovania logických vzťahov v texte;
lexikálne prostriedky:
- analyzovanie slovnej zásoby v texte z hľadiska komunikačného zámeru, slohového postupu a témy textu;
- spôsoby obohacovania slovnej zásoby slovenčiny: nové slová v jazyku – preberanie, tvorenie, ustálené slovné spojenia, prenášanie významu, skratky;
- pragmaticky príznakové slová: odborné termíny, knižné a zastarané slová, expresívne slová, nespisovné slová;
- porozumenie bežným a kultúrnym frazémam;
slovotvorné prostriedky:
- úloha slovotvorby pri porozumení odborných termínov a pri porozumení textu (slovotvorná stavba napovedá význam slova; slová z rovnakého slovotvorného hniezda sú prostriedkom súdržnosti textu);
- motivačný vzťah medzi základovým a utvoreným slovom (slovotvorná stavba);
- slovotvorné spôsoby (odvodzovanie, skladanie) a slovotvorné prostriedky (predpony, prípony, slovotvorný základ);
morfologické prostriedky:
- analyzovanie významu a funkcie všetkých slovných druhov pri porozumení textu (vrátane prechodov medzi slovnými druhmi);
- základné významové skupiny plnovýznamových slovných druhov: podstatné mená – konkrétne, abstraktné, pomnožné; slovesá – plnovýznamové, neplnovýznamové; prídavné mená – akostné, vzťahové, privlastňovacie; príslovky – miesta, času, spôsobu, príčiny; číslovky – základné, radové, násobné; zámená – osobné, privlastňovacie, ukazovacie, opytovacie;
- rozlišovanie ohybných a neohybných slovných druhov;
- prehĺbenie znalostí o komunikačnej funkcii gramatických kategórií (mená: rod, číslo, pád; slovesá: osoba, číslo, čas, spôsob);
- skloňovacie vzory podstatných mien a prídavných mien ako východisko uplatňovania pravopisu pádových koncoviek.
Termíny, ktoré si majú žiaci osvojiť (na základe pochopenia pojmu):
- upevňujú sa termíny a pojmy z 1. a 2. cyklu;
- text: súvislý, nesúvislý, obrazovo-písaný, obrazovo-hovorený, tlačený, digitálny;
- doslovné informácie, implicitné informácie, štruktúra textu;
- argument, konspekt, sumarizácia, anotácia;
- primárne a sekundárne informačné zdroje, stratégie čítania a učenia sa z textu, fyzické a elektronické knižnice, knižný katalóg;
- komunikačný zámer textu, obsahová súdržnosť textu – slohové postupy (informačný, opisný, rozprávací, výkladový/úvahový), formálna súdržnosť textu – nadväzovacie prostriedky (opakovanie, rovnaký tvar slovesa, synonymá, antonymá, častice, slovotvorne súvisiace slová, asociácie);
- komunikačné oblasti: bežná, odborná, administratívna, mediálna, reklamná;
- odborné texty: odborný článok, interview, návod na použitie, dokumentárny film, poster, prezentácia, populárno-náučný program;
- mediálne texty: správa, spravodajská reportáž, spravodajský rozhovor, komentár, blog/vlog, podcast,
- administratívne texty: úradný oznam, vyhláška, formulár, účet, faktúra;
- reklamný text a jeho propagačná a presviedčacia funkcia;
- rečnícke prejavy: príhovor, moderovanie, prednáška, referát, diskusia;
- materinský jazyk, druhý jazyk, cudzí jazyk, viacjazyčnosť;
- jednočlenné a dvojčlenné vety, prisudzovací sklad, určovací sklad, vetné členy (prísudok, podmet, predmet, prívlastok, príslovkové určenie), jednoduché súvetie, zložené súvetie (spojky, čiarka);
- obohacovanie slovnej zásoby: preberanie, tvorenie, ustálené slovné spojenia, prenášanie významu, skratky;
- odborné termíny, knižné slová, nespisovné slová, expresívne slová, frazémy;
- slovotvorba, slovotvorné hniezdo, slovotvorné spôsoby (odvodzovanie, skladanie) slovotvorné prostriedky (predpony, prípony, slovotvorný základ);
- slovné druhy: ohybné (podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá) a neohybné (príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia);
- významové skupiny slovných druhov: podstatné mená – konkrétne, abstraktné, pomnožné; slovesá – plnovýznamové, neplnovýznamové; prídavné mená – akostné, vzťahové, privlastňovacie; príslovky – miesta, času, spôsobu, príčiny; číslovky – základné, radové, násobné; zámená – osobné, privlastňovacie, ukazovacie, opytovacie;
- gramatické kategórie (mená: rod, číslo, pád; slovesá: osoba, číslo, čas, spôsob);
- skloňovacie vzory podstatných mien a prídavných mien (chlap, hrdina, dub, stroj; žena, ulica, dlaň, kosť; mesto, srdce, vysvedčenie, dievča; pekný, cudzí, páví, matkin, otcov).
Zážitková recepcia
Výkonový štandard
Žiak vie/dokáže:
- cieľavedome, samostatne a kriticky čítať a počúvať primerane náročné literárne texty rôznych žánrov na vlastné účely,
- zhodnotiť text na základe vlastných pocitov a prežívania,
- kriticky vyhodnotiť autorov zámer a zaujať stanovisko k prečítanému textu,
- diskutovať o texte a prečítaný text využiť ako podporu pre svoju argumentáciu,
- recitovať so snahou o výrazný prednes a vyjadrenie individuálneho zážitku veku primerané umelecké texty,
- zdieľať svoj zážitok z čítania a počúvania textu, z návštevy divadelného a filmového predstavenia a z rozhlasového vysielania ústnou a písomnou formou;
- určiť na základe štruktúry textu jeho žáner, zameranie a účel, porovnať a zhodnotiť stavebné prvky jednotlivých žánrov umeleckej literatúry,
- samostatne si vybrať knihy na čítanie, zdôvodniť svoj výber a odporučiť knihy s odôvodnením,
- vytvoriť vlastné texty na základe poznania a zážitku z literárneho textu,
- čítať knihy slovenských a svetových autorov, poznávať literárne texty rôznych etník žijúcich na Slovensku (dostupných v preklade do slovenčiny), s oporou o poznanie základných historických súvislostí,
- analyzovať a hodnotiť rôzne formy spracovania literárnych diel a námetov (filmová, rozhlasová, divadelná).
Obsahový štandard
Čítanie s porozumením
- samostatné prerozprávanie obsahu čítaného a počúvaného textu, reprodukovanie deja s viacerými dejovými líniami, zmena času a miesta udalostí pri prerozprávaní, prerozprávanie príbehu z rôznych uhlov pohľadu, používanie citátov a stručné prerozprávanie príbehu na základe zápletky a/alebo deja, porovnávanie textov;
- vyvodenie pointy počutého/prečítaného literárneho textu;
- identifikácia a opis stavebných prvkov textu na základe poznania žánru a čitateľských skúseností: vnútorná kompozícia literárneho diela, ja- a on-rozprávanie, pásmo postáv a pásmo rozprávača, striedavý a združený rým, obkročný a prerývaný rým, voľný verš, básnická otázka, metafora, monológ, dejstvo);
- hodnotenie umeleckých jazykových prostriedkov a ich pôsobenia na čitateľa;
- rozlišovanie priameho a obrazného pomenovania v texte prózy a poézie vo viazanom aj voľnom verši;
- diskutovanie o texte, prezentácia vlastnej interpretácie textu, domýšľanie a tvorba variantu pokračovania textu;
- predvídanie z počutého a prečítaného textu;
- dedukcia významu neznámych slov, slovných spojení a umeleckých jazykových prostriedkov z kontextu, vysvetľovanie pomocou ďalších zdrojov (iné texty, slovníky);
- formulovanie odpovedí na otázky k textu a pokusy o tvorbu rôznych druhov otázok k textu – faktografické, induktívne, deduktívne, analytické a hodnotiace otázky.
Čítanie pre zážitok
- rozpoznanie a pomenovanie pôsobenia textu na vlastné prežívanie – vlastná estetická skúsenosť z recepcie textu;
- opísanie, ako text (jeho prvok) môže pôsobiť na iných, aké reakcie môže vyvolať;
- vyjadrovanie a zdieľanie vlastných pocitov, postojov, myšlienok a zážitkov z literárneho, dramatického, filmového a rozhlasového spracovania témy a z ilustrácií verbálnym aj neverbálnym spôsobom;
- analyzovanie motívov a príčin konania hrdinov a hrdiniek, porovnávanie názorov a pocitov hrdinov a hrdiniek so svojimi pocitmi, zážitkami a skúsenosťami;
- čítanie pre potešenie, pocit oddychu a zážitok, čítanie kníh podľa vlastného výberu a diskusie o prečítaných knihách;
- debatovanie o hodnotách a kvalitách kníh s využitím argumentácie (brak a gýč v literatúre);
- prednes textu so snahou o estetickú intonáciu a citové prežívanie v rámci svojich schopností;
- formovanie empatie, súcitu, hodnôt a postojov na základe čítaného alebo počúvaného textu;
- spoznávanie vybraných tém, ktoré sú v rôznych podobách spracované v dielach slovenských a svetových autorov a autoriek;
- poznávanie základných literárnych útvarov z kultúrnych prostredí rôznych etník žijúcich na Slovensku a zo slovesnej tvorby Slovákov v zahraničí;
- sprostredkovanie umeleckého zážitku cez rôzne formy spracovania textu v knihách, časopisoch;
- sprostredkovanie umeleckého zážitku cez divadelné, filmové, rozhlasové a iné spracovanie literárnych diel; návšteva divadelného a filmového predstavenia;
- poznávanie autorského štýlu, rešpektovanie autorstva a vysvetľovanie kontextu vzniku literárnych diel (pseudonym, autorské právo a copyright).
Samostatný/sebavedomý čitateľ
- pravidelné vyhotovovanie tvorivých záznamov o knihách, svojom čitateľstve a jeho pokrokoch: tvorba myšlienkových máp, reflexia a záznam posolstiev z textov, dojmov z čítania, z divadelného a filmového predstavenia (pokročilé čitateľské portfólio);
- vlastný výber a vyhľadávanie textov na čítanie a počúvanie v závislosti od čitateľských preferencií (tém, žánrov, autorov);
- komunikovanie významov a zážitku z čítania, počúvania alebo audiovizuálneho umenia;
- zámerné a cieľavedomé plánovanie a formovanie vlastného čítania a čitateľského vkusu;
- rozširovanie čitateľského teritória (e-knihy, časopisy, internet, audioknihy);
- budovanie čitateľských rituálov, trvalých čitateľských návykov a identity čitateľa;
- samostatné a cielené používanie knižnice, orientácia v knižných katalógoch, využívanie fyzických a elektronických knižníc a databáz.
Metakognitívne procesy pri recepcii literárneho textu
- budovanie schopnosti vedome pracovať s textom ako so zmysluplným zdrojom poznatkov a zážitku;
- pomenovanie toho, čomu neporozumeli, kladenie otázok a namietanie;
- spájanie textu a jeho obsahu s vlastnými skúsenosťami, predstavami a s nadobudnutými poznatkami, prepájanie tém s reálnym životom;
- uvedomenie si možností regulačných procesov, výber stratégie a riešenie úloh na rozvoj porozumenia;
- vyhodnotenie a reflexia vlastného čítania, porozumenia textu a poznania jeho štruktúr;
- plánovanie procesu recepcie umeleckého diela (pri čítaní a počúvaní literárnych textov, v rámci návštevy divadelného a filmového predstavenia atď.) a plánovanie recepčných aktivít;
- identifikovanie vlastných silných stránok v čítaní a oblastí na zlepšenie;
- vytvorenie alebo prispôsobenie si podmienok, v ktorých sa žiakom bude príjemne čítať a budú sa vedieť sústrediť na čítanie.
Tematické okruhy a textová realizácia
- tematické okruhy z 1. a 2. cyklu sa obohacujú o nové témy a pohľady: dôstojnosť, osobné záujmy – potreby a záujmy iných, písané – nepísané zákony, odvaha, sloboda, zodpovednosť, hodnoty, nenávisť, ľudské a spoločenské dilemy, hrdinstvo, mier, obeta, láska, občianska spolupatričnosť, angažovanosť a spolunažívanie, diskriminácia a ľudské práva, zlyhanie jednotlivca/spoločnosti, šťastie, silné a slabé stránky osobnosti, priateľstvo, zamilovanosť a prvá láska, spoločné hodnoty, spoločné konanie a osamelosť, strachy a obavy, problémy v škole, tolerancia, dovolené a zakázané, rozmanitosť a podobnosť kultúr, národná kultúra a kultúrne dedičstvo, slovné hry, krása, realita a fantázia, globálne problémy pri ochrane životného prostredia, úcta k živej a neživej prírode, minulosť, prítomnosť a budúcnosť, historická pamäť, jedinečnosť nárečí a rodného kraja;
- čítanie, počúvanie a sledovanie rôznych typov textov a rôznych žánrov (lyrické, epické, dramatické žánre) slovenskej a svetovej literatúry so zreteľom na detský aspekt a záujmy žiakov z 1. a 2. cyklu sa obohacuje o báseň vo voľnom verši, populárnu pieseň, satiru, prózu – dobrodružnú, dievčenskú, detektívnu, historickú, sci-fi, horor, denník, komédiu, tragédiu, činohru, muzikál, reportážnu literatúru, cestopis, literatúru faktu.
Termíny, ktoré si má žiak osvojiť (na základe pochopenia pojmu):
- upevňujú sa termíny a pojmy z 1. a 2. cyklu;
- vnútorná kompozícia literárneho diela – úvod, zápletka, vyvrcholenie, obrat, rozuzlenie; ja- a on-rozprávanie, pásmo postáv a pásmo rozprávača;
- striedavý a združený rým, obkročný a prerývaný rým, voľný verš, básnická otázka, metafora, humor, satira, dialóg, monológ, dejstvo;
- e-kniha, audiokniha, knižný katalóg, elektronická knižnica, databáza;
- legenda, balada, báj, poviedka, novela, román (detektívny, biografický, dievčenský, historický, dobrodružný, román vo forme denníka), biografia, komiks, manga, populárna pieseň, próza – dobrodružná, dievčenská, detektívna, historická; sci-fi, horor, denník, komédia, tragédia, činohra, muzikál, reportážna literatúra, cestopis, literatúra faktu.
