Hlavným cieľom 3. cyklu je rozvíjanie sociálne a kultúrne významných gramotnostných schopností žiaka, ktoré sú dôležité v súčasnej informačnej spoločnosti. Dôraz sa kladie na postupné využívanie čoraz širšieho spektra mimoučebnicových textov a multimediálnych komunikátov so zámerom vyhľadávať, triediť a kriticky hodnotiť informácie a informačné zdroje. S tým súvisí rozvíjanie argumentačných zručností a schopnosti riešiť problémy. Zároveň je úlohou tretieho cyklu rozvíjať emočnú sebareguláciu žiaka a efektívnu spoluprácu a komunikáciu v kolektíve.

Ciele vzdelávania pre 3. cyklus

  • Aktívne vstupovať do hovorenej a písanej komunikačnej interakcie, vecne a sociálne primerane reagovať na repliky komunikačného partnera, formulovať primerané argumenty.
  • Pripraviť a prezentovať primerané hovorené a obrazovo-hovorené texty s komunikačným zámerom objasniť problém alebo presvedčiť adresáta.
  • Vytvoriť primeraný písaný, obrazovo-písaný alebo digitálny text s cieľom objektívne informovať, objasniť problém a vyjadriť názor podložený argumentmi.
  • Uplatňovať stratégie tvorby písaného textu, regulovať vlastný proces písania, uplatniť znalosti pravopisných pravidiel.
  • Čítať a počúvať rôzne druhy vecného textu, rozumieť mu, zhrnúť a vyhodnotiť získané informácie, využiť informácie pri vzdelávaní a v iných komunikačných oblastiach.
  • Uplatňovať stratégie porozumenia textu, plánovať a monitorovať úspešnosť porozumenia, regulovať vlastné porozumenie textu.
  • Získať a spracovať informácie z rôznych médií (tlačených, digitálnych, audiovizuálnych), veku primerane kriticky posúdiť pravdivosť a spoľahlivosť informácií a ich zmysluplné využitie.
  • Nadobudnúť estetickú skúsenosť z recepcie rôznych literárnych žánrov, zdieľať obsahové, emocionálne a hodnotové posolstvá textu vo vlastných tvorivých aktivitách.
  • Objasniť príslušnosť literárnych diel ku kultúrnemu dedičstvu s dôrazom na hodnotu empatie, tolerancie a rešpektu človeka k človeku.
  • Uplatňovať tvorivosť pri riešení úloh, problémov a projektov, efektívne pritom spolupracovať v kolektíve.
  • Použiť pri porozumení a tvorení textu znalosti o systéme jazykových prostriedkov, využívať pritom jazykové slovníky v knižnej a elektronickej podobe.
  • Objasniť význam jazyka ako reprezentanta národnej kultúry, chápať potrebu dobrého ovládania spisovného jazyka v rámci vzdelávania a účasti v sociálnom a občianskom živote.
  • Rešpektovať jazykovú a kultúrnu rôznorodosť v spoločnosti, chápať jazykové potreby príslušníkov iných národov a národností.

Komunikačná interakcia

Výkonový štandard

Žiak vie/ dokáže:

  • rozlíšiť komunikačnú interakciu podľa prostredia, komunikačného partnera a komunikačného zámeru,
  • rozlíšiť špecifiká komunikačnej interakcie v rôznych jazykoch, rešpektovať príslušníkov iných národov a kultúr,
  • rozvinúť dialóg vecne a aktívne, kriticky reagovať na repliky komunikačného partnera,
  • uplatniť pri vedení dialógu zásady kooperácie a zdvorilosti,
  • vyjadriť názor na spoločensky aktuálne témy a podporiť ho rôznymi druhmi argumentov,
  • diskutovať v skupinách na aktuálne témy, uplatniť pritom argumentačné zručnosti;
  • využiť na komunikáciu situačne vhodné komunikačné kanály,
  • použiť rôzne žánre bežnej a administratívnej korešpondencie,
  • spolupracovať pri riešení problémov v kolektíve a predchádzať konfliktom reguláciou svojho správania.
Obsahový štandard
Komunikačné zvyklosti a viacjazyčnosť
  • komunikačná situácia, komunikačné činitele, zásady kooperácie a zdvorilosti;
  • situačne vhodné používanie jednotlivých variet rusínčiny (spisovný jazyk, štandardná varieta, slang, nárečie);
  • nácvik interakcie v rôznych komunikačných situáciách;
  • poznávanie a porovnávanie komunikačnej interakcie vo viacerých jazykoch;
  • viacjazyčné prostredie na Slovensku, chápanie jazykových potrieb príslušníkov iných národov a národnostných menšín.
Dialogická komunikácia, diskusia a kooperácia
  • nácvik kooperácie v priamom alebo v sprostredkovanom dialógu: komunikovať primerané množstvo informácií, hovoriť pravdivo, k veci, jasne a zrozumiteľne;
  • zásady zdvorilosti (takt, veľkorysosť, uspokojenie, súhlas, skromnosť, sympatia) a ich uplatňovanie v komunikácii;
  • pravidlá asertívnej komunikácie a jej nácvik;
  • druhy argumentov, argumentačných techník a ich nácvik;
  • rozlišovanie tvrdenia, argumentu a presvedčenia;
  • nácvik skupinovej diskusie na aktuálnu tému;
  • participácia v internetovej diskusii, zapojenie do diskusného fóra;
  • hľadanie konštruktívnych riešení konfliktných situácií;
  • identifikovanie manipulatívnej komunikácie a obranná reakcia na ňu.
Korešpondencia
  • nácvik bežnej elektronickej korešpondencie prostredníctvom e-mailu;
  • používanie veľkých písmen na vyjadrenie úcty;
  • jazykové a grafické špecifiká krátkych textových správ.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • porozumenie a používanie tematickej slovnej zásoby v rámci obsahového zamerania interakčných aktivít;
  • nadväzovanie replík v dialógu, používanie vhodných nadväzovacích prostriedkov (oslovenia, pripájacie častice, zámenné a iné synonymá);
  • využívanie argumentačnej funkcie komunikačných prostriedkov (príklady, citáty, frazémy, dôraz, gestá);
  • uplatňovanie pravidiel spisovnej výslovnosti v domácich a v cudzích slovách;
  • situačne vhodné používanie zvukových, pohybových a mimojazykových prostriedkov;
  • uplatňovanie osvojených pravopisných pravidiel v písanej a v elektronickej interakcii.

Hovorená produkcia

Výkonový štandard

Žiak vie/ dokáže:

  • vytvoriť obsahovo a formálne súdržný hovorený text s rôznym komunikačným zámerom,
  • rozlíšiť žánre hovoreného a obrazovo-hovoreného textu,
  • zhromaždiť informácie k textu z viacerých zdrojov, overiť pravdivosť získaných informácií,
  • zhrnúť, zhodnotiť a využiť získané informácie,
  • prezentovať získané informácie a objasniť problémy,
  • pripraviť a predniesť presviedčací rečnícky prejav, využiť pritom rôzne druhy argumentov,
  • pripraviť a kultivovane predniesť príležitostný rečnícky prejav,
  • použiť vhodné stratégie pri príprave a pri úprave hovoreného a obrazovo-hovoreného textu,
  • analyzovať a zhodnotiť hovorené prejavy iných, svoje stanovisko podoprieť argumentmi,
  • využiť jazykové slovníky pri tvorení, úprave a hodnotení prejavu.
Obsahový štandard
Príprava a prezentácia hovoreného prejavu
  • písomná príprava hovoreného a obrazovo-hovoreného textu podľa týchto fáz: výber témy, zhromažďovanie materiálu, selekcia a kompozícia, tvorba konceptu, úprava textu;
  • príprava vizuálnej zložky textu a jej úprava pri obrazovo-hovorenom texte;
  • vhodné stratégie prípravy a úpravy textu (obsahové, kompozičné, jazykové a vizuálne);
  • využívanie knižných a elektronických jazykových slovníkov;
  • nácvik kultivovaného prednesu hovoreného prejavu;
  • nácvik kultivovanej prezentácie obrazovo-hovoreného textu, funkčné prepájanie jazykovej a obrazovej zložky;
  • prezentovanie vlastného textu v prostredí triedy, školy alebo na verejnosti.
Reflexia hovoreného/počúvaného prejavu
  • sebareflexia prezentovaného prejavu;
  • aktívne a kritické počúvanie hovorených prejavov iných;
  • analyzovanie a hodnotenie obsahovej, kompozičnej, jazykovej, prednesovej a vizuálnej stránky prejavu podľa vopred stanovených kritérií;
  • formulovanie argumentov pri vyjadrovaní stanoviska k vlastnému alebo inému hovorenému prejavu.
Žánre hovoreného a obrazovo-hovoreného textu
  • presviedčací (persuazívny) rečnícky prejav: vyjadrenie názoru na aktuálne témy s podporou argumentov a s cieľom presvedčiť adresáta;
  • príležitostný rečnícky prejav: slávnostný príhovor, moderovanie podujatia.
Komunikačné prostriedky a pravidlá odborného hovoreného a obrazovo-hovoreného prejavu
  • porozumenie a používanie tematickej slovnej zásoby v rámci obsahového zamerania textu;
  • využívanie argumentačnej funkcie komunikačných prostriedkov: príklady, fakty, citáty, dôraz, pauza, gestá, grafické prostriedky v obrazovo-hovorenom texte (s využitím možností textového editora);
  • uplatňovanie pravidiel spisovnej výslovnosti v domácich a cudzích slovách;
  • primeraná modulácia hlasu a situačne vhodné používanie pohybových a mimojazykových prostriedkov.

Písaná produkcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • vytvoriť obsahovo a formálne súdržný písaný a obrazovo-písaný text s rôznym komunikačným zámerom,
  • zdôvodniť voľbu žánra písaného textu pre naplnenie komunikačného alebo autorského zámeru,
  • zohľadniť očakávania (potenciálneho) adresáta písaného textu,
  • využiť písanie ako prostriedok sebavyjadrenia,  uplatniť pritom tvorivé postupy,
  • využiť písanie ako učebnú stratégiu,
  • využiť písanie na vyjadrenie názoru a na argumentáciu,
  • zhromaždiť informácie k textu z viacerých informačných zdrojov, overiť pravdivosť informácií,
  • pri písaní uplatniť pravopisné pravidlá,
  • zmonitorovať priebeh vlastného písania a využiť rôzne stratégie na jeho vylepšenie,
  • upraviť obsahovú, kompozičnú, jazykovú a formálnu stránku napísaného textu,
  • pri tvorení a úprave textu využiť druhy jazykových slovníkov,
  • použiť pri úprave formy textu počítačové textové editory.
Obsahový štandard

Proces tvorenia textu

  • individuálna voľba témy podľa komunikačného/autorského zámeru a potenciálneho/reálneho adresáta;
  • voľba vhodného slohového postupu na komunikovanie zamýšľaného obsahu;
  • využívanie viacerých spôsobov zhromažďovania jazykového materiálu (slov, slovných spojení a vetných celkov) k zvolenej téme s využitím potrebných zdrojov (vrátane jazykových slovníkov) a interakcie s inými osobami;
  • členenie obsahu písaného textu s využitím rôznych stratégií (osnova, grafické znázornenie štruktúry textu a pod.);
  • tvorenie konceptu a jeho upravovanie po obsahovej, kompozičnej a jazykovej stránke;
  • pravopisná korektúra s využitím základných korektorských značiek a jazykových slovníkov;
  • upravovanie obrazovej a grafickej zložky textu pri multimodálnych a digitálnych textoch a využitie ďalších možností textového editora
  • prezentovanie vlastného textu v prostredí triedy, školy alebo na verejnosti.
Metakognitívne procesy pri písaní textu
  • porozumenie produkčnej úlohy a stanovenie cieľa písania;
  • plánovanie efektívnych stratégií pri tvorení textu, v prípade neefektívnej stratégie úprava zaužívaného postupu pri tvorení;
  • monitorovanie priebehu zhromažďovania a triedenia vhodného jazykového materiálu;
  • koncentrácia pozornosti a sústredená práca vo fáze štylizácie, vedomé potláčanie rušivých a nesúvisiacich podnetov;
  • analýza a hodnotenie textu a jeho častí vzhľadom na komunikačný zámer, slohový postup a adresáta.
Žánre písaného a obrazovo-písaného textu
  • vyjadrenie subjektívneho názoru na všeobecne známu tému v úvahovom texte;
  • písomné vyjadrenie názoru na aktuálne témy s podporou argumentov a s cieľom presvedčiť adresáta;
  • vytvorenie zážitkového rozprávacieho textu s premyslenou štruktúrou a zapojením opisných častí;
  • sebavyjadrenie prostredníctvom rôznych techník tvorivého písania (aj v kombinácii s obrazovou zložkou).
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • použitie jednoduchých a zložených súvetí ako prostriedkov vyjadrovania časovo-priestorových alebo logických vzťahov v texte;
  • porozumenie a používanie tematickej slovnej zásoby v rámci obsahového zamerania textu;
  • využívanie argumentačnej funkcie komunikačných prostriedkov: príklady, fakty, citáty, grafické prostriedky;
  • použitie rôznych druhov nadväzovacích prostriedkov (konektorov) v texte: pripájacie častice, lexikálne opakovanie (zámenné a iné synonymá, antonymá, metafora/metonymia, slovotvorné prostriedky, asociácie), morfologické opakovanie (kategória zhody).

Osvojovanie a uplatňovanie pravopisu

  • automatizácia získaných pravopisných zručností pri jednotlivých pravopisných princípoch;
  • morfematický pravopis: poznávanie a upevňovanie typov/vzorov skloňovania podstatných mien a prídavných mien ako východisko uplatňovania morfematického pravopisu pri pravopise pádových koncoviek;
  • nacvičovanie pravopisu pádovej koncovky pri ďalších ohybných slovných druhoch (zámená, číslovky) a nácvik pravopisu ďalších slovotvorných prípon a predpôn;
  • etymologický pravopis: výslovnosť a písanie samohlásky и s priblížením do e (зиема, лиепа, сиела). Výslovnosť a písanie samohlásky o v prípadoch, kedy sa vyslovuje ako zatvorené ô. (вôвк, стôвка, кôнôплї, вôрôблї, мôркôв). Výslovnosť а písanie samohlásky e, kedy sa vyslovuje ako zatvorené ê (кêшêня, на бêрезї, пêлêвня, вêрьба)
  • sémantický pravopis: nacvičovanie pravopisu zložitejších zemepisných názvov, názvov štátov, ulíc, inštitúcií a kultúrnych výtvorov (v prepojení s učivom ďalších vzdelávacích oblastí);
  • interpunkčný pravopis: písanie čiarky v jednoduchom a zloženom súvetí; pravopis ďalších interpunkčných znamienok (bodkočiarka, dvojbodka, pomlčka, úvodzovky atď.).

Vecná recepcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • cieľavedome a samostatne počúvať a prečítať primerane náročný text s konkrétnym zámerom v rámci vzdelávania, záujmových aktivít alebo zapojenia do spoločenského a občianskeho života,
  • orientovať sa v rôznych žánroch vecného textu,
  • získať a spracovať informácie z rôznych informačných zdrojov (tlačených, audiovizuálnych, digitálnych),
  • objasniť informácie a vyvodené súvislosti z textu, konfrontovať ich s vlastnými znalosťami a skúsenosťami,
  • vyjadriť svoj názor na čítané/počúvané texty, podporiť ho argumentmi a prezentovať v skupinovej diskusii,
  • kriticky posúdiť pravdivosť a spoľahlivosť informácií a ich zmysluplné využitie,
  • využiť získané informácie pri tvorení vlastných textov s cieľom vzdelávania alebo sebavyjadrenia,
  • uplatniť rôzne stratégie porozumenia textu, plánovať a monitorovať úspešnosť porozumenia,
  • regulovať vlastné porozumenie textu,
  • porovnať obsahové, kompozičné a jazykové odlišnosti textov podľa rôzneho komunikačného zámeru a slohového postupu,
  • analyzovať jazykové prostriedky v texte (syntaktické, lexikálne, slovotvorné, morfologické) a ich úlohu pri porozumení textu, využiť pritom rôzne druhy jazykových slovníkov,
  • analyzovať úlohu poprijazykových (grafických, pohybových, zvukových) a mimojazykových prostriedkov pri porozumení čítaného a počúvaného textu,
  • využiť rôzne druhy jazykových slovníkov pri porozumení textu a pri jeho analýze,
  • porozumieť hodnote a funkciám jazyka v osobnom a v spoločenskom živote a vytvoriť si pozitívny postoj k iným jazykom a kultúram.
Obsahový štandard
Porozumenie textu a využitie získaných informácií
  • analytické počúvanie, čítanie a prezeranie rôznych druhov a žánrov vecného textu v rámci obsahov jednotlivých vzdelávacích oblastí;
  • porozumenie súvislým, nesúvislým a multimodálnym textom na úrovni explicitných a implicitných významov;
  • učiteľom riadené a samostatné vyvodzovanie implicitných informácií z textu prehlbujúce základné porozumenie textu: objasňovanie súvislostí, vyjadrovanie názoru, uvádzanie podporných argumentov, využívanie predchádzajúcich znalostí na dosiahnutie logicky prijateľných záverov (induktívne inferencie), logické úsudky z informácií a dôkazov priamo dostupných v texte (deduktívne inferencie);
  • získavanie, spracovanie a triedenie informácií z rôznych informačných zdrojov;
  • posúdenie pravdivosti a spoľahlivosti informácií na základe ich overovania a konfrontovania vo viacerých zdrojoch;
  • zdieľanie a prezentovanie získaných informácií v skupinovej diskusii, obhajovanie názoru pomocou argumentov, vecné reagovanie na argumenty účastníkov diskusie;
  • využitie spracovaných informácií z textu pri riešení učebných úloh a problémových situácií, pri vzdelávaní a sebavyjadrení;
  • porozumenie štruktúry textu podľa komunikačného zámeru a použitého slohového postupu.
Metakognitívne procesy pri recepcii vecného textu
  • orientácia v dostupných primárnych a sekundárnych informačných zdrojoch (s dôrazom na využívanie autorských textov, knižných, časopiseckých a  encyklopedických publikácií);
  • vlastný výber a vyhľadávanie textov na čítanie alebo počúvanie v závislosti od cieľov čitateľa/poslucháča, vyhodnocovanie cieľov, reflexia a komunikovanie výsledkov čítania alebo počúvania;
  • upevňovanie osvojených stratégií čítania a učenia sa z textu a náročnejšie formy spracovania obsahu (konspekt, sumarizácia, anotácia, grafické nástroje);
  • využívanie osvojených stratégií čítania/počúvania a rozvíjanie špecifických stratégií informačného správania v digitálnom prostredí;
  • formovanie základných spôsobilostí informačnej gramotnosti – stratégií zvládania kvantity a rozlišovania kvality dostupných informácií;
  • dôraz na podporovanie hodnotiacich postojov, kritického myslenia a vlastnej autorskej tvorby pri práci s informáciami;
  • aktívne a samostatné využívanie fyzických a elektronických knižníc, orientácia v knižných katalógoch.
Vlastnosti textu
  • základné vlastnosti textu a ich uplatnenie pri porozumení textu:
  • obsahová súdržnosť textu: rozvíjanie témy a logické usporiadanie viet a odsekov podľa použitého slohového postupu (informačný, opisný, rozprávací, výkladový/úvahový);
  • formálna súdržnosť textu: nadväzovanie viet prostredníctvom rôznych druhov nadväzovacích prostriedkov (konektorov), analyzovanie nadväzovacích prostriedkov v texte;
  • rozlišovanie textov podľa komunikačného zámeru: informovať, objasniť, argumentovať, presvedčiť, zaujať, emocionálne pôsobiť;
  • porovnávanie textov podľa obsahu, slohového postupu a použitých jazykových prostriedkov.
Žánre vecného textu
  • porozumenie rečníckych prejavov a rozlišovanie rečníckych žánrov: príležitostné prejavy (slávnostné príhovory, moderovanie).
Význam a funkcie jazyka, komunikačné prostriedky a pravidlá
  • porozumenie funkciám, významu a stavbe jazyka (jazykové roviny a oblasti jazyka);
  • vzťah rusínčiny k iným jazykom: základné informácie o svetových jazykoch (v prepojení s výučbou cudzieho jazyka), o zemepisne blízkych jazykoch a o slovanských jazykoch;
  • základné informácie o  histórii a jazykovej situácii zahraničných Rusínov;
  • individuálny vzťah žiaka k jazykom, porozumenie problematike viacjazyčnosti na území a mimo územia štátu;
  • využitie znalostí jazykových prostriedkov pri porozumení textu:
  • syntaktické prostriedky: jednoduché a zložené súvetia ako prostriedky rozvíjania témy a vyjadrovania logických vzťahov v texte; vyjadrovanie syntaktických významov vo vete (vetné členy: podmet, prísudok, predmet, prívlastok, príslovkové určenie) a ich úloha pri porozumení textu;
  • lexikálne prostriedky: analyzovanie slovnej zásoby v texte z hľadiska komunikačného zámeru, slohového postupu a témy textu; spôsoby obohacovania slovnej zásoby rusínčiny (nové slová v jazyku – preberanie, tvorenie, ustálené slovné spojenia, prenášanie významu, skratky); pragmaticky príznakové slová (knižné a zastarané slová, expresívne slová, nespisovné slová), porozumenie bežným a kultúrnym frazémam;
  • slovotvorné prostriedky: úloha slovotvorby pri porozumení textu (slovotvorná stavba napovedá význam slova; slová z rovnakého slovotvorného hniezda sú prostriedkom súdržnosti textu); motivačný vzťah medzi základovým a utvoreným slovom (slovotvorná stavba), slovotvorné spôsoby (odvodzovanie, skladanie), slovotvorné prostriedky (predpony, prípony, slovotvorný základ);
  • morfologické prostriedky: analyzovanie významu a funkcie slovných druhov pri porozumení textu; základné významové skupiny plnovýznamových slovných druhov (podstatné mená – konkrétne, abstraktné, vlastné, nevlastné; prídavné mená – akostné, vzťahové, privlastňovacie; číslovky – základné, radové, skupinové, neurčité; slovesá – činnostné, stavové; príslovky – miesta, času, spôsobu, príčiny; zámená – osobné, privlastňovacie, ukazovacie, opytovacie, zvratné, neurčité, vymedzovacie; ohybné a neohybné slovné druhy; gramatické kategórie pri ohybných slovných druhoch (rod, číslo, pád; pri slovesách – osoba, číslo čas, spôsob, vid);

Zážitková recepcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • samostatne a kriticky prečítať primerane náročný literárny text,
  • zhodnotiť text na základe vlastných pocitov a prežívania,
  • zdieľať svoj zážitok z čítania alebo počúvania textu primeraným spôsobom verbálne alebo neverbálne,
  • určiť na základe štruktúry textu jeho žáner, zameranie a účel,
  • recitovať so snahou o výrazný prednes a vyjadrenie individuálneho zážitku primerane náročný, hodnotný umelecký text,
  • porovnať a zhodnotiť štruktúrne prvky jednotlivých žánrov umeleckej literatúry (vnútorná kompozícia literárneho diela, ja- a on-rozprávanie, striedavý a združený rým, obkročný a prerývaný rým, voľný verš, básnická otázka, metafora, monológ, dejstvo,
  • kriticky vyhodnotiť autorov zámer, zaujať stanovisko k prečítanému textu,
  • diskutovať o texte a prečítaný text využiť ako podporu pre svoju argumentáciu,
  • samostatne si vybrať knihy na čítanie, zdôvodniť svoj výber, odporučiť knihy s odôvodnením;
Obsahový štandard
Čítanie s porozumením
  • samostatné prerozprávanie obsahu čítaného alebo počúvaného textu, reprodukovanie deja s viacerými dejovými líniami, zmena času a miesta udalostí pri prerozprávaní, prerozprávanie príbehu z rôznych uhlov pohľadu, používanie citátov a stručné prerozprávanie príbehu na základe zápletky alebo deja, porovnávanie textov;
  • identifikácia a opis stavebných prvkov textu na základe poznania žánru a čitateľských skúseností;
  • hodnotenie štruktúry a prvkov textu, umelecké jazykové prostriedky a ich pôsobenie na čitateľa;
  • rozlišovanie priameho a obrazného pomenovania v texte prózy a poézie vo viazanom aj voľnom verši, prenesený význam slov, umelecké jazykové prostriedky;
  • diskutovanie o texte, prezentácia vlastnej interpretácie textu, domýšľanie a tvorba variantu pokračovania textu;
  • diskutovanie o texte, prezentácia vlastnej interpretácie textu, domýšľanie a tvorba variantu pokračovania textu;
  • predvídanie z počutého alebo prečítaného textu;
  • dedukcia významu neznámych slov, slovných spojení a umeleckých jazykových prostriedkov z kontextu, vysvetľovanie pomocou ďalších zdrojov (iné texty, slovníky);
  • formulovanie rôznych druhov otázok k textu – faktografické, induktívne, deduktívne, fantazijné, analytické a hodnotiace otázky)
Čítanie pre zážitok
  • rozpoznanie a pomenovanie pôsobenia textu na vlastné prežívanie, rozoznávanie príčin tohto pôsobenia, schopnosť predstaviť si ako text (jeho prvok) môže pôsobiť na iných, aké reakcie môže vyvolať;
  • vyjadrovanie a zdieľanie vlastných pocitov, postojov, myšlienok a zážitkov z literárneho, dramatického a filmového spracovania a z ilustrácií verbálnym aj neverbálnym spôsobom;
  • motívy, príčiny konania hrdinov, porovnávanie názorov a pocitov hrdinov so svojimi emóciami, zážitkami a skúsenosťami;
  • čítanie pre potešenie a zážitok, čítanie kníh podľa vlastného výberu a diskusie o prečítaných knihách;
  • stvárnenie témy v literárnom, dramatickom, rozhlasovom a filmovom spracovaní;
  • prednes textu so snahou o estetickú intonáciu a citové prežívanie v rámci svojich schopností;
  • formovanie empatie, súcitu, hodnôt a postojov na základe čítaného alebo počúvaného textu;
Samostatný/sebavedomý čitateľ
  • pravidelné vyhotovovanie tvorivých záznamov o knihách, svojom čitateľstve a jeho pokrokoch: tvorba myšlienkových máp, reflexia a záznam posolstiev z textov, dojmov z čítania, z divadelného a filmového predstavenia ;
  • analýza vlastného čítania a jeho potenciál: zámerné a cieľavedomé plánovanie a formovanie vlastného čítania;
  • rozširovanie čitateľského teritória (e-knihy, časopisy, internet, audioknihy);
  • samostatné a cielené používanie knižnice, orientácia v knižných katalógoch, využívanie fyzických a elektronických knižníc a databáz.
Metakognitívne procesy pri recepcii literárneho textu
  • budovanie schopnosti vedome pracovať s textom ako so zmysluplným zdrojom poznatkov a zážitku;
  • uvedomenie si obsahu a významu prečítaného a možností regulačných procesov (výber stratégie na overenie porozumenia);
  • vyhodnotenie a reflexia vlastného čítania, hlbšie porozumenie textu a jeho štruktúr;
  • riešenie úloh na porozumenie textu (overenie porozumenia) a prepájanie tém s reálnym životom;
  • vlastný výber a vyhľadávanie textov na čítanie alebo počúvanie v závislosti od čitateľských preferencií (tém, žánrov, autorov);
  • komunikovanie významov a zážitku z čítania, počúvania alebo audiovizuálneho umenia;
  • plánovanie procesu recepcie umeleckého diela (pri čítaní a počúvaní literárnych textov, v rámci návštevy divadelného a filmového predstavenia ) a plánovanie recepčných aktivít.
Tematické okruhy a žánre na výber
  • tematické okruhy z 1. a 2. cyklu sa obohacujú o nové témy a pohľady: dôstojnosť, osobné záujmy – potreby a záujmy iných, odvaha, sloboda, zodpovednosť, hodnoty, nenávisť, hrdinstvo, mier, obeta, láska, šťastie, silné a slabé stránky osobnosti, prvá láska, spoločné hodnoty, spoločné konanie a osamelosť, strach, problémy v škole, tolerancia, dovolené a zakázané, rozmanitosť kultúr, národná kultúra, slovné hry, krása, realita a fantázia, úcta k živej a neživej prírode, minulosť, prítomnosť a budúcnosť, historická pamäť, jedinečnosť nárečí a rodného kraja;
  • čítanie a počúvanie textov z rôznych typov a žánrov rusínskej literatúry so zreteľom na detský aspekt a záujmy žiakov z 1. a 2. cyklu sa obohacuje o epos, báseň vo voľnom verši, ľudovú/populárnu pieseň, satiru, prózu – dobrodružnú, dievčenskú, detektívnu, historickú, komédiu, muzikál.

< predchádzajúci – obsah – ďalší >