Hlavným cieľom 2. cyklu je rozvíjanie gramotnosti v prepojení s obsahmi ostatných vzdelávacích oblastí a s dôrazom na mnohoraké využívanie čítania a písania v rôznych kontextoch. Súčasťou rozvíjania gramotnosti je osvojovanie stratégií práce s textom a nadobúdanie skúseností s vlastným premýšľaním o procese čítania a písania. Dôležité je aj rozvíjanie schopnosti rozlišovať medzi faktami a domnienkami, formulovať vlastný názor a podopierať ho argumentmi.

Ciele vzdelávania pre 2. cyklus

  • Viesť dialóg v súkromnom a verejnom prostredí vecne a sociálne primeraným spôsobom.
  • Pripraviť a predniesť primeraný hovorený prejav určený pre verejné komunikačné prostredie.
  • Vytvoriť písaný a obrazovo-písaný text na vyjadrenie rôznych komunikačných zámerov.
  • Uplatniť pri písaní textov vybrané pravidlá jednotlivých pravopisných princípov.
  • Aktívne počúvať a čítať primerané vecné (aj odborné) texty.
  • Orientovať sa v nesúvislých, obrazovo-písaných a primeraných digitálnych textoch.
  • Identifikovať v texte explicitné informácie, vyvodiť základné a prehlbujúce implicitné informácie.
  • Formulovať a klásť otázky zamerané na explicitný a implicitný význam textu.
  • Zhrnúť získané informácie ústne aj písomne.
  • Vyjadrovať vlastný názor a podopierať ho argumentmi.
  • Použiť základné stratégie porozumenia textu a posúdiť mieru vlastného porozumenia.
  • Počúvať a čítať primerane náročné literárne texty, porozumieť implicitným významom a prostriedkom obraznosti.
  • Zdieľať emocionálnu a estetickú skúsenosť z recepcie literárneho textu hovorenou a písanou formou.
  • Vyjadrovať vlastné nápady a návrhy pri tvorení textov, klásť otázky k predloženým návrhom
  • Použiť pri porozumení a tvorení textu primerané znalosti jazykových prostriedkov, využívať pritom jazykové slovníky.
  • Rešpektovať viacjazyčné prostredie, podporovať spolužiakov s iným materinským jazykom.

Komunikačná interakcia

Výkonový štandard

Žiak vie/ dokáže:

  • komunikovať s rešpektom so spolužiakmi z viacjazyčného prostredia,
  • viesť dialóg primerane téme, adresátovi a komunikačnému prostrediu,
  • iniciovať a viesť komunikáciu v skupine rovesníkov,
  • vyjadriť názor na bežné alebo aktuálne témy, zdôvodniť ho, prípadne skorigovať,
  • rešpektovať názor komunikačného partnera,
  • vyjadriť pochvalu, ocenenie, námietku alebo nesúhlas sociálne primeraným spôsobom,
  • využiť na komunikáciu situačne vhodný komunikačný kanál (pod dohľadom učiteľa alebo iného dospelého),
  • použiť základné žánre korešpondencie.
Obsahový štandard
Komunikačné zvyklosti a viacjazyčnosť
  • získavanie informácií o iných jazykoch, najmä o inom materinskom jazyku spolužiakov;
  • porovnávanie komunikačných zvyklostí v rusínčine a v inom jazyku;
  • skupinový dialóg o viacjazyčnosti spolužiakov.
Dialogická komunikácia a kooperácia
  • stavba dialógu: nadviazanie kontaktu, obsah dialógu – striedanie replík, ukončenie kontaktu;
  • pravidlá vedenia dialógu: aktívne počúvať komunikačného partnera, vecne a jazykovo primerane reagovať na jeho repliky, neskákať si do reči, povzbudiť, pochváliť a oceniť komunikačného partnera, uplatňovať zdvorilosť;
  • používanie jednoduchých argumentov na podporu názoru, rozlišovanie medzi faktami a domnienkami
  • rozlišovanie priameho a sprostredkovaného dialógu v súkromnom a vo verejnom prostredí;
  • riziká dialógu vo verejnom alebo v internetovom prostredí;
  • nácvik dialógu v rôznych komunikačných situáciách   
Korešpondencia
  • porovnávanie písanej a elektronickej korešpondencie v bežnej komunikácii;
  • nácvik písania základných žánrov korešpondencie: pohľadnica, súkromný list, krátka textová správa (sms, čet), jednoduchý e-mail.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • rozširovanie slovnej zásoby prostredníctvom aktuálnych tém dialógu a riešenia vecných problémov;
  • vety a jednoduché súvetia pri vyjadrovaní rôznych komunikačných zámerov;
  • uplatňovanie melódie, dôrazu a pohybových prostriedkov pri vedení dialógu;
  • uplatňovanie pravidiel spisovnej výslovnosti, rozlišovanie bežnej hovorenej (štandardnej) a spisovnej výslovnosti;
  • uplatňovanie osvojených pravopisných pravidiel v písanej a elektronickej korešpondencii.

Hovorená produkcia

Výkonový štandard

Žiak vie/ dokáže:

  • zhromaždiť potrebné informácie k téme hovoreného prejavu,
  • vyrozprávať príbeh so zápletkou a jej riešením,
  • sformulovať jednoduchý opis pracovného postupu,;
  • opísať objekty vystavené priamemu pozorovaniu,
  • vyjadriť svoj názor na bežné alebo aktuálne témy a zdôvodniť ho,
  • predniesť jednoduchý rečnícky prejav,
  • upraviť obsahovú a jazykovú stránku hovoreného prejavu,
  • aktívne počúvať hovorený prejav, klásť otázky k obsahu a k jazyku textu,
  • rozlíšiť spisovnú výslovnosť od výslovnosti v miestnom nárečí,
  • uplatniť v hovorenom prejave situačne vhodné jazykové, zvukové a pohybové prostriedky.
Obsahový štandard
Príprava a prednes hovoreného prejavu
  • rozlišovanie spontánneho a pripraveného hovoreného prejavu;
  • samostatný výber témy prejavu a zdôvodnenie výberu podľa komunikačného zámeru;
  • spôsoby zhromažďovania informácií potrebných na rozvíjanie témy;
  • usporiadanie informácií a samostatné vytvorenie osnovy textu;
  • súvislé a myšlienkovo ucelené rozvíjanie témy podľa konkrétneho komunikačného zámeru: informovať, vyrozprávať, opísať, zdôvodniť, emocionálne pôsobiť;
  • používanie jednoduchých argumentov na podporu názoru, rozlišovanie medzi faktami a domnienkami;
  • výslovnostné cvičenia, cvičenia na moduláciu hlasu a na situačne vhodné používanie pohybových prostriedkov;
  • prednes hovoreného prejavu v prostredí triedy, školy alebo na verejnosti.
Reflexia hovoreného/počúvaného prejavu
  • vylepšovanie hovoreného prejavu pomocou kontrolných otázok k obsahu, osnove a použitým komunikačným prostriedkom;
  • využitie jednoduchých grafických nástrojov na vylepšenie štruktúry textu;
  • kladenie otázok k obsahu a k jazyku počúvaného textu;
  • kladenie otázok, ktoré rozvíjajú vlastné nápady alebo nápady spolužiakov pri tvorení textu;
  • formulovanie a zdôvodnenie odpovedí na položené otázky;
Žánre hovoreného textu
  • tvorenie informačných textov určených pre verejné (školské) prostredie: oznámenie, správa (napr. do školského rozhlasu), pozvanie (na školské/záujmové podujatie);
  • rozprávanie prežitej skúsenosti, objasňovanie udalosti, plánovanie udalosti, reálny alebo vymyslený príbeh so zápletkou a jej riešením;
  • tvorenie jednoduchého opisu pracovného postupu, opisu predmetu, osoby, živočícha alebo prostredia na základe priameho pozorovania;
  • vyjadrenie názoru na bežnú alebo aktuálnu tému, jeho zdôvodnenie, prípadne korigovanie názoru na základe argumentov spolužiakov;
  • nácvik jednoduchého rečníckeho prejavu s informačnou funkciou (sprevádzanie návštevy po škole, obci).
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • používanie rôznych vetných a súvetných štruktúr pri rozvíjaní témy s konkrétnym komunikačným zámerom;
  • používanie vhodnej slovnej zásoby podľa témy a komunikačného zámeru textu (oslovenia, emocionálne slová a frazémy, primerané odborné a abstraktné slová);
  • porovnávanie a odlišovanie spisovnej a nárečovej výslovnosti, spisovných a nárečových tvarov so zameraním na nárečový región, v ktorom žiaci žijú;
  • zdokonaľovanie zvukovej a pohybovej stránky hovoreného prejavu;
  • uplatňovanie pravidiel spisovnej výslovnosti (kvantita, spodobovanie, splývavá výslovnosť, výslovnosť spoluhláskových skupín).

Písaná produkcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • tvoriť súvislý písaný alebo obrazovo-písaný text na zvolenú tému,
  • použiť vhodný žáner písaného textu podľa komunikačného zámeru,
  • zhromaždiť potrebné informácie na tvorbu písaného textu,
  • napísať príbeh alebo osobný zážitok so zápletkou a jej riešením,
  • vyjadriť písaním svoje pocity a fantáziu,
  • vytvoriť jednoduchý opis pracovného postupu,
  • opísať objekty vystavené priamemu pozorovaniu,
  • sformulovať písomne argumenty na podporu svojho postoja k téme,
  • upraviť obsahovú, kompozičnú a jazykovú stránku napísaného textu,
  • uplatniť grafické zručnosti pri úprave formálnej stránky napísaného textu,
  • uplatniť osvojené pravopisné pravidlá pri písaní.
Obsahový štandard
Proces tvorenia textu
  • výber témy podľa komunikačného/autorského zámeru a potenciálneho adresáta;
  • výber vhodného slohového postupu na vyjadrenie zamýšľaného obsahu;
  • využívanie viacerých spôsobov zhromažďovania jazykového materiálu (slov, slovných spojení a vetných celkov) k zvolenej téme;
  • členenie textu s využitím podrobnej alebo stručnej osnovy;
  • tvorenie konceptu a upravovanie obsahu, členenia a jazyka textu;
  • pravopisná korektúra v rozsahu osvojených pravopisných zručností;
  • grafická úprava textu (aj pomocou základných možností textového editora);
  • prezentovanie vlastného textu v prostredí triedy, školy alebo na verejnosti.
Metakognitívne procesy pri písaní textu
  • plánovanie vhodného postupu pri tvorbe textu;
  • použitie základných stratégií na vylepšenie písaného textu;
  • experimentovanie s rôznymi nápadmi pri tvorení textu;
  • kladenie otázok, ktoré rozvíjajú vlastné nápady alebo nápady spolužiakov pri tvorení textu.
Žánre písaného textu
  • písanie informačných textov určených pre verejné (školské) prostredie: oznámenie, správa, písaná alebo elektronická pozvánka na školské/záujmové podujatie;
  • stručné písomné zhrnutie odborných informácií;
  • písanie reálneho alebo vymysleného príbehu so zápletkou a jej riešením (vyjadrenie zámernosti konania postáv, začlenenie opisných častí do príbehu);
  • vytvorenie jednoduchého opisu pracovného postupu s využitím podporného obrazového materiálu;
  • vytvorenie opisu predmetu, osoby, živočícha alebo prostredia na základe priameho pozorovania;
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • vyjadrovanie myšlienok prostredníctvom základných typov priraďovacieho a podraďovacieho súvetia (využitie vetných modelov: V1, ale V2, V1, aby V2 atď.);
  • uplatňovanie prostriedkov nadväzovania viet v texte: pripájacie častice, opakovanie slov, synonymické opakovanie, opakovanie rovnakých tvarov slovesa, slovotvorne súvisiace slová;
  • používanie vhodnej slovnej zásoby a lexikálnych vzťahov podľa témy a komunikačného zámeru textu;
  • využívanie primeraných grafických prostriedkov v písanom a elektronickom texte.
Osvojovanie a uplatňovanie pravopisu
  • fonematický pravopis: automatizácia získaných pravopisných zručností, pravopis písmena ь (mäkký znak), pravopis písmena ъ (tvrdý znak);
  • etymologický pravopis: duálna forma podstatných mien (napr. мнясо – мясо, памнять – память, тїмня – тїмя), pričom zachované -n- považujeme za pozostatok bývalého nosového ᶒ.
  • sémantický pravopis: automatizácia získaných pravopisných zručností; nácvik pravopisu ďalších významových skupín vlastných podstatných mien (názvy sviatkov, ulíc, zemepisné názvy v prepojení s učivom ďalších vzdelávacích oblastí);
  • morfematický pravopis: delenie spoluhlások podľa znelosti ako východisko uplatňovania morfematického pravopisu pri spodobovaní; nacvičovanie morfematického pravopisu pri spodobovaní hlások v jednotlivých pozíciách (na konci slova, na začiatku slova, vnútri slova, na hranici slov);
  • interpunkčný pravopis: písanie čiarky v jednoduchej vete a v  jednoduchom súvetí; písanie interpunkčných znamienok v priamej reči.

Vecná recepcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • aktívne počúvať a samostatne prečítať primerane náročný vecný (aj odborný) text,
  • identifikovať doslovné (explicitné) informácie v počúvanom a v čítanom texte,
  • vyvodiť implicitné informácie z počúvaného a z čítaného textu,
  • vyvodiť informácie z nesúvislých, obrazovo-písaných a primeraných digitálnych textov,
  • reprodukovať a zhrnúť získané informácie,
  • prepojiť získané informácie so svojimi doterajšími znalosťami a skúsenosťami,
  • vyjadriť svoj názor na čítané/počúvané texty a zdôvodniť ho,
  • posúdiť mieru vlastného porozumenia a použiť základné stratégie na zlepšenie porozumenia textu,
  • využiť získané informácie pri učení sa, v bežnom živote alebo pri záujmových aktivitách,
  • odlíšiť texty podľa komunikačného zámeru a poznať základné znaky rôznych typov textu,
  • použiť pri porozumení textu primerané znalosti vetných a súvetných štruktúr, slovnej zásoby a lexikálnych vzťahov.
Obsahový štandard
Porozumenie textu
  • aktívne počúvanie, samostatné čítanie a prezeranie primeraných žánrov vecného textu v rámci obsahov jednotlivých vzdelávacích oblastí;
  • reprodukovanie obsahu textu, rozhovor o texte;
  • úlohy na porozumenie doslovným (explicitným) informáciám v texte: vymenovanie faktov, objasňovanie nových pojmov, identifikovanie kľúčových informácií a slov;
  • úlohy na vyvodzovanie implicitných informácií z textu (vytváranie inferencií): hľadanie súvislostí medzi informáciami v texte, prepájanie informácií z textu s doterajšími znalosťami a skúsenosťami žiaka, objasňovanie informácií, formulovanie predpokladov a ich overovanie; vyjadrovanie názoru a jeho jednoduché zdôvodnenie;
  • rozpoznávanie štruktúry textu: úlohy na porozumenie nadväznosti viet a odsekov v texte, členenie textu na časti pomocou osnovy;
  • využitie osnovy pri reprodukcii textu alebo pri využití získaných informácií vo vlastnom texte.
Metakognitívne procesy pri recepcii vecného textu
  • monitorovanie a hodnotenie vlastného porozumenia žiakom na základe systematickej spätnej väzby učiteľa na výkon (správnosť/prijateľnosť porozumenia) a spätnej väzby na hodnotenie vlastného výkonu žiakom („Myslel si si, že si správne odpovedal, a mal si pravdu“);
  • reflexia neporozumenia a jeho príčin: identifikovanie nejasností, kladenie otázok, hľadanie odpovedí;
  • plánovanie – vymedzenie potrebného času, voľba vhodného postupu pri práci s textom;
  • samostatné používanie jednoduchých postupov a stratégií učenia sa z textu;
  • stručné súhrny kľúčových informácií a poznatkov;
  • tvorenie vlastných otázok k textu;
  • podporovanie aktívneho čitateľa/poslucháča schopného vlastné čítanie/počúvanie zlepšovať, objektívne posúdiť výsledky čítania/počúvania a v komunikácii s druhými ich vyjadriť, zdôvodniť, prípadne korigovať.
Žánre vecného textu
  • rozpoznanie základných znakov informačného textu: presnosť, stručnosť a prehľadnosť;
  • porozumenie informačným žánrom: odborná informácia, úradná pozvánka, úradný oznam, mediálna správa;
  • porozumenie nesúvislým informačným žánrom: jazykový slovník, graf, mapa, diagram, schéma, náčrt;
  • rozpoznanie základných znakov rozprávacieho textu: subjektívnosť, časová následnosť, príčinno-dôsledkové vzťahy;
  • porozumenie príbehu so zápletkou a jej riešením, porozumenie zámernosti konania postáv a funkcie opisných častí v príbehu;
  • rozpoznanie základných znakov opisného textu: vymenúvanie a usporiadanie znakov opisovaného javu alebo postupnosti opisovaných dejov, odlíšenie hlavných a vedľajších znakov;
  • porozumenie jednoduchým opisným žánrom: opis pracovného postupu, opis objektu (predmet, živočích, osoba);
  • porozumenie jednoduchých rečníckych prejavov.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • rozoznávanie prostriedkov nadväzovania viet v texte;
  • úloha vetnej stavby pri porozumení textu: rozvíjanie slovesa vo vete a vyjadrovanie rôznych syntaktických významov (kto, čo, aký, kde, kedy, ako);
  • úloha súvetnej stavby pri porozumení textu (základné typy jednoduchého súvetia v podobe vetných modelov, bez použitia terminológie);
  • základné poznávanie významu a funkcie jednotlivých slovných druhov v texte;
  • pojem skloňovanie a pádové otázky; rozlišovanie tvarov podstatných mien, prídavných mien a zámen v texte; rozlišovanie slovesného času a spôsobu v texte;
  • vyvodzovanie významov nových alebo neznámych slov z textu: abstraktné slová (názvy vlastností a názvy dejov), viacvýznamové slová, ustálené slovné spojenia s priamym významom, ustálené slovné spojenia s obrazným významom (príslovia, porekadlá, pranostiky a iné primerané frazémy);
  • identifikovanie slov z rovnakého slovotvorného hniezda v texte, pozorovanie predponového a príponového tvorenia slov, motivačný vzťah medzi základovým a odvodeným slovom.

Zážitková recepcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • aktívne počúvať a prečítať s porozumením primerane náročný literárny text,
  • identifikovať explicitné významy a vyvodiť základné implicitné významy z počutého a prečítaného literárneho textu,
  • vyjadriť, ako na nich text a čítanie pôsobia, a opísať zážitok,
  • zhodnotiť text na základe vlastných pocitov a prežívania,
  • zdieľať svoj zážitok z čítania alebo počúvania textu primeraným spôsobom verbálne alebo neverbálne,
  • predniesť text s výraznou intonáciou a s citovým prežitím v rámci svojich schopností,
  • dramatizovať vybrané texty aj s pomocou zástupných rekvizít,
  • vytvoriť otázky k čítanému alebo počúvanému textu,
  • odlíšiť diela z poézie, prózy a drámy na základe štruktúrnych prvkov textu,
  • odlíšiť jednotlivé žánre na základe štruktúrnych prvkov textu.
Obsahový štandard
Čítanie s porozumením
  • samostatné prerozprávanie obsahu čítaného alebo počúvaného textu, reprodukovanie deja s jednou dejovou líniou s obrazovou alebo slovnou oporou a bez nej;
  • predvídanie z počutého alebo prečítaného textu;
  • vyvodzovanie základných implicitných významov z čítaného alebo počúvaného textu pomocou ústnych a jednoduchých písomných otázok;
  • orientácia v primerane náročných literárnych textoch, vyhľadávanie konkrétnych informácií, určenie ich dôležitosti vzhľadom na obsah textu, stručné zhrnutie informácií;
  • vysvetľovanie významu neznámych slov, slovných spojení a umeleckých jazykových prostriedkov;
  • formulovanie vlastných myšlienok a záverov z prečítaného vlastnými slovami;
  • porozumenie literárnym pojmom umeleckému zobrazeniu skutočnosti, obrazným a symbolickým významom slov: rytmus, personifikácia, epiteton, refrén, téma, rozprávač;
  • porovnávanie informácií, motívov, udalostí z rôznych druhov umeleckých textov navzájom;
  • porovnávanie rôznych typov spracovania príbehu (dramatická, rozhlasová, filmová podoba).
Čítanie pre zážitok
  • čítanie kníh, ktoré žiakovi prinášajú radosť a potešenie (knihy rôznych žánrov a s menším počtom ilustrácií v pomere k textu);
  • opakované čítanie obľúbených textov, tém a žánrov podľa záujmov;
  • sebapoznávanie, porovnávanie vlastných čitateľských aktivít a skúseností z čítania s rovesníkmi, hľadanie zhôd a rozdielov;
  • vyjadrovanie postoja a zdieľanie vlastných pocitov, myšlienok a zážitkov z textu a z ilustrácie verbálnym aj neverbálnym spôsobom;
  • pátranie po rozprávkach, príbehoch, povestiach a mýtoch k histórii obce alebo regiónu, skúmanie, zaznamenávanie, porovnávanie, prezentovanie;
  • stvárnenie obsahu textu metódami tvorivej dramatiky, výtvarnými alebo hudobnými činnosťami;
  • formovanie empatie, súcitu, hodnôt a postojov na základe čítaného alebo počutého textu;
  • sprostredkovanie umeleckého zážitku cez rôzne formy spracovania textu – divadelné, filmové, rozhlasové a iné spracovanie literárnych diel;
Samostatný/sebavedomý čitateľ
  • samostatný a cielený výber kníh a časopisov na čítanie;
  • samostatné budovanie čitateľského portfólia, vedenie podrobnejších záznamov v rôznych formách a podobách o knihách, o svojom čítaní a jeho pokrokoch;
  • čítanie a reflexia čítania textov rôznych žánrov, stanovenie individuálnych čitateľských cieľov a výziev v čítaní;
  • uvažovanie o zobrazení postáv, faktov, dejov v texte v kontexte doby a kultúry, vyjadrovanie názoru, pokusy o hodnotenie;
  • aktívne vyhľadávanie a využívanie aj iných dostupných druhov knižnice (okrem triednej knižnice aj školská knižnica alebo mestská/obecná knižnica).
Metakognitívneprocesy pri recepcii literárneho textu
  • hodnotenie vlastného porozumenia textu žiakom (nadväznosť na monitorovanie vlastného čítania);
  • posúdenie porozumenia/neporozumenia textu; hľadanie dôvodu prípadného neporozumenia (neznámy kontext, nezrozumiteľné vyjadrenia, slovná zásoba);
  • tvorenie vlastných interpretačných otázok k textu;
  • riešenie úloh na porozumenie textu (Viem, čo text hovorí? Rozumiem obsahu textu? Viem ho prerozprávať? Dokážem predvídať pokračovanie?) ako súčasť a základ regulačných procesov pre evalváciu a reflexiu vlastného čítania, pre hlbšie porozumenie textu, jeho štruktúr;
  • plánovanie čítania a odhadovanie času na čítanie.
Tematické okruhy a žánre na výber
  • tematické okruhy z 1. cyklu sa obohacujú o nové témy a pohľady: sebahodnotenie, osobné záujmy a potreby, spravodlivosť – nespravodlivosť, odlišnosť od iných, zdravý životný štýl, bohatstvo – chudoba, bezpečnosť, láska k domovu a rodine, svet divadla, životné prostredie, pomoc ľuďom a zvieratám v núdzi;
  • čítanie a počúvanie textov z rôznych typov a žánrov rusínskej literatúry so zreteľom na detský aspekt a záujmy žiakov z 1. cyklu sa obohacuje o scenár, divadelnú hru, rozhlasovú hru, legendu, baladu, báj, poviedku, román, biografiu, fantasy literatúru.

< predchádzajúci – obsah – ďalší >