Hlavným cieľom 2. cyklu je v rámci rozvoja prírodovednej gramotnosti rozvoj spôsobilostí identifikovať prírodovedné problémy v rôznych situáciách. Žiaci sú schopní vybrať fakty a vedomosti potrebné na vysvetlenie javov a použiť jednoduché modely alebo stratégie skúmania. Dokážu vysvetliť prírodovedné pojmy z rôznych vedných oblastí a použiť ich na krátke zdôvodnenia a tvorbu rozhodnutí založených na ich vedomostiach. Títo žiaci dokážu svoje prírodovedné vedomosti využiť aj vysvetliť ostatným. Výkonové štandardy vyjadrujú procesuálny a postojový rámec prírodovednej gramotnosti.
Výkonový štandard
1. cieľ vzdelávania pre 2. cyklus: Prostredníctvom jednoduchších foriem skúmania – pozorovaním, usudzovaním, triedením, meraním a vyhľadávaním v informačných zdrojoch rozvíjať svoje aktuálne poznanie.
Žiak vie/dokáže:
- opísať pozorovaný objekt, jav, situáciu, proces s použitím odbornej terminológie,
- identifikovať zámer pozorovania a formulovať výskumnú otázku,
- formulovať zdôvodnený predpoklad súvisiaci so skúmaným problémom,
- rozhodnúť sa pre jeden z ponúknutých predpokladov a svoj výber zdôvodniť,
- navrhnúť postup a podmienky pozorovania na základe stanovenej výskumnej otázky,
- realizovať pozorovanie s cieľom overiť predpoklad,
- odlíšiť pri pozorovaní to, čo je pre zodpovedanie výskumnej otázky podstatné,
- vytvoriť kategórie a podkategórie triedenia objektov a zaradiť objekty do vytvorených kategórií,
- identifikovať vlastnosť (premennú), ktorú je potrebné merať,
- merať vlastnosti pozorovaných objektov a materiálov/látok štandardnými meradlami a vyjadriť výsledok v štandardných jednotkách,
- porovnať údaje získané skúmaním so svojím predpokladom a predpoklad vyhodnotiť,
- vytvoriť úsudok o vzťahoch a súvislostiach pozorovaných premenných,
- vyhľadať chýbajúce informácie a na podnet ich overiť v ďalších informačných zdrojoch,
- overiť si výsledok svojho skúmania vyhľadávaním v informačných zdrojoch.
2. cieľ vzdelávania pre 2. cyklus: Diskutovať a porovnávať svoje prírodovedné predstavy s predstavami vrstovníkov.
Žiak vie/dokáže:
- porovnávať rôznorodosť v uvažovaní a pri riešení výskumných otázok rovesníkmi,
- zodpovedať za svoju úlohu v skupine.
3. cieľ vzdelávania pre 2. cyklus: Zdôvodňovať svoj názor, úsudok, či rozhodnutie predchádzajúcou skúsenosťou, doterajším poznaním alebo výsledkami skúmania.
Žiak vie/dokáže:
- zdôvodniť tvrdenia predchádzajúcou skúsenosťou, získanými údajmi a/alebo už existujúcimi poznatkami,
- vytvárať úsudky na základe poskytnutých informácií, vrátane informácií v tabuľkách, schémach a diagramoch,
- pri tvorbe záveru brať do úvahy všetky relevantné údaje bez tendencie vyberať len tie, ktoré potvrdzujú jeho aktuálne predstavy,
- vytvárať zdôvodnené úsudky o príčinách a dôsledkoch zmien objektov, javov a situácií v priestore a čase.
4. cieľ vzdelávania pre 2. cyklus: Systematicky získavať údaje, usporadúvať ich a na ich základe tvoriť záver a ten prezentovať.
Žiak vie/dokáže:
- vytvoriť záznam z pozorovania,
- navrhnúť postup merania, ktorý zabezpečí získanie dôveryhodných údajov,
- identifikovať na základe inštrukcie chybné údaje a vylúčiť ich pri tvorbe záveru, zdôvodniť potrebu opakovať meranie a opakované meranie realizovať,
- navrhnúť tabuľky/schémy/diagramy na zápis kvalitatívnych a kvantitatívnych údajov získaných skúmaním,
- čítať informácie z poskytnutých tabuliek, jednoduchých schém a diagramov,
- prenášať údaje z tabuľky do jednoduchého diagramu,
- vytvoriť štruktúrovaný záznam zo skúmania určitého objektu alebo javu a na základe záznamu opísať pozorované zmeny,
- identifikovať podobnosti a odlišnosti v údajoch získaných vlastným skúmaním a na ich základe vytvoriť zovšeobecňujúci záver,
- minimalizovať subjektívne vplyvy vo svojej výskumnej činnosti,
- uvedomiť si, že existujú rôzne postupy získavania informácií a rôzne informačné zdroje,
- uvedomiť si, že nie všetky informačné zdroje poskytujú dôveryhodné informácie,
- prezentovať a obhajovať výsledky svojej práce rôznymi formami (napr. plagáty, modely, prezentácie).
5. cieľ vzdelávania pre 2. cyklus: Prepájať svoje aktuálne prírodovedné predstavy a zistenia s ich zodpovedným, udržateľným, praktickým a technologickým využitím.
Žiak vie/dokáže:
- uvedomiť si závislosť človeka od prírodných zdrojov,
- oceniť význam organizmov pre život na Zemi,
- reflektovať svoje každodenné návyky vzhľadom na poznatky o zdravom životnom štýle,
- uvedomiť si mieru zodpovednosti za svoje zdravie a zdravie iných,
- rešpektovať bezpečnosť a zásady ochrany zdravia pri práci,
- uvedomiť si prínos a význam vedy a techniky.
6. cieľ vzdelávania pre 2. cyklus: Reflektovať vlastný poznávací proces, ktorý je zameraný na hľadanie vysvetlení pozorovaných javov a ktorého vysvetlenia musia byť podložené relevantnými údajmi.
Žiak vie/dokáže:
- vnímať svoju (výskumnú) činnosť ako jeden zo zdrojov nových poznatkov,
- rozpoznať nesúlad / chyby v získaných výsledkoch z pozorovania a identifikovať ich príčiny,
- objektívne hodnotiť svoju prácu a prácu svojich spolužiakov.
7. cieľ vzdelávania pre 2. cyklus: Navrhovať čiastkové riešenia jednoduchých prírodovedných, environmentálnych, či technických problémov a tieto riešenia zdôvodňovať vlastným poznaním. Posudzovať nielen funkčnosť, ale aj efektívnosť (ekonomickú, environmentálnu a pod.) rôznych riešení lokálnych problémov.
Žiak vie/dokáže:
- zvažovať rozhodnutia s menším negatívnym dosahom na prírodné prostredie,
- zhodnocovať dôvody ochrany prírody,
- identifikovať aktivity smerujúce k ochrane a zlepšeniu životného prostredia širšieho okolia školy a obce/mesta.
Obsahový štandard
Pojmy uvedené v štandarde majú byť v druhom cykle žiakmi zvládnuté na úrovni predispozičnej predstavy. Miera rozvoja predispozičnej predstavy je charakterizovaná prostredníctvom faktov a vzťahov, ktorými má žiak disponovať.
Látky
Pojmy, vzťahy, fakty:
Rozvoj predispozície k pojmom hmotnosť, objem, skupenské zmeny látok, kolobeh vody v prírode, rozpustnosť, odparovanie:
- Na meranie objemu a hmotnosti sa používajú štandardné meradlá, pomocou ktorých je možné vyjadriť ich množstvo v štandardných jednotkách.
- Základnou jednotkou merania hmotnosti je kilogram.
- Jednou z jednotiek merania objemu je liter.
- Vyparovanie vody závisí od teploty a veľkosti odparovacej plochy.
- Zdroje kvapalnej (zrážková, povrchová, podzemná), tuhej (ľadovce) a plynnej (vodná para) vody v prírode existujú v rôznych formách a sú vzájomne prepojené.
- Voda sa v prírode nachádza v rôznych formách a skupenstvách a vplyvom neustálych skupenských premien sa deje kolobeh vody v prírode.
- Skupenské premeny vody (vyparovanie, kondenzácia, topenie a tuhnutie) je možné v prírode identifikovať v rámci pozorovania kolobehu vody v prírode.
- Voda v prírode vplýva na rôzne javy, má rôzne významy a využitie.
- Človek svojou činnosťou spôsobuje znečisťovanie vodných zdrojov a zároveň je od čistých zdrojov vody závislý, vodné zdroje je potrebné chrániť.
- Kolobeh vody v prírode môže byť narušený ľudskou činnosťou.
- Rozpúšťanie látok vo vode je zväčša obmedzené.
- Odparovaním vody zo zmesi vody a inej tuhej látky je možné získať jednotlivé zložky zmesi.
Porovnávanie hmotnosti a objemu objektov a určitého množstva materiálu/látky pomocou rozdielu hodnôt hmotnosti a objemu zistených použitím štandardných meradiel (rovnoramenné a digitálne váhy, odmerný valec).
Používanie vybraných jednotiek objemu a hmotnosti (kilogram, dekagram, gram, liter, deciliter, mililiter).
Skúmanie intenzity vyparovania vody pri rôznej zmene podmienok vyparovania (pri rôznej teplote prostredia v súvislosti s veľkosťou plochy, z ktorej sa voda vyparuje; v rôznych poveternostných podmienkach).
Skúmanie prítomnosti vody v prírode (v pôde, vydychovanom vzduchu, rastlinách a pod.).
Identifikácia skupenských premien vody v prírode.
Identifikácia súvislostí medzi rôznymi zdrojmi vody v tuhom, kvapalnom a plynnom skupenstve, aplikácia poznatkov o skupenských premenách vody.
Skúmanie vzniku dažďa a hmly.
Porovnávanie schém kolobehu vody v prírode.
Identifikácia možných zdrojov znečistenia vody a narušení kolobehu vody ľudskou činnosťou.
Skúmanie rozpustnosti látok vo vode (množstva látky, ktoré je možné rozpustiť v určitom množstve vody).
Oddeľovanie tuhej látky a vody odparovaním.
Interakcie
Pojmy, vzťahy, fakty:
Rozvoj predispozície k pojmom magnetizmus, svetlo (žiarenie):
- Magnet pôsobí aj cez rôzne materiály.
- Kompas funguje na princípe magnetickej strelky, ktorá sa otáča v magnetickom poli Zeme. Magnetický pól Zeme sa nachádza v blízkosti geografického pólu Zeme.
- Svetlo (slnečné žiarenie) môže spôsobiť zahrievanie (zmenu teploty) objektov.
- Intenzita zahrievania objektov vplyvom pôsobenia slnečného žiarenia závisí aj od farby objektu.
Skúmanie pôsobenia magnetov cez rôzne druhy prostredí.
Skúmanie kompasu a podmienok zmeny jeho funkčnosti.
Skúmanie zmeny teploty vplyvom slnečného žiarenia v skleníku (modely skleníka) a mimo skleníka.
Skúmanie vplyvu farby nádoby na zmenu teploty vzduchu v osvetlenej nádobe.
Sily
Pojmy, vzťahy, fakty:
Rozvoj predispozície k pojmom sila, práca, výkon:
- Jednoduché stroje sa používajú na zjednodušenie vykonávanej činnosti, alebo na zmenšenie vynaloženej sily.
- Medzi jednoduché stroje patria: naklonená rovina, páka, kladka, ozubené súkolesie.
- Veľkosť sily potrebnej na vytiahnutie nákladu po naklonenej rovine závisí od sklonu naklonenej roviny.
- Veľkosť sily potrebnej na zdvihnutie nákladu pomocou páky závisí od dĺžky použitej páky a od umiestnenia pevného bodu (osi otáčania).
- Kladka zjednodušuje vyťahovanie nákladu do výšky, voľná kladka a kladkostroj zmenšujú silu potrebnú na vytiahnutie nákladu do výšky.
- Podľa toho, aké veľké kolesá použijeme v ozubenom súkolesí, vieme zrýchliť alebo spomaliť ich pohyb.
- Frekvencia kmitania kyvadla závisí od dĺžky závesu závažia a nezávisí od hmotnosti závažia.
Vyhľadávanie príkladov využitia jednoduchých strojov v bežnom živote.
Porovnávanie sily potrebnej na zdvihnutie nákladu do výšky použitím naklonenej roviny a bez nej, s použitím rôzne naklonenej roviny.
Porovnávanie sily potrebnej na zdvihnutie nákladu pomocou rozličných spôsobov použitia rôzne dlhej páky.
Skúmanie konštrukcie pevnej kladky a voľnej kladky, identifikácia rozdielov v konštrukcii kladiek a efektu ich použitia.
Skúmanie smeru a rýchlosti točenia kolies v ozubenom súkolesí.
Skúmanie vplyvu rôznych vlastností kyvadla (hmotnosť závažia, dĺžka závesu závažia) na frekvenciu kmitania kyvadla.
Energia
Pojmy, vzťahy, fakty:
Rozvoj predispozície k pojmom teplo (tepelná energia), teplota, tepelný izolant:
- Teplotu objektov meriame pomocou teplomeru a hodnotu vyjadrujeme v jednotke °C.
- Na meranie teploty objektov si musíme zvoliť teplomer, ktorý má primeraný rozsah merania teploty.
- Pomocou rôznych materiálov vieme obmedziť znižovanie alebo zvyšovanie teploty objektov – objekt tepelne izolujeme od okolia.
Meranie teploty objektov pomocou analógového a digitálneho teplomera.
Porovnávanie teploty objektov a porovnávanie zmeny teploty rôznych objektov rôznymi druhmi teplomerov.
Skúmanie vplyvu izolačných materiálov na zmenu teploty kvapaliny v nádobe.
Identifikácia využitia izolačných materiálov v bežnom živote.
Zem
Pojmy, vzťahy, fakty:
Rozvoj predispozície k pojmom horniny, nerasty, kryštalizácia, atmosféra, počasie:
- Horniny aj nerasty sa vzájomne od seba odlišujú rôznymi vlastnosťami, napr. leskom, farbou, vrypom, tvrdosťou. Na základe poznania týchto vlastností ich človek využíva.
- Človek ťaží rôzne nerastné suroviny, niektoré v tuhom (železná ruda, štrk, piesok, soľ a pod.), iné v kvapalnom (ropa) a tiež v plynnom skupenstve (zemný plyn).
- Zemeguľa je obklopená plynným obalom (atmosférou).
- Vzduch na Zemi sa neustále hýbe a ovplyvňuje tým počasie.
- Vzduch sa na určitých miestach Zeme zahrieva viac, na iných menej. Stúpanie teplého a klesanie studeného vzduchu v atmosfére prispieva k vzniku vetra.
- Mnohé organizmy sú od prítomnosti vzduchu a jeho kvality závislé. Medzi dôležité zložky vzduchu z pohľadu života rôznych organizmov patria kyslík, oxid uhličitý a vodná para.
Skúmanie a porovnávanie spôsobov získavania, ťažby, spracovania a praktického využitia bežne využívaných nerastných surovín, napr. soľ, štrk, piesok.
Skúmanie kryštalizácie kuchynskej soli z roztoku, porovnávanie kryštálu kuchynskej soli s kryštálmi iných látok.
Skúmanie hornín použitých v okolí školy (napr. obrubníky, obklady budov, pamätníky, náhrobné kamene).
Identifikácia prítomnosti plynného obalu Zeme skúmaním informácií o podmienkach života na Zemi a vo vesmíre.
Identifikácia zloženia vzduchu na základe informačných zdrojov, usudzovanie o dôležitosti kyslíka pre život človeka a iných organizmov.
Skúmanie zmien teploty vzduchu počas dňa a v priebehu niekoľkých dní, porovnávanie s meteorologickou predpoveďou.
Skúmanie zmien smeru a rýchlosti prúdenia vzduchu v blízkom okolí.
Vesmír
Pojmy, vzťahy, fakty:
Rozvoj predispozície k pojmom planéta, hviezda, prirodzená družica, Slnečná sústava, zatmenie Mesiaca, zatmenie Slnka, deň, rok:
- Slnko je základným zdrojom energie na Zemi.
- Centrom Slnečnej sústavy je hviezda nazývaná Slnko, okolo ktorej obieha osem planét: Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán a Neptún.
- Zem sa točí okolo vlastnej osi a zároveň obieha okolo Slnka.
- Striedanie dňa a noci na Zemi je spôsobené rotáciou Zeme okolo vlastnej osi.
- Jeden obeh Zeme okolo Slnka trvá jeden rok.
- Okolo Zeme obieha Mesiac – prirodzená družica Zeme. Mesiac obehne okolo Zeme približne za jeden mesiac.
- Ak sa dostane Slnko, Mesiac a Zem do zákrytu, na Zemi je možné pozorovať zatmenie Slnka.
- Ak sa dostane Slnko, Zem a Mesiac do zákrytu, na Zemi je možné pozorovať zatmenie Mesiaca.
Skúmanie pohybu Zeme okolo vlastnej osi (24 hodín) a okolo Slnka (približne 365 dní) s cieľom vysvetliť, čo spôsobuje striedanie dňa a noci na Zemi.
Modelovanie situácií, ktoré vyjadrujú pozíciu Slnka, Zeme a Mesiaca počas pozorovania splnu, novu, prvej a poslednej štvrte a odlíšenie od situácií, v ktorých nastáva zatmenie Slnka a/alebo Mesiaca.
Skúmanie pohybu Mesiaca okolo Zeme s cieľom vysvetliť striedanie mesačných fáz.
Skúmanie pohybu Mesiaca okolo Zeme s cieľom vysvetliť jav privrátenej a odvrátenej strany Mesiaca.
Identifikácia planét Slnečnej sústavy (a ďalších objektov Slnečnej sústavy) a ich porovnanie na základe informačných zdrojov.
Organizmus
Pojmy, vzťahy, fakty:
Rozvoj predispozície k pojmom zmyslové orgány, trávenie, vylučovanie, dýchanie, pitný režim, životospráva, krvný obeh, rozmnožovanie:
- Organizmy prijímajú informácie z prostredia prostredníctvom zmyslov, spracúvajú ich a reagujú na ne.
- Tráviaca sústava zabezpečuje príjem, spracovanie potravy a vylúčenie nepotrebných zvyškov.
- Trávenie je proces, ktorý prebieha v tráviacej sústave a zabezpečuje prijímanie využiteľných látok z potravy.
- Prostredníctvom potravy je získavaná energia potrebná na všetky životné procesy.
- Ak telo prijme v potrave viac energie, ako potrebuje, ukladá si ju v podobe tukových zásob.
- Dlhodobá nerovnováha príjmu a výdaja energie vedie k vzniku ochorení obezity, či anorexie.
- Prostredníctvom vylučovacej sústavy sa telo zbavuje nepotrebných a škodlivých látok.
- Dýchanie je proces výmeny plynov medzi organizmom a prostredím.
- Prostredníctvom dýchania sa môžu prenášať rôzne ochorenia, ak sa vo vydychovanom vzduchu nachádzajú pôvodcovia ochorení.
- Telo je popretkávané krvnými cievami, ktoré sa rozvetvujú od najhrubších, ktoré vychádzajú zo srdca (tepny), alebo do neho vstupujú (žily), až po najtenšie (vlásočnice), ktoré prekrvujú rôzne časti tela.
- Všetky cievy sú prepojené, tvoria uzavretý krvný obeh, do ktorého srdce v pravidelných intervaloch pumpuje krv. Táto činnosť srdca sa prejavuje ako srdcový tep.
- Krv rozvádza po tele rôzne látky. Ak ich vyžaduje napríklad pri námahe telo viac, srdce pumpuje krv rýchlejšie, čo sa prejaví zvýšeným tepom.
- Telo človeka sa od narodenia vyvíja, rastie, postupne dospieva a neskôr starne.
- V čase dospievania sa objavujú znaky pohlavnej zrelosti. Pohlavne zrelý muž a pohlavne zrelá žena môžu splodiť dieťa. Dieťa sa v tele matky vyvíja 9 mesiacov.
Pozorovanie rôznych typov zmyslových receptorov živočíchov, ktoré zachytávajú špecifické typy informácií v prostredí, v súvislosti s významom pre prežitie v prostredí.
Pozorovanie reakcie živočíchov na rôzne vonkajšie podnety.
Uvažovanie o spôsobe spracovania získaných informácií u živočíchov.
Skúmanie fungovania tráviacej, vylučovacej, dýchacej a obehovej sústavy človeka a navrhovanie zmien v životospráve na základe získaných poznatkov.
Porovnávanie zastúpenia základných živín v potravinách a uvažovanie o potrebe príjmu energie vzhľadom k jej výdaju pri rôznych činnostiach a stavoch (rast, vývin).
Skúmanie vonkajších prejavov dýchania a srdcovej činnosti a porovnávanie zmien frekvencie dýchania a tepu vplyvom zmeny intenzity fyzickej činnosti, uvažovanie o vplyve ďalších faktorov (stres, psychoaktívne látky).
Pozorovanie rozloženia krvných ciev v tele človeka s využitím poznatkov o funkcii krvi v tele človeka.
Identifikovanie významu darcovstva krvi a nebezpečenstva náhlej straty krvi na základe informácií o funkcii krvi v tele človeka.
Identifikovanie spôsobov, ktorými sa do krvného obehu človeka dostávajú rôzne potrebné, ale i nebezpečné látky a vytváranie súvislostí s princípmi správnej životosprávy.
Modelovanie šírenia infekčného respiračného ochorenia.
Porovnávanie možných spôsobov ochrany pred prenosom ochorenia.
Zdôvodňovanie významu vetrania miestností poznatkami o fungovaní dýchacej sústavy človeka.
Identifikácia pozorovateľných zmien v raste a vývine človeka, identifikácia znakov dospievania a starnutia.
Rozlišovanie orgánov rozmnožovacej sústavy ženy a muža a vysvetlenie ich významu.
Porovnávanie znakov pohlavnej zrelosti u mužov a žien.
Pozorovanie zmien ľudského plodu počas tehotenstva so zameraním sa na fyzické zmeny plodu i tela matky.
Ekosystém
Pojmy, vzťahy, fakty:
Rozvoj predispozície k pojmom prírodné spoločenstvo, druh, potravový reťazec, mikroorganizmy, vonkajšia stavba tela rastlín a húb, vonkajšia stavba tela živočíchov, parazity, chránené, liečivé a jedovaté rastliny, lišajníky, chránené živočíchy, ľudské sídlo, ochrana prírody
- Organizmy sa medzi sebou odlišujú vonkajšou stavbou.
- Organizmy sú od neživých zložiek prostredia často priamo závislé.
- Rôzne druhy organizmov, ktoré spolu žijú na jednom mieste, predstavujú prírodné spoločenstvo.
- Medzi organizmami žijúcimi v spoločenstve existujú vzájomné vzťahy.
- Prírodné spoločenstvo tvorí spoločenstvo rastlín, živočíchov, húb a mikroorganizmov.
- V spoločenstvách žijú aj chránené živočíchy a chránené, liečivé a jedovaté rastliny.
- Podľa priestoru, kde sa spoločenstvo vyskytuje, rozlišujeme lesné, vodné, poľné, lúčne a vysokohorské spoločenstvo.
- Poškodzovanie životného prostredia a narušovanie vzťahov v spoločenstve má negatívne dôsledky na život organizmov vrátane človeka.
- Pestovanie rastlín a chov živočíchov má pre človeka veľký význam.
- Vonkajšie a vnútorné parazity spôsobujú rôzne ochorenia organizmov.
Pozorovanie organizmov voľným okom, mikroskopom alebo lupou.
Identifikovanie vybraných zástupcov skupín organizmov s využitím kľúča na určovanie rastlín, húb a živočíchov v prírodných spoločenstvách.
Vytvorenie zbierky prírodnín a systematizovanie organizmov.
Skúmanie konkrétnych spoločenstiev z pohľadu výskytu rôznych druhov organizmov.
Pozorovanie druhov organizmov v rôznych prírodných spoločenstvách a opísanie ich spôsobu života.
Pozorovanie správania sa vybraných zástupcov spoločenstiev a zaznamenávanie vzájomných vzťahov medzi organizmami.
Skúmanie typu potravy a spôsobu jej získavania u vybraných druhov organizmov (producent, konzument, rozkladač).
Zostavenie potravových reťazcov, zdôvodnenie potravových vzťahov medzi organizmami žijúcimi v danom spoločenstve.
Mapovanie výskytu liečivých, chránených, inváznych a jedovatých druhov organizmov v regióne.
Monitorovanie činností organizácií venujúcich sa ochrane a záchrane ohrozených druhov rastlín a živočíchov na Slovensku.
Posudzovanie významu ochrany organizmov a spoločenstiev.
Pozorovanie a zaznamenávanie poškodzovania prírody nevhodnou činnosťou človeka. Porovnanie súčasného a predchádzajúceho stavu krajiny, sledovanie zmien v dôsledku činnosti človeka , prostredníctvom máp a/alebo fotografií.
Skúmanie vplyvu činnosti človeka na vlastné zdravie a životné prostredie prostredníctvom informačných zdrojov.
Identifikovanie vybraných zástupcov pestovaných rastlín a chovaných živočíchov žijúcich v ľudských sídlach.
Pozorovanie morfologických znakov a správania sa chovateľsky významných druhov.
Skúmanie adaptácií organizmov na život s človekom (v blízkosti ľudských sídel, domestikované druhy vs. druhy, ktoré sa domestikovať nepodarilo).
Monitorovanie spôsobov chovu domácich a hospodárskych zvierat.
Hodnotenie významu pestovania rastlín a chovu živočíchov pre človeka.
Rozlišovanie vonkajších a vnútorných parazitov podľa vonkajších znakov.
Diskutovanie o škodlivosti parazitov pre človeka a ich význame.
Diskutovanie o vplyve premnoženia vybraných druhov živočíchov na život človeka.
Vyhľadanie informácií o spôsoboch prevencie pred šírením rôznych ochorení.
Porovnanie pozitív a negatív aplikácie biologickej a chemickej ochrany organizmov.
Dedičnosť a premenlivosť
Pojmy, vzťahy, fakty:
Rozvoj predispozície k pojmom znak, vlastnosť, dedičnosť, premenlivosť:
- Živé organizmy produkujú potomstvo rovnakého druhu, ale potomstvo sa líši a nie je totožné s rodičmi.
- Prenos vlastností z jednej generácie organizmov na druhú je prejavom dedičnosti.
Porovnávanie spoločných a rozdielnych znakov a vlastností rodičov a ich potomstva.
Identifikácia rôznorodosti rastlín a živočíchov rovnakého rodu alebo druhu a porovnávanie spoločných a rozdielnych znakov.
Evolúcia
Rozvoj predispozície k pojmom rôznorodosť organizmov, klasifikácia organizmov, vývoj, prispôsobovanie sa organizmov:
- Organizmy klasifikujeme na základe spoločných a rozdielnych znakov.
- Organizmy sa prispôsobujú rôznymi spôsobmi prostrediu v ktorom žijú.
- Druhová rozmanitosť je významná pre život na Zemi.
Skúmanie rôznorodosti organizmov na základe identifikácie ich spoločných a rozdielnych vonkajších znakov a spôsobu života.
Kategorizovanie organizmov na základe pozorovaných spoločných a rozdielnych znakov.
Klasifikovanie organizmov podľa príbuznosti a charakteristických vonkajších znakov.
Identifikovanie prispôsobenia sa organizmov danému prostrediu na konkrétnych príkladoch.
Zhotovenie a porovnanie odtlačkov a odliatkov organizmov a ich stôp.
