Komunikačná interakcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • viesť dialóg primerane téme a adresátovi.
  • usilovať sa o komunikačné porozumenie so spolužiakmi z inojazyčného prostredia.
Obsahový štandard
Komunikačné zvyklosti a viacjazyčnosť
  • získavanie informácií o iných jazykoch, najmä o inom materinskom jazyku spolužiakov;
  • skupinový dialóg o viacjazyčnosti spolužiakov.
Dialogická komunikácia a kooperácia
  • pravidlá vedenia dialógu: aktívne počúvať komunikačného partnera[1], vecne reagovať na jeho repliky, neskákať si do reči, povzbudiť, pochváliť a oceniť komunikačného partnera, komunikovať zdvorilo a s rešpektom;
  • formulovanie námietky alebo nesúhlasu ohľaduplným spôsobom;
  • nácvik dialógu v rôznych simulovaných a reálnych komunikačných situáciách.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • rozširovanie slovnej zásoby prostredníctvom aktuálnych tém dialógu;
  • používanie viet a jednoduchých súvetí pri vyjadrovaní rôznych komunikačných zámerov;
  • uplatňovanie pravidiel spisovnej výslovnosti (podľa individuálnych dispozícií žiaka);
  • uplatňovanie vhodnej melódie, dôrazu a pohybových prostriedkov pri vedení dialógu.[2]

Termíny, ktoré si má žiak osvojiť (na základe pochopenia pojmu):
  • upevňujú sa termíny a pojmy z 1. cyklu;
  • materinský jazyk, druhý jazyk;
  • pravidlá dialógu;
  • súkromné a verejné prostredie komunikácie;
  • slovná zásoba, veta, súvetie, komunikačný zámer;
  • spisovná výslovnosť.

Hovorená produkcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • sformulovať ústnu informáciu.
  • vyrozprávať príbeh.
  • sformulovať jednoduchý opis pracovného postupu.
  • opísať hlavné znaky pozorovaného objektu.[3]
  • vyjadrovať názor na témy, s ktorými má skúsenosti.
  • aktívne a s rešpektom počúvať iných, klásť otázky k obsahu prejavu. [4]
Obsahový štandard
Príprava a prednes hovoreného prejavu
  • výber témy hovoreného prejavu samostatne alebo s pomocou;
  • zhromažďovanie informácií potrebných na rozvíjanie témy;
  • usporiadanie informácií a vytvorenie osnovy textu s pomocou;
  • rozvíjanie témy podľa konkrétneho komunikačného zámeru: informovať, vyrozprávať, opísať, zdôvodniť.
Reflexia hovoreného/počúvaného prejavu

  • kladenie otázok k obsahu počúvaného textu;
  • kladenie otázok, ktoré rozvíjajú vlastné nápady alebo nápady spolužiakov pri tvorení textu;
  • formulovanie a zdôvodnenie odpovedí na položené otázky.
Žánre hovoreného textu
  • tvorenie informačných textov: oznam, správa;
  • rozprávanie prežitej skúsenosti, objasňovanie udalosti, plánovanie udalosti, reálny alebo vymyslený príbeh;
  • tvorenie jednoduchého opisu pracovného postupu na základe priameho pozorovania;
  • opísanie predmetu, osoby alebo živočícha na základe priameho pozorovania;[5]
  • vyjadrenie názoru na blízku tému a jeho jednoduché zdôvodnenie.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • používanie vetných a súvetných celkov pri rozvíjaní témy s konkrétnym komunikačným zámerom;
  • používanie vhodnej slovnej zásoby podľa témy a komunikačného zámeru textu (významové okruhy slov, slovotvorne súvisiace slová, slová s podobným a opačným významom, nadradené a podradené slová, citovo zafarbené slová, prirovnania);
  • odlišovanie spisovných a nespisovných slov;
  • zdokonaľovanie zvukovej a pohybovej stránky hovoreného prejavu;
  • uplatňovanie pravidiel spisovnej výslovnosti (podľa individuálnych dispozícií žiaka).
Termíny, ktoré si má žiak osvojiť (na základe pochopenia pojmu):
  • upevňujú sa termíny a pojmy z 1. cyklu;
  • hovorený prejav, výber témy, zhromažďovanie informácií;
  • názor, zdôvodnenie názoru;
  • informácia: oznam, správa;
  • rozprávanie: skúsenosť, udalosť, príbeh, časová postupnosť;
  • opis pracovného postupu;
  • veta, súvetie, komunikačný zámer;
  • nadradené a podradené slová, citovo zafarbené slová;
  • spisovné slová a nespisovné slová;
  • spisovná výslovnosť.

Písaná produkcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • s pomocou tvoriť obrazovo-písaný text na vyjadrenie informácií.
  • s pomocou napísať príbeh s jednoduchým dejom.
  • s pomocou napísať jednoduchý opis pracovného postupu.
Obsahový štandard
Proces tvorenia textu
  • výber témy písaného textu samostatne alebo s pomocou;
  • rozvíjanie témy podľa komunikačného/autorského zámeru: informovať, vyrozprávať, opísať;
  • zhromažďovanie informácií potrebných na rozvíjanie témy;
  • usporiadanie informácií a vytvorenie osnovy textu s pomocou.
Metakognitívne procesy pri písaní textu
  • premýšľanie o vhodnom postupe pri tvorení textu;
  • kladenie otázok, ktoré rozvíjajú vlastné nápady alebo nápady spolužiakov pri tvorení textu.
Žánre písaného textu
  • písanie jednoduchých informačných textov: oznam, správa, pozvánka;
  • písanie príbehu s jednoduchým dejom;
  • vytvorenie jednoduchého opisu pracovného postupu na základe priameho pozorovania.[6]
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • vyjadrovanie myšlienok prostredníctvom vetných a súvetných celkov;
  • používanie vhodnej slovnej zásoby podľa témy a komunikačného zámeru textu (významové okruhy slov, slovotvorne súvisiace slová, slová s podobným a opačným významom, nadradené a podradené slová, citovo zafarbené slová, prirovnania).
Osvojovanie a uplatňovanie pravopisu
  • podľa individuálnych dispozícií žiaka.
Termíny, ktoré si má žiak osvojiť (na základe pochopenia pojmu):
  • upevňujú sa termíny a pojmy z 1. cyklu;
  • autor, adresát;
  • téma, odsek;
  • informácia: oznam, správa, pozvánka;
  • rozprávanie: skúsenosť, udalosť, príbeh;
  • opis (pracovného postupu, predmetu, osoby, živočícha);
  • slovná zásoba, veta, súvetie;
  • pravopis a pravopisné pravidlá.

Vecná recepcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • porozumieť doslovným informáciám v súvislom a v nesúvislom vecnom texte.
  • stručne zhrnúť získané informácie.
  • odpovedať na otázky nad rámec doslovného významu textu.
  • spájať informácie z textu so svojimi znalosťami a skúsenosťami.
Obsahový štandard
Porozumenie textu
  • aktívne počúvanie[7], samostatné čítanie a prezeranie primeraných vecných textov;
  • reprodukovanie obsahu textu pomocou osnovy, rozhovor o texte;
  • úlohy na porozumenie doslovným (explicitným) informáciám v texte: vymenovanie faktov, identifikovanie kľúčových informácií a slov;
  • otázky na vyvodzovanie implicitných informácií z textu (vytváranie inferencií): hľadanie súvislostí medzi informáciami v texte, prepájanie informácií z textu s doterajšími znalosťami a skúsenosťami žiaka, objasňovanie informácií;
  • stručné zhrnutie informácií ústnou alebo písomnou formou.
Metakognitívne procesy pri recepcii vecného textu
  • identifikovanie nejasností v texte, kladenie otázok, hľadanie odpovedí;
  • stručné súhrny kľúčových informácií a poznatkov;
  • tvorenie vlastných otázok k textu.
Žánre vecného textu
  • porozumenie informačným žánrom: jednoduchá odborná informácia, úradný oznam, jednoduchá mediálna správa;
  • porozumenie nesúvislým informačným žánrom: jazykový slovník, cestovný poriadok, graf, mapa, diagram, schéma, náčrt;
  • porozumenie príbehu so zápletkou a jej riešením v bežnom (neumeleckom) rozprávaní;
  • porozumenie jednoduchým opisným žánrom: opis pracovného postupu, základné typy statického opisu (opis predmetu, osoby, živočícha, prostredia);
  • porozumenie primeraným digitálnym textom: encyklopédie, webové stránky, prezentácie;
  • porozumenie primeraným reklamným textom a ich presviedčacej funkcii.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • rozvíjanie slovesa vo vete a vyjadrovanie rôznych syntaktických významov (kto, čo, aký, kde, kedy, ako);
  • základné typy jednoduchého súvetia v podobe vetných modelov (V1 spojka V2), bez použitia terminológie;
  • základné poznávanie významu a funkcie všetkých slovných druhov v texte;
  • významová a formálna spájateľnosť podstatného mena a prídavného mena;
  • pojem časovanie a slovesný čas (prítomný, minulý, budúci);
  • pojem skloňovanie (pád a pádové otázky) a skloňovací vzor (ako východisko pravopisu pádových koncoviek);
  • vyvodzovanie významov nových alebo neznámych slov z textu: abstraktné slová (názvy vlastností a názvy dejov), odborné slová, viacvýznamové slová, ustálené slovné spojenia s priamym významom, ustálené slovné spojenia s obrazným významom (príslovia, porekadlá, pranostiky a iné primerané frazémy);
  • identifikovanie slov z rovnakého slovotvorného hniezda v texte.
Termíny, ktoré si má žiak osvojiť (na základe pochopenia pojmu):
  • upevňujú sa termíny a pojmy z 1. cyklu;
  • členenie textu: úvod, jadro, záver;
  • informačné texty: odborná informácia, úradný oznam, správa v médiách;
  • nesúvislé informačné texty: jazykový slovník, cestovný poriadok, graf, mapa, diagram, schéma, náčrt;
  • príbeh so zápletkou a jej riešením;
  • opis pracovného postupu, opis predmetu, osoby, živočícha, prostredia;
  • digitálny text (webová stránka, digitálna encyklopédia, prezentácia);
  • reklama (presviedčacia funkcia);
  • jednoduchá veta a jednoduché súvetie;
  • slovné druhy: podstatné mená, prídavné mená, slovesá, príslovky, zámená, číslovky, spojky, predložky, častice, citoslovcia;
  • tvar slova, časovanie, slovesný čas, pád, pádové otázky, skloňovanie, skloňovací vzor;
  • viacvýznamové slová, ustálené slovné spojenia, príslovia, porekadlá, pranostiky;
  • tvorenie slov, slovotvorné hniezdo.

Zážitková recepcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • počúvať[8] a prečítať s porozumením primerane náročný literárny text.
  • zdieľať vlastné pocity, myšlienky a zážitky z počúvaného a z čítaného literárneho textu verbálne alebo neverbálne.
  • s pomocou aj samostatne si vyberať knihy na čítanie podľa svojho záujmu.
Obsahový štandard
Čítanie s porozumením
  • samostatné prerozprávanie obsahu čítaného a počúvaného textu s jednou dejovou líniou s obrazovou alebo slovnou oporou a bez nej;
  • formulovanie myšlienok a záverov z prečítaného textu vlastnými slovami;
  • porovnávanie rôznych podôb spracovania príbehu (literárna, dramatická, rozhlasová, filmová podoba).
Čítanie pre zážitok
  • čítanie kníh, ktoré žiakovi prinášajú radosť a potešenie (obľúbené knihy rôznych žánrov podľa vlastného výberu);
  • čítanie rozprávok, príbehov, povestí a mýtov viažucich sa k histórii obce alebo regiónu;
  • vyjadrovanie postoja a zdieľanie vlastných pocitov, myšlienok a zážitkov z textu a z ilustrácie verbálnym aj neverbálnym spôsobom;
  • sprostredkovanie umeleckého zážitku cez divadelné, filmové, rozhlasové a iné spracovanie literárnych diel; návšteva divadelného a filmového predstavenia.
Samostatný/sebavedomý čitateľ
  • rozširovanie čitateľského teritória (obrazové knihy, pop-up knihy, komiks, grafické novely, obrazové encyklopédie);
  • budovanie čitateľského portfólia, vedenie podrobnejších záznamov v rôznych formách a podobách o knihách, o svojom čítaní a jeho pokrokoch s pomocou učiteľa;
  • formovanie jednoduchých čitateľských rituálov.

Metakognitívne procesy pri recepcii literárneho textu
  • hodnotenie vlastného porozumenia textu žiakom: Viem, čo text hovorí? Rozumiem obsahu textu? Viem ho prerozprávať? Dokážem predvídať pokračovanie?;
  • plánovanie čítania a odhadovanie času na čítanie.
Tematické okruhy a textová realizácia
  • tematické okruhy z 1. cyklu sa obohacujú o nové témy a pohľady (výberovo): sebahodnotenie, osobné záujmy a potreby, spravodlivosť – nespravodlivosť, spoločné a odlišné vlastnosti ľudí, zdravý životný štýl, bohatstvo – chudoba, bezpečnosť, láska a vzťah k domovu, rodine a blízkej osobe, svet divadla, ohrozenie a ochrana životného prostredia, pomoc ľuďom a zvieratám v núdzi;
  • čítanie, počúvanie[9] a sledovanie rôznych typov textov a rôznych žánrov (lyrické, epické, dramatické žánre) slovenskej a svetovej literatúry a ľudovej slovesnej tvorby so zreteľom na detský aspekt a záujmy žiakov z 1. cyklu sa obohacuje o divadelnú hru, rozhlasovú hru[10], filmovú a televíznu rozprávku[11], legendu, baladu, báj, poviedku, román, biografiu, fantasy literatúru.
Termíny, ktoré si má žiak osvojiť (na základe pochopenia pojmu):
  • upevňujú sa termíny a pojmy z 1. cyklu;
  • herec, herečka, režisér, scenárista;
  • filmová a televízna rozprávka, komiks, povesť.

< predchádzajúciobsah ďalší >

  1. Okrem žiakov so sluchovým postihnutím.

  2. Okrem žiakov so sluchovým postihnutím, žiakov so zrakovým postihnutím – nevidiacich a žiakov s ťažkým telesným postihnutím.

  3. Okrem žiakov so zrakovým postihnutím – nevidiacich.

  4. Okrem žiakov so sluchovým postihnutím.

  5. Okrem žiakov so zrakovým postihnutím – nevidiacich.

  6. Okrem žiakov so zrakovým postihnutím – nevidiacich.

  7. Okrem žiakov so sluchovým postihnutím.

  8. Okrem žiakov so sluchovým postihnutím.

  9. Okrem žiakov so sluchovým postihnutím.

  10. Okrem žiakov so sluchovým postihnutím.

  11. Okrem žiakov so zrakovým postihnutím – nevidiacich.