Komunikačná interakcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • podnietiť komunikáciu a diskutovať o aktuálnej téme, dodržiavať pritom pravidlá diskusie,
  • vyjadrovať, argumentovať a obhájiť vlastný názor a myšlienky,
  • rešpektovať názory iných,
  • uplatňovať zásady zdvorilosti a sociokultúrnych zvyklostí, tykanie – vykanie,
  • vhodne využívať slovnú zásobu v danej komunikačnej situácii.
Obsahový štandard

Komunikačné zvyklosti a viacjazyčnosť

  • komunikačná situácia, zásady kooperácie a zdvorilosti;
  • komunikovanie svojich postojov, pocitov, myšlienok a potrieb s rešpektom k sebe a ku komunikačnému partnerovi;
  • formovanie žiaka počas života – identita;
  • rozhovor o tom, čo spôsobí úmyselne nepravdivá informácia za pomoci učiteľa;
  • situačne vhodné používanie jednotlivých variet rómčiny za pomoci učiteľa (štandardná varieta, slang, nárečie);
  • nácvik interakcie v rôznych komunikačných situáciách za pomoci učiteľa (napríklad moderné spôsoby a nástroje platenia – internetbanking a bezpečnosť pri platení);
  • viacjazyčné prostredie na Slovensku, chápanie jazykových a kultúrnych potrieb príslušníkov iných národov a národnostných menšín.

Efektívna a asertívna komunikácia

  • uplatňovanie zásad zdvorilosti a sociokultúrnych zvyklostí;
  • pravidlá asertívnej komunikácie, asertívne techniky a ich nácvik za pomoci učiteľa;
  • rozlišovanie tvrdenia, argumentu a presvedčenia;
  • diskutovanie v skupinách na aktuálnu alebo odbornú tému za pomoci učiteľa (napr. uplatňovanie princípov ekologického záhradníčenia pri starostlivosti o školskú/komunitnú záhradu);
  • uplatňovanie efektívnej komunikácie pri riešení problémov v kolektíve, komunite regulovať svoje správanie a tak predchádzať potenciálnym konfliktom;
  • identifikovanie manipulatívnej komunikácie a obranná reakcia na ňu za pomoci učiteľa;
  • poznávanie a porovnávanie komunikačnej interakcie (tykanie – vykanie, symbolika gest a pod.);
  • vyjadrovanie názorov na aktuálnu spoločenskú tému za pomoci učiteľa;
  • podporovanie empatického vzťahu k vlastnému telu, zdravé sebavedomie a sebaprijatie;
  • rešpektovanie názoru účastníkov diskusie;
  • dodržiavanie pravidiel skupinovej diskusie (prihlásiť sa o slovo, počkať na vyzvanie, neskákať do reči, reagovať jazykovo a sociálne primerane).

Neformálna a formálna korešpondencia

  • nácvik dialógu za pomoci učiteľa (u lekára, na úrade, v záujmových inštitúciách a pod.);
  • nácvik vecného dialógu o aktuálnej alebo odbornej téme za pomoci učiteľa;
  • nácvik elektronickej korešpondencie prostredníctvom e-mailu;
  • vytváranie jednoduchých digitálnych obsahov za pomoci učiteľa.

Komunikačné prostriedky a pravidlá

  • porozumenie a používanie primeranej slovnej zásoby v rámci obsahového zamerania interakčných a diskusných aktivít za pomoci učiteľa;
  • používanie vhodných jazykových prostriedkov;
  • uplatňovanie pravidiel spisovnej výslovnosti za pomoci učiteľa;
  • situačne vhodné používanie zvukových, pohybových a mimojazykových prostriedkov;
  • uplatňovanie osvojených pravopisných pravidiel v písanej a v elektronickej interakcii za pomoci učiteľa.

Hovorená produkcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • klásť otázky k obsahu a k použitým jazykovým prostriedkom v ústnom prejave,
  • používať pravidlá rómskeho pravopisu v ústnom prejave.
Obsahový štandard

Kultivovanie hovoreného prejavu

  • písomná príprava hovoreného a obrazovo-hovoreného textu podľa týchto fáz: výber témy, zhromažďovanie materiálu, selekcia a kompozícia, tvorba konceptu, úprava textu za pomoci učiteľa;
  • príprava obsahovo a formálne súdržného hovoreného textu s rôznym komunikačným zámerom a s uplatnením jednotlivých slohových postupov v komunikácii s členom rodiny o rozdeľovaní úloh v domácnosti, s učiteľmi o obľúbených a neobľúbených predmetoch v škole, o tom čo chcú robiť po ukončení základnej školy za pomoci učiteľa;
  • nácvik kultivovaného prednesu hovoreného prejavu za pomoci učiteľa;
  • nácvik kultivovanej prezentácie obrazovo-hovoreného textu, funkčné prepájanie jazykovej a obrazovej zložky za pomoci učiteľa;
  • prezentovanie vlastného textu v prostredí triedy, školy alebo na verejnosti.

Reflexia hovoreného/počúvaného prejavu

  • sebareflexia prezentovaného prejavu;
  • aktívne a kritické počúvanie hovorených prejavov iných;
  • analyzovanie a hodnotenie obsahovej, kompozičnej, jazykovej, prednesovej a vizuálnej stránky prejavu podľa vopred stanovených kritérií za pomoci učiteľa;
  • formulovanie argumentov pri vyjadrovaní stanoviska k vlastnému alebo inému hovorenému prejavu za pomoci učiteľa.

Žánre hovoreného a obrazovo-hovoreného textu

  • vyjadrenie vlastného názoru na aktuálne témy s podporou argumentov a s cieľom presvedčiť adresáta;
  • príprava odbornej informácie za pomoci učiteľa;
  • príležitostný rečnícky prejav: slávnostný príhovor, moderovanie podujatia za pomoci učiteľa.

Komunikačné prostriedky a pravidlá odborného hovoreného a obrazovo-hovoreného

  • porozumenie a používanie tematickej a odbornej slovnej zásoby v rámci obsahového zamerania textu za pomoci učiteľa;
  • uplatňovanie pravidiel spisovnej výslovnosti za pomoci učiteľa;
  • primeraná modulácia hlasu a situačne vhodné používanie pohybových a mimojazykových prostriedkov.

Písaná produkcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • tvoriť písané texty na základe kľúčových slov a osnov,
  • používať pravidlá rómskeho pravopisu v písomnom prejave,
  • klásť otázky k obsahu a k použitým jazykovým prostriedkom v písanom texte,
  • tvoriť písomné odpovede na otázky,
  • tvoriť samostatne písomný text na danú tému a vedieť ho prezentovať s pomocou základných/nosných slovných spojení korešpondujúcich s témou.
Obsahový štandard

Proces tvorenia textu

  • vyjadrenie komunikačného zámeru (informovať, vyrozprávať dej, opísať znaky a vlastnosti, vysvetliť, objasniť niečo, obhájiť stanovisko a pod.) v produkovanom texte;
  • individuálna voľba témy podľa komunikačného/autorského zámeru a potenciálneho/reálneho adresáta;
  • voľba vhodného slohového postupu na komunikovanie zamýšľaného obsahu za pomoci učiteľa;
  • využívanie slov, slovných spojení a súvetí v súvislosti so zámerom produkovaného textu;
  • využívanie efektívnych stratégií pri štruktúrovaní obsahu textu za pomoci učiteľa (napr. osnova, grafické znázornenie štruktúry textu a pod.);
  • upravovanie textu (čistopis);
  • prezentovanie vlastného textu v prostredí triedy, školy alebo na verejnosti.

Metakognitívne procesy pri písaní textu

  • porozumenie úlohy a stanovenie cieľa písania;
  • uvedomenie si zmyslu písanej produkcie;
  • plánovanie efektívnych stratégií pri tvorení textu;
  • uplatnenie znalostí o žánroch náručie, opisu, informácie, argumentácie, výkladu za pomoci učiteľa;
  • výber vhodného jazykového materiálu podľa témy, stanoveného cieľa, zámeru, potenciálneho adresáta za pomoci učiteľa;
  • analýza a hodnotenie textu a jeho častí vzhľadom na komunikačný zámer, slohový postup a adresáta za pomoci učiteľa.

Žánre písaného a obrazovo-písaného textu

  • tvorenie rôznych žánrov písaného, multimodálneho alebo digitálneho textu s využitím jednotlivých slohových postupov (informačný, rozprávací, opisný, výkladový/úvahový) alebo ich kombináciou;
  • tvorenie a vypĺňanie administratívnych textov za pomoci učiteľa: plagát, úradné formuláre, prihláška, životopis;
  • tvorenie odborných textov za pomoci učiteľa: odborná informácia, zhrnutie, anotácia, poster.

Komunikačné prostriedky a pravidlá

  • použitie súvetí ako prostriedkov rozvíjania témy a vyjadrovania logických vzťahov v texte;
  • porozumenie a používanie tematickej a odbornej slovnej zásoby v rámci obsahového zamerania textu;
  • vyjadrovanie syntaktických významov vo vete (vetné členy) a ich úloha pri tvorení textu za pomoci učiteľa;
  • porozumenie a používanie tematickej a odbornej slovnej zásoby v rámci obsahového zamerania textu za pomoci učiteľa;
  • využívanie slovotvorného vzťahu medzi slovami pri rozvíjaní témy textu.

Osvojovanie a uplatňovanie pravopisu

  • automatizácia získaných pravopisných zručností;
  • morfematický pravopis za pomoci učiteľa: upevňovanie skloňovania slovných druhov; nacvičovanie pravopisu pádovej koncovky slovných druhov;
  • gramatický pravopis za pomoci učiteľa: nacvičovanie rozlišovania nominatívu jednotného a množného čísla podstatných mien, nacvičovanie pravopisu čísloviek; nacvičovanie písania spoluhlások ď, ľ, ň, ť pred samohláskami i alebo e pred koncovkami ženského rodu, v pluráli pôvodných ženských podstatných mien bez koncovky, pred zdrobňovacou príponou ženského rodu -ori, -ica, pred príponami -ipen/iben, -pen/ben pri odvodených podstatných menách, v minulom čase, pred sufixom -ar a pri odvodzovaní slovies;
  • etymologický pravopis za pomoci učiteľa: nacvičovanie pravopisu pri udomácnených slovách prevzatých z cudzích jazykov alebo internacionálnych odborných termínoch;
  • sémantický pravopis za pomoci učiteľa: nacvičovanie pravopisu pri zložitejších zemepisných názvoch, názvoch štátov, inštitúcií;
  • interpunkčný pravopis za pomoci učiteľa: precvičovanie interpunkčného pravopisu, písanie interpunkčných znamienok (bodka, otáznik, výkričník, úvodzovky, čiarka).

Vecná recepcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • vyhľadávať a zhromažďovať vhodné informácie na prípravu vlastného textu,
  • reprodukovať prečítaný text a odpovedať na otázky súvisiace s prečítaným textom,
  • k prednesenému textu zaujať primerane veku svoje stanovisko.
Obsahový štandard

Porozumenie textu, spracovanie a využitie získaných informácií

  • aktívne počúvanie textov aj audionahrávok[1];
  • učiteľom riadené a samostatné vyvodzovanie implicitných významov z textu prehlbujúce základné porozumenie textu: objasňovanie súvislostí, vyjadrovanie názoru, uvádzanie podporných argumentov, využívanie predchádzajúcich znalostí na dosiahnutie logicky prijateľných záverov (induktívne inferencie), logické úsudky z informácií a dôkazov priamo dostupných v texte (deduktívne inferencie);
  • získavanie, spracovanie a triedenie informácií z rôznych informačných zdrojov;
  • posúdenie pravdivosti a spoľahlivosti informácií na základe ich overovania a konfrontovania vo viacerých zdrojoch za pomoci učiteľa;
  • posúdenie pravdivých a nepravdivých informácii z textov, zo sociálnych sieti za pomoci učiteľa;
  • porozumenie štruktúry textu podľa komunikačného zámeru a použitého slohového postupu.

Metakognitívne procesy pri recepcii vecného textu

  • vlastný výber a vyhľadávanie textov na čítanie alebo počúvanie;
  • čítanie vybraných textov z periodiká, napr. Romano džaniben (mimoučebnicový zdroj);
  • porovnávanie rôznych textov podľa formy a obsahu, následne ich určovanie odlišnosti za pomoci učiteľa;
  • upevňovanie osvojených stratégií čítania a učenia sa z textu;
  • dôraz na podporovanie hodnotiacich postojov, kritického myslenia a vlastnej autorskej tvorby pri práci s informáciami;
  • aktívne a samostatné využívanie fyzických a elektronických knižníc, orientácia v knižných katalógoch za pomoci učiteľa.

Vlastnosti textu

  • základné vlastnosti textu a ich uplatnenie pri porozumení textu;
  • obsahová súdržnosť textu: rozvíjanie témy a logické usporiadanie viet a odsekov podľa použitého slohového postupu (informačný, opisný, rozprávací, výkladový/úvahový);
  • formálna súdržnosť textu: nadväzovanie viet prostredníctvom rôznych druhov nadväzovacích prostriedkov (konektorov), analyzovanie nadväzovacích prostriedkov v texte za pomoci učiteľa;
  • rozlišovanie textov podľa komunikačného zámeru: informovať, objasniť, argumentovať, presvedčiť, zaujať, emocionálne pôsobiť;
  • porovnávanie rôznych textov podľa formy a obsahu, následne ich určovanie odlišnosti.

Žánre vecného textu

  • porozumenie odborným textom: odborný článok, interview, prezentácie, poster;
  • porozumenie rečníckych prejavov a rozlišovanie rečníckych žánrov: príležitostné prejavy (slávnostné príhovory, moderovanie), náučné prejavy (prednáška, referát), politické prejavy (príhovory, diskusie).

Komunikačné prostriedky a pravidlá, význam jazyka

  • porozumenie funkciám, významu a stavbe jazyka;
  • individuálny vzťah žiaka k jazykom;
  • využitie znalostí jazykových prostriedkov pri porozumení textu:
  • syntaktické prostriedky: jednoduché a zložené súvetia ako prostriedky rozvíjania témy a vyjadrovania logických vzťahov v texte za pomoci učiteľa;
  • lexikálne prostriedky: analyzovanie slovnej zásoby v texte z hľadiska komunikačného zámeru, slohového postupu a témy textu; spôsoby obohacovania slovnej zásoby rómčiny (nové slová v jazyku – preberanie, tvorenie, ustálené slovné spojenia, prenášanie významu); pragmaticky príznakové slová (odborné termíny, expresívne slová, nespisovné slová), porozumenie bežným a kultúrnym frazémam za pomoci učiteľa;
  • slovotvorné prostriedky: úloha slovotvorby pri porozumení odborných termínov a pri porozumení textu; motivačný vzťah medzi základovým a utvoreným slovom (slovotvorná stavba), slovotvorné spôsoby (odvodzovanie, skladanie), slovotvorné prostriedky (predpony, prípony, slovotvorný základ) za pomoci učiteľa;
  • morfologické prostriedky: analyzovanie významu a funkcie slovných druhov pri porozumení textu za pomoci učiteľa; slovné druhy (podstatné mená – konkrétne, abstraktné; slovesá – činnostné, stavové; prídavné mená – akostné, vzťahové, privlastňovacie; príslovky – vlastnostné, okolnostné; číslovky – základné, radové, násobné, druhové (určité a neurčité); zámená – osobné, privlastňovacie, zvratné, ukazovacie, opytovacie, neurčité); ohybné a neohybné slovné druhy; gramatické kategórie pri ohybných slovných druhoch (člen, rod, číslo, pád, pri slovesách osoba, číslo, čas).

Zážitková recepcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • si uvedomovať hodnotu a funkcie jazyka v osobnom a v spoločenskom živote, upevňovať si pozitívny postoj k iným jazykom a kultúram,
  • poznať a vymenovať hodnotné literárne diela,
  • vyjadriť svoj estetický zážitok a názor na vekovo primerané literárne texty.
Obsahový štandard

Čítanie s porozumením

  • prerozprávanie obsahu čítaného alebo počúvaného textu, reprodukovanie deja s viacerými dejovými líniami, zmena času a miesta udalostí pri prerozprávaní, stručné prerozprávanie príbehu na základe zápletky a/alebo deja, porovnávanie textov za pomoci učiteľa;
  • identifikácia a prerozprávanie literárneho textu, rozdelenie postáv na hlavné a vedľajšie;
  • prehlbovanie čitateľského záujmu rozprávaním o svojich dojmoch;
  • hodnotenie štruktúry a prvkov textu, umelecké jazykové prostriedky a ich pôsobenie na čitateľa za pomoci učiteľa;
  • rozlišovanie priameho a obrazného pomenovania v texte, prenesený význam slov, umelecké jazykové prostriedky;
  • diskutovanie o texte, prezentácia vlastnej interpretácie textu, dotváranie textu podľa vlastnej fantázie;
  • dedukcia významu neznámych slov, slovných spojení a umeleckých jazykových prostriedkov z kontextu, vysvetľovanie pomocou ďalších zdrojov (iné texty, slovníky);
  • tvorba rôzneho druhu otázok k textu – faktografické, induktívne, deduktívne, fantazijné, analytické a hodnotiace otázky za pomoci učiteľa.

Čítanie pre zážitok

  • vyjadrovanie a zdieľanie vlastných pocitov, postojov, myšlienok a zážitkov z literárneho, dramatického a filmového spracovania a z ilustrácií verbálnym aj neverbálnym spôsobom;
  • analyzovanie estetickej funkcie jazykových prostriedkov v žánrovo rôznorodých literárnych textoch;
  • motívy, príčiny konania hrdinov, porovnávanie názorov a pocitov hrdinov so svojimi emóciami, zážitkami a skúsenosťami;
  • čítanie pre potešenie a zážitok, čítanie textov podľa vlastného výberu a diskusie o prečítaných textoch;
  • formovanie empatie, súcitu, hodnôt a postojov na základe čítaného alebo počúvaného textu;
  • literatúra ako súčasť kultúrneho a národného dedičstva, literatúra iných národov a národnostných menšín.

Samostatný/sebavedomý čitateľ

  • pravidelné vyhotovovanie tvorivých záznamov o svojom čitateľstve a pokrokoch;
  • budovanie čitateľských rituálov a trvalých čitateľských návykov.

Metakognitívne procesy pri recepcii literárneho textu

  • budovanie schopnosti vedome pracovať s textom ako so zmysluplným zdrojom poznatkov a zážitku;
  • pomenovanie toho, čomu neporozumeli, kladenie otázok, namietanie, spájanie textu a jeho obsahu so svojimi skúsenosťami, predstavami a s nadobudnutými poznatkami;
  • uvedomenie si obsahu a významu prečítaného textu;
  • vyhodnotenie a reflexia vlastného čítania;
  • riešenie úloh na porozumenie textu (overenie porozumenia) a prepájanie tém s reálnym životom;
  • vlastný výber a vyhľadávanie textov na čítanie alebo počúvanie v závislosti od čitateľských preferencií (tém, žánrov, autorov);
  • plánovanie procesu recepcie umeleckého diela (pri čítaní a počúvaní literárnych textov, v rámci návštevy divadelného a filmového predstavenia atď.) a plánovanie recepčných aktivít za pomoci učiteľa.

Tematické okruhy a žánre na výber

  • tematické okruhy z 1. a 2. cyklu ostávajú v platnosti a obohacujú sa o nové témy: dôstojnosť, potreby a záujmy iných, hodnoty uznávané v rómskych komunitách, pozitívne a negatívne ľudské vlastnosti, kultúrne dedičstvo, celoživotné vzdelávanie, environmentálna etika, globálne environmentálne problémy a ich riešeniach + princípy udržateľného rozvoja, rôznorodosť rómskych nárečí/dialektov, cestovanie Rómov v minulosti a súčasnosti, odievanie a móda;
  • súčasné literárne prozaické texty, texty z ľudovej slovesnosti;
  • texty reprezentujúce rómsku literatúru na Slovensku, texty reprezentujúce rómsku kultúru a rómsku históriu;
  • texty na počúvanie: krátke príbehy, rozprávky, legendy, divadelné hry, rozhovory, piesne;
  • texty na čítanie: dialogické texty, informačné texty z histórie Rómov, ilustrované literárne texty, príbehy zo života Rómov, rozprávky, legendy, príslovia, básne, divadelné hry, zábavné texty, rómske hádanky, vtipy, kvízy, zábavné príbehy, jazykolamy.

< predchádzajúci – obsah – ďalší >

  1. okrem žiakov so sluchovým postihnutím – nepočujúcich ↑