Hlavným cieľom 3. cyklu je rozvíjanie sociálne a kultúrne významných gramotnostných schopností žiaka, ktoré sú dôležité v súčasnej informačnej spoločnosti. Dôraz sa kladie na postupné využívanie čoraz širšieho spektra mimoučebnicových textov a multimediálnych komunikátov so zámerom vyhľadávať, triediť a kriticky hodnotiť informácie a informačné zdroje. S tým súvisí rozvíjanie argumentačných zručností a schopností riešiť problémy. Dôležité je aj rozvíjanie čitateľskej gramotnosti prostredníctvom poznania klasických a súčasných maďarských literárnych diel.

Ciele vzdelávania pre 3. cyklus

  • Aktívne vstupovať do hovorenej a písanej komunikačnej interakcie, vecne a sociálne primerane reagovať na repliky komunikačného partnera, formulovať argumenty.
  • Pripraviť a prezentovať hovorené prejavy a obrazovo-hovorené texty s komunikačným zámerom objasniť problém alebo presvedčiť adresáta.
  • Vytvoriť písaný, obrazovo-písaný text s cieľom objasniť problém a vyjadriť názor podložený argumentmi.
  • Uplatňovať stratégie tvorby písaného textu, regulovať vlastný proces písania, uplatniť znalosti pravopisných pravidiel.
  • Čítať a počúvať rôzne druhy vecného textu, rozumieť mu, zhrnúť a vyhodnotiť získané informácie, využiť informácie pri vzdelávaní.
  • Uplatňovať stratégie porozumenia textu, plánovať a monitorovať úspešnosť porozumenia, regulovať vlastné porozumenie textu.
  • Získať a spracovať informácie získané z dôveryhodných zdrojov.
  • Interpretovať literárny text.
  • Použiť pri porozumení a tvorení textu znalosti o systéme jazykových prostriedkov, využívať pritom jazykové slovníky v knižnej a elektronickej podobe.
  • Objasniť význam jazyka ako reprezentanta národnej kultúry v bilingválnom prostredí, chápať potrebu dobrého ovládania spisovného jazyka a pritom podporovať používanie rôznych variet maďarského jazyka na Slovensku.
  • Rešpektovať jazykovú a kultúrnu rôznorodosť v spoločnosti, chápať jazykové potreby príslušníkov iných národov a národností.

Komunikačná interakcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • rozpoznať formy komunikácie, identifikovať funkciu komunikácie a na základe toho reagovať,
  • rozvíjať dialóg a dodržiavať zásady diskusie,
  • používať vhodný spoločenský tón v súlade so zámerom komunikácie,
  • rešpektovať názory iných, námietku alebo nesúhlas vyjadrovať sociálne primeraným spôsobom a na základe podložených argumentov,
  • usporiadať svoje stanoviská podľa logickej postupnosti,
  • vyberať vhodný štýl a jazykový variant pre danú rečovú situáciu,
  • vyjadriť vlastný názor o veku primeraných témach, sformulovať argumenty a obhájiť svoj názor,
  • diskutovať v skupinách na vybranú tému,
  • používať internetovú komunikáciu,
  • dodržiavať základné zásady netikety a noriem správania v interakcii v digitálnom prostredí,
  • sa vyjadriť aj nonverbálnymi prostriedkami.
Obsahový štandard
Komunikačné zvyklosti
  • rozlišovanie komunikačnej interakcie podľa komunikačného partnera a komunikačného zámeru;
  • komunikačné zámery (napr. navrhovanie, odporúčanie, prikazovanie, usmerňovanie, objasňovanie, vysvetľovanie, dokazovanie);
  • rozlišovanie funkcie komunikácie (napr. informovať, presvedčovať, motivovať, zbližovať, spoločensky integrovať);
  • vplyv viacjazyčného prostredia (bilingvizmus) na komunikáciu;
  • uplatniť zásady konverzácie (stručnosť, jasnosť, konkrétnosť);
  • vyjadrovanie názorov (počúvať, zhrnúť, kriticky reagovať, vyjadriť námietky, argumenty);
  • používanie internetovej komunikácie ( napr. e-mail, chat, sociálne siete);
  • jazykové a grafické špecifiká krátkych textových správ;
  • uplatnenie asertívneho prístupu;
  • adekvátne používanie nonverbálnych komunikačných prostriedkov (mimika,

    proxemika, gestikulácia, zrakový kontakt, posturika).

Dialogická komunikácia a diskusia
  • tvorba súkromného dialógu: aplikácia hovorového štýlu (napr. nárečové, slangové výrazy, expresívne slová, oslovenia, prerušenia, zmeny témy, nedokončené vety, rýchlejšie tempo);
  • používanie rôznych druhov argumentov;
  • realizácia skupinovej diskusie na vybranú tému.
Jazykové prostriedky
  • používanie vhodnej slovnej zásoby z pohľadu interakčných a diskusných aktivít (napr. spisovný jazyk, slang, odborné termíny, prevzaté slová/výpožičky, dialektizmy);
  • používanie adekvátnych jazykových prostriedkov v komunikačnej situácii (napr. častice, citoslovcia, spojky, zámená, synonymá, antonymá atď.);
  • využívanie argumentačných funkcií komunikačných prostriedkov (napr. príklady, fakty, prirovnania a pod.);
  • využívanie sugestívnej funkcie komunikačných prostriedkov (napr. zámerné opakovanie, rečnícke otázky, apely, frazémy a iné expresívne výrazy, metafora);
  • adekvátne používanie jednoduchých viet a súvetí s rôznou modalitou;
  • uplatňovanie osvojených pravopisných pravidiel;
  • uplatňovanie princípov komunikácie cez internet (netiketa);
  • vhodné používanie ortoepických noriem (splývavá výslovnosť, spodobovanie, sila hlasu, slovný prízvuk, vetný prízvuk, prestávka, melódia, pauza, dôraz, tón, tempo a intenzita hlasu);
  • aplikácia paralingvistických prostriedkov (tón, rýchlosť reči, melódia hlasu, modulovanie hlasu, zrozumiteľnosť prejavu atď.);
  • situačne vhodné používanie nonverbálnych prostriedkov (mimika, gestikulácia, zrakový kontakt, proxemika).
Tematické okruhy
  • rodina; škola; príroda; ohrozenie a ochrana životného prostredia; životný štýl; cestovanie; voľný čas a záľuby; tolerancia, pomoc iným; rozmanité kultúry; pohostinnosť, rozmanitosť a podobnosť kultúr.

Hovorená produkcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • zhromaždiť informácie k textu z dôveryhodných informačných zdrojov,
  • používať pri tvorení hovoreného alebo obrazovo-hovoreného prejavu jazykové prostriedky z rôznych registrov jazyka, lexikálne vzťahy a vetné štruktúry podľa komunikačného zámeru, slohového postupu a použitého žánru textu,
  • pripraviť a prezentovať hovorený alebo obrazovo-hovorený prejav s rôznym komunikačným zámerom a s uplatnením jednotlivých slohových postupov,
  • analyzovať a hodnotiť hovorené prejavy iných,
  • uplatniť v hovorenom prejave nonverbálne prostriedky.
Obsahový štandard
Príprava a prezentácia hovoreného prejavu
  • výber témy podľa zámeru komunikácie a situácie;
  • identifikovanie cieľa hovoreného prejavu;
  • vyhľadávanie informácií (využívať dôveryhodné informačné zdroje) a usporiadanie informácií, vytvorenie osnovy textu (napr. obrázková, resp. slovná osnova) – pri určitých žánroch (napr. beseda, prednáška, rečnícky prejav);
  • kultivovaný prednes hovoreného alebo obrazovo-hovoreného prejavu, funkčné prepájanie jazykovej a obrazovej zložky.
Žánre hovoreného a obrazovo-hovoreného prejavu
  • tvorenie naratívnych textov (napr. rozprávanie s prvkami opisu);
  • tvorenie opisných textov (napr. opis krajiny, prírodných javov, činností, pracovného postupu, (štruktúrovaný) životopis, opis osoby, charakteristika);
  • aplikovanie informačného slohového postupu (napr. rozhovor, interview, reportáž);
  • príprava prezentácie (predstaviť cieľ prezentácie, označiť tému, pomenovať hlavné myšlienky, uviesť argumenty k jednotlivým myšlienkam, uzavrieť prezentáciu);
  • aplikovanie výkladového slohového postupu (napr. úvaha, prednáška, referát, slávnostný príhovor);
  • tvorenie jednoduchých argumentačných textov (vyjadrenie názoru na bežnú alebo aktuálnu tému, jeho zdôvodnenie, prípadne korigovanie názoru na základe argumentov spolužiakov).
Jazykové prostriedky
  • výber vhodného jazykového štýlu (hovorový, náučný, publicistický, rečnícky).
  • výber vhodnej slovnej zásoby podľa témy a komunikačného zámeru textu (napr. oslovenia, spisovný jazyk, slang, odborné termíny, dialektizmy, frazémy, primerané odborné a abstraktné slová atď.);
  • dvojjazyčné prostredie na Slovensku – vplyv bilingválneho prostredia na používanie maďarského jazyka, bilingvizmus na úrovni lexiky (napr. prevzaté slová/výpožičky);
  • používanie adekvátnych jazykových prostriedkov (napr. synonymá, antonymá, frazeologické výrazy atď.);
  • správne využitie slovných druhov typických pre danú žánrovú formu;
  • používanie rôznych vetných štruktúr vzhľadom na žáner textu;
  • využívať celú škálu vetných štruktúr pri tvorbe textov ohľadom aj na daný jazykový štýl;
  • tvorenie jednoduchých viet a súvetí s rôznou modalitou;
  • kohézne prostriedky (spojky, vsuvky a zámená);
  • vhodné používanie ortoepických noriem (splývavá výslovnosť, spodobovanie, sila hlasu, slovný prízvuk, vetný prízvuk, prestávka, pauza, dôraz, tempo a intenzita hlasu);
  • aplikácia paralingvistických prostriedkov (napr. tón, rýchlosť reči, melódia hlasu, modulovanie hlasu, zrozumiteľnosť prejavu);
  • adekvátne používanie nonverbálnych prostriedkov (mimika, gestikulácia, zrakový kontakt, proxemika).
Tematické okruhy
  • rodina; škola; príroda; ohrozenie a ochrana životného prostredia; životný štýl; cestovanie; voľný čas a záľuby; tolerancia, pomoc iným; rozmanité kultúry; pohostinnosť, rozmanitosť a podobnosť kultúr.

Písaná produkcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • zhromaždiť potrebné informácie z dôveryhodných informačných zdrojov,
  • využívať pri príprave písaného alebo obrazovo-písaného textu vhodnú slovnú zásobu, lexikálne vzťahy a vetné štruktúry podľa komunikačného zámeru, štýlu, slohového postupu a použitého žánru textu,
  • vytvoriť obsahovo a formálne súdržný písaný text s rôznym komunikačným zámerom a s uplatnením jednotlivých slohových postupov, tvoriť naratívne, opisné, reálne

    a fiktívne texty,

  • transformovať text z jedného žánru do druhého, z jedného jazykového variantu na druhý a tvoriť modifikovaný text,
  • pri tvorbe písaného textu správne používať vetné členy a slovné druhy,
  • uplatniť pri písaní osvojené pravopisné pravidlá maďarského jazyka,
  • uplatniť grafické zručnosti pri úprave formálnej stránky napísaného textu.
Obsahový štandard
Proces tvorenia písaného textu
  • výber témy podľa zámeru komunikácie;
  • ujasnenie si cieľa jazykového prejavu (výber štýlu, slohového postupu a žánru);
  • získavanie informácií z dôveryhodných informačných zdrojov (vyhľadávanie vhodných informácií, zapísanie) a využívanie informácií pri tvorbe textu;
  • usporiadanie informácií, vytvorenie osnovy textu, tvorba konceptu (vyjadrenie kľúčových pojmov osnovy v ucelených vetách);
  • práca s jazykovými variantami (napr. nárečové, slangové a odborné texty);
  • používanie štylistických a jazykových prostriedkov (napr. oslovenie, opakovanie slov, rečnícke otázky, obrazné vyjadrovanie, slang, nárečové a bilingválne javy, prebraté slová/výpožičky, archaizmy a neologizmy);
  • práca so slovníkmi (výkladový, synonymický, frazeologický) – tlačené aj online;
  • formálna úprava textu na základe vybraného žánru – členenie textu (úvod, jadro, záver);
  • uplatňovanie osvojených pravopisných pravidiel.
Žánre písaného a obrazovo-písaného textu
  • písanie naratívnych textov (napr. rozprávanie v 1. a v 3. osobe; dodržanie časovej a logickej postupnosti; tvorenie reálnych a fiktívnych príbehov);
  • písanie opisných textov – statický a dynamický opis (napr. opis krajiny, prírodných javov, činností, pracovného postupu, (štruktúrovaný) životopis, opis osoby, charakteristika);
  • aplikovanie informačného slohového postupu (napr. správa, oznámenie, interview, reportáž, pozvánka, vizitka, žiadosť, úradný list, súkromný list, reklama, plagát, program);
  • aplikovanie výkladového slohového postupu (napr. úvaha, prednáška, referát);
  • príprava prezentácie (predstaviť cieľ prezentácie, označiť tému, pomenovať hlavné myšlienky, uviesť argumenty k jednotlivým myšlienkam, uzavrieť prezentáciu);
  • používanie internetovej komunikácie (napr. e-mail, komentár, chat, profil);
  • výber vhodného jazykového štýlu (hovorový, administratívny, náučný, publicistický, rečnícky).
Jazykové prostriedky

Lexikálna rovina

  • používanie adekvátnych slov pri tvorbe textov (napr. synonymá, antonymá, homonymá, spisovné, odborné, slangové a nárečové výrazy) ohľadom na daný jazykový štýl,
  • vhodný výber frazeologických výrazov (príslovia, porekadlá, prirovnania) a ich používanie vo vlastných textoch;
  • vhodný výber jazykových prostriedkov (napr. opakovanie slov, rečnícke otázky, obrazné vyjadrovanie, citovanie, slovné spojenia) charakteristických pre daný jazykový štýl.

Obohacovanie slovnej zásoby

  • tvorenie slov (odvodzovanie príponami, skladanie slov, skracovanie);
  • preberanie slov z cudzích jazykov;
  • používanie sémantických výpožičiek – vplyv bilingválneho prostredia;

Morfologická rovina

  • správne využitie slovných druhov typických pre daný slohový postup, resp. žánrovú formu a jazykový štýl;
  • slovesá (gramatické kategórie slovies, pomocné slovesá);
  • podstatné mená (všeobecné mená, vlastné mená aj v kontexte dvojjazyčnosti – napr. názvy inštitúcií, zemepisné názvy, sviatky atď.);
  • prídavné mená (stupňovanie prídavných mien, prídavné mená s odvodnením);
  • číslovky (určité, neurčité, základné, radové číslovky, zlomky, dátum);
  • zámená (osobné, ukazovacie, opytovacie, vzťažné, privlastňovacie, vzájomné);
  • príslovky (miesta, času, spôsobu);
  • verboidy (neurčitok, príčastie, prechodník);
  • slovné druhy, ktoré vyjadrujú gramatický vzťah (určitý člen, neurčitý člen, spojky, postpozície);
  • citoslovcia, častice, zvukomalebné slová.

Syntaktická rovina

  • vetné štruktúry (využívať celú škálu vetných štruktúr podľa komunikačného zámeru a slohového postupu pri tvorbe textov ohľadom aj na daný jazykový štýl);
  • poradie slov – z aspektu významu vety a textu;
  • vetné členy a ich funkcia v jednoduchých vetách a v textoch;
  • syntagmy (prisudzovací sklad, určovací sklad, priraďovací sklad);
  • jednoduché vety s rôznou modalitou;
  • vyjadrovanie myšlienok prostredníctvom priraďovacích (podmetové, predmetové, príslovkové, prívlastkové, prísudkové) a podraďovacích súvetí (zlučovacie, odporovacie, vylučovacie, dôvodové, dôsledkové);
  • kohézne prostriedky (spojky, vsuvky a zámená, anafora, katafora).
Osvojovanie a uplatňovanie pravopisu
  • uplatňovanie získaných pravopisných zručností pri jednotlivých pravopisných princípoch (fonematický princíp, morfematický princíp, etymologický princíp, princíp zjednodušenia);
  • pravopis slovesných tvarov; pomocných slovies;
  • pravopis sviatkov, periodík a kníh, zemepisných názvov, názvov štátov, ulíc, inštitúcií a kultúrnych výtvorov (v prepojení s učivom ďalších vzdelávacích oblastí);
  • pravopis odvodených prídavných mien, radových čísloviek s príponami, dátumu;
  • pravopis prevzatých a internacionálnych odborných termínov (v prepojení s učivom ďalších vzdelávacích oblastí);
  • písanie čiarky v jednoduchých vetách a súvetiach; pravopis ďalších interpunkčných znamienok (bodkočiarka, dvojbodka, pomlčka, úvodzovka atď.).
Tematické okruhy
  • rodina; škola; príroda; ohrozenie a ochrana životného prostredia; životný štýl; cestovanie; voľný čas a záľuby; tolerancia, pomoc iným; rozmanité kultúry; pohostinnosť, rozmanitosť a podobnosť kultúr.

Vecná recepcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • aktívne počúvať a čítať s porozumením rôzne typy vecných textov,
  • porozumieť súvislým a nesúvislým textom na úrovni explicitných a implicitných významov,
  • získať informácie z rôznych  dôveryhodných zdrojov,
  • analyzovať text na základe získaných informácií,
  • formulovať zhrnutia a závery z textu,
  • vyjadriť, zdieľať a prezentovať svoj názor a podložiť ho argumentmi,
  • rozlíšiť rôzne žánre vecného textu a možnosti ich využitia,
  • porovnávať obsahové, kompozičné a jazykové odlišnosti textov podľa rôzneho komunikačného zámeru a slohového postupu,
  • analyzovať jazykové prostriedky v texte (morfologické, slovotvorné, lexikálne, syntaktické).
Obsahový štandard
Porozumenie vecného textu
  • čítanie rôznych druhov a žánrov vecných textov a prispôsobenie čítanie svojmu zámeru (napr. rýchle, pomalé, pozorné, atď.);
  • počúvanie s porozumením rôznych druhov vecných textov;
  • vyhľadávanie podstatných informácií;
  • systematizácia, sumarizácia a organizácia získaných informácií;
  • porozumenie (explicitný a implicitný význam) súvislým, nesúvislým textom;
  • analýza a hodnotenie informácií (hľadať súvislosti, robiť závery a rozhodnutia);
  • prezentácia vlastných myšlienok, vlastného názoru a jeho vysvetlenie a zdôvodnenie.
Vlastnosti textu
  • obsahová súdržnosť textu: rozvíjanie témy a logické usporiadanie viet a odsekov podľa použitého slohového postupu (informačný, opisný, rozprávací, výkladový/úvahový);
  • formálna súdržnosť textu: nadväzovanie viet prostredníctvom rôznych druhov nadväzovacích prostriedkov (konektorov), analyzovanie nadväzovacích prostriedkov v texte;
  • rozlišovanie textov podľa komunikačného zámeru: informovať, objasniť, argumentovať, presvedčiť, zaujať, emocionálne pôsobiť;
  • porovnávanie textov podľa obsahu, slohového postupu a použitých jazykových prostriedkov.
Žánre vecného textu

Súvislé texty:

  • opisné texty (napr. opis osoby/ charakteristika, opis činnosti, udalostí, krajiny, rastlín, prírodných javov, zvierat);
  • náučné/populárno-náučné texty s rôznymi témami.

Nesúvislé texty:

  • mediálne texty (napr. správy, rozhovory, reportáže, reklamy, letáky);
  • informatívne texty (napr. štruktúrovaný životopis, slávnostný príhovor, denník, list: úradný/súkromný, písaný/elektronický);spotrebiteľské texty (napr. vizitky, návody na použitie, cestovné poriadky);
  • aplikované a študijné texty (napr. tabuľky, grafy, diagramy, mapy, plagáty, ilustrácie);
  • nové digitálne žánre (napr. infografiky, komentáre, blogy).
Jazykové prostriedky

Syntaktické prostriedky

  • jednoduché vety a súvetia ako prostriedky rozvíjania témy a vyjadrovania logických vzťahov v texte;
  • vetné členy a ich úloha pri porozumení textu (prísudok, podmet, predmet, prívlastok, príslovkové určenie).

Lexikálne prostriedky

  • analyzovanie slovnej zásoby v texte z hľadiska komunikačného zámeru, slohového postupu a témy textu;
  • spôsoby obohacovania slovnej zásoby maďarského jazyka (nové slová v jazyku – preberanie, tvorenie, ustálené slovné spojenia, skratky);
  • porozumenie bežným a kultúrnym frazémam;

Slovotvorné prostriedky

  • predpony, prípony, slovotvorný základ – úloha slovotvorby pri porozumení textu;
  • slovotvorné spôsoby (odvodzovanie, skladanie).

Morfologické prostriedky

  • analyzovanie významu a funkcie slovných druhov pri porozumení textu;
  • slovesá – gramatické kategórie slovies, pomocné slovesá;
  • podstatné mená – všeobecné mená, vlastné mená aj v kontexte dvojjazyčnosti;
  • prídavné mená – stupňované, prídavné mená s odvodnením;
  • číslovky – určité, neurčité, základné, radové číslovky, zlomky, dátum;
  • zámená – osobné, ukazovacie, opytovacie, vzťažné, privlastňovacie, vzájomné;
  • príslovky – miesta, času, spôsobu;
  • verboidy – neurčitok, príčastie, prechodník;
  • slovné druhy, ktoré vyjadrujú gramatický vzťah – určitý člen, neurčitý člen, spojky, postpozície;
  • citoslovcia, častice, zvukomalebné slová, zvukomalebné citoslovcia.
Tematické okruhy
  • rodina; škola; príroda; ohrozenie a ochrana životného prostredia; životný štýl; cestovanie; voľný čas a záľuby; tolerancia, pomoc iným; rozmanité kultúry; pohostinnosť, rozmanitosť a podobnosť kultúr.

Zážitková recepcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • plynulo a zmysluplne čítať literárne texty,
  • vyhľadať kľúčové slová, zostaviť osnovu prečítaných diel alebo úryvkov a zoradiť myšlienky podľa časovej a logickej postupnosti,
  • porozumieť explicitným významov,
  • vyvodiť implicitné významy z literárnych textov,
  • analyzovať literárne texty z obsahového hľadiska a z hľadiska morálnych hodnôt,
  • transformovať literárny jazyk na vlastný jazyk (t. j. reprodukovať texty) a interpretovať prečítané literárne texty,
  • identifikovať a analyzovať základné žánre a charakteristické znaky žánrov (epické žánre: román, legenda, poviedka, novela, esej, balada, lyricko-epická báseň, literárna sociografia; lyrické žánre: epigram, elégia, rapsódia, pieseň, óda, hymna, ecloga, štvorveršie, básne „švédskeho typu“),
  • rozpoznať naratologické črty malej a veľkej epiky: identifikovať vývoj postáv pod vplyvom prostredia či udalosti; identifikovať v danom texte rozprávača,
  • transformovať formy rozprávača z ja-formy do on-formy a naopak,
  • v epických dielach identifikovať a analyzovať vzťahy medzi časom a priestorom; rozlíšiť čas rozprávania od času, ktorý je predmetom rozprávania,
  • rozlíšiť štýlotvornú vlastnosť textu (slávnostný/pochmúrny, komický, dramatický),
  • identifikovať a vysvetliť funkciu umeleckých jazykových prostriedkov,
  • aplikovať vedomosti z metriky,
  • prepájať textové významy s vlastnými životnými a čitateľskými skúsenosťami.
Obsahový štandard
Čítanie s porozumením literárneho textu
  • samostatné prerozprávanie obsahu čítaného alebo počúvaného textu, reprodukovanie deja s viacerými dejovými líniami, zmena času a miesta udalostí pri prerozprávaní,
  • prerozprávanie príbehu z rôznych uhlov pohľadu, stručné prerozprávanie príbehu;
  • identifikácia a opis kompozície textu na základe poznania žánru;
  • rozlišovanie priameho a obrazného pomenovania v texte, prenesený význam slov,
  • umelecké jazykové prostriedky, vysvetľovanie v kontexte vlastných skúseností;
  • vysvetľovanie významu neznámych slov, slovných spojení a umeleckých jazykových prostriedkov;
  • vyhľadávanie konkrétnych informácií z čítaného alebo počúvaného literárneho textu;
  • vyvodzovanie implicitne vyjadrených významov z čítaného alebo počúvaného literárneho textu;
  • diskutovanie o texte, prezentácia vlastnej interpretácie literárneho textu;
  • vyjadrovanie a zdieľanie vlastných pocitov, myšlienok a zážitkov z literárneho textu;
  • formovanie empatie, súcitu na základe čítaného alebo počúvaného literárneho textu.
Literárnoteoretické pojmy
  • epické a lyricko-epické texty (dej, čas, priestor);
  • kompozícia, kompozičný postup (chronologický, retrospektívny);
  • rozprávač 3. osoby – autorský, omnipotentný (on-forma);
  • rozprávač 1. osoby – priamy (ja-forma);
  • postavy (hlavné a vedľajšie);
  • konflikt (vzťahy medzi postavami);
  • žánre epiky: legenda, novela, poviedka, esej, balada, lyricko-epická báseň, literárna sociografia, román (napr. historický, dobrodružný, rodinný, mládežnícky/adolescentný, rozprávkový);
  • žánre lyriky: báseň, epigram, elégia, rapsódia, pieseň, óda, hymna, ecloga, štvorveršie, básne „švédskeho typu“;
  • adaptácia: porovnávanie literatúry s inými umeleckými žánrami (napr. multimediálne umelecké žánre, zhudobnená báseň, komiks, ilustrácia, divadelné predstavenie, film);
  • umelecké jazykové prostriedky v literárnych textoch (napr. prirovnanie, epiteton, personifikácia, metafora, básnická otázka, aliterácia, symbol, enjambement, katafora, anafora);
  • metrika: prízvučná prozódia, strofa, rým (združený, párový, striedavý, obkročný, prerývaný).
Tematické okruhy
  • školské prostredie; rodina; láska; jedlá; zvieratá; krajina a príroda; vlasť, vojna, hrdina; spoločnosť a spoločenské problémy; dobrodružstvá a zážitky; humor; formovanie osobnosti/dospievanie; zmysel života a viera.
Literárne diela podľa tematických okruhov

Školské prostredie

Ágai Ágnes: Nemzedék

Karinthy Frigyes: Tanár úr kérem (úryvok – Röhög az egész osztály) – N. Tóth Anikó: Tanárnő kérem (úryvok)

Németh László: Lányaim (úryvok)

Nógrádi Gábor – Nógrádi Gergely: A másik felet is meg kell hallgatni

Vámos Miklós: Pofon

Tóth Krisztina: A tolltartó

Szabó Magda: Abigél (úryvok)

Leiner Laura: A Szent Johanna gimi (úryvok)

Garaczi László: Pompásan buszozunk! (úryvok)

Rodina

Petőfi Sándor: Egy estém otthon

Arany János: Családi kör – Lackfi János: Zsámbéki kör

József Attila: Mama

Szabó Lőrinc: Lóci óriás lesz

Ingrid Sjöstrand: Anyuban azt nem bírom

Siv Widerberg: Jó, ha nővére van az embernek

Kiss Ottó: Apa nagy sportember

Mikszáth Kálmán: Lapaj, a híres dudás

Kosztolányi Dezső: A kulcs

Kosztolányi Dezső: Pacsirta (úryvok)

J. K. Rowling: Harry Potter és a Bölcsek Köve (úryvok)

Méhes György: Micsoda társaság (úryvok)

Nógrádi Gábor: Hogyan neveljünk…? (úryvky)

Jedlá

Móricz Zsigmond: Tragédia

Krúdy Gyula: Utolsó szivar az Arabs Szürkénél

Szécsi Noémi: Vega vagyok

Cserna Szabó András: Legenda a bárányfejlevesről

Emma asszony (Ignotus): A Hét szakácskönyve (úryvok) – Dragomán György: Főzőskönyv (úryvok)

Zvieratá

Jean de la Fontaine: A róka és a holló – Romhányi József: A Róka és a Holló (úryvky:

A téma, Első variáció, Második variáció)

Mészöly Miklós: Csengős bárány – Németh Zoltán: Adhatok egy pofont?

R. Kipling: A dzsungel könyve (úryvok)

Szabó Magda: Sziget-kék (úryvok)

Krajina a príroda

Petőfi Sándor: Az Alföld

Juhász Gyula: Magyar táj, magyar ecsettel

Tóth Árpád: Körúti hajnal

Babits Mihály: Messze… messze… – Kovács András Ferenc: Messze… messze… (úryvky)

Kosztolányi Dezső: Üllői-úti fák

Weöres Sándor: Galagonya – Lackfi János: Kukorica

Fekete István: Tüskevár (úryvok)

Dobrodružstvá a zážitky

Mark Twain: Tom Sawyer kalandjai (úryvok)

Daniel Defoe: Robinson Crusoe (úryvok)

William Golding: A legyek Ura (úryvok)

Michael Ende: Momo (úryvok)

J. R. R. Tolkien: A Gyűrűk Ura (úryvok)

Csukás István: Vakáció a halott utcában (úryvok)

Irene Adler: Sherlock, Lupin és én (úryvok)

Dóka Péter: Az ellopott zsiráf (úryvok)

Vlasť, vojna, hrdina

Csodaszarvas-monda

Arany János: Toldi (úryvky)

Margit-legenda

Balassi Bálint: Egy katonaének – Lackfi János: Plaza Balassi

Kölcsey Ferenc: Huszt, Himnusz

Vörösmarty Mihály: Szózat

Petőfi Sándor: Nemzeti dal, Egy gondolat bánt engemet…, Szabadság, szerelem….

Arany János: A walesi bárdok

Ady Endre: A föl-földobott kő, A magyar Ugaron

Radnóti Miklós: Nem tudhatom, Hetedik ecloga

Örkény István: Tóték (úryvok)

Márai Sándor: Egy polgár vallomásai (úryvok)

Spoločnosť a spoločenské problémy

Mikszáth Kálmán: A néhai bárány

Móricz Zsigmond: Hét krajcár

Illyés Gyula: Puszták népe (úryvok)

Wéber Anikó: El fogsz tűnni (úryvok)

George Orwell: Állatfarm (úryvok)

Formovanie osobnosti/dospievanie

Ágai Ágnes: Kamaszságok

Ingrid Sjöstrand: A felnőttek furcsák néha

Karinthy Frigyes: Találkozás egy fiatalemberrel

Janikovszky Éva: A tükör előtt

Dragomán György: Ugrás

Láska

Kőmíves Kelemen

Arany János: Tetemre hívás

Petőfi Sándor: Szeptember végén

Vörösmarty Mihály: Szép Ilonka

Juhász Gyula: Milyen volt…

Babits Mihály: Szerelmes vers

Tóth Árpád: Esti sugárkoszorú

Ady Endre: Szeretném, ha szeretnének, Őrizem a szemed, Lédával a bálban

József Attila: Mikor az uccán…, Rejtelmek

Varró Dániel: sms

Jókai Mór: Az arany ember (úryvok)

Mikszáth Kálmán: Az a fekete folt

Mikszáth Kálmán: Szent Péter esernyője (úryvok)

Móricz Zsigmond: Pillangó (úryvok)

Békés Pál: Ottília

Humor

Csokonai Vitéz Mihály: Zsugori uram, Szerelemdal a csikóbőrös kulacshoz

Arany János: A tudós macskája, A fülemile

Kosztolányi Dezső: Esti Kornél – Kilencedik fejezet, melyben a bolgár kalauzzal cseveg bolgárul, s a bábeli nyelvzavar édes rémületét élvezi (úryvok)

Örkény István: Egypercesek – Egy meghasonlott tulipán, Hogylétemről

Rideg Sándor: Indul a bakterház (úryvok)

Tamási Áron: Ábel a rengetegben (úryvok)

Grendel Lajos: Nálunk, New Hontban (úryvok)

Zs. Nagy Lajos: Egy bűvész története

Darvasi László: Trapiti – Kovács Lajos, a gonosz feltaláló (úryvok)

Zmysel života a viera

Kazinczy Ferenc: A nagy titok

Kosztolányi Dezső: Akarsz-e játszani, Mostan színes tintákról álmodom

Tóth Árpád: Meddő órán

Balassi Bálint: Adj már csendességet

Ady Endre: Hiszek hitetlenül Istenben, Az Úr érkezése

József Attila: Tiszta szívvel, Születésnapomra – Varró Dániel: A Bús, Piros Vödör dala

Radnóti Miklós: Razglednicák (úryvky)

Szabó Lőrinc: Tücsökzene (úryvky)

Weöres Sándor: Valse triste

< predchádzajúci – obsah – ďalší >