Hlavným cieľom 2. cyklu je rozvíjanie gramotnosti v prepojení s obsahmi ostatných vzdelávacích oblastí a s dôrazom na mnohoraké využívanie čítania a písania v rôznych kontextoch. Súčasťou rozvíjania gramotnosti je osvojovanie stratégií práce s textom a nadobúdanie skúseností s vlastným premýšľaním o procese čítania a písania. Dôraz sa kladie aj na čítanie s porozumením a spracovanie literárnych diel.

Ciele vzdelávania pre 2. cyklus

  • Realizovať dialóg v súkromnom a verejnom prostredí.
  • Vyjadrovať vlastný názor a podopierať ho argumentmi.
  • Pripraviť a predniesť hovorený prejav na vyjadrenie rôznych komunikačných zámerov.
  • Vytvoriť písaný a obrazovo-písaný text na vyjadrenie rôznych komunikačných zámerov.
  • Pri tvorení textov použiť znalosti jazykových prostriedkov.
  • Pri písaní textov uplatniť osvojené pravopisné pravidlá.
  • Pri porozumení a tvorení textu použiť veku primerané znalosti jazykových prostriedkov.
  • Použiť základné stratégie porozumenia textu a posúdiť mieru vlastného porozumenia.
  • Porozumieť vecným i literárnym textom.
  • Interpretovať literárny text.
  • Rešpektovať viacjazyčné prostredie, chápať potrebu dobrého ovládanie spisovného jazyka a pritom podporovať používanie rôznych variet maďarského jazyka na Slovensku.

Komunikačná interakcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • tvoriť otázky a sformulovať odpovede vzhľadom na účel komunikácie,
  • viesť dialóg, vyjadriť vlastný názor a používať presvedčivé argumenty,
  • používať jazykových prostriedkov z bilingválneho prostredia,
  • používať vhodný spoločenský tón v súlade so zámerom komunikácie,
  • používať internetovú komunikáciu,
  • vyberať adekvátne jazykové prvky v súlade s cieľom komunikácie,
  • používať vety s rôznym tónom a slovosledom v závislosti od situácie a od zámeru komunikácie,
  • uplatniť v komunikačnej situácii nonverbálne prostriedky.
Obsahový štandard
Komunikačné zvyklosti
  • vyjadrenie komunikačných zámerov (pozdravenie, prianie, pozvanie, opýtanie sa);
  • používanie základných prvkov komunikačného procesu (kód, kódovanie, dekódovanie, spätná väzba, šum);
  • adekvátne používanie nonverbálnych komunikačných prostriedkov (mimika, proxemika, gestikulácia, zrakový kontakt, posturika);
  • uplatňovanie zdvorilostných zásad (napr. oslovenie, pozdrav, tykanie, vykanie);
  • používanie internetovej komunikácie (napr. e-mail, chat, sociálne siete).
Dialogická komunikácia
  • tvorba dialógu (nadviazanie kontaktu, obsah a ukončenie dialógu);
  • aktívne počúvanie partnera, tvorba vhodných zatvorených a otvorených otázok;
  • formulovanie replík (stručne, jasne, konkrétne);
  • vyjadrovanie názorov, zdôvodnenie názorov.
Jazykové prostriedky
  • vhodný výber slovnej zásoby z aspektu komunikačného zámeru (napr. spisovný jazyk, slang, odborné termíny, prevzaté slová/výpožičky, dialektizmy);
  • používanie adekvátnych jazykových prostriedkov v komunikačnej situácii (napr. častice, citoslovcia, synonymá, antonymá, frazeologické výrazy atď.);
  • utvorenie jednoduchých viet a súvetí pri vyjadrovaní rôznych komunikačných zámerov;
  • využívanie argumentačnej funkcii komunikačných prostriedkov (napr. príklady, fakty, prirovnania a pod.);
  • vhodné používanie ortoepických noriem (splývavá výslovnosť, spodobovanie, sila hlasu, slovný prízvuk, vetný prízvuk, prestávka, pauza, dôraz, tempo a intenzita hlasu);
  • aplikácia paralingvistických prostriedkov (tón, rýchlosť reči, melódia hlasu, modulovanie hlasu, zrozumiteľnosť prejavu atď.);
    • adekvátne používanie nonverbálnych prostriedkov (mimika, gestikulácia, zrakový kontakt, proxemika);
    • uplatňovanie princípov komunikácie cez internet (netiketa);
  • uplatňovanie osvojených pravopisných pravidiel pri internetovej komunikácii.
Tematické okruhy
  • rodina; škola; príroda; ohrozenie a ochrana životného prostredia; cestovanie; voľný čas a záľuby; životný štýl; tolerancia, pomoc iným; rozmanité kultúry; pohostinnosť, rozmanitosť a podobnosť kultúr.

Hovorená produkcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • zhromaždiť potrebné dôveryhodné informácie k téme prejavu,
  • reprodukovať texty na základe počúvania alebo čítania,
  • vyrozprávať text naratívneho typu,
  • sformulovať statický a dynamický opis aj s využitím podporného obrazového materiálu,
  • predniesť krátku prezentáciu,
  • uplatňovať vhodné jazykové prostriedky (z rôznych registrov jazyka), s ohľadom na cieľ, obsah a adresáta komunikácie,
  • uplatniť v hovorenom prejave nonverbálne prostriedky.
Obsahový štandard
Príprava a prednes hovoreného prejavu
  • výber témy a štýlu podľa situácie a zámeru komunikácie;
  • identifikovanie cieľa hovoreného prejavu;
  • vyhľadávanie informácií (využívať dôveryhodné informačné zdroje) a usporiadanie informácií;
  • vytvorenie osnovy textu (napr. obrázková, resp. slovná osnova – napr. pri prezentácii);
  • tvorba a štylistická úprava textu;
  • kultivovaný prednes hovoreného prejavu;
  • aktívne počúvanie hovoreného prejavu iných osôb;
  • kladenie otázok k obsahu textu;
  • ústne reprodukovanie počutého alebo čítaného textu;
  • využitie rôznych druhov reprodukcie (napr. podrobná, stručná).
Žánre hovoreného prejavu
  • aplikovanie rozprávacieho slohového postupu (napr. rozprávanie v 1. a 3. osobe, časová a logická postupnosť);
  • aplikovanie opisného slohového postupu (napr. opis rastlín, zvierat, krajín, predmetov, pracovného postupu – názorne vystihnúť vlastnosti predmetu, zvieraťa, atď.);
  • aplikovanie informačného slohového postupu (napr. pozvanie, oznámenie, krátka správa, blahoželanie – stručné údaje, fakty);
  • prednes prezentácie (predstaviť cieľ prezentácie, označiť tému, pomenovať hlavné myšlienky, uviesť argumenty k jednotlivým myšlienkam, uzavrieť prezentáciu);
  • prednes jednoduchých argumentačných textov (vyjadrenie názoru na bežnú alebo aktuálnu tému, jeho zdôvodnenie, prípadne korigovanie názoru na základe argumentov spolužiakov).
Jazykové prostriedky
  • výber vhodných jazykových štýlov (subjektívne, objektívne – bizalmas, közömbös, választékos);
  • používanie štruktúry hovorenej reči (úvod, označenie témy, rozprávanie, odbočenie od témy, dokazovanie, poprenie, záver);
  • vhodný výber slovnej zásoby z aspektu komunikačného zámeru a situácie (napr. spisovný jazyk, slang, odborné výrazy, dialektizmy, prevzaté slová/výpožičky);
  • používanie adekvátnych jazykových prostriedkov (napr. synonymá, antonymá, frazeologické výrazy atď.);
  • správne využitie slovných druhov typických pre danú žánrovú formu a štýl;
  • správne používanie gramatických prípon – pomocou ktorých sa vytvárajú rozličné vzťahy k iným slovám vo vete;
  • používanie rôznych vetných štruktúr vzhľadom na žáner textu;
  • utvorenie jednoduchých viet a súvetí s rôznou modalitou;
  • spájanie viet s kohéznymi prostriedkami (spojkami a zámenami);
  • vhodné používanie ortoepických noriem (splývavá výslovnosť, spodobovanie, sila hlasu, slovný prízvuk, vetný prízvuk, prestávka, pauza, dôraz, tempo a intenzita hlasu);
  • aplikácia paralingvistických prostriedkov (tón, rýchlosť reči, melódia hlasu, modulovanie hlasu, zrozumiteľnosť prejavu atď.);
  • adekvátne používanie nonverbálnych prostriedkov (mimika, gestikulácia, zrakový kontakt, proxemika).
Tematické okruhy
  • rodina; škola; príroda; ohrozenie a ochrana životného prostredia; cestovanie; voľný čas a záľuby; životný štýl; tolerancia, pomoc iným; rozmanité kultúry; pohostinnosť, rozmanitosť a podobnosť kultúr.

Písaná produkcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • zvoliť vhodný žáner písaného textu podľa komunikačného zámeru a slohového postupu,
  • zhromaždiť potrebné informácie na prípravu písaného textu,
  • vytvoriť súvislý alebo obrazovo-písaný text na danú tému, podľa názvu a podľa obrázkov,
  • napísať text naratívneho typu s prihliadnutím na kompozíciu,
  • napísať statický a dynamický opis aj s využitím podporného obrazového materiálu,
  • používať pri tvorení písaného textu primerané jazykové vedomosti,
  • uplatniť pri písaní osvojené pravopisné pravidlá maďarského jazyka,
  • uplatniť grafické zručnosti pri úprave formálnej stránky napísaného textu.
Obsahový štandard
Proces tvorenia písaného textu
  • výber témy podľa komunikačného zámeru a potencionálneho adresáta;
  • vyjadrenie komunikačného zámeru (informovať, vyrozprávať dej, opísať znaky a vlastnosti, vysvetliť niečo) v písanom texte;
  • výber vhodného slohového postupu (informačný, rozprávací, opisný) na komunikovanie daného obsahu;
  • získavanie informácií z rôznych informačných zdrojov (vyhľadávanie informácií v spoľahlivých zdrojoch, zapísanie) a využívanie informácií vo vlastnom texte;
  • usporiadanie informácií, vytvorenie osnovy textu (kľúčové slová, frázy, otázky);
  • úprava obsahu, členenie textu (úvod, jadro, záver);
  • používanie jazykových prostriedkov pri písaní textu;
  • uplatňovanie osvojených pravopisných pravidiel;
  • kreatívna úprava hotového textu(napr. tvorba alternatívneho nadpisu, úvodu alebo záveru, dokončenie príbehu).
Žánre písaného textu
  • tvorba rozličných žánrov (aplikovanie vedomostí o slohových postupoch a útvaroch);
  • aplikovanie rozprávacieho slohového postupu (napr. rozprávanie v 1. a v 3. osobe; dodržanie časovej a logickej postupnosti; tvorenie reálnych a fiktívnych príbehov);
  • aplikovanie opisného slohového postupu – statický a dynamický opis (napr. opis rastlín, zvierat, krajín, predmetov, pracovného postupu);
  • aplikovanie informačného slohového postupu (napr. pozvánka, odkaz, oznámenie, blahoželanie, krátka správa, súkromný list – aj v elektronickej podobe); uvádzanie faktov, údajov, informácií;
  • príprava prezentácie (predstaviť cieľ prezentácie, označiť tému, pomenovať hlavné myšlienky, uviesť argumenty k jednotlivým myšlienkam, uzavrieť prezentáciu);
  • používanie internetovej komunikácie (napr. e-mail, komentár, chat).
Jazykové prostriedky

Fonetická rovina

  • rozlišovanie krátkych a dlhých samohlások/spoluhlások (z pohľadu zmeny významu slova a textu).

Lexikálna rovina

  • výber vhodného jazykové štýlu (subjektívne, objektívne – bizalmas, közömbös, választékos);
  • požívanie vhodnej slovnej zásoby podľa témy a žánrovej formy (spisovné, odborné, slangové, nárečové výrazy);
  • používanie adekvátnych jazykových prostriedkov pri tvorbe textov (napr. synonymá, antonymá, homonymá, zvukomalebné slová, zvukomalebné citoslovcia, častice, citoslovcia atď.);
  • používanie frazeologických výrazov (príslovia, porekadlá, prirovnania) ohľadom na daný žáner a štýl;
  • práca so slovníkmi (výkladový, synonymický, frazeologický – tlačené aj online).

Morfologická rovina

  • správne využitie slovných druhov typických pre daný slohový postup, resp. žánrovú formu;
  • používanie podstatných mien v jednotnom a v množnom čísle;
  • používanie rôznych tvarov slovesa v texte;
  • používanie prídavných mien a stupňovaných prídavných mien v texte;
  • používanie čísloviek v texte;
  • gramatické prípony (pomocou ktorých sa vytvárajú rozličné vzťahy k iným slovám vo vete).

Syntaktická rovina

  • vetné štruktúry (podľa komunikačného zámeru a slohového postupu);
  • vyjadrovanie myšlienok prostredníctvom jednoduchých viet s rôznou modalitou (oznamovacia, opytovacia, rozkazovacia, želacia, zvolacia);
  • používanie jednoduchých techník na rozširovanie viet;
  • vyjadrovanie myšlienok prostredníctvom jednoduchých súvetí;
  • uplatňovanie prostriedkov nadväzovania viet v texte (napr. spojky, zámená).
Osvojovanie a uplatňovanie pravopisu
  • uplatňovanie pravopisných pravidiel pri tvorbe textov (princípy maďarského pravopisu);
  • pravopis veku primeraných slov obsahujúcich hlásky j a ly;
  • pravopis slovesných tvarov v minulom a budúcom čase;
  • pravopis podstatných mien a vlastných podstatných mien (dôrazom na mená, názvy miest a sviatkov);
  • pravopis slov s príponami (s dôrazom na spodobovanie);
  • pravopis stupňovaných prídavných mien;
  • pravopis dátumu;
  • uplatnenie slabičného princípu pri delení slov;
  • pravopis interpunkčných znamienok v jednoduchých vetách;
  • vyhľadávanie slov v pravopisnom slovníku (aj online).
Tematické okruhy
  • rodina; škola; príroda; ohrozenie a ochrana životného prostredia; cestovanie; voľný čas a záľuby; životný štýl; tolerancia, pomoc iným; rozmanité kultúry; pohostinnosť, rozmanitosť a podobnosť kultúr.

Vecná recepcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • aktívne počúvať rôzne typy vecných textov, porozumieť ich významom,
  • vyhľadať informácie (napr. údaje, pojmy, vety) zo súvislých a nesúvislých textov,
  • porozumieť explicitným významom,
  • vyvodiť implicitne vyjadrený význam,
  • usporiadať získané informácie,
  • integrovať informácie, myšlienky z textu a interpretovať obsah,
  • prepájať získané informácie so svojimi doterajšími znalosťami a skúsenosťami,
  • vyjadriť svoj názor na čítané a počúvané texty.
Obsahový štandard
Porozumenie vecného textu
  • aktívne počúvanie textu a prispôsobenie čítanie svojmu zámeru (napr. rýchle, pomalé, pozorné atď.);
  • odlíšenie textov podľa komunikačného zámeru (napr. informácia, opis, rozprávanie, vysvetľovanie);
  • porozumenie primeraným opisným, naratívnym, informatívnym, spotrebiteľským a digitálnym textom;
  • predvídanie obsahu textov podľa ich názvu, obrázkov a jednotlivých slov;
  • reprodukovanie obsahu textu;
  • identifikovanie kľúčových informácií a slov (napr. údaje, fakty, pojmy, vety atď.);
  • usporiadanie získaných informácií (podľa dôležitosti, prehľadné usporiadanie, logické členenie atď.);
  • zhrnutie kľúčových informácií;
  • vyjasnenie významov nejasných slov a myšlienok;
  • porozumenie (explicitný a implicitný význam) súvislým a nesúvislým textom;
  • hľadanie súvislosti, interpretovanie obsahu,
  • formulovanie hlavných myšlienok, prepájanie so žiackymi skúsenosťami;
  • vyjadrenie názoru na prečítaný alebo počutý text.
Žánre vecného textu

Súvislé texty:

  • naratívne texty (napr. rozprávanie);
  • opisné texty (napr. opis predmetov, činností, udalostí, krajiny, rastlín, prírodných javov, zvierat);
  • náučné/populárno-náučné texty s rôznymi témami.

Nesúvislé texty:

  • informatívne texty (napr. blahoželania, pozvánky, inzeráty, oznámenia, odkazy, reklamy, krátke správy);
  • spotrebiteľské texty (napr. katalógy, návody na použitie, etikety výrobkov, letáky, cestovné poriadky);
  • aplikované a študijné texty (napr. pravidlá, tabuľky, mapy, slovníky);
  • nové digitálne žánre (napr. infografiky).
Jazykové prostriedky
  • poznávanie významu používaných jazykových prostriedkov (napr. synonymá, antonymá, frazeologické výrazy atď.);
  • poznávanie významu a funkcie jednotlivých slovných druhov v texte;
  • rozlišovanie tvarov podstatných mien, prídavných mien, čísloviek a zámen v texte, rozlišovanie slovesného času a spôsobu v texte;
  • poznávanie významu gramatických prípon (pomocou ktorých sa vytvárajú rozličné vzťahy k iným slovám vo vete);
  • určenie kohéznych prostriedkov, ktoré vyjadrujú významovú a gramatickú súvislosť textu (napr. spojky, zámená);
  • úloha vetnej stavby pri porozumení textu – vyjadrovanie rôznych syntaktických významov.
Tematické okruhy
  • rodina; škola; príroda; ohrozenie a ochrana životného prostredia; cestovanie; voľný čas a záľuby; životný štýl; tolerancia, pomoc iným; rozmanité kultúry; pohostinnosť, rozmanitosť a podobnosť kultúr.

Zážitková recepcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • čítať s porozumením veku primerané literárne texty,
  • určiť tému, hlavnú myšlienku alebo zámer literárneho textu,
  • reprodukovať text vlastnými slovami, prerozprávať ho v chronologickej a logickej postupnosti,
  • rozlíšiť faktické texty a literárne fikcie a vyvodiť z nich faktické informácie a fiktívne informácie (realistické a magické prvky v dielach),
  • identifikovať v literárnych textoch hlavné a vedľajšie postavy,
  • charakterizovať vnútorné vlastnosti a správanie postáv na základe textu,
  • analyzovať vzťahy medzi postavami,
  • identifikovať konkrétne informácie,
  • porozumieť explicitným významom,
  • vyvodiť implicitne vyjadrené významy,
  • interpretovať literárne texty,
  • na základe charakteristických znakov odlíšiť od seba jednotlivé žánre (epické žánre: ľudová rozprávka, autorská rozprávka, rozprávkový román, mládežnícky román, detský príbeh/novela o deťoch; lyricko-epické žánre: lyricko-epická báseň, veršovaná rozprávka; lyrické žánre: detské básne),
  • identifikovať v texte druhy rýmov a umelecké jazykové prostriedky.
Obsahový štandard
Čítanie s porozumením literárneho textu
  • transformovanie literárneho jazyka na hovorenú reč, reprodukovanie literárneho textu vlastnými slovami (vyhľadať dôležité informácie, kľúčové slová, vypracovať osnovu rôznymi metódami);
  • predvídanie obsahu literárnych textov podľa ich názvu;
  • vyhľadávanie konkrétnych informácii z čítaného alebo počúvaného literárneho textu;
  • vyvodzovanie implicitných významov z čítaného alebo počúvaného literárneho textu;
  • vysvetľovanie významu neznámych slov a slovných spojení;
  • formulovanie vlastných myšlienok a postojov k daným témam;
  • porozumenie literárnoteoretickým pojmom, umeleckému zobrazeniu skutočnosti, obrazným a symbolickým významom slov;
  • rozlíšenie štýlotvornej vlastnosti textu (slávnostný/pochmúrny, komický, dramatický);
  • identifikovanie literárnej adaptácie, hybridných a synkretických literárnych útvarov pre deti a mládež (napr. komiks, ilustrácia, animácia, zhudobnené básne, divadelné predstavenie, film) a rozpoznanie súvislosti medzi adaptáciou a textom;
  • prepájanie textových významov so svojimi skúsenosťami;
  • tvorba vlastných textov na základe poznania a zážitku z literárnych textov.
Literárnoteoretické pojmy
  • epické a lyricko-epické texty (rozprávač, postavy, čas a priestor, motívy, dej, kompozícia);
  • kompozícia a motívy rozprávok (rozprávkové bytosti, neskutočné postavy, dej, magické čísla, realistické a fiktívne prostredie, ustálené slovné spojenia, variabilita, funkcia ilustrácií);
  • autorská rozprávka (voľný dej, magické a fantastické javy, intertextualita, aktualizácia, funkcia ilustrácií);
  • rozprávkový román (dejová línia, reálne a fiktívne postavy, špecifický vzťah medzi realitou a fikciou, humor, intertextualita aktualizácia, funkcia ilustrácií);
  • detský príbeh/novela o deťoch (skutočný každodenný obsah, realistické prvky, pointa, detský hrdina, používanie hovorovej reči a detského jazyka, detská perspektíva, humor, funkcia ilustrácií);
  • mládežnícky román (aktuálne každodenné situácie, otázky socializácie, mládežnícky hrdina, existenciálna kríza indivídua, perspektíva a jazyk dospievajúceho, žánrová hybridizácia);
  • lyrické texty – rytmus, slovné a vetné figúry (napr. stupňovanie, prirovnanie, anafora, refrén) a ďalšie trópy (napr. personifikácia, epiteton, metafora);
  • adaptácia – porovnávanie literatúry s inými umeleckými žánrami (napr. animovaná rozprávka, zhudobnená báseň, komiks, ilustrácia, bábková hra, divadelné predstavenie, film);
  • formy humoru (humorný dej, funkcia pointy, humorná postava, humorná situácia, jazykový humor, karikatúra, paródia, humor v básňach „švédskeho typu”);
  • umelecké jazykové prostriedky v literárnych textoch (epiteton, personifikácia, prirovnanie, metafora, básnická otázka);
  • metrika: prízvučná prozódia, strofa, rým (združený, párový, striedavý, obkročný, prerývaný).
Tematické okruhy
  • školské prostredie; rodina; jedlá; príroda a zvieratá; dobrodružstvá a zážitky; pomoc, obetavosť a tolerancia.
Literárne diela podľa tematických okruhov
Školské prostredie

Kányádi Sándor: Bandukol az őszi nap

Békés Márta: Hétfőn a hetes még nagy úr

Lackfi János: Lányok dala; Fiúk dala

Zelk Zoltán: Az állatok iskolája

Bán Zsófia: Vagánybagoly és a harmadik Á (úryvok)

Rodina

Zelk Zoltán: Este jó – Lackfi János: Este rossz

József Attila: Altató – Vörös István: Ébresztő

Takács Zsuzsa: Rejtjeles tábori lap

Az öregember és a pokróc

Zágoni Balázs: Tortás mese

M. Csepécz Szilvia: Kicsi, kisebb, legkisebb (úryvok)

Szabó Magda: Tündér Lala (úryvok)

N. Tóth Anikó: Tükörkönyv (úryvok)

Bálint Ágnes: Szeleburdi család (úryvok)

Janikovszky Éva: Velem mindig történik valami

Gimesi Dóra: Csomótündér (úryvok)

Jedlá

A legfinomabb falat

Kiss Ottó: A tortagyilkos éjszakája

Döbrentey Ildikó: Duci

Jeney Zoltán: Miért szeretek otthon ebédelni

Varró Dániel: Lecsöppenő Kecsöp Benő

Scheer Katalin: A bonbonkirálykisasszony

Fésűs Éva: A palacsintás király (úryvky)

Príroda a zvieratá

A békakirály – Kertész Erzsi: Iszup

Petőfi Sándor: Anyám tyúkja – Lackfi János: Apám kakasa

Petőfi Sándor: Pató Pál úr; Arany Lacinak

Kányádi Sándor: Feketerigó

Nemes Nagy Ágnes: Lila fecske

Varró Dániel: Andris beszélget az állatokkal (úryvok)

Czigány Zoltán: Csoda és Kósza mint boltosok

Berg Judit: Rumini (úryvok)

Nyulász Péter: Helka (úryvok)

Dobrodružstvá a zážitky

Pilinszky János: Aranymadár (úryvok)

Tankó Sirató Károly: Tengerecki Pál

Nemes Nagy Ágnes: Hol lakik Bors néni?

Weöres Sándor: Csiribiri – Vörös István: Cserebere

A macskacicó – Tamás Zsuzsa: Macskakirálylány (úryvok)

Mészöly Miklós: Tréfás mese

Petőfi Sándor: János vitéz – Szabó Borbála: A János vitéz-kód (úryvok)

Pomoc, obetavosť a tolerancia

Világhírű Szép Miklós – Lázár Ervin: A legkisebb boszorkány (úryvok)

Andersen: A rút kiskacsa

Szegedi Katalin: Lenka; Palkó (úryvky)

Oscar Wilde: A boldog herceg

Lázár Ervin: A Négyszögletű Kerek Erdő (úryvok)

Békés Pál: A Félőlény (úryvok)

L. Frank Baum: Óz, a nagy varázsló (úryvok, adaptácia)

Molnár Ferenc: A Pál utcai fiúk – Bosnyák Viktória: Tündérboszorkány (úryvok)

< predchádzajúci – obsah – ďalší >