Hlavným cieľom 1. cyklu je vytváranie základov čitateľskej a pisateľskej gramotnosti v nadväznosti na predchádzajúce skúsenosti žiaka. Zámerom je pomocou všetkých dostupných prostriedkov utvárať čitateľské, pisateľské a  komunikačné návyky žiaka. Dôraz sa kladie na osvojenie si elementárneho čítania a vytváranie základov čítania s porozumením.

Ciele vzdelávania pre 1. cyklus

  • Viesť jednoduchý dialóg primerane situácii a komunikačnému partnerovi.
  • Vyjadriť myšlienky v súvislom hovorenom prejave.
  • Písať čitateľným rukopisom a uplatniť pri písaní základné pravopisné pravidlá.
  • Vytvoriť veku primeraný písaný a obrazovo-písaný text.
  • Počúvať a čítať veku primerané vecné a literárne texty.
  • Interpretovať obsah a obraznosť literárnych textov v kontexte vlastných skúseností.
  • Porozumieť veku primeraným vecným a literárnym textom.
  • Klásť otázky zamerané na obsah textu a na vlastné porozumenie textu.
  • Vyjadriť verbálne a neverbálne predstavu o sebe a svoje prežívanie okolitého sveta.
  • Použiť pri porozumení a tvorení textu veku primerané znalosti o jazykových prostriedkoch.
  • Rešpektovať viacjazyčné prostredie a .podporovať dobré ovládanie materinského jazyka so zohľadnením rôznych variet maďarského jazyka.

Komunikačná interakcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • nadviazať kontakt s komunikačným partnerom: pozdraviť sa, predstaviť a  osloviť komunikačného partnera; rozlišovať a správne používať tykanie a vykanie podľa vzťahu ku komunikačnému partnerovi,
  • sa poďakovať a ospravedlniť adresátovi v komunikačnej situácii,
  • viesť jednoduchý dialóg: pozorne počúvať partnera v dialógu a reagovať na jeho repliky (verbálne aj neverbálne),
  • klásť otázky a odpovedať na ne vecne a jazykovo primerane,
  • požiadať o informáciu a na požiadanie informáciu poskytnúť,
  • veku primerane sformulovať prosbu, prianie, súhlas, nesúhlas, námietku a jednoduché zdôvodnenie,
  • vyjadriť svoje potreby, pocity a verejne prezentovať a obhájiť vlastné názory jazykovo a sociálne primeraným spôsobom (verbálne aj neverbálne),
  • osvojiť si spôsoby komunikácie podporujúce budovanie zdravých a bezpečných vzťahov a prispieť k navrhnutiu spoločných pravidiel komunikácie,
  • poskytnúť veku primerané vysvetlenie javov alebo svojho konania,
  • pomenovať a rozlíšiť rôzne druhy vzťahov a správania,
  • spolupracovať na riešení konkrétnych úloh a problémov a na prezentácii ich výsledkov,
  • uplatniť v dialógu zrozumiteľnú artikuláciu, výslovnosť, moduláciu hlasu a vhodnú mimiku a gestá,
  • používať pri tvorení dialógu aktívnu slovnú zásobu a uplatniť znalosti o vetách s rôznymi komunikačnými zámermi.
Obsahový štandard
Komunikačné zvyklosti a zámery
  • rozlišovanie a správne používanie pozdravov, predstavenia sa, oslovenia, tykania/vykania vo verejnom a v súkromnom komunikačnom prostredí;
  • formulovanie ústneho poďakovania a ospravedlnenia (ospravedlnenie s vysvetlením);
  • formulovanie prosby, priania, súhlasu, nesúhlasu a námietky porovnávanie rôznych spôsobov ich vyjadrenia;
  • formulovanie jednoduchého zdôvodnenia istého javu alebo vlastného rozhodnutia a konania;
  • formulovanie zisťovacích a doplňovacích otázok a odpovedí na ne v kontexte jednotlivých tém dialógu;
  • požiadanie o informáciu a  poskytovanie informácie.
Dialogická komunikácia
  • osvojenie si základných pravidiel jednoduchého párového alebo skupinového dialógu

    a spolupodieľať sa na tvorbe týchto pravidiel;

  • tvorenie jednoduchého dialógu: kladenie otázok a formulovanie odpovedí, pravidelné striedanie replík komunikačných partnerov;
  • priamy dialóg (tvárou v tvár) a sprostredkovaný dialóg (napr. telefonický, prostredníctvom mobilnej aplikácie, on-line);
  • dialóg v dvojiciach alebo skupinách pri riešení úloh;
  • realizácia detskej hry s dialogickým prejavom;
  • identifikovanie a rozlišovanie rešpektujúcej a ubližujúcej verbálnej a neverbálnej komunikácie;
  • rozlišovanie rôznych druhov priateľstiev (kamarát, známy, priateľ) a popísanie ich kľúčových zložiek (dôvera, rešpekt, empatia a solidarita).

Jazykové prostriedky

  • rozširovanie slovnej zásoby prostredníctvom tém dialógu;
  • formulovanie slovných spojení a viet pri vyjadrovaní rôznych komunikačných zámerov (oznamovacie, opytovacie, rozkazovacie, zvolacie; želacie vety);
  • formulovanie zisťovacích a doplňovacích otázok;
  • správne vyjadrenie a rozlišovanie melódie viet podľa komunikačného zámeru;
  • osvojenie si a používanie komunikačných a metakomunikačných prostriedkov v rôznych komunikačných situáciách, napr. artikulácia, výslovnosť, slovný a vetný prízvuk, modulácia hlasu, intonácia, mimika, gestá.
Tematické okruhy
  • rodina, škola, príroda okolo nás a význam prírody pre človeka, svet okolo nás, tradície a kultúra, zdravie a šport, voľný čas a záľuby.

Hovorená produkcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • zhromaždiť základné informácie k téme hovoreného prejavu,
  • sformulovať jednoduchú ústnu informáciu a vyjadriť v nej podstatné fakty (kto, čo, kde, kedy, ako prečo),
  • vyrozprávať príbeh na základe vlastnej skúsenosti alebo zážitku, uplatniť pritom časovú následnosť a príčinno-dôsledkové vzťahy,
  • určiť hlavné znaky pozorovaného objektu (predmetu, osoby, pracovnej činnosti) a na základe pozorovania ich opísať,
  • predniesť jednoduchý príležitostný prejav (napr. privítanie, blahoželanie, vinš ku kalendárnej príležitosti),
  • pozorne počúvať hovorený prejav iných a klásť otázky k jeho obsahu,
  • s pomocou učiteľa korigovať nepresnosti alebo nejasnosti vo svojom ústnom vyjadrení,
  • uplatniť pri tvorení hovoreného prejavu primerané znalosti o slovnej zásobe a
    o vetách s rôznymi komunikačnými zámermi.
  • uplatniť v hovorenom prejave zrozumiteľnú artikuláciu a výslovnosť,
  • v hovorenom prejave primerane použiť moduláciu hlasu, vhodnú mimiku a gestá.
Obsahový štandard
Príprava a prednes hovoreného prejavu
  • výber témy hovoreného prejavu s pomocou učiteľa alebo samostatne;
  • zhromažďovanie slov, informácií a ich systematizácia podľa témy a komunikačného zámeru;
  • rozvíjanie témy podľa komunikačného zámeru: informácia, rozprávanie, opis;
  • tvorenie viet, krátkych, veku primeraných textov s použitím vybranej slovnej zásoby podľa komunikačných tém;
  • používanie jednoduchých techník na rozširovanie viet;
  • využitie obrázkovej alebo slovnej osnovy pri členení textu;
  • správna artikulácia, výslovnosť, modulácia hlasu, mimika, gestá, melódia viet, intonácia;
  • prednes hovoreného prejavu;
  • pozorné počúvanie hovoreného prejavu a iných;
  • kladenie otázok k obsahu počúvaného prejavu;
  • formulovanie odpovedí na položené otázky;
  • úprava nepresností a nejasností v ústnom vyjadrení s pomocou učiteľa.
Žánre hovoreného prejavu
  • vyjadrenie kľúčových informácií v informačnom texte: oznam, správa;
  • vyžiadanie a podávanie informácií;
  • jednoduché rozprávanie: prežitá skúsenosť, zážitok, reálny alebo vymyslený príbeh;
  • uplatnenie časovej následnosti a príčinno-dôsledkových vzťahov v rozprávacom texte;
  • jednoduchý opis: postupnosť dejov pri opise pracovného postupu; hlavné znaky opisovaného objektu (konkrétny predmet, blízka osoba, zviera, ilustrácia, jav, činnosť);
  • jednoduchý príležitostný prejav: ústne pozvanie, privítanie, rozlúčenie a blahoželanie a ľudový vinš (Vianoce, Nový rok, Veľká noc).
Jazykové prostriedky
  • vyjadrovanie myšlienok v ucelených vetách a jednoduchých súvetiach;
  • tvorenie a používanie viet s rôznymi komunikačnými zámermi: oznámenie, výzva (rozkaz, prosba), prianie, nesúhlas, námietka;
  • zhromažďovanie slov na základe otázok: kto? čo? aký? čo robí? čo sa deje? kedy? kde? ako? koľko?;
  • vyjadrovanie vzťahu k pomenúvaným javom prostredníctvom jednoduchých frazém;
  • uplatňovanie jednoduchých lexikálnych vzťahov v texte: významové okruhy slov, slovotvorne súvisiace slová, viacvýznamové slová, tvorenie synoným a antoným k daným slovám;
  • uplatňovanie melódie, významovej pauzy a tempa prejavu podľa obsahu a komunikačného zámeru;
  • uplatňovanie pravidiel správnej výslovnosti (správna výslovnosť krátkych a dlhých samohlások a spoluhlások).
Tematické okruhy
  • rodina, škola, príroda okolo nás a význam prírody pre človeka, svet okolo nás, tradície a kultúra, zdravie a šport, voľný čas a záľuby.

Písaná produkcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • písať správne tvary malých a veľkých  písmen a ich väzieb maďarskej abecedy automatizovane a čitateľne s primeranou percepčno-motorickou a vizuomotorickou koordináciou,
  • správne, čitateľne odpísať písaný text, prepísať tlačený text a napísať text podľa diktovania a pri písaní spamäti,
  • upraviť text po formálnej stránke (napr. úhľadnosť písma, rozloženie, členenie textu, finálna úprava textu (čistopis) – s  pomocou učiteľa),
  • napísať jednoduchý informačný text,
  • tvoriť súvislý a nesúvislý text na tému blízku ich životnej a jazykovej skúsenosti,
  • určiť a zapísať hlavné znaky pozorovaného objektu (predmetu, osoby, pracovnej činnosti),
  • upraviť text po obsahovej a kompozičnej stránke (napr. vymeniť slovo alebo vetu za vhodnejšie vyjadrenie – s pomocou učiteľa),
  • jednoduchým spôsobom vyhľadať, usporiadať a uložiť dáta, informácie a digitálny obsah,
  • použiť jednoduché digitálne technológie a nástroje na komunikáciu, spoluprácu, poskytovanie a využívanie údajov, informácií a digitálneho obsahu,
  • vytvoriť, upraviť, spresniť, zlepšiť jednoduchý digitálny obsah a integrovať jeho časti
    v jednoduchých formátoch a zvoliť si spôsob sebaprezentácie vytvorením jednoduchého originálneho digitálneho obsahu,
  • uplatniť pri písaní osvojené pravopisné pravidlá,
  • uplatniť pri písaní textu primerané znalosti o slovnej zásobe, základných lexikálnych vzťahoch a o vetách s rôznymi komunikačnými zámermi,
  • upraviť text po jazykovej stránke (napr. formálne chyby – chýbajúce písmeno, interpunkčné znamienko a pod.; pravopisná korektúra – v rozsahu pravopisných znalostí a zručností – s pomocou učiteľa).

 

Obsahový štandard
Elementárne písanie
  • prípravné (predpisateľské) cviky, percepčno-motorické zručnosti pri písaní;
  • fonematická analýza a diferenciácia, prevod hlásky na písmeno;
  • písanie malých a veľkých písmen maďarskej abecedy, slabík, slov, slovných spojení, viet, textov;
  • zladenie požiadaviek na čitateľnosť písma s tempom písania; zvládanie základných hygienických, pracovných a estetických návykov spojené s písaním,
  • písomné vyjadrovanie vlastných myšlienok.
Proces tvorenia písaného textu
  • výber témy písaného textu pomocou učiteľa alebo samostatne;
  • rozvíjanie témy podľa komunikačného/autorského zámeru: informácia, rozprávanie, opis, voľné písanie;
  • využívanie základných spôsobov zhromažďovania myšlienok k téme;
  • zhromažďovanie slov alebo základných informácií a ich systematizácia podľa komunikačných tém;
  • tvorenie viet s použitím vybranej slovnej zásoby podľa komunikačných tém;
  • používať jednoduché techniky na rozširovanie viet;
  • využívanie obrázkovej alebo slovnej osnovy pri členení textu;
  • napísať príbeh, vlastnú skúsenosť alebo zážitok;
  • prezentovanie vlastného textu.
Žánre písaného textu
  • vyjadrenie kľúčových informácií v informačnom texte: oznam, správa;
  • tvorenie informačných textov: oznámenie, správa, pozdrav, poďakovanie, ospravedlnenie, blahoželanie (v písomnej a elektronickej podobe napr. e-mail, SMS);
  • rozlíšenie formátov digitálneho obsahu (text, obrázok, zvuk, video, aplikácia);
  • vytvorenie správy (rôznych informačných textov) v digitálnom prostredí tak, aby bola ľahko zrozumiteľná príjemcovi;
  • uvedomenie si výhody používania digitálnych technológií pri spolupráci na diaľku (dištančné vyučovanie);
  • vytvorenie a editovanie digitálneho obsahu v jednoduchých formátoch pomocou digitálnych nástrojov, vyjadrujúceho myšlienky a nápady;
  • tvorenie jednoduchých nesúvislých textov (zoznam), obrazovo-písaných textov (napr. pozvánka, plagát, pojmové mapy, projektové práce);
  • tvorenie jednoduchého rozprávacieho textu: prežitá udalosť, zážitok, reálny alebo vymyslený príbeh;
  • uplatnenie časovej následnosti a príčinno-dôsledkových vzťahov v rozprávacom texte;
  • tvorenie jednoduchého opisného textu: postupnosť dejov pri opise pracovného postupu; hlavné znaky opisovaného objektu (konkrétny predmet, osoba, zviera, ilustrácia, jav, činnosť);
  • používanie jednoduchých techník tvorivého písania.
Jazykové prostriedky
  • vyjadrovanie myšlienok vo vetách a jednoduchých súvetiach s rôznymi komunikačnými zámermi: oznámenie, výzva (rozkaz, prosba), prianie, nesúhlas, námietka;
  • uplatňovanie jednoduchých lexikálnych vzťahov v texte: významové okruhy slov, slovotvorne súvisiace slová, viacvýznamové slová, tvorenie synoným a antoným k daným slovám;
  • vyjadrovanie vzťahu k pomenúvaným javom prostredníctvom jednoduchých frazém (príslovie, porekadlo, prirovnanie).
Osvojovanie a uplatnenie pravopisu
  • rozlišovanie samohlások (krátke, dlhé) a spoluhlások (krátke, dlhé, jednozložkové, dvojzložkové a trojzložkové); usporiadanie slov podľa abecedy, správne rozdeľovanie slov podľa slabičného princípu, správne používanie diakritických znamienok; pravopis spoluhlások j – ly v známych slovách;
  • písanie veľkého písmena na začiatku vety, rozlišovanie pravopisu všeobecných a vlastných podstatných mien (mená osôb, zvierat, regionálne blízke zemepisné názvy);
  • interpunkčné znamienka na konci vety; použitie spojovníka pri delení slov na konci riadka; základné pravidlá písania čiarky v jednoduchej vete (napr. vo viacnásobnom vetnom člene).
Tematické okruhy
  • rodina, škola, príroda okolo nás a význam prírody pre človeka, svet okolo nás, tradície a kultúra, zdravie a šport, voľný čas a záľuby.

 

Vecná recepcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • čítať plynulo a správne, nahlas a potichu primerane náročné vecné texty (napísané tlačeným aj písaným písmom),
  • sa orientovať v súvislých a nesúvislých, obrazovo-písaných textoch a rozumieť ich explicitným významom,
  • identifikovať doslovné, explicitne vyjadrené významy v počúvanom a čítanom vecnom texte,
  • vyvodiť pomocou otázok základné implicitne vyjadrené významy z počutého a čítaného vecného textu,
  • vyhľadať informácie z prečítaného vecného textu,
  • získané informácie stručne zhrnúť a  reprodukovať text vlastnými slovami,
  • rozlišovať medzi informačným, opisným, rozprávacím textom,
  • uplatniť pri porozumení textu primerané znalosti o pravopise, slovnej zásobe, základných lexikálnych vzťahoch a o vetách s rôznymi komunikačnými zámermi.
Obsahový štandard
Elementárne čítanie
  • čítanie malých, veľkých, písaných a tlačených písmen maďarskej abecedy;
  • fonematické uvedomovanie – sluchová analýza zvukových jednotiek hovorenej reči (rozlišovanie slov, slabík, identifikácia hlásky);
  • poznávanie písmen, upevňovanie korešpondencie hlásky a písmena;
  • syntéza hlások a písmen do slabík a slov;
  • čítanie slabík, slov, slovných spojení, viet, súvislých a nesúvislých vecných textov primeranej a postupne sa zvyšujúcej náročnosti;
  • uplatňovanie správnej výslovnosti, vhodnej melódie a tempa reči pri hlasnom čítaní;
  • oprava vlastných chýb pri čítaní s pomocou učiteľa.
Porozumenie vecného textu
  • vytváranie predstáv o obsahu textu na základe ilustrácie, obrazového materiálu, nadpisu, s oporou o doterajšie znalosti žiaka;
  • identifikovať neznáme slová a komunikovať prípadné neporozumenie kladením otázok;
  • porozumenie doslovnému, explicitne vyjadrenému významu textu a jeho reprodukcia;
  • vyvodzovanie základných implicitne vyjadrených významov z textu na základe otázok učiteľa;
  • triedenie dôležitých a nepodstatných informácií a  získané informácie dopĺňať z rôznych zdrojov;
  • stručné zhrnutie získaných informácií;
  • identifikovanie kľúčových slov v texte a ich jednoduché zaznamenanie.
Žánre vecného textu
  • vyhľadávanie kľúčových informácií v informačnom texte (kto, čo, kde, kedy, ako, prečo): oznam, správa, opis postupu;
  • porozumenie jednoduchým obrazovo-písaným (nesúvislým) textom: pozvánka, plagát, zoznam, rozvrh, tabuľka, jednoduchý plán, diagram, piktogram, obrazové encyklopédie;
  • porozumenie obrazovo-hovoreným textom: reklama, edukačné videá;
  • porozumenie postupnosti dejov v opise pracovného postupu;
  • identifikovanie hlavných znakov opisovaného objektu;
  • orientácia v jednoduchých súvislých a nesúvislých vecných textoch;
  • čítanie veku primeraných súvislých a nesúvislých vecných textov: opisné, náučné, informačné texty;
  • pri praktickej práci s textom používanie pojmov: téma, nadpis, autor, ilustrácia, kniha, učebnica, časopis.
Jazykové prostriedky
  • poznávanie  významu a využitia pravopisu v texte;
  • poznávanie  významu a využitia slovných druhov v texte (bez zapamätania si presných pojmov a definícií): časovanie a tvary slovesa v jednotlivých osobách, rozlišovanie tvarov slovesa v texte; rozlišovanie všeobecných a vlastných podstatných mien (mená osôb, zvierat, regionálne blízke zemepisné názvy);
  • rozširovanie slovnej zásoby prostredníctvom čítaných textov;
  • vyvodzovanie významov slov z textu: neznáme slová, viacvýznamové slová, synonymá, antonymá, frazeologické prirovnania a iné jednoduché frazémy); lexikálne vzťahy v texte;
  • identifikovanie a rozlišovanie komunikačného zámeru vety v texte.
Tematické okruhy
  • rodina, škola, príroda okolo nás a význam prírody pre človeka, svet okolo nás, tradície a kultúra, zdravie a šport, voľný čas a záľuby.

Zážitková recepcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • čítať plynulo a správne, nahlas a potichu veku primerané literárne texty s porozumením,
  • identifikovať explicitné významy a vyvodiť základné implicitne vyjadrené významy z počutého a prečítaného literárneho textu,
  • vyjadriť svoj zážitok z veku primeraných literárnych textov na základe ich porozumenia a jednoduchej interpretácie (verbálne aj neverbálne),
  • vyjadriť vzťah ilustrácie k literárnemu textu a nájsť súvislosť s obsahom textu,
  • pomenovať základné žánre literatúry pre deti (napr. riekanka, báseň, rozprávka) a základné komponenty umeleckého textu (napr. postava, dej, verš, rým),
  • rozlíšiť poéziu od prózy; fakty od fantázie; hlavnú postavu od vedľajšej; ľudovú rozprávku od autorskej,
  • identifikovať charakteristické znaky rozprávok (napr. typický začiatok a koniec, magické čísla, nadprirodzené bytosti),
  • identifikovať a použiť literárne pojmy pri praktickej práci s literárnym textom,
  • jednoducho reprodukovať obsah prečítaného literárneho textu (napr. príbehu, básne) s dôrazom na charakter jednotlivých postáv a na etické motívy, ktoré sú vyjadrené v texte sprostredkovane,
  • zreprodukovať dej literárneho textu so zachovaním časovej a príčinnej následnosti,
  • dokončiť začatú rozprávku, príbeh formou rozprávania, dramatizácie a ilustrácie,
  • výrazne predniesť báseň alebo úryvok prózy (primerane svojim schopnostiam),
  • predniesť detskú riekanku, hádanku, ľudovú pieseň,
  • vyjadriť sa k téme literárnych textov, jednoduchej obraznosti a explicitným odkazom literárneho textu v kontexte vlastných skúseností,
  • vyjadriť svoje pocity, myšlienky a zážitky z  literárnych textov a ilustrácií slovami a inými výrazovými prostriedkami (napr. výtvarnými výrazovými prostriedkami, dramatizáciou, dramatickými hrami),
  • vyhľadať texty na čítanie podľa svojho záujmu a účelu čítania s pomocou učiteľa alebo samostatne a viesť si rôzne typy záznamov,
  • vymenovať niektoré literárne diela, najmä z národnej literárnej tvorby a ľudovej tvorby.

 

Obsahový štandard
Čítanie s porozumením literárneho textu
  • čítanie malých, veľkých, písaných a tlačených písmen maďarskej abecedy;
  • fonematické uvedomovanie – sluchová analýza zvukových jednotiek hovorenej reči (rozlišovanie slov, slabík, identifikácia hlásky);
  • poznávanie písmen, upevňovanie korešpondencie hlásky a písmena;
  • syntéza hlások a písmen do slabík a slov; čítanie slabík, slov, slovných spojení, viet a textov;
  • rozoznávanie slov a viet v počúvanom aj čítanom literárnom texte a uvedomenie si, že na seba nadväzujú, tvoria celok, text;
  • uplatňovanie správnej výslovnosti, významovej pauzy, vhodnej melódie a tempa reči pri hlasnom čítaní;
  • čítanie literárnych (napr. naratívnych, opisných a lyrických) textov primeranej a postupne sa zvyšujúcej náročnosti;
  • odhadovanie významu neznámych slov, slovných spojení a umeleckých jazykových prostriedkov z kontextu;
  • vyjadrenie pochopenia rozdielu medzi reálnym a imaginárnym svetom, uvádzanie príkladov na využitie fantázie;
  • identifikácia literárnych postáv, ich charakteru, vlastností, opis prostredia, situácie;
  • orientácia v deji literárneho textu;
  • vyhľadávanie kľúčových slov v texte;
  • určenie hlavnej myšlienky prečítaného diela, s pomocou učiteľa;
  • delenie textu na významové časti a tvorenie názvov pre tieto časti;
  • samostatné tvorenie rôznych chýbajúcich častí (úvodu, jadra alebo záveru) príbehu;
  • vypracovanie jednoduchej osnovy a prerozprávanie príbehu s pomocou učiteľa;
  • vyhľadávanie rýmov;
  • tvorivé znázornenie deja ľudovej rozprávky;
  • rozhovor o filmovom/televíznom príbehu, ktorý čerpá námet z literárneho príbehu;
  • vedenie jednoduchých záznamov o prečítaných literárnych dielach (čitateľské portfólio) s pomocou učiteľa;
  • orientácia v detských časopisoch a knihách (obálka, nadpis, článok, kapitola, ilustrácia);
  • oboznámenie sa s knižnicou a orientovanie sa v nej.
Literárnoteoretické pojmy
  • Žánre umeleckých textov
  • žánre ľudovej slovesnosti (rozprávky, riekanky, hádanky, piesne, detské ľudové hry);
  • vyčítanka, riekanka, hádanka, báseň;
  • príslovie, porekadlo;
  • príbeh, obrázkový príbeh, komiks;
  • rozprávka: ľudová, autorská – napr. fantazijná, zvieracia, realistická (typy rozprávok: formulamese (napr. csali-, lánc-, beugrató-, végtelen-, felelgetős mese) hazugságmese, tréfás mese, állatmese, verses mese, novellamese, tündérmese);
  • Všeobecné pojmy: autor, spisovateľ, básnik; kniha, ilustrácia, časopis, text, knižnica, čitateľ/divák, bábkové divadlo, bábka, poézia, próza, divadlo, divadelná hra, herec, účinkujúci, televízia, rozhlas, film (kino), hlavná myšlienka; literatúra pre deti, náučná literatúra;
  • Štylizácia textu: dialóg;
  • Štruktúra diela: nadpis, téma, verš, strofa, odsek, kapitola, úvod, jadro, záver; časová následnosť, príčinno-dôsledkové vzťahy, literárna postava: hlavná postava, vedľajšia postava; dej: miesto a čas deja;
  • Metrika: rým, rytmus.
Tematické okruhy

rodina, škola, príroda okolo nás a význam prírody pre človeka, svet okolo nás, tradície a kultúra, zdravie a šport, voľný čas a záľuby.

< predchádzajúci – obsah – ďalší >