Hlavným cieľom 1. cyklu je vytváranie základov čitateľskej a pisateľskej gramotnosti v nadväznosti na predchádzajúce skúsenosti žiaka. Zámerom je pomocou všetkých dostupných prostriedkov utvárať čitateľské a pisateľské návyky žiaka a formovať ho ako čitateľa a pisateľa.

Ciele vzdelávania pre 1. cyklus

  • Viesť jednoduchý dialóg primerane situácii a komunikačnému partnerovi.
  • Vyjadriť myšlienky v súvislom hovorenom prejave.
  • Písať čitateľným rukopisom a uplatniť pri písaní základné pravopisné pravidlá.
  • Vytvoriť primeraný písaný a obrazovo-písaný text.
  • Počúvať a čítať primerané vecné texty.
  • Orientovať sa v nesúvislých a obrazovo-písaných textoch.
  • Počúvať a čítať primerane náročné literárne texty, interpretovať ich obsah a obraznosť v kontexte vlastných skúseností.
  • Identifikovať v texte explicitné informácie a vyvodiť z textu základné implicitné informácie.
  • Klásť otázky zamerané na obsah textu a na vlastné porozumenie textu.
  • Vyjadriť verbálne a neverbálne predstavu o sebe a svoje prežívanie okolitého sveta.
  • Použiť pri porozumení a tvorení textu primerané jazykové znalosti o slovnej zásobe a vetných štruktúrach.

Komunikačná interakcia

Výkonový štandard

Žiak vie/ dokáže:

  • nadviazať      kontakt s komunikačným partnerom,
  • poďakovať a ospravedlniť sa primerane adresátovi a prostrediu,
  • viesť jednoduchý dialóg, klásť vecné otázky,
  • pozorne počúvať partnera v dialógu a reagovať na jeho repliky,
  • požiadať o informáciu a na požiadanie informáciu poskytnúť,
  • sformulovať      prosbu, prianie, nesúhlas, námietku a jednoduché zdôvodnenie,
  • vyjadriť      potreby a pocity jazykovo a sociálne primeraným spôsobom.
Obsahový štandard
Komunikačné zvyklosti
  • rozlišovanie pozdravov, predstavenia sa, oslovenia, tykania/vykania vo verejnom a v súkromnom komunikačnom prostredí;
  • formulovanie ústneho poďakovania a ospravedlnenia.
Komunikačné zámery a ich vyjadrenie
  • formulovanie zisťovacích a doplňovacích otázok;
  • formulovanie prosby, priania, nesúhlasu a námietky, porovnávanie rôznych spôsobov ich vyjadrenia;
  • formulovanie jednoduchého zdôvodnenia istého javu alebo vlastného konania;
  • presnosť a pravdivosť vyjadrenia pri požiadaní o informáciu a pri poskytnutí informácie.
Dialóg
  • nácvik jednoduchého dialógu v dvojici: kladenie otázok a formulovanie odpovedí, pravidelné striedanie replík oboch komunikačných partnerov;
  • priamy dialóg a sprostredkovaný dialóg (telefonický alebo prostredníctvom mobilnej aplikácie);
  • dialóg v dvojiciach alebo v skupinách pri riešení úloh;
  • základné pravidlá párového a skupinového dialógu.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • rozširovanie slovnej zásoby prostredníctvom tém dialógu;
  • slovné spojenia a vety pri vyjadrovaní rôznych komunikačných zámerov;
  • rozlišovanie melódie viet podľa komunikačného zámeru;
  • funkčné používanie pohybových prostriedkov počas dialógu;
  • uplatňovanie pravidiel spisovnej výslovnosti (najmä kvantita, jotované písmená,      spodobovanie a splývavá výslovnosť).

Hovorená produkcia

Výkonový štandard

Žiak vie/ dokáže:

  • zhromaždiť základné informácie k téme hovoreného prejavu,
  • sformulovať jednoduchú ústnu informáciu,
  • vyrozprávať príbeh na základe vlastnej skúsenosti alebo zážitku,
  • povedať hlavné znaky pozorovaného objektu a pozorovanej činnosti,
  • predniesť jednoduchý príležitostný prejav,
  • s pomocou učiteľa korigovať nepresnosti alebo nejasnosti vo svojom ústnom vyjadrení,
  • vypočuť hovorený prejav a klásť otázky k jeho obsahu,
  • uplatniť      pri hovorení situačne vhodné jazykové, zvukové a pohybové prostriedky,
  • rozlíšiť spisovnú výslovnosť od výslovnosti v miestnom nárečí.
Obsahový štandard
Príprava a prednes hovoreného prejavu
  • výber témy hovoreného prejavu s pomocou učiteľa alebo samostatne;
  • zhromažďovanie kľúčovej slovnej zásoby a kľúčových informácií na rozvíjanie témy;
  • rozvíjanie témy podľa komunikačného zámeru: informácia, rozprávanie, opis ;
  • členenie textu, využitie obrázkovej alebo slovnej osnovy;
  • artikulačné a výslovnostné cvičenia, cvičenia na moduláciu hlasu a na situačne vhodné používanie pohybových prostriedkov;
  • prednes hovoreného prejavu v prostredí triedy alebo školy.
Reflexia hovoreného/počúvaného prejavu
  • úprava nepresností a nejasností v ústnom vyjadrení pomocou učiteľa alebo spolužiakov;
  • pozorné počúvanie hovoreného prejavu spolužiakov a iných hovoriacich;
  • kladenie otázok k obsahu počúvaného prejavu, vyslovovanie predpokladov;
  • formulovanie odpovedí na položené otázky.
Žánre hovoreného textu
  • vyjadrenie kľúčových informácií v informačnom texte: oznam, správa;
  • jednoduché rozprávanie: prežitá skúsenosť, reálny alebo vymyslený príbeh;
  • uplatnenie časovej následnosti a príčinno-dôsledkových vzťahov v rozprávacom texte;
  • jednoduchý opisný text: postupnosť dejov pri opise pracovného postupu; hlavné znaky opisovaného objektu (konkrétny predmet alebo blízka osoba);
  • jednoduchý príležitostný rečnícky prejav: pozvanie, privítanie, blahoželanie.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • vyjadrovanie myšlienok v ucelených vetách a jednoduchých súvetiach;
  • používanie viet s rôznymi komunikačnými zámermi: oznámenie, výzva (rozkaz, prosba), prianie, nesúhlas, námietka;
  • vyjadrovanie vzťahu k pomenúvaným javom prostredníctvom emocionálnych slov alebo jednoduchých frazém;
  • uplatňovanie jednoduchých lexikálnych vzťahov v texte: významové okruhy slov, slovotvorne súvisiace slová, slová s podobným a opačným významom,
  • uplatňovanie melódie, významovej pauzy a tempa reči podľa obsahu a komunikačného zámeru textu;
  • uplatňovanie pravidiel spisovnej výslovnosti (najmä kvantita, spodobovanie a splývavá výslovnosť);

Písaná produkcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • písať všetky písmená rusínskej azbuky automatizovane a čitateľne,
  • vytvoriť súvislý písaný alebo obrazovo-písaný text na tému blízku jeho      životnej a jazykovej skúsenosti,
  • vyjadriť písaním svoje pocity a predstavy,
  • zhromaždiť základné informácie k téme textu,
  • napísať jednoduchý informačný text,
  • napísať      príbeh, vlastnú skúsenosť alebo zážitok,
  • zapísať hlavné znaky pozorovaného objektu a pozorovanej činnosti,
  • upraviť obsahovú a jazykovú stránku napísaného textu,
  • uplatniť pri písaní osvojené pravopisné pravidlá.
Obsahový štandard
Elementárne písanie
  • prípravné (predpisateľské) cviky, percepčno-motorické zručnosti pri písaní;
  • fonematická analýza a diferenciácia, prevod hlásky na písmeno;
  • písanie malých a veľkých písmen rusínskej azbuky;
  • písanie slov, odpis písaného textu, prepis tlačeného textu, písanie podľa diktovania;
  • písomné vyjadrovanie vlastných myšlienok.
Proces tvorenia textu
  • výber témy písaného textu pomocou učiteľa alebo samostatne;
  • rozvíjanie témy podľa komunikačného/autorského zámeru: informácia, rozprávanie, opis, voľné písanie;
  • využívanie základných spôsobov zhromažďovania myšlienok k téme;
  • výber vhodných slov, slovných spojení a vetných celkov podľa komunikačného/autorského zámeru;
  • využívanie obrázkovej alebo slovnej osnovy pri členení textu;
  • tvorenie konceptu textu a jeho úprava pomocou učiteľa alebo prostredníctvom kontrolných otázok;
  • prezentovanie vlastného textu v prostredí triedy alebo školy.
Žánre písaného textu
  • vyjadrenie kľúčových informácií v informačnom texte: oznam, správa;
  • tvorenie jednoduchého nesúvislého textu (zoznam) a obrazovo-písaného textu (pozvánka, pohľadnica);
  • jednoduché písomné rozprávanie: vyjadrenie prežitej udalosti, zážitku, vymyslený príbeh;
  • uplatnenie časovej následnosti a príčinno-dôsledkových vzťahov v rozprávacom texte;
  • jednoduchý opisný text: postupnosť dejov pri opise pracovného postupu; hlavné znaky opisovaného objektu (konkrétny predmet alebo blízka osoba);
  • jednoduché techniky tvorivého písania.
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • vyjadrovanie myšlienok vo vetách a jednoduchých súvetiach s rôznymi komunikačnými zámermi: oznámenie, výzva (rozkaz, prosba), prianie, nesúhlas, námietka;
  • používanie základných prostriedkov nadväzovania viet v texte (opakovanie slova, synonymá, zámená, rovnaký tvar slovesa);
  • uplatňovanie jednoduchých lexikálnych vzťahov v texte: významové okruhy slov, slovotvorne súvisiace slová, slová s podobným a opačným významom, nadradené a podradené slová;
  • vyjadrovanie vzťahu k pomenúvaným javom prostredníctvom emocionálnych slov alebo jednoduchých frazém.
Osvojovanie a uplatňovanie pravopisu
  • fonematický pravopis: delenie hlások na samohlásky a spoluhlásky (tvrdé, mäkké) ako východisko uplatňovania fonematického pravopisu; pravopis i/и/ы; pravopis jotovaných písmen (я, є, ю, ї, ё) a dvojzložkové písmená (дз, дж);
  • sémantický pravopis: písanie veľkého písmena na začiatku vety, rozlišovanie pravopisu všeobecných a vlastných podstatných mien (mená osôb, zvierat, regionálne blízke zemepisné názvy);
  • etymologický pravopis: rozvoj jazyka v historickom kontexte. Pravopis slov so samohláskou i, ktoré pochádza z etymologického o  ( napr. конь >кінь, стол>стіл, нос>ніс). Pravopis slov s ї, ktoré pochádza z historického ѣ (лѣто >лїто, дѣдо>дїдо, сѣно>сїно).
  • morfematický pravopis: vybrané slovesné tvary a slovotvorné prípony: jednotné písanie и v tvaroch minulého času; jednotné písanie prípon pri zdrobnených, zveličených alebo emocionálnych slovách;
  • interpunkčný pravopis: interpunkčné znamienka na konci vety; použitie spojovníka pri delení slov na konci riadka; základné pravidlá písania čiarky v jednoduchej vete (napr. vo viacnásobnom vetnom člene).

Vecná recepcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • prečítať primerane náročný vecný text plynulo a správne, nahlas a potichu,
  • identifikovať doslovné (explicitné) informácie v počúvanom a v čítanom texte,
  • vyvodiť základné implicitné informácie z počúvaného a z čítaného textu,
  • orientovať sa v nesúvislom a obrazovo-písanom texte,
  • reprodukovať text vlastnými slovami a zhrnúť      kľúčové informácie,
  • sledovať vlastné porozumenie textu,
  • rozlíšiť medzi informáciou, opisom a rozprávaním ,
  • použiť pri porozumení textu primerané znalosti slovnej zásoby, základných lexikálnych vzťahov a vetných štruktúr.
Obsahový štandard
Elementárne čítanie
  • fonematické uvedomovanie – sluchová analýza zvukových jednotiek hovorenej reči (rozlišovanie slov, slabík, identifikácia hlásky);
  • poznávanie písmen, upevňovanie korešpondencie hlásky a písmena;
  • syntéza hlások a písmen do slabík a slov;
  • nácvik čítania slabík, slov, viet a krátkych textov (primeranej a postupne sa zvyšujúcej náročnosti);
  • oprava vlastných chýb pri čítaní;
  • uplatňovanie splývavej výslovnosti, významovej pauzy, melódie a tempa reči pri hlasnom čítaní.
Porozumenie textu
  • vytváranie predstáv o obsahu textu na základe ilustrácie, obrazového materiálu, nadpisu, s oporou o doterajšie znalosti žiaka;
  • identifikovanie kľúčových slov v texte a ich jednoduché zaznamenanie;
  • porozumenie doslovného (explicitného) významu textu a jeho reprodukcia;
  • triedenie dôležitých a nepodstatných informácií;
  • vyvodzovanie základných implicitných významov z textu (vytváranie inferencií) na základe otázok učiteľa: súvislosti medzi jednotlivými obsahovými prvkami textu (slová, slovné spojenia, medzivetné súvislosti, nadväznosť rámcovej štruktúry textu); súvislosti nad rámec textu (medzi informáciami z textu a doterajšími znalosťami a skúsenosťami žiaka);
  • stručné zhrnutie získaných informácií.
Metakognitívne procesy pri recepcii vecného textu
  • modelovanie spôsobu premýšľania pri čítaní učiteľom (učiteľ „myslí nahlas“): hlasné verbalizovanie učiteľovho porozumenia, komentovanie neporozumenia, identifikovanie príčiny nedostatočného porozumenia, naznačovanie riešenia;
  • kladenie otázok na porozumenie, poskytovanie spätnej väzby na správnosť odpovedí, zdôvodňovanie správnosti a nesprávnosti odpovedí;
  • kladenie priamych otázok na hodnotenie vlastného porozumenia, posúdenie správnosti vlastnej odpovede, miery istoty (napr. Podľa čoho viete, že ste to správne pochopili?);
  • podporovanie sebavedomého čitateľa/poslucháča schopného posúdiť a ovplyvniť výsledok svojho čítania/počúvania vlastným úsilím, s pomocou a v komunikácii s druhými.
Žánre vecného textu
  • vyhľadávanie kľúčových informácií v informačnom texte (kto, čo, kde, kedy, ako, prečo): oznam a správa;
  • porozumenie dejovej postupnosti, konania postáv a sprostredkovanej skúsenosti v rozprávacom texte: rozprávanie prežitej skúsenosti, reálny alebo vymyslený príbeh;
  • porozumenie postupnosti dejov v opise pracovného postupu;
  • identifikovanie hlavných znakov opisovaného objektu;
  • orientácia v jednoduchých nesúvislých textoch: zoznam, rozvrh, plán, tabuľka;
  • porozumenie jednoduchým obrazovo-písaným alebo obrazovo-hovoreným textom: jednoduché schémy a náčrty, piktogramy, obrazové encyklopédie, edukačné videá;
Komunikačné prostriedky a pravidlá
  • pozorovanie jazykového vyjadrenia komunikačného zámeru a interpunkčných znamienok na konci vety;
  • úvod do poznávania slovných druhov: prvotná predstava o význame a využití slovných druhov v texte; pojem časovanie a tvary slovesa v jednotlivých osobách, rozlišovanie tvarov slovesa v texte; rozlišovanie všeobecných a vlastných podstatných mien: základné významové skupiny vlastných podstatných mien (mená osôb, zvierat, regionálne blízke zemepisné názvy);
  • vyvodzovanie významov slov z textu: neznáme slová, viacvýznamové slová, emocionálne slová, frazeologické prirovnania a iné jednoduché frazémy; pozorovanie lexikálnych vzťahov v texte (slová s podobným a s opačným významom, nadradené a podradené slová);
  • pozorovanie slovotvorne súvisiacich slov v texte, rozhovor o ich významovom vzťahu.

Zážitková recepcia

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • prečítať s porozumením literárny text primeranej náročnosti
  • odpovedať na otázky k čítanému alebo počúvanému textu,
  • identifikovať v texte to, čo ich zaujalo (myšlienky, slová, ilustrácie),
  • vyjadriť svoje pocity, myšlienky, zážitky z čítaného/počúvaného textu a z ilustrácií,
  • podeliť sa o potešenie z individuálnej recepcie textu, vyjadriť svoj postoj a odporúčania k textu,
  • predniesť naspamäť primerane náročný literárny text,
  • vyrozprávať svoje zážitky z divadelného, filmového a rozhlasového predstavenia,
  • dramatizovať vhodné literárne texty,
  • vyhľadať texty na čítanie podľa svojho záujmu a účelu čítania samostatne alebo s pomocou iných a viesť si rôzne typy záznamov.
Obsahový štandard
Čítanie s porozumením
  • rozoznávanie slov a viet v počúvanom aj čítanom texte a uvedomenie si, že na seba nadväzujú, tvoria celok, text;
  • predvídanie z počutého alebo prečítaného textu;
  • identifikovanie základných stavebných prvkov textu (nadpis, strofa, odsek), odlíšenie textu od ilustrácie, poézie od prózy;
  • domýšľanie jednoduchého príbehu podľa ilustrácie, čítanie ilustrácie;
  • prerozprávanie obsahu čítaného alebo počúvaného textu s pomocnými otázkami a nápoveďami učiteľa;
  • odhadovanie významu neznámych slov, slovných spojení a umeleckých jazykových prostriedkov z kontextu (prirovnania, frazémy, emocionálne slová).
  • vyjadrenie pochopenia rozdielu medzi reálnym a imaginárnym svetom, uvádzanie príkladov na využitie fantázie
Čítanie pre zážitok
  • rozpoznanie a identifikácia literárnych postáv, ich charakteru, vlastností, opis prostredia, situácie, a to s pomocou ilustrácie aj bez nej;
  • sebapoznávanie, porovnávanie seba a vlastných skúsenosti s postavami a textami, hľadanie zhody a rozdielov, hľadanie riešení pre situácie v texte;
  • vyjadrovanie a zdieľanie vlastných pocitov, myšlienok a zážitkov z textu a z ilustrácie verbálnym aj neverbálnym spôsobom;
  • vyjadrovanie postoja k prečítanému alebo počutému textu, k literárnym hrdinom, zobrazenej téme;
  • stvárnenie obsahu textu metódami tvorivej dramatiky;
  • formovanie empatie, súcitu, hodnôt a postojov na základe čítaného alebo počúvaného textu;
  • sprostredkovanie umeleckého zážitku cez rôzne formy spracovania textu (divadelné, filmové, rozhlasové a iné spracovanie literárnych diel);
Samostatný/sebavedomý čitateľ
  • budovanie čitateľského portfólia, vedenie jednoduchých záznamov v rôznych formách a podobách o knihách, o svojom čítaní a jeho pokrokoch, a to s pomocou učiteľa alebo samostatne;
  • orientácia v zdrojoch na čítanie, rozširovanie čitateľského teritória, vlastný, spontánny a cielený výber kníh a časopisov na čítanie;
  • spoznávanie dostupných knižníc a ich využívanie (triedna knižnica, školská knižnica, mestská/obecná knižnica).
Metakognitívne procesy pri recepcii literárneho textu
  • monitorovanie kvality čítania (Viem text prečítať?);
  • monitorovanie porozumenia (prípadne neporozumenia) obsahu a významu prečítaného (Viem, čo text hovorí?);
  • kladenie otázok na porozumenie, riešenie úloh k textom, prepájanie tém s reálnym životom;
  • uvedomenie si významu a potreby čítania literárnych textov a hodnotenie vlastných pokrokov v čítaní.
Tematické okruhy a žánre na výber
  • tematické okruhy pre 1. cyklus: domov, rodina, priateľstvo, medziľudské vzťahy, medzigeneračné vzťahy a porozumenie, česť/čestnosť, záľuby a koníčky, zdravie, dobro, zlo, pravda a lož, hra, humor, príroda okolo nás, svet zvierat, pomoc iným, rodná krajina, zvyky, tradície a kultúra;
  • čítanie a počúvanie textov z rôznych typov a žánrov rusínskej literatúry so zreteľom na detský aspekt a záujmy žiakov: rozprávka, povesť, príbeh, obrázkový príbeh, komiks, nonsensová poézia a próza, bájka, riekanka, hádanka, pieseň, báseň.

< predchádzajúci – obsah – ďalší >