Hlavným cieľom 2. cyklu je v rámci rozvoja prírodovednej gramotnosti rozvoj spôsobilostí identifikovať prírodovedné problémy v rôznych situáciách. Žiaci sú schopní vybrať fakty a vedomosti potrebné na vysvetlenie javov a použiť jednoduché modely alebo stratégie skúmania. Dokážu vysvetliť prírodovedné pojmy z rôznych vedných oblastí a použiť ich na krátke zdôvodnenia a tvorbu rozhodnutí založených na ich vedomostiach. Títo žiaci dokážu svoje prírodovedné vedomosti využiť aj vysvetliť ostatným. Výkonové štandardy vyjadrujú procesuálny a postojový rámec prírodovednej gramotnosti.

Výkonový štandard
1. cieľ vzdelávania pre 2. cyklus: Prostredníctvom jednoduchších foriem skúmania – pozorovaním, usudzovaním, triedením, meraním a vyhľadávaním v informačných zdrojoch rozvíjať svoje aktuálne poznanie.

Žiak vie/dokáže:

  • opísať pozorovaný objekt, jav, situáciu, proces s použitím odbornej terminológie,
  • identifikovať zámer pozorovania a formulovať výskumnú otázku,
  • formulovať zdôvodnený predpoklad súvisiaci so skúmaným problémom,
  • rozhodnúť sa pre jeden z ponúknutých predpokladov a svoj výber zdôvodniť,
  • navrhnúť postup a podmienky pozorovania na základe stanovenej výskumnej otázky,
  • realizovať pozorovanie s cieľom overiť predpoklad,
  • odlíšiť pri pozorovaní to, čo je pre zodpovedanie výskumnej otázky podstatné,
  • vytvoriť kategórie a podkategórie triedenia objektov a zaradiť objekty do vytvorených kategórií,
  • identifikovať vlastnosť (premennú), ktorú je potrebné merať,
  • merať vlastnosti pozorovaných objektov a materiálov/látok štandardnými meradlami a vyjadriť výsledok v štandardných jednotkách,
  • porovnať údaje získané skúmaním so svojím predpokladom a predpoklad vyhodnotiť,
  • vytvoriť úsudok o vzťahoch a súvislostiach pozorovaných premenných,
  • vyhľadať chýbajúce informácie a na podnet ich overiť v ďalších informačných zdrojoch,
  • overiť si výsledok svojho skúmania vyhľadávaním v informačných zdrojoch.
2. cieľ vzdelávania pre 2. cyklus: Diskutovať a porovnávať svoje prírodovedné predstavy s predstavami vrstovníkov.

Žiak vie/dokáže:

  • porovnávať rôznorodosť v uvažovaní a pri riešení výskumných otázok rovesníkmi,
  • zodpovedať za svoju úlohu v skupine.
3. cieľ vzdelávania pre 2. cyklus: Zdôvodňovať svoj názor, úsudok, či rozhodnutie predchádzajúcou skúsenosťou, doterajším poznaním alebo výsledkami skúmania.

Žiak vie/dokáže:

  • zdôvodniť tvrdenia predchádzajúcou skúsenosťou, získanými údajmi a/alebo už existujúcimi poznatkami,
  • vytvárať úsudky na základe poskytnutých informácií, vrátane informácií v tabuľkách, schémach a diagramoch,
  • pri tvorbe záveru brať do úvahy všetky relevantné údaje bez tendencie vyberať len tie, ktoré potvrdzujú jeho aktuálne predstavy,
  • vytvárať zdôvodnené úsudky o príčinách a dôsledkoch zmien objektov, javov a situácií v priestore a čase.
4. cieľ vzdelávania pre 2. cyklus: Systematicky získavať údaje, usporadúvať ich a na ich základe tvoriť záver a ten prezentovať.

Žiak vie/dokáže:

  • vytvoriť záznam z pozorovania,
  • navrhnúť postup merania, ktorý zabezpečí získanie dôveryhodných údajov,
  • identifikovať na základe inštrukcie chybné údaje a vylúčiť ich pri tvorbe záveru, zdôvodniť potrebu opakovať meranie a opakované meranie realizovať,
  • navrhnúť tabuľky/schémy/diagramy na zápis kvalitatívnych a kvantitatívnych údajov získaných skúmaním,
  • čítať informácie z poskytnutých tabuliek, jednoduchých schém a diagramov,
  • prenášať údaje z tabuľky do jednoduchého diagramu,
  • vytvoriť štruktúrovaný záznam zo skúmania určitého objektu alebo javu a na základe záznamu opísať pozorované zmeny,
  • identifikovať podobnosti a odlišnosti v údajoch získaných vlastným skúmaním a na ich základe vytvoriť zovšeobecňujúci záver,
  • minimalizovať subjektívne vplyvy vo svojej výskumnej činnosti,
  • uvedomiť si, že existujú rôzne postupy získavania informácií a rôzne informačné zdroje,
  • uvedomiť si, že nie všetky informačné zdroje poskytujú dôveryhodné informácie,
  • prezentovať a obhajovať výsledky svojej práce rôznymi formami (napr. plagáty, modely, prezentácie).
5. cieľ vzdelávania pre 2. cyklus: Prepájať svoje aktuálne prírodovedné predstavy a zistenia s ich zodpovedným, udržateľným, praktickým a technologickým využitím.

Žiak vie/dokáže:

  • uvedomiť si závislosť človeka od prírodných zdrojov,
  • oceniť význam organizmov pre život na Zemi,
  • reflektovať svoje každodenné návyky vzhľadom na poznatky o zdravom životnom štýle,
  • uvedomiť si mieru zodpovednosti za svoje zdravie a zdravie iných,
  • rešpektovať bezpečnosť a zásady ochrany zdravia pri práci,
  • uvedomiť si prínos a význam vedy a techniky.
6. cieľ vzdelávania pre 2. cyklus: Reflektovať vlastný poznávací proces, ktorý je zameraný na hľadanie vysvetlení pozorovaných javov a ktorého vysvetlenia musia byť podložené relevantnými údajmi.

Žiak vie/dokáže:

  • vnímať svoju (výskumnú) činnosť ako jeden zo zdrojov nových poznatkov,
  • rozpoznať nesúlad / chyby v získaných výsledkoch z pozorovania a identifikovať ich príčiny,
  • objektívne hodnotiť svoju prácu a prácu svojich spolužiakov.
7. cieľ vzdelávania pre 2. cyklus: Navrhovať čiastkové riešenia jednoduchých prírodovedných, environmentálnych, či technických problémov a tieto riešenia zdôvodňovať vlastným poznaním. Posudzovať nielen funkčnosť, ale aj efektívnosť (ekonomickú, environmentálnu a pod.) rôznych riešení lokálnych problémov.

Žiak vie/dokáže:

  • zvažovať rozhodnutia s menším negatívnym dosahom na prírodné prostredie,
  • zhodnocovať dôvody ochrany prírody,
  • identifikovať aktivity smerujúce k ochrane a zlepšeniu životného prostredia širšieho okolia školy a obce/mesta.
Obsahový štandard

Pojmy uvedené v štandarde majú byť v druhom cykle žiakmi zvládnuté na úrovni predispozičnej predstavy. Miera rozvoja predispozičnej predstavy je charakterizovaná prostredníctvom faktov a vzťahov, ktorými má žiak disponovať.

Látky

Pojmy, vzťahy, fakty:

Rozvoj predispozície k pojmom hmotnosť, objem, skupenské zmeny látok, kolobeh vody v prírode, rozpustnosť, odparovanie:

  • Na meranie objemu a hmotnosti sa používajú štandardné meradlá, pomocou ktorých je možné vyjadriť ich množstvo v štandardných jednotkách.
  • Základnou jednotkou merania hmotnosti je kilogram.
  • Jednou z jednotiek merania objemu je liter.
  • Vyparovanie vody závisí od teploty a veľkosti odparovacej plochy.
  • Zdroje kvapalnej (zrážková, povrchová, podzemná), tuhej (ľadovce) a plynnej (vodná para) vody v prírode existujú v rôznych formách a sú vzájomne prepojené.
  • Voda sa v prírode nachádza v rôznych formách a skupenstvách a vplyvom neustálych skupenských premien sa deje kolobeh vody v prírode.
  • Skupenské premeny vody (vyparovanie, kondenzácia, topenie a tuhnutie) je možné v prírode identifikovať v rámci pozorovania kolobehu vody v prírode.
  • Voda v prírode vplýva na rôzne javy, má rôzne významy a využitie.
  • Človek svojou činnosťou spôsobuje znečisťovanie vodných zdrojov a zároveň je od čistých zdrojov vody závislý, vodné zdroje je potrebné chrániť.
  • Kolobeh vody v prírode môže byť narušený ľudskou činnosťou.
  • Rozpúšťanie látok vo vode je zväčša obmedzené.
  • Odparovaním vody zo zmesi vody a inej tuhej látky je možné získať jednotlivé zložky zmesi.

Činnosti:

Porovnávanie hmotnosti a objemu objektov a určitého množstva materiálu/látky pomocou rozdielu hodnôt hmotnosti a objemu zistených použitím štandardných meradiel (rovnoramenné a digitálne váhy, odmerný valec).

Používanie vybraných jednotiek objemu a hmotnosti (kilogram, dekagram, gram, liter, deciliter, mililiter).

Skúmanie intenzity vyparovania vody pri rôznej zmene podmienok vyparovania (pri rôznej teplote prostredia v súvislosti s veľkosťou plochy, z ktorej sa voda vyparuje; v rôznych poveternostných podmienkach).

Skúmanie prítomnosti vody v prírode (v pôde, vydychovanom vzduchu, rastlinách a pod.).

Identifikácia skupenských premien vody v prírode.

Identifikácia súvislostí medzi rôznymi zdrojmi vody v tuhom, kvapalnom a plynnom skupenstve, aplikácia poznatkov o skupenských premenách vody.

Skúmanie vzniku dažďa a hmly.

Porovnávanie schém kolobehu vody v prírode.

Identifikácia možných zdrojov znečistenia vody a narušení kolobehu vody ľudskou činnosťou.

Skúmanie rozpustnosti látok vo vode (množstva látky, ktoré je možné rozpustiť v určitom množstve vody).

Oddeľovanie tuhej látky a vody odparovaním.

Interakcie

Pojmy, vzťahy, fakty:

Rozvoj predispozície k pojmom magnetizmus, svetlo (žiarenie):

  • Magnet pôsobí aj cez rôzne materiály.
  • Kompas funguje na princípe magnetickej strelky, ktorá sa otáča v magnetickom poli Zeme. Magnetický pól Zeme sa nachádza v blízkosti geografického pólu Zeme.
  • Svetlo (slnečné žiarenie) môže spôsobiť zahrievanie (zmenu teploty) objektov.
  • Intenzita zahrievania objektov vplyvom pôsobenia slnečného žiarenia závisí aj od farby objektu.

Činnosti:

Skúmanie pôsobenia magnetov cez rôzne druhy prostredí.

Skúmanie kompasu a podmienok zmeny jeho funkčnosti.

Skúmanie zmeny teploty vplyvom slnečného žiarenia v skleníku (modely skleníka) a mimo skleníka.

Skúmanie vplyvu farby nádoby na zmenu teploty vzduchu v osvetlenej nádobe.

Sily

Pojmy, vzťahy, fakty:

Rozvoj predispozície k pojmom sila, práca, výkon:

  • Jednoduché stroje sa používajú na zjednodušenie vykonávanej činnosti, alebo na zmenšenie vynaloženej sily.
  • Medzi jednoduché stroje patria: naklonená rovina, páka, kladka, ozubené súkolesie.
  • Veľkosť sily potrebnej na vytiahnutie nákladu po naklonenej rovine závisí od sklonu naklonenej roviny.
  • Veľkosť sily potrebnej na zdvihnutie nákladu pomocou páky závisí od dĺžky použitej páky a od umiestnenia pevného bodu (osi otáčania).
  • Kladka zjednodušuje vyťahovanie nákladu do výšky, voľná kladka a kladkostroj zmenšujú silu potrebnú na vytiahnutie nákladu do výšky.
  • Podľa toho, aké veľké kolesá použijeme v ozubenom súkolesí, vieme zrýchliť alebo spomaliť ich pohyb.
  • Frekvencia kmitania kyvadla závisí od dĺžky závesu závažia a nezávisí od hmotnosti závažia.

Činnosti:

Vyhľadávanie príkladov využitia jednoduchých strojov v bežnom živote.

Porovnávanie sily potrebnej na zdvihnutie nákladu do výšky použitím naklonenej roviny a bez nej, s použitím rôzne naklonenej roviny.

Porovnávanie sily potrebnej na zdvihnutie nákladu pomocou rozličných spôsobov použitia rôzne dlhej páky.

Skúmanie konštrukcie pevnej kladky a voľnej kladky, identifikácia rozdielov v konštrukcii kladiek a efektu ich použitia.

Skúmanie smeru a rýchlosti točenia kolies v ozubenom súkolesí.

Skúmanie vplyvu rôznych vlastností kyvadla (hmotnosť závažia, dĺžka závesu závažia) na frekvenciu kmitania kyvadla.

Energia

Pojmy, vzťahy, fakty:

Rozvoj predispozície k pojmom teplo (tepelná energia), teplota, tepelný izolant:

  • Teplotu objektov meriame pomocou teplomeru a hodnotu vyjadrujeme v jednotke °C.
  • Na meranie teploty objektov si musíme zvoliť teplomer, ktorý má primeraný rozsah merania teploty.
  • Pomocou rôznych materiálov vieme obmedziť znižovanie alebo zvyšovanie teploty objektov – objekt tepelne izolujeme od okolia.

Činnosti:

Meranie teploty objektov pomocou analógového a digitálneho teplomera.

Porovnávanie teploty objektov a porovnávanie zmeny teploty rôznych objektov rôznymi druhmi teplomerov.

Skúmanie vplyvu izolačných materiálov na zmenu teploty kvapaliny v nádobe.

Identifikácia využitia izolačných materiálov v bežnom živote.

Zem

Pojmy, vzťahy, fakty:

Rozvoj predispozície k pojmom horniny, nerasty, kryštalizácia, atmosféra, počasie:

  • Horniny aj nerasty sa vzájomne od seba odlišujú rôznymi vlastnosťami, napr. leskom, farbou, vrypom, tvrdosťou. Na základe poznania týchto vlastností ich človek využíva.
  • Človek ťaží rôzne nerastné suroviny, niektoré v tuhom (železná ruda, štrk, piesok, soľ a pod.), iné v kvapalnom (ropa) a tiež v plynnom skupenstve (zemný plyn).
  • Zemeguľa je obklopená plynným obalom (atmosférou).
  • Vzduch na Zemi sa neustále hýbe a ovplyvňuje tým počasie.
  • Vzduch sa na určitých miestach Zeme zahrieva viac, na iných menej. Stúpanie teplého a klesanie studeného vzduchu v atmosfére prispieva k vzniku vetra.
  • Mnohé organizmy sú od prítomnosti vzduchu a jeho kvality závislé. Medzi dôležité zložky vzduchu z pohľadu života rôznych organizmov patria kyslík, oxid uhličitý a vodná para.

Činnosti:

Skúmanie a porovnávanie spôsobov získavania, ťažby, spracovania a praktického využitia bežne využívaných nerastných surovín, napr. soľ, štrk, piesok.

Skúmanie kryštalizácie kuchynskej soli z roztoku, porovnávanie kryštálu kuchynskej soli s kryštálmi iných látok.

Skúmanie hornín použitých v okolí školy (napr. obrubníky, obklady budov, pamätníky, náhrobné kamene).

Identifikácia prítomnosti plynného obalu Zeme skúmaním informácií o podmienkach života na Zemi a vo vesmíre.

Identifikácia zloženia vzduchu na základe informačných zdrojov, usudzovanie o dôležitosti kyslíka pre život človeka a iných organizmov.

Skúmanie zmien teploty vzduchu počas dňa a v priebehu niekoľkých dní, porovnávanie s meteorologickou predpoveďou.

Skúmanie zmien smeru a rýchlosti prúdenia vzduchu v blízkom okolí.

Vesmír

Pojmy, vzťahy, fakty:

Rozvoj predispozície k pojmom planéta, hviezda, prirodzená družica, Slnečná sústava, zatmenie Mesiaca, zatmenie Slnka, deň, rok:

  • Slnko je základným zdrojom energie na Zemi.
  • Centrom Slnečnej sústavy je hviezda nazývaná Slnko, okolo ktorej obieha osem planét: Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán a Neptún.
  • Zem sa točí okolo vlastnej osi a zároveň obieha okolo Slnka.
  • Striedanie dňa a noci na Zemi je spôsobené rotáciou Zeme okolo vlastnej osi.
  • Jeden obeh Zeme okolo Slnka trvá jeden rok.
  • Okolo Zeme obieha Mesiac – prirodzená družica Zeme. Mesiac obehne okolo Zeme približne za jeden mesiac.
  • Ak sa dostane Slnko, Mesiac a Zem do zákrytu, na Zemi je možné pozorovať zatmenie Slnka.
  • Ak sa dostane Slnko, Zem a Mesiac do zákrytu, na Zemi je možné pozorovať zatmenie Mesiaca.

Činnosti:

Skúmanie pohybu Zeme okolo vlastnej osi (24 hodín) a okolo Slnka (približne 365 dní) s cieľom vysvetliť, čo spôsobuje striedanie dňa a noci na Zemi.

Modelovanie situácií, ktoré vyjadrujú pozíciu Slnka, Zeme a Mesiaca počas pozorovania splnu, novu, prvej a poslednej štvrte a odlíšenie od situácií, v ktorých nastáva zatmenie Slnka a/alebo Mesiaca.

Skúmanie pohybu Mesiaca okolo Zeme s cieľom vysvetliť striedanie mesačných fáz.

Skúmanie pohybu Mesiaca okolo Zeme s cieľom vysvetliť jav privrátenej a odvrátenej strany Mesiaca.

Identifikácia planét Slnečnej sústavy (a ďalších objektov Slnečnej sústavy) a ich porovnanie na základe informačných zdrojov.

Organizmus

Pojmy, vzťahy, fakty:

Rozvoj predispozície k pojmom zmyslové orgány, trávenie, vylučovanie, dýchanie, pitný režim, životospráva, krvný obeh, rozmnožovanie:

  • Organizmy prijímajú informácie z prostredia prostredníctvom zmyslov, spracúvajú ich a reagujú na ne.
  • Tráviaca sústava zabezpečuje príjem, spracovanie potravy a vylúčenie nepotrebných zvyškov.
  • Trávenie je proces, ktorý prebieha v tráviacej sústave a zabezpečuje prijímanie využiteľných látok z potravy.
  • Prostredníctvom potravy je získavaná energia potrebná na všetky životné procesy.
  • Ak telo prijme v potrave viac energie, ako potrebuje, ukladá si ju v podobe tukových zásob.
  • Dlhodobá nerovnováha príjmu a výdaja energie vedie k vzniku ochorení obezity, či anorexie.
  • Prostredníctvom vylučovacej sústavy sa telo zbavuje nepotrebných a škodlivých látok.
  • Dýchanie je proces výmeny plynov medzi organizmom a prostredím.
  • Prostredníctvom dýchania sa môžu prenášať rôzne ochorenia, ak sa vo vydychovanom vzduchu nachádzajú pôvodcovia ochorení.
  • Telo je popretkávané krvnými cievami, ktoré sa rozvetvujú od najhrubších, ktoré vychádzajú zo srdca (tepny), alebo do neho vstupujú (žily), až po najtenšie (vlásočnice), ktoré prekrvujú rôzne časti tela.
  • Všetky cievy sú prepojené, tvoria uzavretý krvný obeh, do ktorého srdce v pravidelných intervaloch pumpuje krv. Táto činnosť srdca sa prejavuje ako srdcový tep.
  • Krv rozvádza po tele rôzne látky. Ak ich vyžaduje napríklad pri námahe telo viac, srdce pumpuje krv rýchlejšie, čo sa prejaví zvýšeným tepom.
  • Telo človeka sa od narodenia vyvíja, rastie, postupne dospieva a neskôr starne.
  • V čase dospievania sa objavujú znaky pohlavnej zrelosti. Pohlavne zrelý muž a pohlavne zrelá žena môžu splodiť dieťa. Dieťa sa v tele matky vyvíja 9 mesiacov.

Činnosti:

Pozorovanie rôznych typov zmyslových receptorov živočíchov, ktoré zachytávajú špecifické typy informácií v prostredí, v súvislosti s významom pre prežitie v prostredí.

Pozorovanie reakcie živočíchov na rôzne vonkajšie podnety.

Uvažovanie o spôsobe spracovania získaných informácií u živočíchov.

Skúmanie fungovania tráviacej, vylučovacej, dýchacej a obehovej sústavy človeka a navrhovanie zmien v životospráve na základe získaných poznatkov.

Porovnávanie zastúpenia základných živín v potravinách a uvažovanie o potrebe príjmu energie vzhľadom k jej výdaju pri rôznych činnostiach a stavoch (rast, vývin).

Skúmanie vonkajších prejavov dýchania a srdcovej činnosti a porovnávanie zmien frekvencie dýchania a tepu vplyvom zmeny intenzity fyzickej činnosti, uvažovanie o vplyve ďalších faktorov (stres, psychoaktívne látky).

Pozorovanie rozloženia krvných ciev v tele človeka s využitím poznatkov o funkcii krvi v tele človeka.

Identifikovanie významu darcovstva krvi a nebezpečenstva náhlej straty krvi na základe informácií o funkcii krvi v tele človeka.

Identifikovanie spôsobov, ktorými sa do krvného obehu človeka dostávajú rôzne potrebné, ale i nebezpečné látky a vytváranie súvislostí s princípmi správnej životosprávy.

Modelovanie šírenia infekčného respiračného ochorenia.

Porovnávanie možných spôsobov ochrany pred prenosom ochorenia.

Zdôvodňovanie významu vetrania miestností poznatkami o fungovaní dýchacej sústavy človeka.

Identifikácia pozorovateľných zmien v raste a vývine človeka, identifikácia znakov dospievania a starnutia.

Rozlišovanie orgánov rozmnožovacej sústavy ženy a muža a vysvetlenie ich významu.

Porovnávanie znakov pohlavnej zrelosti u mužov a žien.

Pozorovanie zmien ľudského plodu počas tehotenstva so zameraním sa na fyzické zmeny plodu i tela matky.

Ekosystém

Pojmy, vzťahy, fakty:

Rozvoj predispozície k pojmom prírodné spoločenstvo, druh, potravový reťazec, mikroorganizmy, vonkajšia stavba tela rastlín a húb, vonkajšia stavba tela živočíchov, parazity, chránené, liečivé a jedovaté rastliny, lišajníky, chránené živočíchy, ľudské sídlo, ochrana prírody

  • Organizmy sa medzi sebou odlišujú vonkajšou stavbou.
  • Organizmy sú od neživých zložiek prostredia často priamo závislé.
  • Rôzne druhy organizmov, ktoré spolu žijú na jednom mieste, predstavujú prírodné spoločenstvo.
  • Medzi organizmami žijúcimi v spoločenstve existujú vzájomné vzťahy.
  • Prírodné spoločenstvo tvorí spoločenstvo rastlín, živočíchov, húb a mikroorganizmov.
  • V spoločenstvách žijú aj chránené živočíchy a chránené, liečivé a jedovaté rastliny.
  • Podľa priestoru, kde sa spoločenstvo vyskytuje, rozlišujeme lesné, vodné, poľné, lúčne a vysokohorské spoločenstvo.
  • Poškodzovanie životného prostredia a narušovanie vzťahov v spoločenstve má negatívne dôsledky na život organizmov vrátane človeka.
  • Pestovanie rastlín a chov živočíchov má pre človeka veľký význam.
  • Vonkajšie a vnútorné parazity spôsobujú rôzne ochorenia organizmov.

Činnosti:

Pozorovanie organizmov voľným okom, mikroskopom alebo lupou.

Identifikovanie vybraných zástupcov skupín organizmov s využitím kľúča na určovanie rastlín, húb a živočíchov v prírodných spoločenstvách.

Vytvorenie zbierky prírodnín a systematizovanie organizmov.

Skúmanie konkrétnych spoločenstiev z pohľadu výskytu rôznych druhov organizmov.

Pozorovanie druhov organizmov v rôznych prírodných spoločenstvách a opísanie ich spôsobu života.

Pozorovanie správania sa vybraných zástupcov spoločenstiev a zaznamenávanie vzájomných vzťahov medzi organizmami.

Skúmanie typu potravy a spôsobu jej získavania u vybraných druhov organizmov (producent, konzument, rozkladač).

Zostavenie potravových reťazcov, zdôvodnenie potravových vzťahov medzi organizmami žijúcimi v danom spoločenstve.

Mapovanie výskytu liečivých, chránených, inváznych a jedovatých druhov organizmov v regióne.

Monitorovanie činností organizácií venujúcich sa ochrane a záchrane ohrozených druhov rastlín a živočíchov na Slovensku.

Posudzovanie významu ochrany organizmov a spoločenstiev.

Pozorovanie a zaznamenávanie poškodzovania prírody nevhodnou činnosťou človeka. Porovnanie súčasného a predchádzajúceho stavu krajiny, sledovanie zmien v dôsledku činnosti človeka , prostredníctvom máp a/alebo fotografií.

Skúmanie vplyvu činnosti človeka na vlastné zdravie a životné prostredie prostredníctvom informačných zdrojov.

Identifikovanie vybraných zástupcov pestovaných rastlín a chovaných živočíchov žijúcich v ľudských sídlach.

Pozorovanie morfologických znakov a správania sa chovateľsky významných druhov.

Skúmanie adaptácií organizmov na život s človekom (v blízkosti ľudských sídel, domestikované druhy vs. druhy, ktoré sa domestikovať nepodarilo).

Monitorovanie spôsobov chovu domácich a hospodárskych zvierat.

Hodnotenie významu pestovania rastlín a chovu živočíchov pre človeka.

Rozlišovanie vonkajších a vnútorných parazitov podľa vonkajších znakov.

Diskutovanie o škodlivosti parazitov pre človeka a ich význame.

Diskutovanie o vplyve premnoženia vybraných druhov živočíchov na život človeka.

Vyhľadanie informácií o spôsoboch prevencie pred šírením rôznych ochorení.

Porovnanie pozitív a negatív aplikácie biologickej a chemickej ochrany organizmov.

Dedičnosť a premenlivosť

Pojmy, vzťahy, fakty:

Rozvoj predispozície k pojmom znak, vlastnosť, dedičnosť, premenlivosť:

  • Živé organizmy produkujú potomstvo rovnakého druhu, ale potomstvo sa líši a nie je totožné s rodičmi.
  • Prenos vlastností z jednej generácie organizmov na druhú je prejavom dedičnosti.

Činnosti:

Porovnávanie spoločných a rozdielnych znakov a vlastností rodičov a ich potomstva.

Identifikácia rôznorodosti rastlín a živočíchov rovnakého rodu alebo druhu a porovnávanie spoločných a rozdielnych znakov.

Evolúcia

Pojmy, vzťahy, fakty:

Rozvoj predispozície k pojmom rôznorodosť organizmov, klasifikácia organizmov, vývoj, prispôsobovanie sa organizmov:

  • Organizmy klasifikujeme na základe spoločných a rozdielnych znakov.
  • Organizmy sa prispôsobujú rôznymi spôsobmi prostrediu v ktorom žijú.
  • Druhová rozmanitosť je významná pre život na Zemi.

Činnosti:

Skúmanie rôznorodosti organizmov na základe identifikácie ich spoločných a rozdielnych vonkajších znakov a spôsobu života.

Kategorizovanie organizmov na základe pozorovaných spoločných a rozdielnych znakov.

Klasifikovanie organizmov podľa príbuznosti a charakteristických vonkajších znakov.

Identifikovanie prispôsobenia sa organizmov danému prostrediu na konkrétnych príkladoch.

Zhotovenie a porovnanie odtlačkov a odliatkov organizmov a ich stôp.

< predchádzajúciobsah ďalší >