Spev

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • na elementárnej úrovni ovládať svoj hlas ‒ spievať primerane po melodickej, rytmickej aj výrazovej stránke, v hlasovej polohe c1-c2, spamäti aj s oporou o grafický zápis[1];
  • prirodzene aplikovať elementárnu hlasovú techniku a zásady hlasovej hygieny v reči i v speve;
  • spievať v kolektíve, v menšej skupine, a capella i so sprievodom hudobného nástroja (tiež hry na tele, hudobných nástrojov, hudobného podkladu), udržať melodickú líniu v jednohlase, reagovať na taktovacie gestá učiteľa;
  • rytmizovať a melodizovať reč, uplatňovať individuálne dispozície, farbu a charakter vlastného hlasu v hudobných hrách.
Obsahový štandard

Spievanie hrových hlasových modelov, melodizovaných útvarov ľudovej slovesnosti, piesní rôzneho druhu a žánru (autorské – umelé, slovenské ľudové, regionálne ľudové, piesne národnostných menšín, sociálnych skupín, populárne v rôznych tóninách.

Rytmizovanie a melodizovanie slov, slovných spojení, tvorenie krátkych hudobných útvarov.

Uplatňovanie ľubovoľných gest[2] znázorňujúcich výšku tónu a postup melódie.

Imitovanie zvukov okolitého sveta, tvorenie rôznorodých melódií, zvukomaľby k rôznym príbehom a situáciám.

Zjednotenie spoločného spevu, upevňovanie speváckych návykov, kooperovanie, počúvanie seba aj druhých, slovné reflektovanie speváckeho výkonu – ocenenia, návrhy, (seba)korekcia.

Hra na hudobnom nástroji

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • hrať na hudobnom nástroji podľa svojich fyzických a psychických možností, imitovať základné rytmické modely;
  • na rytmickom nástroji adekvátne sprevádzať pieseň podľa zadania alebo vlastného návrhu a podľa svojich možností;
  • na melodickom nástroji sluchom rozlíšiť a zahrať vysoké, stredné a nízke tóny, sprevádzať pieseň jednoduchým ostinátom;
  • hrať slobodne, improvizovať v intenciách zadania, počúvať druhých, spolupracovať, byť súčasťou spoločnej hry, schopný slovnej reflexie hudobného výsledku.
Obsahový štandard

Hra na rytmických hudobných nástrojoch a regionálnych ľudových nástrojoch.

Vytváranie spontánnych rytmických inštrumentálnych celkov vychádzajúc z rytmickej štruktúry slovných spojení.

Hra jednoduchého melodického ostináta, resp. tónov rôznej výšky podľa zadania.

Vytváranie sprievodov k piesňam, tancom, rešpektujúc ich charakter a hudobnú formu.

Počúvanie druhých, kooperácia, rozvíjanie spoločnej hry, slovná reflexia hudobného výsledku, vyjadrenie pocitov, ocenenia, návrhy, (seba)korekcia.

Počúvanie hudby

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • identifikovať, charakterizovať a zaznamenať základné hudobno-výrazové prostriedky a ich vlastnosti, na základe asociácie im priraďovať význam;
  • rozlišovať vokálnu a inštrumentálnu hudbu, základné hudobné štýly (ľudová, klasická, moderná, populárna);
  • identifikovať znejúci hudobný nástroj podľa farby;
  • komunikovať vlastné prijímanie hudby.
Obsahový štandard

Počúvanie rôznorodej hudby, identifikovanie vyjadrovacích prostriedkov a emocionálneho aspektu v počúvanej hudbe.

Identifikovanie nástrojového a speváckeho zloženia znejúcej hudby.

Rozpoznávanie základných typov hudby: klasickej, modernej, populárnej, ľudovej, regionálnej ľudovej.

Vyjadrenie a hodnotenie vlastného prežívania pri počúvaní hudby.

Hudobno-pohybové vyjadrenie hudby

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • spontánnym a koordinovaným pohybom interpretovať hudbu a piesne, ich mimohudobné obsahy[3];
  • interpretovať jednoduché tanečné hry, pri tanci a pohybe sa orientovať v priestore[4];
  • reagovať pohybom na metrorytmickú štruktúru skladby a jej formovú výstavbu;
  • tvoriť zvuky hrou na tele v rytmických i nerytmizovaných štruktúrach.
Obsahový štandard

Spontánne napodobňovanie vybraných vzorových pohybových stereotypov, imitovanie rôznych[5] žánrov a štýlov tanca, jednoduchých tanečných hier, vybraných typov ľudových tancov.

Jednokročkový/dvojkročkový pohyb, polka a základný valčíkový krok.

Využívanie vlastného tela (hry na tele) ako rytmického hudobného nástroja pri tanci, pri tvorbe zvukových prostredí alebo improvizovaného beatboxu.

Vyjadrovanie hudobného (metrum, tempo, dynamika, melódia, forma) aj mimohudobného obsahu hudby (dej, predstavy) spontánnym pohybom.

Hudobno-dramatické vyjadrenie hudby

Výkonový štandard

Žiak vie/dokáže:

  • interpretovať rôzne obsahy hudobne, pohybom, rytmizovaným a melodizovaným textom v rolových a hudobno-dramatických hrách;
  • interpretovať literárnu alebo výtvarnú predlohu[6], hudobno-dramatický celok prostriedkami hudobnej dramatiky: primeranou kombináciou slova, hudby, pohybového vyjadrenia, výtvarnej scény.
Obsahový štandard

Hudobno-dramatické stvárňovanie rôznych hudobných a nehudobných predlôh (poézie, prózy, výtvarných artefaktov)[7] a hudobno-dramatických hier.

Realizácia hudobno-dramatického celku (interpretácia dialógov, tvorba zvukových kulís, jednoduchej choreografie, výtvarných scén, pohyb v priestore[8]).

< predchádzajúci – obsah – ďalší >

  1. Okrem žiakov so zrakovým postihnutím – nevidiacich. ↑

  2. Okrem žiakov so zrakovým postihnutím – nevidiacich. ↑

  3. Okrem žiakov s ťažkým zrakovým postihnutím a žiakov s detskou mozgovou obrnou. ↑

  4. Okrem žiakov s ťažkým zrakovým postihnutím – nevidiacich. ↑

  5. Okrem žiakov s ťažkým zrakovým postihnutím – nevidiacich. ↑

  6. Okrem žiakov so zrakovým postihnutím – nevidiacich. ↑

  7. Okrem žiakov so zrakovým postihnutím – nevidiacich. ↑

  8. Okrem žiakov so zrakovým postihnutím – nevidiacich. ↑